(1)

Osoby, ktoré pracujú pre verejnú alebo súkromnú organizáciu alebo sú v styku s takouto organizáciou v pracovnom kontexte, sú často prvé, ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením porušení práva Únie, ktoré poškodzujú verejný záujem, takéto osoby konajú ako „oznamovatelia“ a tým zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní takýchto porušení a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení. V tejto súvislosti sa na úrovni Únie aj medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva, že je dôležité zabezpečiť vyváženú a účinnú ochranu oznamovateľov.

(2)

Na úrovni Únie tvoria nahlásenia a zverejnenia informácií zo strany oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva a politík Únie. Systémom presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie poskytujú zdroj informácií, ktoré vedú k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie, čím prispievajú k väčšej transparentnosti a zodpovednosti.

(3)

V určitých politických oblastiach môžu porušenia práva Únie, bez ohľadu na to, či podľa vnútroštátneho práva ide o porušenia správneho, trestného alebo iného práva, spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v tom zmysle, že sa vytvára významné riziko ohrozujúce blaho spoločnosti. Keď sa v uvedených oblastiach zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú zvyčajne vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o porušeniach, je potrebné zlepšiť presadzovanie prostredníctvom zavedenia účinných, dôverných a bezpečných kanálov na nahlasovanie a zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.

(4)

Ochrana oznamovateľov, ktorá sa v súčasnosti poskytuje v Únii, je v rámci členských štátov roztrieštená a v rôznych politických oblastiach nerovnomerná. Následky porušení práva Únie s cezhraničným rozmerom, ktoré nahlásili oznamovatelia, ilustrujú, ako má nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte nepriaznivý vplyv na fungovanie politík Únie nielen v danom členskom štáte, ale aj v iných členských štátoch a v Únii ako celku.

(5)

Spoločné minimálne normy zaisťujúce účinnú ochranu oznamovateľov by sa mali vzťahovať na akty a oblasti politiky, v ktorých je potrebné posilniť presadzovanie práva, nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva, a porušenia práva Únie môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu. Členské štáty by mohli rozhodnúť o rozšírení uplatňovania vnútroštátnych ustanovení na ďalšie oblasti s cieľom zaistiť, aby existoval komplexný a súdržný rámec ochrany oznamovateľov na vnútroštátnej úrovni.

(6)

Ochrana oznamovateľov je potrebná na zlepšenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii súvisiacich s verejným obstarávaním a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu Únie je potrebné riešiť aj nedostatočné presadzovanie pravidiel o verejnom obstarávaní vnútroštátnymi verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi v súvislosti s nadobudnutím prác, dodaním výrobkov alebo poskytovaním služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, oslabovaniu záujmov investorov a akcionárov a vo všeobecnosti znižujú atraktívnosť pre investície a vytvárajú nerovnaké podmienky pre všetky podniky v celej Únii, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(7)

Pridanú hodnotu ochrany oznamovateľov už zákonodarca Únie uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli vo veľkom počte legislatívnych aktov v oblasti finančných služieb zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vrátane interných kanálov nahlasovania a externých kanálov nahlasovania, ako aj výslovného zákazu odvetných opatrení, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb. Predovšetkým v kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa uplatňuje v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5).

(8)

Pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov umiestňovaných na vnútorný trh, prvotným zdrojom dôkazov sú podniky zapojené do výrobného a distribučného reťazca, a preto má v týchto podnikoch nahlasovanie oznamovateľmi vysokú pridanú hodnotu, keďže sú oveľa bližšie k informáciám o možných nekalých a nezákonných postupoch výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov. Preto je potrebné zaviesť ochranu oznamovateľov v súvislosti s bezpečnostnými požiadavkami vzťahujúcimi sa na výrobky, ktoré sú upravené v harmonizovaných predpisoch Únie, ako je stanovené v prílohách I a II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (6), a v súvislosti so všeobecnými požiadavkami bezpečnosti výrobkov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (7). Ochrana oznamovateľov, ako sa stanovuje v tejto smernici, by slúžila aj ako nástroj na zabránenie presunu strelných zbraní, ich súčastí, komponentov a streliva, ako aj výrobkov obranného priemyslu, keďže by podporovala nahlasovanie porušení práva Únie, ako sú podvody v oblasti dokladov, zmena označenia a podvodné nadobúdanie strelných zbraní v rámci Únie, pri ktorých sa porušovanie často spája s presunom výrobkov z legálneho trhu na nelegálny. Ochrana oznamovateľov, ako sa stanovuje v tejto smernici, by tiež pomohla pri predchádzaní nedovolenej výrobe doma vyrobených výbušnín, pretože prispeje k správnemu uplatňovaniu obmedzení a kontrol súvisiacich s prekurzormi výbušnín.

(9)

Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových aktoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva, konkrétne v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 (8), a bezpečnosti námornej dopravy, konkrétne v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ (9) a 2009/16/ES (10), ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Uvedenými aktmi sa poskytuje aj ochrana pracovníkov, ktorí nahlásia svoje vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami, tzv. kultúra spravodlivosti. Je potrebné doplniť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v uvedených dvoch odvetviach, ako aj poskytnúť ochranu v iných druhoch dopravy, konkrétne vo vnútrozemskej vodnej, v cestnej a železničnej doprave, na zlepšenie presadzovania noriem bezpečnosti, pokiaľ ide o tieto druhy dopravy.

(10)

Pokiaľ ide o oblasť ochrany životného prostredia, zhromažďovanie dôkazov, predchádzanie trestným činom proti životnému prostrediu a protiprávnemu konaniu, ich odhaľovanie a riešenie je aj naďalej problematické, a v tejto súvislosti sa musia posilniť opatrenia, ako Komisia uznala vo svojom oznámení z 18. januára 2018 s názvom Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia. Vzhľadom na to, že pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice boli stanovené iba pravidlá ochrany oznamovateľov v súvislosti s ochranou životného prostredia v jednom odvetvovom akte, konkrétne v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ (11), zavedenie takejto ochrany je nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez štátne hranice. Zavedenie takejto ochrany je relevantné aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.

(11)

Posilnenie ochrany oznamovateľov by prispelo aj k predchádzaniu porušeniam pravidiel Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu o jadrovej bezpečnosti, ochrane pred žiarením a zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ako aj z hľadiska odrádzania od takýchto porušení. Zároveň by sa tým posilnilo presadzovanie príslušných ustanovení smernice Rady 2009/71/Euratom (12) týkajúcich sa podpory a zlepšenia kultúry efektívnej jadrovej bezpečnosti, a najmä článku 8b ods. 2 písm. a) uvedenej smernice, v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby príslušný regulačný orgán vytvoril systémy riadenia, v rámci ktorých sa udeľuje náležitá priorita jadrovej bezpečnosti a ktoré podporujú schopnosť zamestnancov a vedenia na všetkých úrovniach overovať účinné dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov a včas nahlasovať bezpečnostné problémy.

(12)

Zavedenie rámca ochrany oznamovateľov by prispelo aj k posilneniu presadzovania existujúcich ustanovení a predchádzaniu porušeniam pravidiel Únie v oblasti potravinového reťazca, a najmä v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ako aj v oblasti zdravia, ochrany a dobrých životných podmienok zvierat. Rôzne pravidlá Únie stanovené v uvedených oblastiach sú vzájomne úzko prepojené. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (13) sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky, ktoré sú východiskom pre všetky opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia týkajúce sa potravín a krmív s osobitným dôrazom na bezpečnosť potravín, s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami, ako aj účinné fungovanie vnútorného trhu. V uvedenom nariadení sa okrem iného stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov nesmú odrádzať svojich zamestnancov a iné osoby od spolupráce s príslušnými orgánmi, ak by sa takouto spoluprácou mohlo predísť riziku spojenému z potravinami, toto riziko znížiť alebo eliminovať. Zákonodarca Únie prijal podobný prístup v rámci právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (14), ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie a kontroly chorôb zvierat prenosných na zvieratá alebo na ľudí, a v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat chovaných na hospodárske účely, zvierat používaných na vedecké účely, zvierat počas prepravy a zvierat v čase usmrcovania prostredníctvom smernice Rady 98/58/ES (15) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ (16), ako aj nariadení Rady (ES) č. 1/2005 (17) a (ES) č. 1099/2009 (18).

(13)

Nahlasovania porušení uskutočnené oznamovateľmi môžu byť kľúčom k odhaleniu rizík pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa vyplývajúcich z porušenia pravidiel Únie, ktoré by inak mohli zostať skryté, k predchádzaniu týmto rizikám, ich zníženiu alebo odstráneniu. Najmä ochrana spotrebiteľa je takisto úzko spojená s prípadmi, keď nebezpečné výrobky môžu spotrebiteľom spôsobiť značnú ujmu.

(14)

Rešpektovanie súkromia a ochrana osobných údajov, ktoré sú zakotvené ako základné práva v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), sú ďalšími oblasťami, v ktorých oznamovatelia môžu pomôcť odhaliť porušenia, ktoré môžu poškodiť verejný záujem. Oznamovatelia môžu pomôcť aj odhaliť porušenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (19) o bezpečnosti sietí a informačných systémov, ktorou sa zavádza požiadavka na oznamovanie incidentov vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov, a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach, napríklad v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy a bankovníctva, pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb, napríklad služby cloud computingu, a pre dodávateľov základných služieb, ako je napríklad voda, elektrina a plyn. Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné v záujme predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby, ako aj v záujme predchádzania akémukoľvek porušovaniu pravidiel Únie v oblasti ochrany údajov. Takéto nahlasovanie pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.

(15)

Okrem toho ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, ktorá má nepriaznivý vplyv na výdavky Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej je potrebné posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie je dôležité aj pre plnenie rozpočtu Únie v súvislosti s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“). Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti ochrany finančných záujmov Únie, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom a korupcii na vnútroštátnej úrovni, vedie k zníženiu príjmov Únie a zneužívaniu finančných prostriedkov Únie, čo môže narušiť verejné investície, brániť rastu a ohrozovať dôveru občanov v činnosť Únie. V článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty bojovali proti podvodom a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Medzi relevantné opatrenia Únie v tejto oblasti patrí najmä nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (20) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21). Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 pre najzávažnejšie druhy skutkov súvisiacich s podvodmi dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (22) a Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 (23) vrátane protokolov k nemu z 27. septembra 1996 (24), 29. novembra 1996 (25) a 19. júna 1997 (26). Uvedený dohovor a protokoly zostávajú v platnosti pre tie členské štáty, ktoré nie sú viazané smernicou (EÚ) 2017/1371.

(16)

Spoločné minimálne normy ochrany oznamovateľov by sa mali stanoviť aj pre porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), opatrenia Únie zamerané na vytvorenie vnútorného trhu alebo zabezpečenie jeho fungovania sú určené na to, aby prispievali k odstráneniu existujúcich alebo vznikajúcich prekážok voľného pohybu tovarov alebo slobody poskytovať služby, a prispievali k odstráneniu narušení hospodárskej súťaže.

(17)

Konkrétne by ochrana oznamovateľov v záujme zlepšenia presadzovania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a to aj v súvislosti so štátnou pomocou, slúžila na zabezpečenie efektívneho fungovania trhov v Únii, umožnila rovnaké podmienky pre podnikanie a priniesla prospech spotrebiteľom. Pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže vzťahujúce sa na podniky, význam nahlasovania osobami s prístupom k interným informáciám pri odhaľovaní porušení práva hospodárskej súťaže už bol uznaný v politike zhovievavosti vykonávanej Komisiou podľa článku 4a nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (27), ako aj v súvislosti s nedávnym zavedením nástroja anonymného oznamovateľa Komisiou. Porušenia týkajúce sa hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci sa týkajú článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a sekundárneho práva prijatého na účely ich uplatňovania.

(18)

Porušenia práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb a dojednania, ktorých účelom je dosiahnuť daňové zvýhodnenie a vyhnúť sa právnym záväzkom, čo je v rozpore s predmetom alebo účelom príslušných právnych predpisov v oblasti dane z príjmov právnických osôb, nepriaznivo ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu. Takéto porušenia a dojednania môžu viesť k nespravodlivej daňovej súťaži a rozsiahlym daňovým únikom, čo narúša rovnaké podmienky pre podniky a vedie k strate daňových príjmov pre členské štáty a rozpočet Únie ako celku. Táto smernica by mala ustanoviť ochranu pred odvetnými opatreniami pre osoby, ktoré nahlásia dojednania o vyhýbaní sa a/alebo zneužívaní, ktoré by inak neboli odhalené, s cieľom posilniť schopnosť príslušných orgánov zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a odstrániť narušenia a prekážky obchodu, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť podnikov na vnútornom trhu a ktoré priamo súvisia s pravidlami voľného pohybu a sú tiež relevantné pre uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Ochrana oznamovateľov stanovená v tejto smernici by pridala k najnovším iniciatívam Komisie zameraným na zlepšenie transparentnosti a výmenu informácií v oblasti zdaňovania a k vytváraniu spravodlivejšieho daňového prostredia pre podniky v rámci Únie s cieľom zvýšiť efektívnosť členských štátov pri odhaľovaní dojednaní o vyhýbaní sa a/alebo zneužívaní, a pomohlo by pri odrádzaní od takýchto dojednaní. Touto smernicou sa však neharmonizujú hmotnoprávne ani procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa daní, ani sa nevyvíja úsilie o posilnenie presadzovania vnútroštátnych pravidiel o dani z príjmov právnických osôb bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov využívať nahlasované informácie na tento účel.

(19)

V článku 2 ods. 1 písm. a) sa vymedzuje vecná pôsobnosť tejto smernice odkazom na zoznam aktov Únie stanovený v prílohe. Z toho vyplýva, že ak sa v uvedených aktoch Únie vymedzuje ich vecná pôsobnosť odkazom na akty Únie uvedené v ich prílohách, uvedené akty sú tiež súčasťou vecnej pôsobnosti tejto smernice. Okrem toho by sa odkaz na akty v prílohe mal chápať tak, že zahŕňa všetky vnútroštátne a únijné vykonávacie či delegované opatrenia prijaté na základe uvedených aktov. Odkaz na akty Únie uvedené v prílohe sa má okrem toho chápať ako dynamický v súlade s bežným pravidlom pre odkazy na právne akty Únie. To znamená, že ak bol alebo je akt Únie uvedený v prílohe zmenený, odkazuje sa naň v zmenenom znení; ak bol alebo je akt Únie uvedený v prílohe nahradený, odkazuje sa na nový akt.

(20)

Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (28) a vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 (29) prijatá na základe uvedeného nariadenia, už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Akékoľvek osobitné pravidlá v tejto súvislosti stanovené v takýchto existujúcich právnych predpisoch Únie vrátane aktov Únie uvedených v časti II prílohy k tejto smernici, ktoré sú prispôsobené príslušným sektorom, by sa mali zachovať. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu sú v súčasnosti povinné zriadiť interné kanály nahlasovania. Zároveň by sa v záujme zaistenia konzistentnosti a právnej istoty medzi členskými štátmi mala táto smernica vzťahovať na všetky záležitosti, ktoré nie sú upravené v sektorových aktoch, a preto by takéto akty mala dopĺňať, aby boli úplne v súlade s minimálnymi normami. Konkrétne by sa touto smernicou mal podrobnejšie upraviť návrh interných kanálov nahlasovania a externých kanálov nahlasovania, povinnosti príslušných orgánov a konkrétne formy ochrany, ktoré sa majú na vnútroštátnej úrovni poskytovať pred odvetnými opatreniami. V tejto súvislosti sa v článku 28 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 (30) stanovuje pre členské štáty možnosť stanoviť v oblasti upravenej uvedeným nariadením interné kanály nahlasovania. Z dôvodov konzistentnosti s minimálnymi normami stanovenými v tejto smernici by sa povinnosť zriadiť interné kanály nahlasovania ustanovená v tejto smernici mala vzťahovať aj v súvislosti s nariadením (EÚ) č. 1286/2014.

(21)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana priznaná pracovníkom v súvislosti s nahlasovaním porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 smernice Rady 89/391/EHS (31) od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nie sú znevýhodnení z dôvodu žiadostí alebo návrhov, ktoré podali zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok podľa uvedenej smernice informovať o problémoch príslušný orgán, ak sa domnievajú, že opatrenia, ktoré zamestnávateľ prijal, a prostriedky, ktoré použil, nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.

(22)

Členské štáty by sa mohli rozhodnúť ustanoviť, že na nahlasovania medziľudských konfliktov týkajúcich sa výlučne nahlasujúcej osoby, a to medziľudských konfliktov medzi nahlasujúcou osobou a iným pracovníkom, možno použiť iné postupy.

(23)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana priznávaná postupmi nahlasovania možných protiprávnych činností vrátane podvodu alebo korupcie, ktoré poškodzujú záujmy Únie, alebo nahlasovania spôsobu správania týkajúceho sa plnenia služobných povinností, ktoré by mohlo predstavovať závažné porušenie povinností úradníkov alebo iných zamestnancov Európskej únie stanovené v článkoch 22a, 22b a 22c Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (32). Táto smernica by sa mala uplatňovať na prípady, keď úradníci a ostatní zamestnanci Únie nahlasujú porušenia, ku ktorým došlo v pracovnom kontexte mimo ich služobného pomeru s inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.

(24)

Národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by sa táto smernica nemala vzťahovať na nahlasovanie porušení týkajúcich sa obstarávania zahŕňajúceho aspekty obrany alebo bezpečnosti, ak sa na ne vzťahuje článok 346 ZFEÚ. Ak sa členské štáty rozhodnú rozšíriť ochranu poskytovanú podľa tejto smernice na ďalšie oblasti alebo akty, ktoré nie sú v rozsahu jej vecnej pôsobnosti, uvedené členské štáty by mali mať možnosť v tejto súvislosti prijať osobitné ustanovenia na ochranu základných záujmov národnej bezpečnosti.

(25)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá ani ochrana utajovaných skutočností, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia dotknutého členského štátu. Táto smernica by navyše nemala mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Rady 2013/488/EÚ (33) alebo rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (34).

(26)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by touto smernicou nemala byť dotknutá ochrana dôvernosti komunikácie medzi právnikmi a ich klientmi (ďalej len „povinnosť právnika zachovávať mlčanlivosť“), ako je ustanovená vo vnútroštátnom práve a v relevantných prípadoch v práve Únie. Okrem toho by touto smernicou nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane terapeutov zachovávať dôverný charakter komunikácie s pacientmi a záznamov pacientov (ďalej len „povinnosť mlčanlivosti zdravotníckeho personálu“), ako je ustanovené vo vnútroštátnom práve a v práve Únie.

(27)

Príslušníci iných povolaní, než právnici a poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti, by mali mať možnosť uchádzať sa o ochranu podľa tejto smernice, ak nahlásia informácie chránené podľa príslušných služobných predpisov a ak je nahlásenie takejto informácie potrebné na účely odhalenia porušenia, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(28)

Hoci by sa touto smernicou malo ustanoviť za určitých okolností obmedzené oslobodenie od zodpovednosti vrátane trestnej zodpovednosti v prípade porušenia dôvernosti, touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy o trestnom konaní, najmä tie, ktorými sa zabezpečuje integrita vyšetrovania a konania alebo práva na obhajobu dotknutých osôb. Tým by nemalo byť dotknuté zavedenie ochranných opatrení do iných druhov vnútroštátnych procesných predpisov, najmä obrátenia dôkazného bremena vo vnútroštátnych správnych, občianskych alebo pracovnoprávnych konaniach.

(29)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy o výkone práva zástupcov zamestnancov na informácie, konzultácii a účasti na kolektívnom vyjednávaní a ich obranu zamestnaneckých práv pracovníkov. Týmto by nemala byť dotknutá úroveň ochrany priznaná touto smernicou.

(30)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na prípady, keď osoby, ktoré boli po udelení svojho informovaného súhlasu identifikované alebo registrované ako oznamovatelia v databázach spravovaných orgánmi poverenými na vnútroštátnej úrovni, ako sú napríklad colné orgány, a ktoré nahlásia porušenia orgánom presadzovania práva za odmenu alebo odplatu. Takéto nahlásenia sa vykonávajú podľa osobitných postupov, ktorých cieľom je zaručiť anonymitu týchto osôb v záujme ochrany ich telesnej integrity a ktoré sa líšia od kanálov nahlasovania podľa tejto smernice.

(31)

Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu získané v pracovnom kontexte, využívajú svoje právo na slobodu prejavu. Sloboda prejavu a právo na informácie, zakotvené v článku 11 charty a v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zahŕňajú právo prijímať a rozširovať informácie, ako aj slobodu a pluralitu médií. Preto sa táto smernica opiera o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu, a o zásady, ktoré na tomto základe vypracovala Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane oznamovateľov prijatom jej Výborom ministrov 30. apríla 2014.

(32)

Aby nahlasujúce osoby mohli využívať ochranu podľa tejto smernice, mali by sa vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Táto požiadavka je základným prvkom ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými nahlasovaniami, keďže zaisťuje, aby osoby, ktoré v čase nahlásenia úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok. Zároveň sa touto požiadavkou zabezpečuje, aby o ochranu neprišla nahlasujúca osoba, ktorá nepresné informácie o porušení nahlásila v dobrej viere omylom. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti. Motívy, ktoré nahlasujúce osoby vedú k nahlasovaniu by nemali byť podstatné pri rozhodovaní o tom, či by sa im mala alebo nemala udeliť ochrana.

(33)

Nahlasujúce osoby zvyčajne majú väčší pocit istoty pri internom nahlasovaní, pokiaľ nemajú dôvody pre externé nahlásenie. Z empirických štúdií vyplýva, že väčšina oznamovateľov má tendenciu nahlasovať interne, v rámci organizácie, v ktorej pracujú. Interné nahlasovanie je tiež najlepším spôsobom, ako zaistiť, aby sa informácie dostali k osobám, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu ohrozenia verejného záujmu. Zároveň by sa nahlasujúcej osobe malo umožniť vybrať si najvhodnejší kanál nahlasovania v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Okrem toho je potrebné chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda a pluralita médií, a súčasne vziať do úvahy na jednej strane záujem zamestnávateľov riadiť svoje organizácie a chrániť svoje záujmy a na druhej strane záujem verejnosti na ochrane pred ujmou, a to v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre ESĽP.

(34)

Bez toho, aby boli dotknuté existujúce povinnosti ustanoviť možnosť anonymného nahlasovania na základe práva Únie, by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť sa, či budú právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore a príslušné orgány povinné prijať anonymné nahlasovania porušení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a na ne nadväzujúce opatrenia. Osoby, ktoré anonymne nahlásili alebo anonymne zverejnili informácie v rozsahu pôsobnosti tejto smernice a spĺňajú podmienky v nej stanovené, by mali mať nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak boli následne identifikované a postihnuté odvetnými opatreniami.

(35)

Táto smernica by mala poskytnúť ochranu, ktorá sa má priznať v prípadoch, keď osoby nahlásia informácie podľa právnych predpisov Únie inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie.

(36)

Osoby potrebujú osobitnú právnu ochranu, ak nahlasujú informácie, ktoré získali v rámci svojich pracovných činností, a riskujú tým odvetné opatrenia súvisiace s prácou, napríklad za porušenie povinnosti zachovávať dôvernosť alebo lojalitu. Základným dôvodom na to, aby bola takýmto osobám poskytnutá ochrana, je ich postavenie hospodárskej zraniteľnosti vyplývajúce zo vzťahu k osobe, od ktorej de facto závisí ich práca. Ak neexistuje takáto mocenská nerovnováha súvisiaca s prácou, napríklad v prípade bežných sťažovateľov alebo nezúčastnených občanov, nie je potrebná ochrana pred odvetnými opatreniami.

(37)

Na účinné presadzovanie práva Únie by sa ochrana mala priznať čo najširšiemu okruhu kategórií osôb, ktoré, bez ohľadu na to, či ide o občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, majú vzhľadom na ich pracovné činnosti, bez ohľadu na povahu uvedenej činnosti a na to, či je platená alebo nie, privilegovaný prístup k informáciám o porušeniach, ktorých nahlásenie by bolo vo verejnom záujme, a ktoré môžu byť v prípade ich nahlásenia postihnuté odvetnými opatreniami. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa potreba ochrany určovala s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, a nielen na základe povahy vzťahu, a to tak, aby bola zahrnutá celá škála osôb prepojených v širšom zmysle s organizáciou, v ktorej došlo k porušeniu.

(38)

Ochrana by sa mala v prvom rade uplatňovať na osoby, ktoré sú v pozícii „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora konkrétne osoby, ktoré vykonávajú počas určitého obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Ochrana by sa preto mala priznať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov s pracovnou zmluvou na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, v neistých druhoch vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná forma ochrany pred nespravodlivým zaobchádzaním. Pojem „pracovník“ zahŕňa tiež úradníkov, zamestnancov verejnej správy, ako aj ďalšie osoby, ktoré pracujú vo verejnom sektore.

(39)

Ochrana by sa mala rozšíriť aj na kategórie fyzických osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva Únie a v rámci pracovného kontextu sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej zraniteľnosti. Pokiaľ ide, napríklad, o bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju informácií o možných nekalých a nezákonných postupoch výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; a pokiaľ ide o využívanie fondov Únie, sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb, ktoré zahŕňajú samostatne zárobkovo činné osoby poskytujúce služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov, sú často vystavené odvetným opatreniam, ktoré môžu mať napríklad podobu predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytovaní služby, licencie alebo povolenia, straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto postihnuté odvetnými opatreniami, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala priznať aj osobám, ktorých pracovný pomer sa skončil, a uchádzačom o zamestnanie alebo osobám, ktoré chcú poskytovať služby organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí by mohli byť postihnuté odvetnými opatreniami, napríklad vo forme negatívnych pracovných referencií, zaradenia na čiernu listinu alebo bojkotovania obchodnej činnosti.

(40)

Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu byť postihnuté odvetnými opatreniami z dôvodu nahlasovania porušení. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a plateným alebo neplateným stážistom by mohli mať formu ukončenia využívania ich služieb, poskytnutia negatívnych pracovných referencií alebo iného poškodenia ich dobrého mena alebo kariérnych vyhliadok.

(41)

Mala by sa poskytovať ochrana pred odvetnými opatreniami prijatými nielen priamo voči samotným nahlasujúcim osobám, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť nepriamo prijaté aj voči pomocným sprostredkovateľom, kolegom alebo rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v rámci pracovného kontextu prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom alebo príjemcom služieb. Bez toho, aby bola dotknutá ochrana, ktorú požívajú zástupcovia odborov alebo zástupcovia zamestnancov vo svojej funkcii takýchto zástupcov podľa iných pravidiel Únie a vnútroštátnych pravidiel, mali by požívať ochranu podľa tejto smernice tak v prípade nahlásenia v postavení pracovníkov, ako aj v prípade, keď poskytli poradenstvo a podporu nahlasujúcej osobe. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba vlastní, pre ktorý pracuje alebo s ktorým je inak spojená s pracovným kontextom, ako je napríklad odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti.

(42)

Účinné odhaľovanie vážneho poškodenia verejného záujmu a predchádzanie takémuto poškodeniu si vyžaduje, aby pojem porušenie zahŕňal aj zneužívajúce praktiky, ako sa vymedzujú v judikatúre Súdneho dvora, konkrétne prípady konania alebo opomenutia, ktoré sa z formálneho hľadiska nejavia ako nezákonné, ale sú v rozpore s predmetom alebo účelom zákona.

(43)

Na účinné predchádzanie porušeniam práva Únie je potrebné, aby sa ochrana priznala osobám, ktoré poskytujú informácie potrebné na odhalenie porušení, ku ktorým už došlo, porušení, ku ktorým ešte nedošlo, ale veľmi pravdepodobne ku nim dôjde, konaní alebo opomenutí, ktoré môže nahlasujúca osoba odôvodnene považovať za porušenia, ako aj pokusov o zatajenie porušení. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú odôvodnené obavy alebo podozrenia. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na osoby, ktoré nahlasujú informácie, ktoré sú už úplne zverejnené, alebo nahlasujú nepodložené fámy a klebety.

(44)

Malo by existovať úzke prepojenie medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému je priamo alebo nepriamo vystavená nahlasujúca osoba, aby sa takéto nepriaznivé zaobchádzanie považovalo za odvetné opatrenie a v dôsledku toho môže nahlasujúca osoba v súvislosti s tým požívať právnu ochranu. V záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na zlepšenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenie, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorým dochádza v pracovnom kontexte a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu. Táto smernica by však nemala brániť zamestnávateľom, aby prijímali rozhodnutia súvisiace so zamestnaním, ktoré nesúvisia s nahlásením alebo zverejnením informácií.

(45)

Ochrana pred odvetnými opatreniami ako prostriedok na zabezpečenie slobody prejavu a slobody a plurality médií by sa mala poskytovať osobám, ktoré nahlasujú informácie o konaní alebo opomenutí v rámci organizácie (ďalej len „interné nahlasovanie“), alebo externému orgánu (ďalej len „externé nahlasovanie“), ako aj osobám, ktoré takéto informácie verejne sprístupnia, napríklad priamo verejnosti prostredníctvom online platforiem alebo sociálnych médií, alebo médiám, voleným činiteľom, organizáciám občianskej spoločnosti, odborom alebo profesijným a obchodným organizáciám.

(46)

Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami sa zvyšuje právna istota pre potenciálnych oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje oznamovanie aj prostredníctvom médií. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová na zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“.

(47)

V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je nevyhnutné, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti viesť vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na uskutočnenie nápravy, ak je to možné. Nahlasujúce osoby by preto v zásade mali byť nabádané, aby najprv využili interné kanály nahlasovania a nahlasovali svojmu zamestnávateľovi, ak majú takéto kanály k dispozícii a môžu sa opodstatnene domnievať, že fungujú. Ide najmä o prípady, keď sa nahlasujúce osoby domnievajú, že porušenie možno účinne riešiť v rámci danej organizácie a neexistuje riziko odvetných opatrení. V dôsledku toho by právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore mali zaviesť primerané interné postupy na prijímanie nahlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne. Takéto nabádanie sa týka aj prípadov, keď sa takéto kanály zriadili bez toho, aby sa to vyžadovalo podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Táto zásada by mala v organizáciách pomôcť posilniť kultúru dobrej komunikácie a sociálnu zodpovednosť podnikov, v rámci ktorých sú nahlasujúce osoby považované za osoby, ktoré významne prispievajú k sebanáprave a k excelentnosti v rámci organizácie.

(48)

Pre právne subjekty v súkromnom sektore by mala byť povinnosť zriadiť interné kanály nahlasovania úmerná ich veľkosti a miere rizika, ktoré ich činnosti predstavujú pre verejný záujem. Všetky podniky s najmenej 50 pracovníkmi by mali podliehať povinnosti zriadiť interné kanály nahlasovania bez ohľadu na povahu ich činností, a to na základe ich povinnosti vyberať DPH. Po primeranom posúdení rizika by členské štáty mohli vyžadovať aj od iných podnikov, aby zriadili interné kanály nahlasovania v špecifických prípadoch, napríklad z dôvodu významných rizík, ktoré môžu vyplývať z ich činností.

(49)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov nabádať právne subjekty v súkromnom sektore s menej ako 50 pracovníkmi, aby zriadili interné kanály nahlasovania a prijímali následné opatrenia, a to aj stanovením voľnejších požiadaviek pre takéto kanály, než sú požiadavky stanovené v tejto smernici, pokiaľ tieto požiadavky zaručujú dôvernosť a dôsledné prijímanie následných opatrení.

(50)

Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti zriadiť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky, ktoré sú povinné zriadiť interné kanály nahlasovania na základe aktov Únie uvedených v častiach I.B a II prílohy.

(51)

Malo by byť jasné, že v prípade právnych subjektov v súkromnom sektore, ktoré nezabezpečujú interné kanály nahlasovania, by nahlasujúce osoby mali mať možnosť nahlasovať externe príslušným orgánom, a takýmto osobám by mala byť poskytnutá ochrana pred odvetnými opatreniami podľa tejto smernice.

(52)

S cieľom zabezpečiť najmä dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania vo verejnom sektore, povinnosť zriadiť interné kanály nahlasovania by sa mala vzťahovať na všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, pričom by mala byť úmerná ich veľkosti.

(53)

Za predpokladu, že je zabezpečená dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby, je úlohou každého jednotlivého právneho subjektu v súkromnom a verejnom sektore určiť druh kanálov nahlasovania, ktoré sa majú zriadiť. Konkrétnejšie, kanály nahlasovania by mali umožniť osobám nahlasovať porušenia písomne a podať nahlásenie prostredníctvom pošty, fyzickej schránky (fyzických schránok) na podávanie sťažnosti alebo prostredníctvom online platformy, či už intranetovej alebo internetovej, alebo podať nahlásenie ústne, a to prostredníctvom horúcej telefonickej linky alebo iných systémov hlasových správ, alebo oboma spôsobmi. Na žiadosť nahlasujúcej osoby by takéto kanály mali tiež umožniť nahlasovanie prostredníctvom osobných stretnutí v rámci primeranej lehoty.

(54)

Na prijímanie nahlásení porušení v mene právnych subjektov v súkromnom a verejnom sektore by mohli byť oprávnené aj tretie strany za predpokladu, že poskytujú primerané záruky týkajúce sa dodržiavania nezávislosti, dôvernosti, ochrany údajov a mlčanlivosti. Takýmito tretími stranami by mohli byť externí poskytovatelia platforiem na nahlasovanie, externí poradcovia, audítori, zástupcovia odborov alebo zástupcovia zamestnancov.

(55)

Interné postupy nahlasovania by právnym subjektom v súkromnom sektore mali umožniť prijímať a vyšetrovať nahlásenia pracovníkov subjektu alebo jeho dcérskych či pridružených spoločností (ďalej len „skupina“) pri zachovaní úplnej dôvernosti, ale rovnako v čo najširšej miere aj nahlásenia od akýchkoľvek zástupcov a dodávateľov skupiny a od akýchkoľvek osôb, ktoré získajú informácie prostredníctvom svojich pracovných činností so subjektom a skupinou.

(56)

Výber najvhodnejších osôb alebo oddelení v právnom subjekte v súkromnom sektore, ktoré majú byť určené ako príslušné na prijímanie nahlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisí od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by ich funkcia mala byť taká, že zabezpečí nezávislosť a neexistenciu konfliktu záujmov. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva riadiaci pracovník spoločnosti, ktorý má vhodné postavenie na to, aby mohol podávať nahlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúcemu oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, osobe zodpovednej za integritu, vedúcemu právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu údajov, finančnému riaditeľovi, výkonnému riaditeľovi pre audit alebo členovi predstavenstva.

(57)

V kontexte interného nahlasovania je informovanie nahlasujúcej osoby v rozsahu, v akom je to z právneho hľadiska možné, a čo najzrozumiteľnejším spôsobom o následných opatreniach nadväzujúcich na nahlásenie kľúčové na vybudovanie dôvery v účinnosť celkového systému ochrany oznamovateľov, a znižuje pravdepodobnosť ďalších zbytočných nahlásení alebo zverejnení informácií. Nahlasujúca osoba by v primeranej lehote mala byť informovaná o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia, a o dôvodoch výberu takéhoto následného opatrenia. Takéto následné opatrenia by mohli zahŕňať napríklad postúpenie do iných kanálov alebo konaní v prípade nahlásení týkajúcich sa výlučne individuálnych práv nahlasujúcej osoby, ukončenie konania na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie interného prešetrovania a prípadne jeho zistenia a akéhokoľvek opatrenia prijaté na riešenie daného problému, postúpenie príslušnému orgánu na ďalšie vyšetrovanie, pokiaľ by takéto informácie neohrozili interné prešetrovanie alebo vyšetrovanie, alebo sa netýkali práv dotknutej osoby. Vo všetkých prípadoch by nahlasujúca osoba mala byť informovaná o pokroku a výsledku vyšetrovania. V priebehu vyšetrovania by malo byť možné požiadať nahlasujúcu osobu o poskytnutie ďalších informácií, ale bez toho, aby táto osoba mala akúkoľvek povinnosť poskytnúť takúto informáciu.

(58)

Primeraná lehota na informovanie nahlasujúcej osoby by celkovo nemala presiahnuť tri mesiace. Ak sa o vhodných následných opatreniach ešte nerozhodlo, nahlasujúca osoba by o tom mala byť informovaná rovnako ako o akejkoľvek ďalšej očakávanej spätnej väzbe.

(59)

Osoby, ktoré zvažujú nahlásenie porušení práva Únie, by mali byť schopné prijať podložené rozhodnutie o tom, či, ako a kedy porušenie nahlásiť. Od právnych subjektov v súkromnom a verejnom sektore, ktoré zaviedli interné postupy nahlasovania, by sa malo vyžadovať, aby poskytli informácie o uvedených postupoch, ako aj o postupoch externého nahlasovania relevantným príslušným orgánom. Je dôležité, aby takéto informácie boli jasné a ľahko dostupné, a to aj v čo najširšej miere nielen pracovníkom, ale aj osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu so subjektom prostredníctvom svojich pracovných činností, ako sú poskytovatelia služieb, distribútori, dodávatelia a obchodní partneri. Takéto informácie by sa mohli napríklad umiestniť na viditeľnom mieste, ktoré je dostupné všetkým takýmto osobám, a na webovom sídle subjektu a mohli by sa tiež zahrnúť do kurzov a odborných seminárov o etike a integrite.

(60)

Na účinné odhaľovanie porušení práva Únie a predchádzanie takýmto porušeniam je potrebné zabezpečiť, aby potenciálni oznamovatelia mohli jednoducho a pri úplnom zachovaní dôvernosti poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, relevantným príslušným orgánom, ktoré môžu viesť vyšetrovanie a, ak je to možné, zaistiť nápravu problému.

(61)

Môže sa stať, že interné kanály neexistujú alebo boli použité, ale riadne nefungujú, napríklad pretože nahlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranej lehote, alebo neboli prijaté vhodné opatrenia na riešenie porušenia napriek výsledkom súvisiaceho vnútorného prešetrovania potvrdzujúcim existenciu porušenia.

(62)

V iných prípadoch sa nemôže odôvodnene očakávať, že bude riadne fungovať používanie interných kanálov. Ide najmä o prípad, keď sa nahlasujúce osoby môžu opodstatnene domnievať, že by boli v súvislosti s nahlasovaním postihnuté odvetnými opatreniami, a to aj v dôsledku porušenia dôvernosti, alebo že by príslušné orgány boli vo vhodnejšej pozícii na to, aby prijali účinné opatrenia na riešenie porušenia. Príslušné orgány by boli vo vhodnejšej pozícii napríklad vtedy, ak sa na porušení podieľala osoba, ktorá nesie v rámci pracovného kontextu konečnú zodpovednosť, alebo, ak hrozí zatajenie porušenia alebo ukrytie alebo zničenie dôkazov, alebo všeobecnejšie z dôvodu, že by inak mohla byť ohrozená účinnosť vyšetrovacích opatrení príslušných orgánov, napríklad v prípade nahlásených kartelových dohôd alebo iných porušení pravidiel hospodárskej súťaže, alebo preto, že porušenie si vyžaduje urýchlené prijatie opatrení, napríklad na ochranu zdravia a bezpečnosti osôb alebo životného prostredia. Vo všetkých prípadoch by mali byť osoby, ktoré externe nahlasujú informácie príslušným orgánom a v relevantných prípadoch inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, chránené. Touto smernicou by sa mala priznať ochrana aj vtedy, keď právo Únie alebo vnútroštátne právo vyžaduje, aby nahlasujúca osoba nahlásila informácie príslušným vnútroštátnym orgánom, napríklad, v rámci svojich pracovných úloh a povinností alebo preto, že porušenie je trestným činom.

(63)

Nedostatočná dôvera v účinnosť nahlasovania je jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú potenciálnych oznamovateľov. Je preto potrebné uložiť príslušným orgánom jasnú povinnosť, aby zriadili vhodné externé kanály nahlasovania, dôsledne prijímali následné opatrenia v nadväznosti na doručené nahlásenia a aby v primeranej lehote nahlasujúcim osobám poskytli spätnú väzbu.

(64)

Malo by sa ponechať na členských štátoch, aby určili orgány príslušné na prijímanie informácií o porušeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a prijímanie vhodných následných opatrení v nadväznosti na nahlásenia. Týmito príslušnými orgánmi by mohli byť justičné orgány, regulačné orgány alebo orgány dohľadu, ktoré sú príslušné v konkrétnych dotknutých oblastiach, alebo orgány so všeobecnejšou príslušnosťou na ústrednej úrovni v členskom štáte, orgány presadzovania práva, protikorupčné subjekty alebo verejní ochrancovia práv.

(65)

Ako príjemcovia nahlásení by orgány určené za príslušné orgány mali mať potrebné kapacity a právomoci na zaistenie prijímania vhodných následných opatrení vrátane posúdenia správnosti tvrdení uvedených v nahlásení a na riešenie nahlásených porušení začatím interného prešetrovania, vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom. Prípadne by uvedené orgány mali mať potrebné právomoci na postúpenie nahlásenia inému orgánu, ktorý by mal nahlásené porušenie vyšetriť, a zároveň na zaistenie prijatia vhodných následných opatrení takýmto orgánom. Najmä ak majú členské štáty v úmysle zriadiť externé kanály nahlasovania na ústrednej úrovni, napríklad v oblasti štátnej pomoci, mali by zaviesť vhodné záruky, aby sa zaistil súlad s požiadavkami nezávislosti a autonómie stanovenými v tejto smernici. Zriadením takýchto externých kanálov nahlasovania by nemali byť dotknuté právomoci členských štátov ani Komisie, pokiaľ ide o dohľad v oblasti štátnej pomoci, ani by touto smernicou nemala byť dotknutá výlučná právomoc Komisie, pokiaľ ide o rozhodovanie o súlade opatrení štátnej pomoci najmä podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Pokiaľ ide o porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ, členské štáty by mali za príslušné orgány určiť orgány uvedené v článku 35 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (35) bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci Komisie v tejto oblasti.

(66)

Príslušné orgány by mali dať nahlasujúcim osobám aj spätnú väzbu o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia, napríklad postúpenie inému orgánu, ukončenie konania na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a akékoľvek opatrenia prijaté na riešenie daného problému, ako aj o a dôvodoch voľby takéhoto následného opatrenia. Komunikáciou o konečnom výsledku vyšetrovania by nemali byť dotknuté príslušné pravidlá Únie, ktoré zahŕňajú prípadné obmedzenia uverejňovania rozhodnutí v oblasti finančnej regulácie. Platí to mutatis mutandis aj pre oblasť dane z príjmov právnických osôb, ak sú v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené podobné obmedzenia.

(67)

Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by sa mali uskutočniť v primeranej lehote, vzhľadom na potrebou okamžite riešiť problém, ktorý je predmetom nahlásenia, ako aj potrebu predísť zbytočnému zverejneniu informácií. Takáto lehota by nemala presiahnuť tri mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na šesť mesiacov, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu nahlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.

(68)

V práve Únie v konkrétnych oblastiach, ako je zneužívanie trhu, a to v nariadení (EÚ) č. 596/2014 a vo vykonávacej smernici (EÚ) 2015/2392, civilné letectvo, a to v nariadení (EÚ) č. 376/2014, alebo bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a to v smernici 2013/30/EÚ, sa už stanovuje zriadenie interných kanálov nahlasovania a externých kanálov nahlasovania. Povinnosti týkajúce sa zriadenia takýchto kanálov stanovené v tejto smernici by mali v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich kanálov stanovených v konkrétnych aktoch Únie.

(69)

Komisia, ako aj niektoré orgány, úrady a agentúry Únie, napríklad Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európska agentúra pre lieky (EMA), zaviedli externé kanály nahlasovania a postupy na prijímanie nahlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré zabezpečujú predovšetkým zachovanie dôvernosti informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb. Touto smernicou by nemali byť dotknuté takéto externé kanály nahlasovania a postupy v prípadoch, keď existujú, ale malo by sa ňou zabezpečiť, aby osoby nahlasujúce informácie inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie požívali spoločné minimálne normy ochrany v celej Únii.

(70)

S cieľom zaistiť účinnosť postupov prijímania následných opatrení v nadväznosti na nahlásenia, a postupov riešenia porušení dotknutých pravidiel Únie by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia na zmenšenie zaťaženia príslušných orgánov v dôsledku nahlásení o menej závažných porušeniach ustanovení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, opakujúcich sa nahlásení alebo nahlásení o porušeniach vedľajších ustanovení, napríklad ustanovení o povinnostiach týkajúcich sa dokumentácie alebo oznamovania. Takýmito opatreniami by mohlo byť umožnenie príslušným orgánom, aby po riadnom posúdení veci rozhodli, že nahlásené porušenia sú jednoznačne menej závažné a nevyžadujú si ďalšie následné opatrenia podľa tejto smernice iné ako ukončenie konania. Členské štáty by mali mať takisto možnosť príslušným orgánom umožniť ukončiť konanie týkajúce sa opakujúcich sa nahlásení, ktoré neobsahujú žiadne nové zmysluplné informácie oproti predchádzajúcemu nahláseniu, vo veci ktorého už bolo príslušné konanie ukončené, ibaže by nové právne alebo skutkové okolnosti odôvodňovali prijatie inej formy následných opatrení. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť príslušným orgánom umožniť, aby v prípade veľkého množstva nahlásení prednostne riešili nahlásenia o závažnejších porušeniach alebo o porušeniach základných ustanovení patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(71)

V prípadoch, keď sa tak ustanovuje v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, príslušné orgány by mali prípady alebo príslušné informácie o porušeniach postúpiť inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie a na účely tejto smernice aj úradu OLAF a Európskej prokuratúre, a to bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť nahlasujúcej osoby obrátiť sa priamo na takéto orgány, úrady alebo agentúry Únie.

(72)

V mnohých oblastiach politík patriacich do rozsahu vecnej pôsobnosti tejto smernice existujú mechanizmy spolupráce, prostredníctvom ktorých si príslušné vnútroštátne orgány vymieňajú informácie a vykonávajú následné činnosti po nahlásení v súvislosti s porušeniami pravidiel Únie s cezhraničným rozmerom. Príklady siahajú od systému administratívnej pomoci a spolupráce zriadeného vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2015/1918 (36) v prípadoch cezhraničných porušení právnych predpisov Únie v oblasti agropotravinového reťazca, a siete pre potravinové podvody podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (37), cez systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (38), sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (39) až po Fórum pre environmentálny súlad a správu životného prostredia zriadené rozhodnutím Komisie z 18. januára 2018 (40), európsku sieť pre hospodársku súťaž zriadenú podľa nariadenia (ES) č. 1/2003 a administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti podľa smernice Rady 2011/16/EÚ (41). Príslušné orgány členských štátov by v relevantných prípadoch mali naplno využívať takéto existujúce mechanizmy spolupráce v rámci svojej povinnosti prijať následné opatrenia v nadväznosti na nahlásenia týkajúce sa porušení patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V prípadoch porušení s cezhraničným rozmerom v oblastiach, v ktorých takéto mechanizmy spolupráce neexistujú, by mohli orgány členských štátov okrem toho spolupracovať aj nad rámec existujúcich mechanizmov spolupráce.

(73)

Je potrebné, aby príslušné orgány mali kanály, ktoré sú používateľsky ústretové, zabezpečené, zaisťujú dôvernosť pri prijatí a spracúvaní informácií poskytnutých nahlasujúcou osobou o porušeniach a ktoré umožňujú trvalé uchovávanie informácií na účely ďalšieho vyšetrovania, aby sa umožnila účinná komunikácia so zamestnancami, ktorí sú zodpovední za vybavovanie nahlásení. Mohlo by byť potrebné, aby takéto kanály boli oddelené od všeobecných kanálov, ktorými príslušné orgány komunikujú s verejnosťou, ako sú napríklad bežné verejné systémy podávania sťažností, alebo od kanálov, ktorými príslušné orgány komunikujú interne a s tretími stranami v rámci svojej bežnej činnosti.

(74)

Zamestnanci príslušných orgánov, ktorí sú zodpovední za vybavovanie nahlásení, by mali byť odborne vyškolení, a to aj v oblasti platných predpisov o ochrane údajov, aby mohli vybavovať nahlásenia a zabezpečovať komunikáciu s nahlasujúcou osobou, ako aj prijímať vhodné následné opatrenia v nadväznosti na nahlásenie.

(75)

Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať podložené rozhodnutie o tom či, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali poskytovať jasné a ľahko dostupné informácie o dostupných kanáloch nahlasovania s príslušnými orgánmi, platných postupoch a zamestnancoch, ktorí sú v rámci uvedených orgánov zodpovední za vybavovanie nahlásení. Všetky informácie týkajúce sa nahlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho.

(76)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány zaviedli primerané postupy ochrany pri vybavovaní nahlásení a na ochranu osobných údajov osôb uvedených v nahlásení. Takéto postupy by mali zabezpečiť, aby totožnosť každej nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a tretích osôb uvedených v nahlásení, napríklad svedkovia alebo kolegovia, bola chránená vo všetkých fázach konania.

(77)

Je nevyhnutné, aby zamestnanci príslušného orgánu, ktorí sú zodpovední za vybavovanie nahlásení, a zamestnanci príslušného orgánu, ktorí majú právo na prístup k informáciám poskytnutým nahlasujúcou osobou, konali v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo a dôvernosť informácií pri prenose údajov vnútri aj mimo príslušného orgánu, a to vrátane prípadov, keď príslušný orgán začne vyšetrovanie, alebo vnútorné prešetrovanie alebo vykonáva činnosti presadzovania práva v súvislosti s nahlásením.

(78)

Pravidelné preskúmanie postupov príslušných orgánov a výmena osvedčených postupov medzi nimi by mali zabezpečiť, aby tieto postupy boli primerané, a aby tak slúžili svojmu cieľu.

(79)

Osoby, ktoré zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu v prípadoch, ak sa napriek internému a externému nahláseniu porušenie neriešilo, napríklad ak porušenie nebolo riadne posúdené alebo vyšetrené, alebo neboli prijaté vhodné nápravné opatrenia. Vhodnosť následných opatrení by sa mala posudzovať podľa objektívnych kritérií súvisiacich s povinnosťou príslušných orgánov posudzovať pravdivosť tvrdení a ukončiť prípadné porušovanie práva Únie. Vhodnosť následných opatrení bude preto závisieť od okolností jednotlivého prípadu a povahy pravidiel, ktoré boli porušené. Vhodnými následnými opatreniami podľa tejto smernice by mohlo byť aj rozhodnutie orgánov o tom, že porušenie bolo jednoznačne menej závažné a prijatie ďalších následných opatrení iných ako ukončenie konania nebolo potrebné.

(80)

Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak sa môžu odôvodnene domnievať, že je bezprostredne alebo zjavne ohrozený verejný záujem alebo ak existuje riziko nezvratnej škody vrátane poškodenia fyzickej integrity osoby.

(81)

Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie by mali mať tiež nárok na ochranu, ak sa môžu odôvodnene domnievať, že v prípade externého nahlásenia by hrozili odvetné opatrenia alebo by vyhliadky na účinné riešenie porušenia boli slabé vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napríklad z dôvodu, že dôkazy by mohli byť ukryté alebo zničené, alebo z dôvodu, že by mohla existovať tajná dohoda medzi páchateľom porušenia a orgánom alebo že orgán sa na porušení podieľal.

(82)

Zaručenie ochrany dôvernosti totožnosti nahlasujúcej osoby počas procesu nahlasovania a vyšetrovania z dôvodu tohto nahlásenia je nevyhnutným opatrením ex ante na predídenie odvetným opatreniam. Totožnosť nahlasujúcej osoby by malo byť možné oznámiť len vtedy, ak ide o nevyhnutnú a primeranú povinnosť podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva v kontexte vyšetrovania orgánmi alebo súdneho konania, najmä v záujme zaručenia práva na obhajobu dotknutých osôb. Takáto povinnosť by mohla napríklad vyplývať zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ (42). Ochrana dôvernosti by sa nemala uplatňovať v prípade, keď nahlasujúca osoba úmyselne odhalila svoju totožnosť v kontexte zverejnenia informácií.

(83)

Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zaslania osobných údajov príslušnými orgánmi by sa malo uskutočniť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (43) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (44). Každá výmena alebo zaslanie informácií inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie by sa mali uskutočniť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (45). Osobitná pozornosť by sa mala venovať zásadám týkajúcim sa spracúvania osobných údajov stanoveným v článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/679, článku 4 smernice (EÚ) 2016/680 a článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a zásade špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov stanovenej v článku 25 nariadenia (EÚ) 2016/679, článku 20 smernice (EÚ) 2016/680 a článkoch 27 a 85 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(84)

Postupy stanovené v tejto smernici v súvislosti s prijímaním následných opatrení v nadväznosti na nahlásenia porušení práva Únie v oblastiach patriacich do jej rozsahu pôsobnosti slúžia dôležitému cieľu všeobecného verejného záujmu Únie a členských štátov v zmysle článku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679, pretože sú zamerané na posilnenie presadzovania práva a politík Únie v určitých oblastiach, v ktorých sa porušovaním môže závažne poškodiť verejný záujem. Účinná ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb je potrebná na ochranu práv a slobôd iných, najmä nahlasujúcich osôb, ako je ustanovené v článku 23 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty by mali zabezpečiť účinnosť tejto smernice, v prípade potreby aj prijatím legislatívnych opatrení na obmedzenie uplatňovania určitých práv na ochranu údajov dotknutých osôb v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) a i) a článkom 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 v takom rozsahu a na také obdobie, ako je potrebné na predídenie pokusom o zabránenie nahláseniu alebo zabránenie, sťaženie alebo spomalenie prijímania následných opatrení, najmä pri vyšetrovaní, alebo pokusom o zistenie totožnosti nahlasujúcej osoby a na riešenie takýchto pokusov.

(85)

Účinná ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb je rovnako potrebná na ochranu práv a slobôd iných, najmä nahlasujúcich osôb, ak nahlásenia vybavujú orgány vymedzené v článku 3 bode 7 smernice (EÚ) 2016/680. Členské štáty by mali zabezpečiť účinnosť tejto smernice, v prípade potreby aj prijatím legislatívnych opatrení na obmedzenie uplatňovania určitých práv na ochranu údajov dotknutých osôb v súlade s článkom 13 ods. 3 písm. a) a e), článkom 15 ods. 1 písm. a) a e), článkom 16 ods. 4 písm. a) a e) a článkom 31 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/680 v takom rozsahu a na také obdobie, ako je potrebné na predídenie pokusom o zabránenie nahláseniu, alebo o zabránenie, sťaženie alebo spomalenie prijímania následných opatrení, najmä pri vyšetrovaní, alebo pokusom zistiť totožnosť nahlasujúcej osoby a na riešenie takýchto pokusov.

(86)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky nahlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé nahlásenie vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom nahlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva.

(87)

Nahlasujúce osoby by mali byť chránené pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali, podporili alebo tolerovali ich zamestnávatelia alebo zákazníci alebo príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zamestnávateľov, zákazníkov alebo príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane kolegov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v rámci pracovného kontextu.

(88)

Nezastavenie a nepotrestanie odvetných opatrení má na potenciálnych oznamovateľov zastrašujúci účinok. Jasný právny zákaz odvetných opatrení by mal dôležitý odradzujúci účinok, ktorý by ďalej posilňovali ustanovenia o osobnej zodpovednosti a sankciách pre páchateľov odvetných opatrení.

(89)

Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako nahlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto situácia od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa relevantné a presné informácie so zreteľom na to poskytovali tak, aby boli jasné a ľahko dostupné širokej verejnosti. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania by sa mohol najlepšie využiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá, tzv. navigácia. Prístup k takémuto poradenstvu môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo. Takéto poradenstvo a informácie by mohlo poskytovať informačné centrum alebo jediný a nezávislý správny orgán. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť, že také poradenstvo rozšíria na právne poradenstvo. Ak takéto poradenstvo poskytujú nahlasujúcim osobám organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú viazané povinnosťou zachovať dôvernosť prijatých informácií, členské štáty by mali zaistiť, aby tieto organizácie neboli postihnuté odvetnými opatreniami, napríklad vo forme hospodárskej ujmy v dôsledku obmedzenia ich prístupu k financovaniu alebo zaradenia na čiernu listinu, čo by mohlo brániť riadnemu fungovaniu organizácie.

(90)

Príslušné orgány by mali poskytnúť nahlasujúcim osobám podporu potrebnú na účinný prístup k ochrane. Najmä by im mali poskytnúť potvrdenie alebo inú dokumentáciu potrebnú na to, aby mohli iným orgánom alebo súdom potvrdiť, že sa uskutočnilo externé nahlásenie. V určitých vnútroštátnych rámcoch a v určitých prípadoch si môžu nahlasujúce osoby nechať potvrdiť, že spĺňajú podmienky platných pravidiel. Napriek takýmto možnostiam by mali mať účinný prístup k súdnemu preskúmaniu, pričom súdy na základe všetkých konkrétnych okolností prípadu rozhodnú, či spĺňajú podmienky platných pravidiel.

(91)

Nemalo by byť možné spoliehať sa na právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti alebo o nezverejňovaní informácií, aby sa zabránilo nahlasovaniu, odoprela sa nahlasujúcim osobám ochrana alebo aby boli sankcionované za to, že oznámili informácie o porušeniach alebo zverejnili informácie, ak je poskytnutie informácií patriacich do rozsahu pôsobnosti takých doložiek a dohôd potrebné na odhalenie porušenia. Ak sú tieto podmienky splnené, nahlasujúcim osobám by nemala vzniknúť žiadna zodpovednosť, či už občianskoprávna, trestná, správna alebo pracovnoprávna. Je vhodné, aby existovalo oslobodenie od zodpovednosti v prípade nahlásenia alebo zverejnenia informácií podľa tejto smernice v prípade informácií, o ktorých sa nahlasujúca osoba môže odôvodnene domnievať, že ich nahlásenie alebo zverejnenie bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice. Takéto oslobodenie by sa nemalo vzťahovať na nadbytočné informácie, ktoré táto osoba poskytla bez toho, aby na to mala podložené dôvody.

(92)

Keď nahlasujúce osoby zákonne nadobudnú nahlásené informácie o porušení alebo dokumenty, ktoré uvedené informácie obsahujú, alebo k nim získajú prístup, mali by byť oslobodené od zodpovednosti. Malo by sa to uplatňovať aj v prípadoch, keď nahlasujúce osoby zverejnia obsah dokumentov, ku ktorým majú zákonný prístup, ako aj v prípadoch, keď vyhotovia kópie takýchto dokumentov alebo ich odstránia z priestorov organizácie, v ktorej sú zamestnané, v rozpore so zmluvnými alebo inými ustanoveniami, podľa ktorých sú tieto dokumenty majetkom danej organizácie. Nahlasujúce osoby by tiež mali byť zbavené zodpovednosti, keď v súvislosti s nadobudnutím relevantných informácií alebo dokumentov alebo s prístupom k nim vzniká občianskoprávna, správna alebo pracovnoprávna zodpovednosť. Príkladom takýchto situácií sú prípady, keď nahlasujúce osoby získali informácie prístupom k emailom spolupracovníka alebo k dokumentom, ktoré za bežných okolností pri svojej práci nepoužívajú, vyhotovením fotografií priestorov organizácie alebo vstupom do priestorov, do ktorých za bežných okolností nemajú prístup. Ak nahlasujúce osoby nadobudli alebo získali prístup k relevantným informáciám alebo dokumentom spáchaním trestného činu, napríklad neoprávneným vstupom do vyhradených priestorov alebo crackingom, ich trestná zodpovednosť by sa mala naďalej spravovať príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi bez toho, aby bola dotknutá ochrana priznaná podľa článku 21 ods. 7 tejto smernice. Podobne akákoľvek iná prípadná zodpovednosť nahlasujúcich osôb, ktorá vznikla v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré nesúvisí s nahlásením alebo nie je nevyhnutné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice, by sa mala naďalej spravovať príslušnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. V uvedených prípadoch by mali byť vnútroštátne súdy príslušné posúdiť zodpovednosť nahlasujúcich osôb vzhľadom na všetky skutkové informácie a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu vrátane potreby a primeranosti konania alebo opomenutia v súvislosti s nahlásením alebo zverejnením informácií.

(93)

Odvetné opatrenia budú pravdepodobne prezentované ako opodstatnené z iných dôvodov, ako je nahlasovanie, a pre nahlasujúce osoby môže byť veľmi ťažké preukázať prepojenie medzi nahlasovaním a odvetnými opatreniami, zatiaľ čo páchatelia odvetných opatrení môžu mať väčšiu moc a zdroje na zdokumentovanie prijatých opatrení a odôvodnenia. Preto ak nahlasujúca osoba prima facie preukáže, že nahlásila porušenia alebo zverejnila informácie v súlade s touto smernicou a utrpela ujmu, dôkazné bremeno by sa malo preniesť na osobu, ktorá prijala škodlivé opatrenia a ktorá by mala byť povinná preukázať, že prijaté opatrenia neboli nijako spojené s nahlásením alebo so zverejnením informácií.

(94)

Popri výslovnom zákaze odvetných opatrení stanovenom v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli postihnuté odvetnými opatreniami, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy a náhrade škody. Primeraný prostriedok nápravy by sa mal v každom jednotlivom prípade určiť podľa druhu odvetného opatrenia a ujma spôsobená v takýchto prípadoch by sa mala nahradiť v plnej miere v súlade s vnútroštátnym právom. Primeraný prostriedok nápravy by mohol mať formu opätovného nadobudnutia pozície, napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia, alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty, napríklad za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania; a náhrady inej majetkovej ujmy, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie, a nemajetkovej ujmy, ako je bolesť a utrpenie.

(95)

I keď sa druhy právnych krokov môžu v jednotlivých právnych systémoch líšiť, mali by zabezpečiť skutočnú a účinnú náhradu alebo nápravu spôsobom, ktorý je primeraný utrpenej ujme a je odradzujúci. V tejto súvislosti sú relevantné zásady Európskeho piliera sociálnych práv, najmä zásada č. 7, podľa ktorej „pred každým prepustením majú pracovníci právo na informácie o dôvodoch prepustenia a právo na priznanie primeranej výpovednej lehoty. Majú právo na prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a v prípade bezdôvodného prepustenia majú právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.“ Prostriedky nápravy ustanovené na vnútroštátnej úrovni by nemali odrádzať potenciálnych budúcich oznamovateľov. Napríklad poskytnutie náhrady ako alternatívy k opätovnému nadobudnutiu pozície v prípade prepustenia by mohlo viesť k systematickej praxi, najmä zo strany väčších organizácií, čo by malo pre budúcich oznamovateľov odradzujúci účinok.

(96)

Pre nahlasujúce osoby majú osobitný význam predbežné prostriedky nápravy až do ukončenia súdnych konaní, ktoré môžu byť zdĺhavé. Konkrétne by pre nahlasujúce osoby mali byť dostupné aj predbežné opatrenia, ako sú ustanovené vo vnútroštátnom práve, na zastavenie hrozieb, pokusov alebo pokračujúcich odvetných opatrení, ako je obťažovanie, alebo na zabránenie niektorým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, ktoré môže byť ťažké zvrátiť po uplynutí dlhého obdobia a ktoré môže jednotlivca finančne zruinovať, čo je perspektíva, ktorá môže vážne odradiť potenciálnych oznamovateľov.

(97)

Opatrenia prijaté voči nahlasujúcim osobám mimo pracovného kontextu, napríklad v konaniach týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva, obchodného tajomstva, zachovania dôvernosti a ochrany osobných údajov, môžu pre oznamovateľa takisto predstavovať vážny odstrašujúci prostriedok. V takýchto konaniach by nahlasujúce osoby mali mať možnosť opierať sa vo svojej obhajobe o skutočnosť, že nahlásili porušenia alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, za predpokladu, že nahlásené alebo zverejnené informácie boli potrebné na odhalenie porušenia. V takýchto prípadoch by osoba, ktorá začala konanie, mala niesť dôkazné bremeno s cieľom preukázať, že nahlasujúca osoba nespĺňa podmienky stanovené v tejto smernici.

(98)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (46) sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie dostatočnej a jednotnej úrovne občianskoprávnej nápravy v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Ustanovuje sa v nej však tiež, že získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za zákonné v tom rozsahu, v akom ho umožňuje právo Únie. Osoby, ktoré sprístupnia obchodné tajomstvo získané v pracovnom kontexte, by mali mať nárok na ochranu priznanú touto smernicou, vrátane nevzniknutia občianskoprávnej zodpovednosti, len pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v tejto smernici vrátane toho, že sprístupnenie bolo potrebné na odhalenie porušenia patriaceho do vecnej pôsobnosti tejto smernice. Ak sú uvedené podmienky splnené, sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za možné podľa práva Únie v zmysle článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/943. Okrem toho by sa obe smernice mali považovať za komplementárne a občianskoprávne nápravné opatrenia, konania a prostriedky nápravy, ako aj výnimky ustanovené v smernici (EÚ) 2016/943 by sa mali naďalej uplatňovať na každé sprístupnenie obchodného tajomstva nepatriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Príslušné orgány, ktoré prijímajú informácie o porušeniach zahŕňajúce obchodné tajomstvo, by mali zaistiť, aby sa nevyužilo ani nesprístupnilo na iné účely než na tie, ktoré sú potrebné na náležité prijatie následných opatrení v nadväznosti na nahlásenia.

(99)

Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky im môžu byť na konci konania nahradené, nemusia byť schopné tieto poplatky uhradiť, ak sú účtované na začiatku konania, najmä ak sú nezamestnané a ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä ak nahlasujúce osoby spĺňajú podmienky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 (47), a vo všeobecnosti podpora pre tých, ktorí sa nachádzajú vo vážnej finančnej núdzi, môže byť v niektorých prípadoch kľúčová pri účinnom presadzovaní práv týchto osôb na ochranu.

(100)

Práva dotknutých osôb by mali byť chránené, aby nedošlo k poškodeniu dobrej povesti alebo k iným nepriaznivým následkom. Okrem toho by sa malo v súlade s článkami 47 a 48 charty plne rešpektovať právo dotknutej osoby na obhajobu a právo na prístup k prostriedkom nápravy v každej fáze konania na základe nahlásenia. Členské štáty by mali chrániť dôvernosť totožnosti dotknutej osoby a zabezpečiť právo na obhajobu vrátane práva na prístup k spisu, práva na vypočutie a práva využiť účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu, ktoré sa týka tejto dotknutej osoby, podľa platných postupov stanovených vo vnútroštátnom práve v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami.

(101)

Každá osoba, ktorá priamo alebo nepriamo utrpí ujmu v dôsledku nahlásenia alebo zverejnenia nepresných alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať k dispozícii ochranu a prostriedky nápravy podľa pravidiel všeobecného vnútroštátneho práva. Ak boli takéto nepresné alebo zavádzajúce informácie nahlásené alebo zverejnené úmyselne a vedome, dotknuté osoby by mali mať nárok na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom.

(102)

Na zabezpečenie účinnosti pravidiel o ochrane oznamovateľov sú potrebné trestné, občianskoprávne alebo správne sankcie. Sankcie proti osobám, ktoré prijmú odvetné alebo iné nepriaznivé opatrenia voči nahlasujúcim osobám, môžu odradiť od prijímania takýchto opatrení. Sankcie voči osobám, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie o porušeniach, v prípade ktorých sa preukázalo, že boli vedome nepravdivé, sú tiež potrebné na odradenie od ďalšieho zlomyseľného nahlasovania a na zachovanie dôveryhodnosti systému. Primeranosť takýchto sankcií by mala zabezpečiť, aby nemali odradzujúci vplyv na potenciálnych oznamovateľov.

(103)

Každé rozhodnutie orgánov, ktoré má nepriaznivý dosah na práva priznané touto smernicou, najmä rozhodnutia, ktorými príslušné orgány rozhodnú o tom, že ukončia konanie v prípade nahláseného porušenia, pretože je jednoznačne menej závažné, alebo ide o opakujúce sa nahlásenie, alebo rozhodnú, že konkrétne nahlásenie nie je potrebné prednostne riešiť, podlieha súdnemu preskúmaniu v súlade s článkom 47 charty.

(104)

Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať možnosť zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú priaznivejšie pre nahlasujúcu osobu, ak takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb. Transpozícia tejto smernice by za žiadnych okolností nemala poskytovať dôvod na zníženie úrovne ochrany už priznanej nahlasujúcim osobám podľa vnútroštátneho práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.

(105)

V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal občanom Únie priniesť pridanú hodnotu vo forme lepšej kvality a bezpečnosti tovarov a služieb a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb osobných údajov. Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na prijatie opatrení potrebných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Okrem článku 114 ZFEÚ by táto smernica mala mať dodatočné osobitné právne základy, aby sa pokryli oblasti, ktoré sa pri prijímaní opatrení Únie opierajú o článok 16, článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, články 91 a 100, článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1 a článok 325 ods. 4 ZFEÚ a článok 31 Zmluvy o Euratome.

(106)

Vecná pôsobnosť tejto smernice je založená na identifikácii oblastí, v ktorých sa zavedenie ochrany oznamovateľov zdá odôvodnené a potrebné na základe dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Takáto vecná pôsobnosť by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie oblasti alebo akty Únie, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na posilnenie ich presadzovania vzhľadom na dôkazy, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti, alebo na základe hodnotenia fungovania tejto smernice.

(107)

Pri každom prijímaní budúcich legislatívnych aktov v relevantných oblastiach politiky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by sa malo v príslušnom prípade uvádzať, že sa bude uplatňovať táto smernica. V prípade potreby by sa mala zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť vecná pôsobnosť tejto smernice a zmeniť príloha.

(108)

Keďže cieľ tejto smernice, a to prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie stanovením spoločných minimálnych noriem v oblasti ochrany oznamovateľov, a vzhľadom na to, že len opatrením Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(109)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané najmä v charte, najmä v jej článku 11. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami tak, aby sa zabezpečilo okrem iného úplné dodržiavanie slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, práva na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia, práva na dobrú správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na obhajobu.

(110)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001,