(1)

Od septembra 2021 sú na trhoch s elektrinou veľmi vysoké ceny. Ako v apríli 2022 uviedla Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (1) vo svojom konečnom posúdení koncepcie veľkoobchodného trhu s elektrinou v Únii, ide najmä o dôsledok vysokej ceny plynu, ktorý sa používa ako vstup na výrobu elektriny. Elektrárne, ktoré spaľujú zemný plyn, sú často potrebné na uspokojenie dopytu po elektrine, keď je dopyt po nej počas dňa na najvyššej úrovni alebo keď objemy elektriny vyrobenej prostredníctvom iných technológií, ako je jadro, voda alebo variabilné obnoviteľné zdroje energie, nepostačujú na pokrytie dopytu. Eskalácia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá je zmluvnou stranou Zmluvy o Energetickom spoločenstve (2), viedla od februára 2022 k výraznému poklesu dodávok plynu. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine zároveň spôsobila neistotu v súvislosti s dodávkami iných komodít, ako je čierne uhlie a ropa, ktoré využívajú zariadenia na výrobu elektriny. To viedlo k výraznému ďalšiemu zvýšeniu cien elektriny a ich nestálosti.

(2)

Nedávne podstatne nižšie úrovne dodávok plynu a čoraz častejšie prerušenia dodávok plynu z Ruska poukazujú na značné riziko, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k úplnému zastaveniu dodávok plynu z Ruska. S cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie v Únii prijala Rada nariadenie (EÚ) 2022/1369 (3), ktorým sa stanovuje dobrovoľné zníženie dopytu po zemnom plyne aspoň o 15 % v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 a Rade dáva možnosť vyhlásiť stav pohotovosti Únie v oblasti bezpečnosti dodávok plynu, čím sa na úrovni celej Únie aktivuje povinnosť spočívajúca v povinnom znížení dopytu po plyne.

(3)

Mimoriadne vysoké teploty zaznamenané počas leta 2022 zároveň zvýšili dopyt po elektrine na chladenie, čím sa zvýšil tlak na jej výrobu, zatiaľ čo výroba elektriny prostredníctvom určitých technológií bola v dôsledku technických okolností a okolností závislých od počasia výrazne pod historickou úrovňou. Bolo to spôsobené najmä výnimočným suchom, ktoré viedlo i) k výpadku vo výrobe elektriny v jadrových elektrárňach v rôznych členských štátoch v dôsledku nedostatku dostupnej chladiacej vody, ii) k obmedzenej výrobe elektriny hydroelektrárňami a iii) k nízkej hladine vody vo veľkých riekach, čo nepriaznivo ovplyvnilo prepravu komodít používaných ako vstupné palivo na výrobu elektriny. Táto bezprecedentná situácia znamená, že objemy elektriny vyrobenej v elektrárňach spaľujúcich zemný plyn boli trvalo vysoké, čo prispelo k výnimočne a neobvykle vysokým veľkoobchodným cenám elektriny. Napriek zníženej dostupnosti výrobných kapacít v niektorých členských štátoch pomohli výmeny elektriny medzi členskými štátmi zabrániť incidentom v oblasti bezpečnosti dodávok a prispeli k zmierneniu nestálosti cien na trhoch Únie, čím sa zvýšila odolnosť každého členského štátu voči cenovým šokom.

(4)

Prudký nárast cien na veľkoobchodných trhoch s elektrinou viedol k prudkému nárastu maloobchodných cien elektriny, pričom sa očakáva, že tento rast bude pokračovať aj pred nasledujúcou vykurovacou sezónou a postupne sa dotkne väčšiny spotrebiteľských zmlúv. Prudký nárast cien plynu a výsledný dopyt po alternatívnych palivách tiež viedli k zvýšeniu cien iných komodít, ako sú ceny ropy a uhlia.

(5)

Súčasná energetická kríza negatívne zasiahla všetky členské štáty, aj keď v rôznej miere. Prudký nárast cien energií významne prispieva k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Únii.

(6)

Preto je potrebná rýchla a koordinovaná reakcia na úrovni Únie. Stanovenie núdzového zásahu by umožnilo dočasné zmiernenie rizika, že ceny elektriny a náklady na ňu pre koncových odberateľov dosiahnu ešte oveľa menej udržateľné úrovne a že členské štáty prijmú nekoordinované vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok na úrovni Únie a predstavovať dodatočnú záťaž pre priemysel a spotrebiteľov v Únii. V duchu solidarity medzi členskými štátmi je potrebné koordinované úsilie členských štátov počas zimnej sezóny 2022 – 2023 s cieľom zmierniť vplyv vysokých cien energie a zabezpečiť, aby súčasná kríza neviedla k trvalým škodám pre spotrebiteľov a hospodárstvo a aby sa súčasne zachovala udržateľnosť verejných financií.

(7)

Súčasné prerušenia dodávok plynu, znížená dostupnosť určitých zariadení na výrobu elektriny a z toho vyplývajúce vplyvy na ceny plynu a elektriny predstavujú v zmysle článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vážny problém v oblasti dodávok energetických produktov z plynu a elektriny. Existuje vážne riziko, že situácia by sa v zimnej sezóne 2022 – 2023 mohla ďalej zhoršiť v prípade ďalšieho prerušenia dodávok plynu a nízkych teplôt počas zimy, čím by sa zvýšil dopyt po plyne a elektrine. Takéto ďalšie zhoršenie by mohlo viesť k väčšiemu tlaku na zvyšovanie cien plynu a iných energetických komodít, čo by malo vplyv na ceny elektriny.

(8)

Narušenie trhu s energiou spôsobené jedným z hlavných účastníkov trhu, ktorý umelo znížil dodávky plynu v kontexte útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, a hybridná vojna, ktorá sa tak vedie, vytvorili krízovú situáciu, ktorá si vyžaduje prijatie súboru naliehavých, dočasných a mimoriadnych opatrení hospodárskej povahy s cieľom riešiť jej neznesiteľné účinky na spotrebiteľov a podniky. Ak sa krízová situácia nebude rýchlo riešiť, môže mať vážne škodlivé účinky na infláciu, likviditu účastníkov trhu a hospodárstvo ako celok.

(9)

Na riešenie neviazaného nárastu cien elektriny a jeho vplyvu na domácnosti a priemysel je potrebná jednotná a dobre koordinovaná reakcia v rámci celej Únie. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia by mohli ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s energiou, ohroziť bezpečnosť dodávok a viesť k ďalšiemu zvyšovaniu cien v členských štátoch najviac zasiahnutých krízou. Zabezpečenie integrity vnútorného trhu s elektrinou je preto životne dôležité na zachovanie a posilnenie potrebnej solidarity medzi členskými štátmi.

(10)

Hoci niektoré členské štáty môžu byť viac vystavené účinkom prerušenia dodávok ruského plynu a výslednému zvýšeniu cien, všetky členské štáty môžu prispieť k obmedzeniu hospodárskych škôd spôsobených takýmto prerušením prijatím vhodných opatrení na zníženie dopytu. Zníženie dopytu po elektrine na vnútroštátnej úrovni môže mať pozitívny vplyv na ceny elektriny v celej Únii, keďže trhy s elektrinou sú prepojené a úspory v jednom členskom štáte sú prínosom aj pre iné členské štáty.

(11)

Nekoordinované stropy trhových príjmov z elektriny vyrobenej výrobcami s nižšími marginálnymi nákladmi, ako je to v prípade obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie a hnedého uhlia (ďalej len „inframarginálni výrobcovia“), môžu viesť k výrazným narušeniam medzi výrobcami v Únii, keďže výrobcovia si navzájom konkurujú v celej Únii na viazanom trhu s elektrinou. Záväzkom k spoločnému celoúnijnému stropu trhových príjmov od inframarginálych výrobcov by sa umožnilo takýmto narušeniam zabrániť. Okrem toho nie všetky členské štáty môžu podporovať spotrebiteľov v rovnakom rozsahu z dôvodu obmedzených finančných zdrojov, zatiaľ čo niektorí výrobcovia elektriny môžu naďalej získavať značné nadmerné príjmy. Solidarita medzi členskými štátmi prostredníctvom celoúnijného stropu trhových príjmov by mala vytvoriť príjmy pre členské štáty na financovanie opatrení na podporu koncových odberateľov elektriny, ako sú domácnosti, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a energeticky náročné priemyselné odvetvia, a zároveň zachová cenové signály na trhoch v celej Únii aj cezhraničný obchod.

(12)

Vzhľadom na extrémne zvýšenie maloobchodných cien plynu a elektriny sú mimoriadne dôležité štátne a verejné zásahy na ochranu spotrebiteľov. Vplyv výpadku dodávok plynu na ceny elektriny, ako aj možnosť financovania podporných opatrení zo štátneho rozpočtu sa však v jednotlivých členských štátoch líšia. Ak by odberateľov a dodávateľov mohli chrániť len niektoré členské štáty s dostatočnými zdrojmi, viedlo by to k vážnym narušeniam vnútorného trhu. Jednotná povinnosť postúpiť nadmerné príjmy spotrebiteľom by umožnila všetkým členským štátom ochrániť svojich spotrebiteľov. Pozitívny účinok na ceny energie bude mať pozitívny vplyv na prepojený trh Únie s energiou a by zároveň pomohol zmierniť mieru inflácie. Preto v duchu solidarity by opatrenia prijaté v jednom členskom štáte mali mať na prepojenom trhu Únie pozitívny účinok aj v iných členských štátoch.

(13)

V súčasnej situácii sa zdá vhodné, aby sa na úrovni Únie prijali opatrenia na zavedenie solidárneho príspevku pre podniky a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií na zmiernenie priamych hospodárskych účinkov prudko rastúcich cien energie na rozpočty orgánov verejnej moci, koncových odberateľov a podnikov v celej Únii. Takýto solidárny príspevok by mal byť výnimočným a výlučne dočasným.

(14)

Solidárny príspevok je vhodným prostriedkom na riešenie nadmerných ziskov v prípade nepredvídaných okolností. Tieto zisky nezodpovedajú žiadnemu pravidelnému zisku, ktorý by podniky alebo stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií dosiahli alebo mohli očakávať za normálnych okolností, ak by k nepredvídateľným udalostiam na trhoch s energiou nedošlo. Zavedenie solidárneho príspevku je preto spoločným a koordinovaným opatrením, ktoré v duchu solidarity prinesie vnútroštátnym orgánom dodatočné výnosy na to, aby mohli poskytnúť finančnú podporu domácnostiam a podnikom, ktoré sú výrazne zasiahnuté prudko rastúcimi cenami energie, a zároveň zabezpečí rovnaké podmienky v celej Únii. Mal by sa uplatňovať súbežne s bežnými daňami z príjmov právnických osôb, ktoré každý členský štát vyberá od dotknutých podnikov.

(15)

Aby sa zabezpečila súdržnosť medzi oblasťami energetickej politiky, opatrenia ustanovené v tomto nariadení by mali fungovať ako vzájomne prepojený súbor opatrení, ktoré sa budú navzájom posilňovať. Všetky členské štáty by mali byť schopné cielene podporovať spotrebiteľov prostredníctvom nadmerných príjmov vyplývajúcich zo stropu trhových príjmov, prostredníctvom zníženia dopytu po elektrine, čo prispieva k znižovaniu cien energie, a prostredníctvom výnosov zo solidárneho príspevku zavedeného pre podniky a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Nižší dopyt by mal zároveň pozitívne vplývať na znižovanie rizík pre bezpečnosť dodávok v súlade s cieľmi uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (4).

(16)

Členské štáty by sa preto mali snažiť znížiť svoju celkovú hrubú spotrebu elektriny, a to u všetkých spotrebiteľov vrátane tých, ktorí ešte nie sú vybavení inteligentnými meracími systémami alebo zariadeniami, ktoré by im umožňovali monitorovať svoju spotrebu počas konkrétnych hodín dňa.

(17)

V záujme zachovania zásob paliva na výrobu elektriny a s cieľom osobitne sa zamerať na hodiny s najvyššou cenou alebo spotrebou elektriny, keď má výroba elektriny spaľovaním plynu obzvlášť významný vplyv na marginálnu cenu, by mal každý členský štát znížiť svoju hrubú spotrebu elektriny počas identifikovaného času špičky.

(18)

Na základe typického profilu spotreby elektriny v čase špičky by záväzný cieľ zníženia dopytu na úrovni 5 % v čase špičky zabezpečil, aby sa členské štáty konkrétnejšie zamerali na spotrebiteľov, ktorí môžu zabezpečiť flexibilitu prostredníctvom ponúk na zníženie dopytu na hodinovom základe, a to aj prostredníctvom nezávislých agregátorov. Aktívne zníženie dopytu po elektrine aspoň o 5 % počas vybraných hodín by preto malo prispieť k zníženiu spotreby paliva a k plynulejšiemu rozdeleniu dopytu medzi hodiny, čo by malo vplyv na hodinové trhové ceny.

(19)

Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si vhodné opatrenia na dosiahnutie cieľov zníženia dopytu, aby bolo možné zohľadniť vnútroštátne špecifiká. Pri navrhovaní opatrení na zníženie dopytu po elektrine by členské štáty mali zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli navrhnuté tak, aby neohrozovali ciele Únie v oblasti elektrifikácie stanovené v oznámení Komisie z 8. júla 2020 s názvom Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ. Elektrifikácia je kľúčom k zníženiu závislosti Únie od fosílnych palív a k zabezpečeniu dlhodobej strategickej autonómie Európskej únie, pretože vedie k obmedzeniu rozsahu tejto energetickej krízy a predchádzaniu budúcim energetickým krízam. Opatrenia na zníženie hrubej spotreby elektriny môžu zahŕňať vnútroštátne kampane na zvyšovanie informovanosti, zverejňovanie cielených informácií o predpokladanej situácii v elektrizačnej sústave, regulačné opatrenia obmedzujúce spotrebu energie, ktorá nie je nevyhnutná, a cielené stimuly na zníženie spotreby elektriny.

(20)

Pri určovaní vhodných opatrení na zníženie dopytu v čase špičky by členské štáty mali zvážiť najmä trhové opatrenia, ako sú aukcie alebo tendre, prostredníctvom ktorých by mohli stimulovať znižovanie spotreby ekonomicky efektívnym spôsobom. Na zabezpečenie účinnosti a rýchlej implementácie by členské štáty mohli využiť existujúce iniciatívy a rozšíriť existujúce systémy na rozvoj reakcie na strane spotreby. Opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni by mohli zahŕňať aj finančné stimuly alebo kompenzáciu pre dotknutých účastníkov trhu, ak sa popri očakávanej bežnej spotrebe dosiahne skutočné zníženie dopytu.

(21)

S cieľom pomôcť členským štátom, aby dosiahli potrebné zníženie dopytu stanovené v tomto nariadení, a poskytnúť im usmernenia, by Komisia mala uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi.

(22)

Vzhľadom na mimoriadny a náhly nárast cien elektriny a bezprostredné riziko ďalšieho zvyšovania treba, aby členské štáty bezodkladne stanovili opatrenia potrebné na dosiahnutie zníženia hrubej spotreby elektriny s cieľom uľahčiť rýchle zníženie cien a minimalizovať využívanie fosílnych palív.

(23)

Na dennom veľkoobchodnom trhu sa najskôr predáva elektrina z najmenej nákladných elektrární, ale cena pre všetkých účastníkov trhu je stanovená podľa poslednej elektrárne potrebnej na pokrytie dopytu, ktorou je elektráreň s najvyššími marginálnymi nákladmi v čase, keď sa naplnia potreby trhu. Nedávny prudký nárast cien plynu a čierneho uhlia sa premietol do výnimočného a trvalého zvýšenia cien, za ktoré zariadenia na výrobu elektriny využívajúce plyn a uhlie ponúkajú elektrinu na dennom veľkoobchodnom trhu. To zase viedlo k mimoriadne vysokým cenám na dennom trhu v celej Únii, keďže často sú to práve zariadenia s najvyššími marginálnymi nákladmi, ktoré sú potrebné na uspokojenie dopytu po elektrine.

(24)

Vzhľadom na úlohu ceny na dennom trhu ako referenčnej hodnoty pre cenu na iných veľkoobchodných trhoch s elektrinou a na skutočnosť, že všetci účastníci trhu dostávajú zúčtovaciu cenu, dosahujú technológie s výrazne nižšími marginálnymi nákladmi od ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022 vysoké príjmy, ktoré výrazne presahujú ich očakávania pri rozhodovaní o investovaní.

(25)

V situácii, keď sú spotrebitelia vystavení extrémne vysokým cenám, ktoré zároveň poškodzujú hospodárstvo Únie, je potrebné dočasne obmedziť mimoriadne trhové príjmy výrobcov s nižšími marginálnymi nákladmi prostredníctvom uplatnenia stropu trhových príjmov dosiahnuté predajom elektriny v rámci Únie.

(26)

S cieľom zabrániť obchádzaniu uplatňovania stropu trhových príjmov by členské štáty mali zaviesť účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa strop trhových príjmov skutočne uplatňoval v situáciách, keď sú výrobcovia súčasťou skupiny spoločností.

(27)

Úroveň, na ktorej je strop trhových príjmov stanovený, by nemala ohroziť schopnosť výrobcov, na ktorých sa strop uplatní, vrátane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, získať späť svoje investičné a prevádzkové náklady a mala by zachovať a stimulovať budúce investície do kapacity potrebnej na dekarbonizovanú a spoľahlivú elektrizačnú sústavu. Strop trhových príjmov, ktorý je jednotný v celej Únii, je najvhodnejší na zachovanie fungovania vnútorného trhu s elektrinou, keďže sa tak zachová cenová hospodárska súťaž medzi výrobcami, ktorí elektrinu vyrábajú rôznymi technológiami, najmä v prípade obnoviteľných zdrojov energie.

(28)

Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé maximá cien možno považovať za bežný prvok na trhu s elektrinou a môžu byť užitočné pre niektorých investorov pri spätnom získavaní ich investícií do výroby, extrémny a trvalý nárast cien pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od bežnej situácie na trhu s príležitostnými vysokými cenami. Strop trhových príjmov by sa preto nemal stanoviť pod úrovňou primeraných očakávaní účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektriny v hodinách, počas ktorých bol dopyt po elektrine najvyšší ešte pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Do februára 2022 sa priemerné najvyššie ceny na veľkoobchodnom trhu s elektrinou v posledných desaťročiach výrazne a konzistentne očakávali na úrovni menej ako 180 EUR za MWh v celej Únii, a to aj napriek rozdielom v cenách elektriny medzi regiónmi v Únii. Keďže počiatočné investičné rozhodnutie účastníkov trhu bolo prijaté na základe očakávania, že ceny budú v čase špičky v priemere nižšie ako táto úroveň, stanovenie stropu trhových príjmov na 180 EUR/MWh predstavuje úroveň výrazne vyššiu ako pôvodné trhové očakávania. Ponechaním marže na cene, ktorú investori mohli odôvodnene očakávať, je potrebné zabezpečiť, aby strop trhových príjmov nebol v rozpore s počiatočným posúdením ziskovosti investícií.

(29)

Okrem toho je strop trhových príjmov na úrovni 180 EUR/MWh, vrátane primeranej marže, stále vyšší ako súčasné priemerné náklady na výrobu energie (LCOE) pre relevantné výrobné technológie, čo umožňuje výrobcom, na ktorých sa strop vzťahuje, pokryť svoje investície a prevádzkové náklady. Vzhľadom na to, že strop trhových príjmov ponecháva značnú maržu medzi primeranými LCOE a stropom trhových príjmov, nemožno očakávať, že naruší investície do nových inframarginálnych kapacít.

(30)

Strop trhových príjmov by sa mal stanoviť skôr pre trhové príjmy než pre celkové príjmy z výroby (ktoré zahŕňajú iné potenciálne zdroje príjmov, ako je napríklad výkupná prémia), aby sa zabránilo významnému vplyvu na počiatočnú očakávanú ziskovosť projektu. Bez ohľadu na zmluvnú formu, prostredníctvom ktorej sa môže obchodovať s elektrinou, by sa strop trhových príjmov mal uplatňovať len na realizované trhové príjmy. Je to potrebné na to, aby sa zabránilo poškodeniu výrobcov, ktorí zo súčasných vysokých cien elektriny v skutočnosti nemajú prospech, pretože svoje príjmy zaistili pred výkyvmi na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Preto pokiaľ existujúce alebo budúce zmluvné záväzky, ako sú zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov a iné druhy dohôd o nákupe elektriny alebo forwardové zaistenia, povedú k trhovým príjmom z výroby elektriny len do výšky stropu trhových príjmov, toto nariadenie by sa na takéto príjmy nemalo vzťahovať. Opatrenie, ktorým sa zavádza strop trhových príjmov, by preto nemalo odrádzať účastníkov trhu od uzatvárania takýchto zmluvných záväzkov.

(31)

Hoci uplatňovanie stropu trhových príjmov v čase úhrady za transakcie môže byť efektívnejšie, nemusí byť vždy možné, napríklad z dôvodu rozdielov v spôsobe organizácie veľkoobchodných trhov s elektrinou v členských štátoch a v rôznych časových rámcoch. S cieľom zohľadniť vnútroštátne špecifiká a uľahčiť uplatňovanie stropu trhových príjmov na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť sa, či ho uplatnia pri úhrade za výmenu elektriny, alebo neskôr. Členské štáty by tiež mali môcť rozhodnúť o predbežnom financovaní podporných opatrení pre koncových odberateľov elektriny a o vyberaní trhových príjmov v neskoršej fáze. Komisia by mala členským štátom poskytnúť usmernenia pri vykonávaní uvedeného opatrenia.

(32)

Strop trhových príjmov by sa mal uplatňovať na technológie s marginálnymi nákladmi nižšími ako strop trhových príjmov, ako je to v prípade veternej, slnečnej, jadrovej energie alebo lignitu.

(33)

Strop trhových príjmov by sa nemal uplatňovať na technológie s vysokými marginálnymi nákladmi týkajúcimi sa ceny vstupného paliva potrebného na výrobu elektriny, ako je to v prípade plynových a uhoľných elektrární na čierne uhlie, keďže ich prevádzkové náklady by boli výrazne nad úrovňou stropu trhových príjmov a jeho uplatňovanie by ohrozilo ich ekonomickú životaschopnosť. V záujme zachovania stimulov na celkové zníženie spotreby plynu by sa strop trhových príjmov nemal uplatňovať ani na technológie, ktoré priamo konkurujú plynovým elektrárňam a zabezpečujú flexibilitu pre elektrizačnú sústavu alebo predkladajú cenové ponuky na trhu s elektrinou na základe ich príležitostných nákladov, ako je reakcia na strane spotreby a skladovanie.

(34)

Strop trhových príjmov by sa nemal uplatňovať na technológie, ktoré ako vstupné palivá využívajú náhrady zemného plynu, ako je napríklad biometán, aby sa neohrozila konverzia existujúcich plynových elektrární v súlade s cieľmi REPowerEU, ktoré sú stanovené najmä v oznámení Komisie z 18. mája 2022 o Pláne REPowerEU (ďalej len „plán REPowerEU“).

(35)

S cieľom zachovať stimuly na rozvoj inovačných technológií by sa strop trhových príjmov nemal uplatňovať na demonštračné projekty.

(36)

V niektorých členských štátoch sú príjmy získané od niektorých výrobcov už zastropované prostredníctvom štátnych a verejných opatrení, ako sú výkupné tarify a dvojsmerné rozdielové zmluvy. Títo výrobcovia nemajú prospech zo zvýšených príjmov vyplývajúcich z nedávneho prudkého nárastu cien elektriny. Existujúci výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje tento druh štátnych opatrení, ktoré sa neprijali v reakcii na súčasnú energetickú krízu, by preto mali byť z uplatňovania stropu trhových príjmov vylúčení. Strop trhových príjmov by sa nemal uplatňovať ani na výrobcov, ktorých trhové príjmy podliehajú iným regulačným opatreniam, ktoré prijali orgány verejnej moci a v rámci ktorých sa príjmy prevádzajú priamo spotrebiteľom.

(37)

S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie stropu trhových príjmov by výrobcovia, sprostredkovatelia a relevantní účastníci trhu mali príslušným orgánom členských štátov a prípadne prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou poskytnúť potrebné údaje. Vzhľadom na veľký počet jednotlivých transakcií, pri ktorých musia príslušné orgány členských štátov zabezpečiť presadzovanie stropu trhových príjmov, by mali mať tieto orgány možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov.

(38)

S cieľom riešiť situácie, keď uplatňovanie stropu trhových príjmov môže ovplyvniť motiváciu účastníkov trhu poskytovať regulačnú energiu alebo redispečing a protiobchod, by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že nebudú uplatňovať strop trhových príjmov získané z predaja elektriny na trhu s regulačnou energiou a z finančnej kompenzácie za redispečing a protiobchod.

(39)

S cieľom zohľadniť obavy o bezpečnosť dodávok by členské štáty mali mať možnosť stanoviť strop trhových príjmov spôsobom, ktorý umožní výrobcom elektriny ponechať si 10 % nadmerných príjmov nad stropom trhových príjmov.

(40)

Vzhľadom na to, že výrobný mix a nákladová štruktúra zariadení na výrobu elektriny sa v členských štátoch značne líšia, malo by sa im umožniť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne krízové opatrenia za osobitných podmienok.

(41)

Členským štátom by sa mala predovšetkým ponechať možnosť ďalej obmedziť príjmy výrobcov, na ktorých sa vzťahuje strop trhových príjmov, a stanoviť osobitný strop trhových príjmov získaných z predaja elektriny vyrobenej z čierneho uhlia, ktorého cena môže byť v niektorých členských štátoch výrazne nižšia ako cena marginálnych technológií. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne krízové opatrenia, ktoré obmedzujú trhové príjmy výrobcov, na ktorých sa nevzťahuje celoúnijný strop trhových príjmov.

(42)

S cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok by členské štáty mali mať možnosť stanoviť vyšší strop trhových príjmov pre výrobcov, na ktorých by sa inak vzťahoval celoúnijný strop trhových príjmov, ak sú ich investičné a prevádzkové náklady vyššie ako celoúnijný strop trhových príjmov.

(43)

Zvýšené obchodné toky medzi ponukovými oblasťami v dôsledku vysokých cenových rozdielov medzi takýmito oblasťami súvisiacich s krízou viedli v niektorých členských štátoch k značnému zvýšeniu poplatkov za preťaženie. Príjmy z preťaženia by sa mali naďalej prideľovať na splnenie prioritných cieľov stanovených v článku 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (5). Členské štáty by však výnimočne mali mať v riadne odôvodnených prípadoch a pod kontrolou ich regulačných orgánov možnosť rozdeliť zostávajúce nadmerné príjmy priamo koncovým odberateľom elektriny namiesto toho, aby ich použili výlučne na účely uvedené v článku 19 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(44)

Vzhľadom na to, že uplatňovaním stropu trhových príjmov nemôžu všetky členské štáty podporovať svojich koncových odberateľov v rovnakom rozsahu z dôvodu okolností súvisiacich s ich závislosťou od dovozu elektriny z iných krajín, je potrebné, aby členské štáty, ktorých čistý dovoz elektriny sa rovná alebo prevyšuje 100 %, mohli v duchu solidarity uzatvárať s hlavným vyvážajúcim členským štátom dohody o rozdelení nadmerných príjmov. Takéto dohody o solidarite sa podporujú najmä v prípadoch, keď je potrebné zohľadniť nevyvážené obchodné vzťahy.

(45)

Komerčné a obchodné praktiky, ako aj regulačný rámec v odvetví elektrickej energie sa výrazne líšia od odvetvia fosílnych palív. Vzhľadom na to, že cieľom stropu trhových príjmov je napodobniť výsledok trhu, ktorý výrobcovia mohli očakávať, ak by globálne dodávateľské reťazce fungovali normálne bez prerušenia dodávok plynu od februára 2022, je potrebné, aby sa opatrenie týkajúce sa výrobcov elektriny uplatňovalo na príjmy plynúce z výroby elektriny. Naopak, keďže dočasný solidárny príspevok je zameraný na ziskovosť podnikov a stálych prevádzkarní z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ktorá sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne zvýšila, je potrebné, aby sa príspevok vzťahoval na ich zisky.

(46)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nadmerné príjmy vyplývajúce z uplatňovania stropu trhových príjmov v oblasti elektriny preniesli na jej koncových odberateľov s cieľom zmierniť vplyv mimoriadne vysokých cien elektriny. Nadmerné príjmy by sa mali nasmerovať medzi odberateľov vrátane domácností a podnikov, ktoré sú obzvlášť výrazne ovplyvnené vysokými cenami elektriny. Bez navrhovaných opatrení existuje riziko, že len bohatšie členské štáty budú mať zdroje na ochranu svojich spotrebiteľov, čo povedie k vážnym narušeniam vnútorného trhu.

(47)

Príjmy zo stropu by mali pomôcť členským štátom financovať opatrenia, ako sú transfery príjmov, zľavy z účtov, kompenzácia dodávateľov za dodávky pod úrovňou nákladov, ako aj investície, ktoré povedú k štrukturálnemu zníženiu spotreby, najmä elektriny vyrobenej z fosílnych palív. Ak sa podpora poskytuje odberateľom elektriny mimo domácnosti, títo odberatelia by sa mali usilovať o investície do technológií dekarbonizácie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny alebo priamych investícií do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, alebo o investície do energetickej efektívnosti.

(48)

Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny v zásade predstavujú opatrenie narúšajúce trh. Takéto zásahy sa preto môžu vykonávať len ako záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a mali by podliehať osobitným podmienkam. V súčasnosti možno podľa smernice (EÚ) 2019/944 uplatňovať regulované ceny na domácnosti a mikropodniky a možno ich uplatňovať aj pod úrovňou nákladov v prípade energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov. Vzhľadom na súčasný výnimočný nárast cien elektriny by sa však mal súbor dostupných opatrení, ktoré majú členské štáty k dispozícii na podporu spotrebiteľov, dočasne rozšíriť, a to poskytnutím možnosti uplatňovať regulované ceny na MSP a povolením regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Takéto rozšírenie by sa mohlo financovať prostredníctvom stropu trhových príjmov.

(49)

Je dôležité, aby regulované maloobchodné ceny v prípadoch, keď sú pod úrovňou nákladov, nediskriminovali jednotlivých dodávateľov, ani im nespôsobovali nespravodlivé náklady. Dodávatelia by preto mali dostať spravodlivú kompenzáciu za náklady, ktoré im vzniknú pri dodávkach za regulované ceny, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci. Náklady na regulované ceny pod úrovňou nákladov by sa mali financovať z príjmov vyplývajúcich z uplatňovania stropu trhových príjmov. S cieľom zabrániť tomu, aby takéto opatrenia zvyšovali dopyt po elektrine, a zároveň zabezpečiť, aby uspokojovali energetické potreby spotrebiteľov, by sa regulované ceny pod úrovňou nákladov mali vzťahovať len na obmedzené množstvo spotreby. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na režim dodávateľa poslednej inštancie ani na výber dodávateľa poslednej inštancie zo strany členských štátov.

(50)

Podniky a stále prevádzkarne z Únie, ktoré vytvárajú aspoň 75 % obratu činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, zaznamenali prudký nárast svojich ziskov v dôsledku náhlych a nepredvídateľných okolností útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, znížených dodávok energie a rastúceho dopytu v dôsledku rekordne vysokých teplôt bez toho, aby podstatne zmenili štruktúru svojich nákladov či zvýšili svoje investície.

(51)

Dočasný solidárny príspevok by mal slúžiť ako prerozdeľovacie opatrenie, aby sa zabezpečilo, že dotknuté podniky, ktoré dosiahli nadmerné zisky v dôsledku neočakávaných okolností, úmerne prispejú k zmierneniu energetickej krízy na vnútornom trhu.

(52)

Základom pre výpočet dočasného solidárneho príspevku sú zdaniteľné zisky podnikov a stálych prevádzkarní, ktoré sú daňovými rezidentmi v Únii v oblasti odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ako sa stanovuje v dvojstranných zmluvách alebo vo vnútroštátnych daňových zákonoch členských štátov, za finančný rok začínajúci sa 1. januára 2022 a/alebo 1. januára 2023 alebo po tomto dátume za celé jeho trvanie. Členské štáty, ktoré zdaňujú len rozdelené zisky právnických osôb, by mali uplatňovať dočasný solidárny príspevok na vypočítané zisky bez ohľadu na ich rozdelenie. Finančný rok sa určuje na základe pravidiel platných vo vnútroštátnom práve členských štátov.

(53)

Solidárny príspevok by sa mal vzťahovať len na zisky dosiahnuté v roku 2022 a/alebo 2023 presahujúce 20 % zvýšenie priemerného zdaniteľného zisku vytvoreného v štyroch finančných rokoch, ktoré sa začali 1. januára 2018 alebo po tomto dátume.

(54)

Týmto prístupom by sa zabezpečilo, že časť rozpätia zisku, ktorá neplynie z nepredvídateľného vývoja na trhoch s energiou v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, by príslušné podniky a stále prevádzkarne z Únie mohli využiť na budúce investície alebo na zabezpečenie svojej finančnej stability počas prebiehajúcej energetickej krízy, a to aj v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Týmto prístupom k stanoveniu základu na výpočet by sa zabezpečilo, že solidárny príspevok bude v jednotlivých členských štátoch primeraný. Stanovením minimálnej sadzby by sa zároveň malo zabezpečiť, aby bol solidárny príspevok spravodlivý a zároveň primeraný. Členské štáty by mali môcť naďalej uplatňovať vyššiu sadzbu než 33 %, pokiaľ ide o ich solidárny príspevok. To by takýmto členským štátom malo umožniť, aby stanovili uprednostňovanú sadzbu, ktorú považujú vo svojich vnútroštátnych právnych systémoch za prijateľnú a vhodnú.

(55)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie plného uplatňovania solidárneho príspevku stanoveného v tomto nariadení a mali by zabezpečiť potrebné úpravy vo vnútroštátnom práve, najmä s cieľom zabezpečiť včasný výber solidárneho príspevku, a to aj na základe čistých príjmov, voči ktorým možno solidárny príspevok kompenzovať, s cieľom zohľadniť odpočítateľnosť alebo neodpočítateľnosť solidárneho príspevku alebo zohľadniť zaobchádzanie so stratami v predchádzajúcich fiškálnych rokoch, konzistentné zaobchádzanie so skrátenými fiškálnymi rokmi pre spoločnosti zriadené v roku 2022 a/alebo 2023 alebo na účely reštrukturalizácie alebo fúzií podnikov na účely výpočtu solidárneho príspevku.

(56)

Solidárny príspevok by sa mal použiť: i) na opatrenia finančnej podpory pre koncových odberateľov energie, a najmä zraniteľné domácnosti, s cieľom zmierniť účinky vysokých cien energie; ii) na opatrenia finančnej podpory s cieľom pomôcť pri znižovaní spotreby energie; iii) na opatrenia finančnej podpory s cieľom podporiť podniky v energeticky náročných priemyselných odvetviach; a iv) na opatrenia finančnej podpory s cieľom rozvíjať energetickú autonómiu Únie. Členské štáty by tiež mali mať povolené prideliť časť výnosov z dočasného solidárneho príspevku na spoločné financovanie. Tieto opatrenia si vyžadujú značnú flexibilitu, aby sa zohľadnili rozpočtové postupy členských štátov.

(57)

Použitie výnosov na tieto účely odzrkadľuje výnimočnú a dočasnú povahu solidárneho príspevku ako opatrenia, ktorého účelom je znížiť a zmierniť škodlivé účinky energetickej krízy na domácnosti a podniky v celej Únii s cieľom chrániť vnútorný trh a zabrániť riziku ďalšej fragmentácie. Prudko rastúcimi cenami energie sú zasiahnuté všetky členské štáty. Vzhľadom na rozdiely v ich príslušných energetických mixoch však nie je vplyv na členské štáty rovnaký a nie všetky členské štáty majú rovnaký fiškálny priestor na prijatie potrebných opatrení na ochranu zraniteľných domácností a podnikov. Bez opatrenia Únie, ako je napríklad solidárny príspevok, existuje vysoké riziko narušenia a ďalšej fragmentácie vnútorného trhu, čo by bolo škodlivé pre všetky členské štáty vzhľadom na integráciu trhov s energiou a hodnotových reťazcov. Boj proti energetickej chudobe a riešenie sociálnych dôsledkov energetickej krízy, najmä s cieľom chrániť pracovníkov v exponovaných priemyselných odvetviach, sú tiež otázkou solidarity medzi členskými štátmi. V záujme maximalizácie jeho vplyvu by sa výnosy zo solidárneho príspevku mali využívať koordinovaným spôsobom a/alebo prostredníctvom finančných nástrojov Únie v duchu solidarity.

(58)

Členské štáty by sa mali zamerať najmä na opatrenia finančnej podpory pre najzraniteľnejšie domácnosti a podniky, ktoré sú najviac zasiahnuté prudko rastúcimi cenami energie. Tým by sa zachoval cenový stimul na zníženie dopytu po energii a úsporu energie. Okrem toho zameranie sa na najzraniteľnejšie domácnosti a domácnosti s obmedzenou likviditou by malo pozitívny vplyv na celkovú spotrebu odvrátením nadmerného vytláčania výdavkov na neenergetický tovar vzhľadom na to, že sklon uvedenej skupiny domácností ku spotrebe vysoko závisí od príjmov. Výnosy zo solidárneho príspevku by sa okrem toho mali použiť na podporu znižovania spotreby energie. V tejto súvislosti by sa takéto výnosy mali použiť napríklad na účely aukcií alebo tendrov znižujúcich dopyt, na zníženie nákladov koncových odberateľov energie na nákup energie v prípade určitých objemov spotreby energie alebo na podporu investícií koncových odberateľov energie – zraniteľných domácností, ako aj podnikov – do obnoviteľných zdrojov energie, investícií do energetickej efektívnosti alebo iných technológií dekarbonizácie. Výnosy zo solidárneho príspevku by sa mali použiť aj na finančnú podporu podnikov v energeticky náročných priemyselných odvetviach a v regiónoch, ktoré sa na tieto priemyselné odvetvia spoliehajú. Náklady v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako je odvetvie hnojív, prudko rastú v dôsledku prudkého nárastu cien energie,. Opatrenia finančnej podpory majú byť podmienené investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti alebo iných technológií dekarbonizácie. Okrem toho by sa opatrenia, ktoré pomáhajú zvýšiť nezávislosť Únie v oblasti energetiky, mali podporovať investíciami v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 8. marca 2022 o REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (ďalej len „spoločné európske pravidlá REPowerEU“) a v pláne REPowerEU, najmä v prípade projektov s cezhraničným rozmerom.

(59)

Členské štáty by sa tiež mohli rozhodnúť prideliť časť výnosov zo solidárneho príspevku na spoločné financovanie opatrení, ktoré sú určené na zníženie škodlivých účinkov energetickej krízy vrátane podpory ochrany zamestnanosti, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily, alebo na podporu investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj do cezhraničných projektov. Aspekt spoločného financovania zahŕňa rozdelenie nákladov na základe projektov medzi členskými štátmi, ako aj presmerovanie prostredníctvom nástroja Únie na základe toho, že členské štáty dobrovoľne pridelia príjmy do rozpočtu Únie v duchu solidarity.

(60)

Pravidelné a účinné monitorovanie a podávanie správ Komisii je nevyhnutné na posúdenie pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri dosahovaní cieľov znižovania dopytu, uplatňovaní stropu trhových príjmov, využívaní nadmerných príjmov a uplatňovaní regulovaných cien.

(61)

Členské štáty by mali Komisii podávať správy o uplatňovaní solidárneho príspevku na svojich príslušných územiach, ako aj o akýchkoľvek zmenách, ktoré na tento účel vykonajú vo svojich právnych rámcoch, vrátane ďalších právnych predpisov, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie konzistentnej implementácie solidárneho príspevku na vnútroštátnej úrovni.

(62)

Členské štáty by mali podávať správy aj o použití výnosov zo solidárneho príspevku. Cieľom je najmä zabezpečiť, aby členské štáty využívali výnosy tak, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(63)

Členské štáty by mali na svojom území uplatňovať solidárny príspevok stanovený v tomto nariadení, pokiaľ neprijali rovnocenné vnútroštátne opatrenia. Ak je cieľom vnútroštátneho opatrenia prispieť k cenovej dostupnosti energie, mal by sa považovať za podobný celkovému cieľu solidárneho príspevku stanovenému v tomto nariadení. O vnútroštátnom opatrení by malo platiť, že podlieha podobným pravidlám ako solidárny príspevok, ak sa vzťahuje na činnosti v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ak sa ním určuje základ, stanovuje sadzba a zabezpečuje, aby sa výnosy z vnútroštátneho opatrenia použili na účely, ktoré sú porovnateľné s tými na solidárny príspevok.

(64)

Solidárny príspevok a právny rámec Únie, ktorým sa riadi, by mali mať dočasnú povahu s cieľom riešiť výnimočnú a naliehavú situáciu, ku ktorej v Únii došlo v súvislosti s prudko rastúcimi cenami energie. Solidárny príspevok by sa mal uplatňovať na nadmerné zisky vytvorené v roku 2022 a/alebo 2023 s cieľom riešiť a zmierniť škodlivé účinky súčasnej prebiehajúcej energetickej krízy na domácnosti a podniky. Uplatnenie solidárneho príspevku na celý finančný rok by malo umožniť použiť nadmerné zisky za príslušné obdobie vo verejnom záujme, ktorým je zmiernenie dôsledkov energetickej krízy, pričom sa dotknutým podnikom ponechá primeraná miera ziskov.

(65)

Solidárny príspevok by sa mal uplatňovať len na finančný rok 2022 a/alebo 2023. Po tom, ako vnútroštátne orgány vyjadria svoj názor na výber solidárneho príspevku, Komisia by mala situáciu preskúmať a do 15. októbra 2023 a 15. októbra 2024 predložiť správu Rade.

(66)

V prípade, že členský štát má ťažkosti s uplatňovaním tohto nariadenia, a najmä dočasného solidárneho príspevku, mal by v prípade potreby konzultovať s Európskou komisiou v súlade s článkom 4 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(67)

Vzhľadom na ich štrukturálnu sociálnu a hospodársku situáciu ako aj ich fyzické charakteristiky, najvzdialenejšie regióny v zmysle článku 349 ZFEÚ nie je možné prepojiť s trhom Únie s elektrinou. Nemali by preto uplatňovať ustanovenia o znížení hrubej spotreby elektriny v čase špičky a strope trhových príjmov. Členské štáty by navyše mali mať možnosť vylúčiť uplatňovanie týchto ustanovení na elektrinu vyrábanú v malých izolovaných sústavách alebo malých prepojených sústavách podľa vymedzení v smernici (EÚ) 2019/944. Okrem toho Cyprus a Malta z dôvodu svojich odlišných charakteristík neuplatňujú acquis Únie v oblasti trhu s energiou v plnom rozsahu. Cyprus je úplne izolovaný od transeurópskych energetických sietí, zatiaľ čo Malta má len obmedzené prepojenie s nimi. Keďže diferencovaný prístup pre tieto členské štáty bude mať len obmedzený vplyv na vnútorný trh s energiou, Cyprus a Malta by mali mať možnosť dobrovoľne uplatňovať ustanovenia týkajúce sa zníženia ich hrubej spotreby elektrickej energie v čase špičky a stropu trhových príjmov. Okrem toho, ak by sa Cyprus rozhodol uplatňovať ustanovenia o strope trhových príjmov, a aby sa zabezpečila stabilita jeho elektrizačnej sústavy, nemal by byť povinný uplatňovať strop trhových príjmov na elektrinu vyrobenú z ropných výrobkov.

(68)

Nestálosť podkladových cien plynu spôsobuje ťažkosti energetickým firmám, ktoré pôsobia na termínovaných trhoch s elektrinou, najmä pokiaľ ide o prístup k vhodnej zábezpeke. Komisia v spolupráci s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy a Európskym orgánom pre bankovníctvo posudzuje otázky týkajúce sa akceptovateľnosti zábezpeky a marží a vyhodnocuje možné spôsoby, ako obmedziť nadmernú vnútrodennú volatilitu.

(69)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú aj v súlade s doplnkovou a prebiehajúcou prácou Komisie v súvislosti s dlhodobou koncepciou trhu, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 18. mája 2022 o krátkodobých intervenciách na trhu s energiou a dlhodobom zlepšení koncepcie trhu s elektrinou, ktoré bolo vydané spolu s plánom REPowerEU.

(70)

Vzhľadom na rozsah energetickej krízy, úroveň jej sociálneho, hospodárskeho a finančného vplyvu a potrebu konať čo najrýchlejšie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(71)

Vzhľadom na výnimočnú povahu opatrení stanovených v tomto nariadení a potrebu ich uplatňovania, najmä počas zimnej sezóny 2022 – 2023, by sa toto nariadenie malo uplatňovať do 31. decembra 2023.

(72)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie núdzového zásahu, ktorým sa majú zmierniť účinky vysokých cien energie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,