(1)

Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Komisia vo svojich oznámeniach z 27. októbra 2015 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ a zo 16. decembra 2014 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ označila za prioritu potrebu reagovať na volanie občanov Únie po spravodlivosti a transparentnosti a potrebu Únie pôsobiť ako globálny referenčný model. Je nevyhnutné, aby úsilie dosiahnuť väčšiu transparentnosť zohľadňovalo reciprocitu medzi konkurentmi.

(2)

Vo svojom uznesení z 26. marca 2019 (3) Európsky parlament zdôraznil potrebu ambiciózneho verejného podávania správ podľa jednotlivých štátov ako nástroja na zvýšenie transparentnosti podnikov a posilnenie verejnej kontroly. Súbežne s prácou Rady zameranou na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v oblasti dane z príjmov právnických osôb je potrebné posilniť verejnú kontrolu daní z príjmov právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, s cieľom ďalšieho zvyšovania transparentnosti a zodpovednosti podnikov, čím sa prispieva k dobrým životným podmienkam v našich spoločnostiach. Zabezpečenie takejto kontroly je tiež potrebné na podporu informovanejšej verejnej diskusie, najmä pokiaľ ide o úroveň dodržiavania daňových predpisov určitými nadnárodnými podnikmi pôsobiacimi v Únii a vplyv dodržiavania daňových predpisov na reálnu ekonomiku. Stanovenie spoločných pravidiel týkajúcich sa transparentnosti v oblasti dane z príjmov právnických osôb by slúžilo aj všeobecnému hospodárskemu záujmu tým, že sa v celej Únii poskytnú rovnocenné záruky na ochranu investorov, veriteľov a iných tretích strán vo všeobecnosti, čím sa prispeje k opätovnému získaniu dôvery občanov Únie v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený.

(3)

Verejné podávanie správ podľa jednotlivých štátov je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných podnikov a na to, aby verejnosť mohla posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté podnikmi, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov. Verejná kontrola by sa mala vykonávať bez poškodenia investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti podnikov Únie vrátane malých a stredných podnikov, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (4).

(4)

Verejné podávanie správ podľa jednotlivých štátov pravdepodobne bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES (5), a na kvalitu dialógu, ktorý sa uskutočňuje v rámci podnikov, rozširovaním vedomostí o činnostiach podnikov.

(5)

V nadväznosti na závery Európskej rady z 22. mája 2013 sa do smernice 2013/34/EÚ začlenila doložka o preskúmaní. V tejto doložke o preskúmaní sa od Komisie žiada, aby zvážila možnosť zaviesť pre veľké podniky v ďalších priemyselných odvetviach povinnosť každoročne vypracúvať správy podľa jednotlivých štátov so zreteľom na vývoj v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a výsledky súvisiacich európskych iniciatív.

(6)

Únia už zaviedla verejné podávanie správ podľa jednotlivých štátov pre bankový sektor smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6), ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ.

(7)

Únia sa zavedením verejného podávania správ podľa jednotlivých štátov touto smernicou stala svetovým lídrom pri presadzovaní transparentnosti vo finančnej oblasti a v oblasti týkajúcej sa podnikov.

(8)

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných informácií prinesie výhody pre všetkých, keďže občianska spoločnosť bude viac zapojená, zamestnanci budú lepšie informovaní a investori budú mať nižšiu averziu k riziku. Okrem toho podniky budú mať prospech z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia povesti.

(9)

Vo svojom oznámení z 25. októbra 2011 s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. Sociálna zodpovednosť podnikov by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Podniky môžu ísť nad rámec dodržiavania právnych predpisov a stať sa sociálne zodpovednými tým, že do svojej obchodnej stratégie a činností začlenia ďalšie otázky týkajúce sa sociálnych, environmentálnych, etických, spotrebiteľských alebo ľudských práv.

(10)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny podnikov, ak má skupina určité druhy subjektov usadené v Únii. V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v rámci Únie len prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejniť a sprístupniť správu konečného materského podniku. Ak tieto informácie alebo táto správa nie sú k dispozícii alebo ak konečný materský podnik neposkytne dcérskym podnikom alebo pobočkám všetky požadované informácie, dcérske podniky a pobočky by mali vypracovať, uverejniť a sprístupniť správu s informáciami o dani z príjmov obsahujúcu všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ktoré získali alebo nadobudli, a vyhlásenie, že ich konečný materský podnik neposkytol potrebné informácie. Z dôvodu proporcionality a efektivity by sa však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu s informáciami o dani z príjmov mala obmedziť na stredné veľké a veľké dcérske podniky usadené v Únii a na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v Únii. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie a ktorý má právnu formu porovnateľnú s druhmi podnikov uvedenými v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ. Na pobočky, ktoré boli zrušené ako sa uvádza v článku 37 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (7), by sa mali prestať vzťahovať povinnosti týkajúce sa podávania správ stanovené v tejto smernici.

(11)

Nadnárodné skupiny a prípadne určité samostatné podniky by mali poskytnúť verejnosti správu s informáciami o dani z príjmov, ak presiahnu určitú veľkosť, pokiaľ ide o sumu výnosov počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov v závislosti od konsolidovaných výnosov skupiny alebo výnosov samostatného podniku. Symetricky by sa takáto povinnosť mala prestať uplatňovať, keď tieto výnosy prestanú presahovať príslušnú sumu počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov. V takýchto prípadoch by sa na nadnárodnú skupinu alebo samostatný podnik mala naďalej vzťahovať povinnosť podať správu za prvý účtovný rok nasledujúci po poslednom účtovnom roku, v ktorom jej výnosy presiahli príslušnú sumu. Na takúto nadnárodnú skupinu alebo samostatný podnik by sa mala opäť vzťahovať povinnosť týkajúca sa podávania správ, keď ich výnosy opäť presiahli príslušnú sumu počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov. Vzhľadom na širokú škálu rámcov finančného výkazníctva, s ktorými môže byť účtovná závierka v súlade, by pre určenie rozsahu uplatňovania mali mať výnosy pre podniky, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu, rovnaký význam ako čistý obrat a mali by sa chápať v súlade s vnútroštátnym rámcom finančného výkazníctva uvedeného členského štátu. V článku 43 ods. 2 písm. c) smernice Rady 86/635/EHS (8) a článku 66 ods. 2 smernice Rady 91/674/EHS (9) sa uvádzajú vymedzenia pojmov týkajúce sa stanovenia čistého obratu úverovej inštitúcie resp. poisťovne. V prípade ostatných podnikov by sa výnosy mali stanoviť v súlade s rámcom finančného výkazníctva, na základe ktorého sa ich účtovné závierky zostavujú. Na účely obsahu správy s informáciami o dani z príjmov by sa však malo uplatňovať odlišné vymedzenie pojmu výnosy.

(12)

S cieľom zamedziť dvojitému podávaniu správ v bankovom sektore by konečné materské podniky a samostatné podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2013/36/EÚ a ktoré do svojich správ vypracovaných v súlade s článkom 89 uvedenej smernice zahŕňajú všetky ich činnosti a v relevantných prípadoch všetky činnosti svojich prepojených podnikov zahrnutých do konsolidovaných účtovných závierok vrátane činností, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tretej časti, hlavy I, kapitoly 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10), mali byť oslobodené od požiadaviek na podávanie správ stanovených v tejto smernici.

(13)

Ak je to uplatniteľné, správa s informáciami o dani z príjmov by mala obsahovať zoznam všetkých dcérskych podnikov za príslušný účtovný rok, ktoré sú usadené v Únii alebo v daňových jurisdikciách uvedených v prílohe I, a ak je to uplatniteľné, v prílohe II k príslušnej verzii záverov Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Aby sa predišlo administratívnemu zaťaženiu, konečný materský podnik by mal mať možnosť spoľahnúť sa na zoznam dcérskych podnikov zahrnutých v konsolidovanej účtovnej závierke konečného materského podniku. Správa s informáciami o dani z príjmov by mala obsahovať aj informácie týkajúce sa všetkých činností všetkých prepojených podnikov skupiny konsolidovaných v účtovnej závierke konečného materského podniku alebo, v závislosti od okolností, týkajúcich sa všetkých činností samostatného podniku. Informácie by sa mali obmedziť na to, čo je nevyhnutné na umožnenie účinnej verejnej kontroly, aby sa zabezpečilo, že zverejnením nevzniknú podnikom neprimerané riziká alebo nevýhody, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, alebo nedôjde v súvislosti s dotknutými podnikmi k nesprávnej interpretácii. Správa s informáciami o dani z príjmov by sa mala sprístupniť najneskôr 12 mesiacov od súvahového dňa. Akékoľvek kratšie lehoty na uverejňovanie účtovnej závierky by sa nemali vzťahovať na správu s informáciami o dani z príjmov. Ustanovenia zavedené touto smernicou nemajú vplyv na ustanovenia smernice 2013/34/EÚ týkajúce sa ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok.

(14)

Na to, aby sa predišlo administratívnemu zaťaženiu by pri vypracovaní správy s informáciami o dani z príjmov v súlade s touto smernicou mali byť podniky oprávnené predložiť informácie na základe pokynov na vykazovanie stanovených v oddiele III, častiach B a C prílohy III k smernici Rady 2011/16/EÚ (11). V správe s informáciami o dani z príjmov by sa malo uviesť, ktorý rámec pre podávanie správ sa použil. Ak existujú významné rozdiely na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, správa s informáciami o dani z príjmov by mohla zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

(15)

Je dôležité zabezpečiť, aby údaje boli porovnateľné. Na tento účel by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie spoločného vzoru a elektronických formátov na podávanie správ, ktoré by mali byť strojovo čitateľné, na predloženie správy s informáciami o dani z príjmov podľa tejto smernice. Pri stanovení uvedeného vzoru a uvedených formátov na podávanie správ by Komisia mala zohľadniť pokrok dosiahnutý v oblasti digitalizácie a dostupnosti informácií uverejňovaných podnikmi, najmä pokiaľ ide o rozvoj jednotného európskeho prístupového bodu, ako sa navrhuje v jej oznámení z 24. septembra 2020 s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(16)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu spoločnosti v každom členskom štáte, by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov. Okrem toho by mali byť veľmi podrobne uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie tretích krajín, ktoré predstavujú osobitné výzvy. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom, pokiaľ podnik nechce predložiť podrobnejšie informácie.

(17)

V prípade niektorých daňových jurisdikcií by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti. V správe s informáciami o dani z príjmov by sa mali vždy uvádzať informácie osobitne pre každú jurisdikciu, ktorá je uvedená v prílohách k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (13), a ich následných aktualizáciách, ktoré sú osobitne schvaľované dvakrát ročne, zvyčajne vo februári a októbri, a uverejňované v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Príloha I k uvedeným záverom Rady stanovuje „Zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely“, zatiaľ čo príloha II stanovuje „Súčasný stav spolupráce s EÚ, pokiaľ ide o záväzky prijaté spolupracujúcimi jurisdikciami na vykonávanie zásad dobrej správy v daňových záležitostiach“. Pokiaľ ide o prílohu I, zvažované jurisdikcie sú tie, ktoré sú uvedené v zozname 1. marca účtovného roka, za ktorý sa má vypracovať správa s informáciami o dani z príjmov. Pokiaľ ide o prílohu II, zvažované jurisdikcie sú tie, ktoré sú uvedené v danej prílohe 1. marca účtovného roka, za ktorý sa má vypracovať správa s informáciami o dani z príjmov, a ktoré v nej boli uvedené 1. marca predchádzajúceho účtovného roka.

(18)

Bezodkladné zverejnenie údajov, ktoré sa majú zahrnúť do správy s informáciami o dani z príjmov, by mohlo v určitých prípadoch vážne poškodiť obchodné postavenie podniku. Členské štáty by preto mali mať možnosť umožniť podnikom odložiť zverejnenie určitých informácií na obmedzený počet rokov, za predpokladu, že odklad zreteľne zverejnia, poskytnú jeho odôvodnené vysvetlenie v správe a zdokumentujú základ tohto odôvodnenia. Informácie, ktoré podniky vynechajú, by sa mali zverejniť v neskoršej správe. Informácie týkajúce sa daňových jurisdikcií uvedených v prílohách I a II k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, by sa nemali nikdy vynechať.

(19)

S cieľom posilniť transparentnosť a zodpovednosť podnikov voči investorom, veriteľom, iným tretím stranám a širokej verejnosti a zabezpečiť vhodnú správu a riadenie by členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku alebo samostatného podniku, ktorý je usadený v Únii a ktorý má povinnosť vypracúvať, uverejňovať a sprístupňovať správu s informáciami o dani z príjmov, mali byť kolektívne zodpovední za zabezpečenie plnenia povinností týkajúcich sa podávania správy podľa tejto smernice. Vzhľadom na to, že členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov, ktoré sú usadené v Únii a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom usadeným mimo Únie, alebo osobay) poverené vykonávaním úkonov zverejňovania pre pobočku by mohli mať obmedzené poznatky o obsahu správy s informáciami o dani z príjmov vypracovanej konečným materským podnikom alebo by mohli mať obmedzené schopnosti získať takéto informácie alebo takúto správu od konečného materského podniku, zodpovednosť týchto členov alebo týchto osôb by mala spočívať v tom, že zabezpečia podľa svojich najlepších vedomostí a schopností, aby sa správa s informáciami o dani z príjmov konečného materského podniku alebo samostatného podniku vypracovala a uverejnila spôsobom, ktorý je v súlade s touto smernicou alebo aby dcérsky podnik alebo pobočka v súlade s touto smernicou vypracovali, uverejnili a sprístupnili všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ktoré získali alebo nadobudli. V prípade, že informácie alebo správa nie sú úplné, zodpovednosť týchto členov alebo týchto osôb by sa mala rozšíriť na uverejnenie vyhlásenia, v ktorom sa uvádza, že konečný materský podnik alebo samostatný podnik neposkytol potrebné informácie.

(20)

Na zabezpečenie toho, aby bola verejnosť informovaná o rozsahu a dodržiavaní povinností týkajúcich sa podávania správy zavedených do smernice 2013/34/EÚ touto smernicou, by členské štáty mali vyžadovať, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti uviedli, či bol podnik povinný uverejniť správu s informáciami o dani z príjmov, a ak áno, či takúto správu uverejnil.

(21)

Povinnosti členských štátov stanoviť sankcie a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa tieto sankcie uplatňovali podľa smernice 2013/34/EÚ, sa vzťahujú na porušenia vnútroštátnych ustanovení, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami prijatými podľa tejto smernice.

(22)

Táto smernica má za cieľ zvýšiť transparentnosť podnikov a transparentnosť a verejnú kontrolu informácií o dani z príjmov právnických osôb tak, že upraví existujúci právny rámec týkajúci sa povinností, ktoré sú uložené spoločnostiam a firmám v súvislosti s uverejňovaním správ, na účely ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle článku 50 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Ako rozhodol Súdny dvor najmä vo veci C-97/96 Verband deutscher Daihatsu-Händler (14), článok 50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ odkazuje na potrebu chrániť záujmy „tretích osôb“ vo všeobecnosti bez toho, aby sa rozlišovali alebo vyčleňovali akékoľvek kategórie patriace do rozsahu pôsobnosti uvedeného termínu. Pojem „tretie osoby“ je teda širší ako investori a veritelia a vzťahuje sa na ostatné zainteresované tretie strany vrátane konkurentov a širokej verejnosti. Navyše cieľ dosiahnuť slobodu usadiť sa, ktorá je na základe článku 50 ods. 1 ZFEÚ veľmi všeobecným spôsobom udelená inštitúciám, nemožno obchádzať ustanoveniami článku 50 ods. 2 ZFEÚ. Vzhľadom na to, že táto smernica sa týka len povinností uverejňovať správy s informáciami o dani z príjmov a netýka sa harmonizácie daní, článok 50 ods. 1 ZFEÚ predstavuje primeraný právny základ.

(23)

V záujme zabezpečenia úplného fungovania vnútorného trhu a rovnakých podmienok pre Úniu a nadnárodné podniky z tretích krajín by Komisia mala naďalej skúmať možnosti zvýšenia spravodlivosti a daňovej transparentnosti. Komisia by najmä mala v rámci doložky o preskúmaní preskúmať, či by okrem iného úplné rozčlenenie zvýšilo účinnosť tejto smernice.

(24)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Táto smernica reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Nemala by podnikom spôsobiť neprimerané administratívne zaťaženie. Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah informácií, ktoré sa majú zverejniť, úmerný cieľom zvyšovania transparentnosti podnikov a verejnej kontroly. Táto smernica preto rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(26)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(27)

Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,