19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/1

(1)

Súčasné politické priority v oblasti medzinárodného zdaňovania zdôrazňujú nutnosť zabezpečiť, aby sa daň platila tam, kde sa zisky a hodnota vytvárajú. Je preto nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne uplatňovať svoju daňovú suverenitu. Tieto nové politické ciele premietla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) do konkrétnych akčných odporúčaní v rámci iniciatívy proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“). Európska rada vo svojich záveroch z 13. – 14. marca 2013 a 19. – 20. decembra 2013 privítala túto prácu. V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania Komisia vo svojom oznámení zo 17. júna 2015 stanovuje akčný plán pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb v Európskej únii.

(2)

Záverečné správy o 15 akčných bodoch OECD proti BEPS boli zverejnené 5. októbra 2015. Rada tento výsledok privítala vo svojich záveroch z 8. decembra 2015. V záveroch Rady sa zdôraznilo, že je potrebné nájsť spoločné, avšak flexibilné riešenia na úrovni EÚ, ktoré budú v súlade so závermi OECD v oblasti BEPS. Okrem toho sa v záveroch podporilo efektívne a urýchlené koordinované vykonávanie opatrení na úrovni EÚ zameraných proti BEPS a vyjadril sa názor, že smernice EÚ by podľa možnosti mali byť na úrovni EÚ prednostným nástrojom na vykonávanie záverov OECD v oblasti BEPS. V záujme dobrého fungovania vnútorného trhu má zásadný význam, aby členské štáty splnili aspoň svoje záväzky v rámci iniciatívy proti BEPS a všeobecnejšie, aby prijali opatrenia, ktoré budú odrádzať od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ktorými sa zaistí spravodlivé a účinné zdaňovanie v Únii dostatočne koherentným a koordinovaným spôsobom. Na trhu, ktorý tvoria vysoko integrované ekonomiky, sú potrebné spoločné strategické prístupy a koordinovaná činnosť, aby sa zabezpečilo lepšie fungovanie vnútorného trhu a maximalizovali sa pozitívne účinky iniciatívy proti BEPS. Navyše len prostredníctvom spoločného rámca by bolo možné zabrániť fragmentácii trhu a ukončiť existujúce nesúlady a narúšania trhu. Napokon, vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami, ktoré by boli v súlade so spoločnou líniou v celej Únii, by sa daňovníkom poskytla právna istota, že uvedené opatrenia by boli zlučiteľné s právom Únie.

(3)

Je potrebné stanoviť pravidlá s cieľom posilniť priemernú úroveň ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu na vnútornom trhu. Keďže by tieto pravidlá mali byť zlučiteľné s 28 samostatnými systémami zdaňovania príjmov právnických osôb, mali by sa obmedzovať na všeobecné ustanovenia, pričom vykonávanie by sa malo ponechať na členské štáty, pretože je vhodnejšie, aby vymedzili špecifické prvky uvedených pravidiel tak, aby čo najlepšie zodpovedali ich systémom zdaňovania príjmov právnických osôb. Tento cieľ by sa dal dosiahnuť vytvorením minimálnej úrovne ochrany pre vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam v celej Únii. Je preto nutné koordinovať reakcie členských štátov pri implementovaní výsledkov 15 akčných bodov OECD proti BEPS s cieľom zvýšiť efektívnosť vnútorného trhu ako celku v boji proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Treba preto stanoviť spoločnú minimálnu úroveň ochrany pre vnútorný trh v konkrétnych oblastiach.

(4)

Je potrebné stanoviť pravidlá uplatniteľné na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v členskom štáte. Vzhľadom na to, že by to viedlo k potrebe pokryť širší rozsah vnútroštátnych daní, nie je žiaduce rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice na druhy subjektov, ktoré nepodliehajú v príslušnom členskom štáte dani z príjmov právnických osôb; týka sa to predovšetkým transparentných subjektov. Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať aj na stále prevádzkarne daňovníkov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb, ktorí sa môžu nachádzať v iných členských štátoch. Daňovníci podliehajúci dani z príjmov právnických osôb môžu byť rezidentmi na daňové účely v členskom štáte alebo môžu byť zriadení podľa zákonov členského štátu. Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať aj na stále prevádzkarne subjektov, ktorí sú na daňové účely rezidentmi v tretej krajine, ak sa nachádzajú v jednom alebo viacerých členských štátoch.

(5)

Je nevyhnutné stanoviť pravidlá proti narúšaniu základov dane a presunu ziskov mimo vnútorného trhu. S cieľom prispieť k dosiahnutiu uvedeného cieľa sú potrebné pravidlá v týchto oblastiach: obmedzenia pre odpočítateľnosť úrokov, zdaňovanie pri odchode, všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti a pravidlá boja proti hybridným nesúladom. Ak má uplatňovanie uvedených pravidiel za následok dvojité zdanenie, mali by daňovníci získať možnosť zápočtu dane zaplatenej prostredníctvom odpočtu za daň zaplatenú v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v závislosti od daného prípadu. Pravidlá by sa teda nemali zameriavať len na zamedzovanie praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ale malo by sa nimi zabezpečiť aj to, že sa predíde vytváraniu ďalších prekážok trhu, ako je dvojité zdanenie.

(6)

V úsilí znížiť svoje globálne daňové záväzky sa skupiny spoločností čoraz viac zapájajú do BEPS, a to prostredníctvom nadmerných platieb úrokov. Na odradenie od takýchto praktík je nevyhnutné zaviesť pravidlo o obmedzení odpočítateľnosti úrokov, ktoré sa bude uplatňovať tým, že sa obmedzí odpočítateľnosť presahujúcich nákladov daňovníkov na prijaté úvery a pôžičky. Je preto potrebné stanoviť pomer pre odpočítateľnosť, v ktorom sa zohľadnia zdaniteľné príjmy daňovníka pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA). Členské štáty by mohli tento pomer znížiť alebo stanoviť lehoty alebo obmedziť výšku neuplatnených nákladov na prijaté úvery a pôžičky, ktoré sa môžu preniesť do budúcich období alebo uplatniť v predchádzajúcich obdobiach, aby sa zabezpečila vyššia úroveň ochrany. Vzhľadom na to, že cieľom je stanoviť minimálne štandardy, členské štáty by mohli prijať alternatívne opatrenie, ktoré by sa týkalo príjmov daňovníka pred započítaním úrokov a daní (EBIT) a ktoré by sa určilo tak, aby bolo rovnocenné s pomerom založeným na EBITDA. Členské štáty by okrem pravidla o obmedzení zahrnutia úrokov ustanoveného v tejto smernici mohli využívať aj cielené pravidlá proti vnútroskupinovému dlhovému financovaniu, najmä pravidlá o podkapitalizácii. Príjmy oslobodené od dane by sa nemali započítavať proti odpočítateľným nákladom na prijaté úvery a pôžičky. Dôvodom je, že pri určovaní výšky úrokov, ktoré možno odpočítať, by sa mal brať do úvahy len zdaniteľný príjem.

(7)

Ak je daňovník súčasťou skupiny, ktorá predkladá zákonom stanovenú konsolidovanú účtovnú závierku, na účely priznania nároku pre daňovníkov na odpočítanie vyšších súm presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky by sa do úvahy mohla vziať zadlženosť celej skupiny na celosvetovej úrovni. Môže byť vhodné ustanoviť aj pravidlá pre únikové ustanovenie týkajúce sa vlastného imania, v prípade ktorého sa pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov neuplatňuje, ak spoločnosť môže preukázať, že pomer jej vlastného imania k jej celkovým aktívam je približne rovnaký alebo vyšší ako ekvivalentný pomer skupiny. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov by sa malo uplatňovať v súvislosti s presahujúcimi nákladmi daňovníka na prijaté úvery a pôžičky bez toho, aby sa rozlišovalo, či náklady majú pôvod v dlhu prijatom vnútroštátne, cezhranične v rámci Únie alebo v tretej krajine, alebo vznikajú v súvislosti s tretími stranami, prepojenými podnikmi alebo v rámci skupiny. Ak skupina zahŕňa viac ako jeden subjekt v členskom štáte, daný členský štát môže pri uplatňovaní pravidiel, ktorými sa obmedzuje odpočítateľnosť úrokov, zvážiť celkové postavenie všetkých subjektov skupiny v rovnakom štáte vrátane samostatného systému zdaňovania subjektov umožňujúceho presun ziskov alebo úrokovej kapacity medzi subjektmi v rámci skupiny.

(8)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zaťaženie vyplývajúce z dodržiavania predpisov spôsobované týmito pravidlami, a to bez výrazného zníženia ich daňového účinku, môže byť vhodné ustanoviť pravidlo bezpečného prístavu, aby čisté úroky boli vždy odpočítateľné až do stanovenej výšky, keď to vedie k vyššiemu odpočtu, ako je pomer stanovený na základe EBITDA. Členské štáty by mohli znížiť stanovenú peňažnú prahovú hodnotu, aby zabezpečili vyššiu úroveň ochrany svojho vnútroštátneho základu dane. Keďže BEPS sa v zásade uskutočňujú prostredníctvom nadmerných platieb úrokov medzi subjektmi, ktoré sú prepojenými podnikmi, je primerané a potrebné umožniť prípadné vylúčenie samostatných subjektov z rozsahu pôsobnosti pravidla o obmedzení zahrnutia úrokov, a to vzhľadom na obmedzené riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam. S cieľom uľahčiť prechod na nové pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov by členské štáty mohli ustanoviť doložku o zachovaní predchádzajúceho stavu, ktorá by sa vzťahovala na existujúce pôžičky do tej miery, že sa ich podmienky nebudú následne modifikovať, to znamená, že v prípade následnej modifikácie by sa predchádzajúci stav nezachoval, ak by sa zvýšila suma alebo predĺžila doba trvania pôžičky, ale by sa obmedzoval len na pôvodné podmienky pôžičky. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, členské štáty by mohli vylúčiť aj presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky vzniknuté v súvislosti s úvermi použitými na financovanie dlhodobých projektov verejnej infraštruktúry, a to vzhľadom na to, že takéto mechanizmy financovania predstavujú malé alebo žiadne riziko, pokiaľ ide o BEPS. Členské štáty by v tomto kontexte mali riadne preukázať, že mechanizmy financovania projektov verejnej infraštruktúry majú špecifické charakteristiky, na základe ktorých sa oprávňuje takéto zaobchádzanie so zreteľom na ostatné mechanizmy financovania, ktoré podliehajú reštriktívnemu pravidlu.

(9)

Hoci sa všeobecne akceptuje, že obmedzenia pre odpočítateľnosť úrokov by sa mali vzťahovať aj na finančné podniky, t. j. finančné inštitúcie a poisťovne, takisto sa uznáva, že tieto dva sektory majú špecifické charakteristiky, ktoré si vyžadujú osobitnejší prístup. Keďže diskusie v tejto oblasti ešte nevedú k dostatočne presvedčivým záverom v medzinárodnom kontexte a v kontexte Únie, nie je zatiaľ možné stanoviť špecifické pravidlá vo finančnom sektore a v sektore poisťovníctva a členské štáty by preto mali mať možnosť vylúčiť ich z rozsahu pôsobnosti pravidiel o obmedzení zahrnutia úrokov.

(10)

Dane pri odchode majú za úlohu zaistiť, aby v prípade, že daňovník prevádza aktíva alebo svoju daňovú rezidenciu mimo daňovej jurisdikcie štátu, tento štát zdaní ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na jeho území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Je preto potrebné určiť, v ktorých prípadoch daňovníci podliehajú pravidlám dane pri odchode a sú zdaňované ich nerealizované kapitálové zisky, ktoré boli zahrnuté do ich prevedených aktív. Je tiež užitočné upresniť, že prevody aktív, vrátane hotovosti, medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami nepatria do rozsahu pôsobnosti plánovaného pravidla o zdaňovaní pri odchode. Na vypočítanie príslušných súm je nevyhnutné stanoviť trhovú hodnotu prevedených aktív v čase odchodu aktív na základe princípu nezávislého vzťahu. S cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť uvedeného pravidla s použitím metódy zápočtu je žiaduce umožniť členským štátom uviesť okamih, keď právo zdaniť prevedené aktíva zaniklo. Právo zdaňovať by sa malo vymedziť na vnútroštátnej úrovni. Takisto je potrebné umožniť prijímajúcemu štátu napadnúť hodnotu prevedeného majetku, ktorú stanovil štát odchodu, ak neodzrkadľuje takúto trhovú hodnotu. Členské štáty by mohli na tento účel využiť existujúce mechanizmy riešenia sporov. V rámci Únie je potrebné vyriešiť otázky týkajúce sa uplatňovania dane pri odchode a objasniť podmienky dosiahnutia súladu s právom Únie. V uvedených situáciách by daňovníci mali mať právo buď zaplatiť vymeranú výšku dane pri odchode bezodkladne alebo odložiť zaplatenie tejto sumy dane platením splátok počas niekoľkých rokov, v prípade možnosti spolu s úrokmi a zárukou.

Členské štáty by mohli na tento účel požadovať, aby dotknutí daňovníci zahrnuli potrebné informácie do vyhlásenia. Daň pri odchode by sa nemala vyberať, keď je prevod aktív dočasný a pokiaľ sa dané aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu, ak sa prevod uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky alebo na účely riadenia likvidity, alebo ak ide o transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov alebo aktíva zložené ako kolaterál.

(11)

Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu sú v daňových systémoch stanovené s cieľom bojovať proti daňovým praktikám zneužívania, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení. Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu preto majú za úlohu vyplniť medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti zneužívaniu. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné; v opačnom prípade by daňovník mal mať právo vybrať si pre svoje obchodné záležitosti daňovo najvýhodnejšiu štruktúru. Okrem toho je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali vo vnútroštátnych situáciách, v rámci Únie a voči tretím krajinám jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania vo vnútroštátnych a cezhraničných situáciách nelíšili. Členským štátom by sa nemalo brániť uplatňovať sankcie v prípadoch, keď sú uplatniteľné všeobecné pravidlá proti zneužívaniu. Pri hodnotení toho, či sa má určitý mechanizmus považovať za nie skutočný, by členské štáty mali mať možnosť zvážiť všetky opodstatnené ekonomické dôvody vrátane finančných aktivít.

(12)

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok opätovné pripísanie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Materská spoločnosť sa potom stáva zdaniteľnou v súvislosti s týmito pripísanými príjmami v štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely. V závislosti od politických priorít tohto štátu sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti môžu zameriavať na celú nízko zdaňovanú dcérsku spoločnosť, konkrétne kategórie príjmov alebo sa môžu obmedzovať na príjem, ktorý bol na túto dcérsku spoločnosť umelo odklonený. Konkrétne, s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti boli primeranou reakciou na obavy týkajúce sa BEPS, je mimoriadne dôležité, aby sa členské štáty obmedzujúce svoje pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti na príjem, ktorý bol umelo odklonený na dcérsku spoločnosť, presne sústredili na situácie, keď sa väčšina rozhodovacích funkcií, ktorými sa vytvoril odklonený príjem na úrovni kontrolovanej dcérskej spoločnosti, uskutočňuje v členskom štáte daňovníka. S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov by malo byť akceptovateľné aj to, aby tieto členské štáty oslobodili určité subjekty s nízkym ziskom alebo nízkou maržou ziskov, ktoré vedú k nižšiemu riziku vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Preto je potrebné, aby sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti rozšírili na zisky stálych prevádzkarní, ak tieto zisky nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane v členskom štáte daňovníka. Podľa pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti však nie je potrebné zdaňovať zisky stálych prevádzkarní, ktorým sa zamietlo oslobodenie od dane podľa vnútroštátnych pravidiel, pretože tieto stále prevádzkarne sa považujú za také subjekty ako keby boli kontrolovanými zahraničnými spoločnosťami. S cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany by členské štáty mohli znížiť prahovú hodnotu pre kontrolu alebo použiť vyššiu prahovú hodnotu pri porovnaní skutočnej zaplatenej dane z príjmov právnických osôb s daňou z príjmov právnických osôb, ktorá by sa vymerala v členskom štáte daňovníka. Členské štáty by pri transponovaní pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti do svojho vnútroštátneho práva mohli použiť dostatočne vysokú frakčnú prahovú hodnotu sadzby dane.

Je vhodné, aby sa situácie riešili ako v tretích krajinách, tak aj v Únii. V záujme dodržania základných slobôd by sa kategórie príjmov mali kombinovať s vyňatím ekonomickej podstaty s cieľom obmedziť v rámci Únie vplyv pravidiel na tie prípady, keď kontrolované zahraničné spoločnosti nevykonávajú podstatnú ekonomickú činnosť. Je dôležité, aby daňové správy a daňovníci spolupracovali na získavaní relevantných údajov a okolností s cieľom zistiť, či sa má použiť toto pravidlo vyňatia. Malo by byť akceptovateľné, že členské štáty pri transponovaní pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti do svojho vnútroštátneho práva používajú biele, sivé alebo čierne zoznamy tretích krajín, ktoré sú zostavené na základe určitých kritérií uvedených v tejto smernici, a môžu zahŕňať výšku sadzby dane z príjmov právnických osôb, alebo používajú biele zoznamy členských štátov zostavené na uvedenom základe.

(13)

Hybridné nesúlady sú dôsledkom rozdielov v právnej kvalifikácií platieb (finančných nástrojov) alebo subjektov a tieto rozdiely vychádzajú najavo pri interakcii medzi právnymi systémami dvoch jurisdikcií. Výsledkom takýchto nesúladov je často dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte. S cieľom neutralizovať účinky hybridných nesúladov je potrebné ustanoviť pravidlá, podľa ktorých by jedna z jurisdikcií mala v takejto situácii zamietnuť odpočet platby, ktorý by viedol k hybridnému nesúladu. V tomto kontexte je vhodné upresniť, že opatrenia na riešenie hybridných nesúladov v tejto smernici sú zamerané na riešenie situácií nesúladov, ktoré možno pripísať rozdielom v právnej charakteristike finančného nástroja alebo subjektu, a ich účelom nie je ovplyvňovať všeobecné prvky daňového systému príslušného členského štátu. Hoci členské štáty v rámci skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) schválili usmernenie o zdaňovaní hybridných subjektov a hybridných stálych prevádzkarní v rámci Únie, ako aj o zdaňovaní hybridných subjektov v súvislosti s tretími krajinami, ešte stále je potrebné prijať záväzné pravidlá. Je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s hybridnými nesúladmi medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj v súvislosti s inými hybridnými nesúladmi, napr. tými, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne.

(14)

Je nutné objasniť, že vykonávanie pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam stanovených v tejto smernici by sa nemalo dotknúť povinnosti daňovníkov dodržiavať princíp nezávislého vzťahu a prípadne ani práva členského štátu upraviť daňovú povinnosť smerom nahor v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

(15)

S Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (3). Na spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice sa uplatňuje právo na ochranu osobných údajov podľa článku 8 Charty základných práv Európskej únie, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (4).

(16)

Keďže jedným z hlavných cieľov tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči cezhraničným praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, nemôžu ho dosiahnuť uspokojivo členské štáty konajúce jednotlivo. Vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. Výsledkom by bola nekoordinovanosť. Keďže veľká miera neefektívnosti na vnútornom trhu má za následok hlavne problémy cezhraničnej povahy, nápravné opatrenia by sa mali prijať skôr na úrovni Únie. Je preto nevyhnutné prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok a toto sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením minimálnej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie minimálnej základnej úrovne koordinácie v rámci Únie na účely splnenia svojich cieľov.

(17)

Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice štyri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,

(1)

„náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a výdavkom, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane, ale nie výhradne, platieb v rámci úverov s podielom na zisku, imputovaných úrokov z nástrojov, ako sú prevoditeľné dlhopisy a dlhopisy s nulovým kupónom, súm v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, ako je islamské financovanie, prvkov týkajúcich sa finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do súvahovej hodnoty súvisiaceho aktíva alebo amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm meraných na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, ak je to relevantné, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a iných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov;

(2)

„presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky“ predstavujú sumu, o ktorú odpočítateľné náklady daňovníka na prijaté úvery a pôžičky prevyšujú zdaniteľné úrokové výnosy a iné ekonomicky rovnocenné zdaniteľné príjmy, ktoré daňovník prijíma podľa vnútroštátneho práva;

(3)

„zdaňovacie obdobie“ je daňový rok, kalendárny rok alebo akékoľvek iné primerané obdobie na daňové účely;

(4)

„prepojený podnik“ je:

Ak fyzická osoba alebo subjekt má priamu alebo nepriamu účasť na daňovníkovi alebo v jednom alebo viacerých subjektoch vo výške 25 % alebo viac, všetky dotknuté subjekty vrátane daňovníka sa tiež považujú za prepojené podniky.

Na účely článku 9 a v prípadoch, keď je do nesúladu zapojený hybridný subjekt, táto definícia sa mení tak, že požiadavka 25 % sa nahrádza požiadavkou 50 %.

(5)

„finančná spoločnosť“ je každý z týchto subjektov:

(6)

„prevod aktív“ je operácia, prostredníctvom ktorej členský štát stráca právo zdaniť prevedené aktíva, pričom aktíva zostávajú v právnom alebo ekonomickom vlastníctve toho istého daňovníka;

(7)

„prevod daňovej rezidencie“ je operácia, prostredníctvom ktorej daňovník prestáva byť rezidentom na daňové účely v členskom štáte, pričom nadobúda daňovú rezidenciu v inom členskom štáte alebo tretej krajine;

(8)

„prevod podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou“ je operácia, prostredníctvom ktorej daňovník prestáva byť zdaniteľný v jednom členskom štáte, pričom začína byť zdaniteľný v inom členskom štáte alebo tretej krajine bez toho, aby sa stal daňovým rezidentom uvedeného členského štátu alebo uvedenej tretej krajiny;

(9)

„hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom v jednom členskom štáte a prepojeným podnikom v inom členskom štáte alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v členských štátoch, pri ktorej možno nasledujúci výsledok pripísať rozdielom v právnej definícii finančného nástroja alebo subjektu:

a)

subjekt, ktorému sa povoľuje alebo od ktorého sa vyžaduje, aby v mene skupiny uplatňoval daňové predpisy, ako sa vymedzujú podľa vnútroštátneho daňového práva;

b)

subjekt v skupine, ako sa vymedzuje podľa vnútroštátneho daňového práva, ktorý nekonsoliduje výsledky svojich členov na daňové účely.

a)

odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky do výšky 3 000 000 EUR;

b)

úplne odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ak je daňovník samostatným subjektom.

a)

s úvermi, ktoré sa uzavreli pred 17. júnom 2016, avšak vylúčenie sa nevzťahuje na žiadnu následnú úpravu takýchto úverov;

b)

s úvermi, ktoré sa použili na financovanie dlhodobých projektov verejnej infraštruktúry, pri ktorých sa prevádzkovateľ projektu, náklady na prijaté úvery a pôžičky, aktíva a príjmy nachádzajú v Únii.

a)

v plnej výške odpočítať svoje presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ak môže preukázať, že pomer jeho vlastného imania k jeho celkovým aktívam je rovnaký alebo vyšší ako ekvivalentný pomer skupiny, pričom podlieha týmto podmienkam:

alebo

b)

odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky v takej výške, ktorou sa prevyšuje suma, ktorú by mal právo odpočítať podľa odseku 1. Tento vyšší limit na odpočítateľnosť presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky sa na účely finančného účtovníctva týka konsolidovanej skupiny, ktorej je daňovník členom, a vypočíta sa v dvoch krokoch:

a)

preniesť do budúcich období, bez časového obmedzenia, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom zdaňovacom období podľa odsekov 1 až 5;

b)

preniesť do budúcich období bez časového obmedzenia a uplatniť v predchádzajúcich obdobiach, maximálne na tri roky, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom zdaňovacom období podľa odsekov 1 až 5; alebo

c)

preniesť do budúcich období bez časového obmedzenia presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a, maximálne na päť rokov, nevyužitú úrokovú kapacitu, ktoré nemožno odpočítať v bežnom zdaňovacom období podľa odsekov 1 až 5.

a)

daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;

b)

daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;

c)

daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo tretej krajiny s výnimkou tých aktív, ktoré zostávajú skutočne spojené so stálou prevádzkarňou v prvom členskom štáte;

d)

daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo tretej krajiny, pričom členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu.

a)

daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP);

b)

daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP;

c)

daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP;

d)

daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou do iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP.

a)

prevedené aktíva alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa predali alebo sa iným spôsobom previedli;

b)

prevedené aktíva sa následne prevádzajú do tretej krajiny;

c)

daňová rezidencia daňovníka alebo podnikateľská činnosť vykonávaná jeho stálou prevádzkarňou sa následne prevádza do tretej krajiny;

d)

daňovník vstupuje do konkurzu alebo je v likvidácii;

e)

daňovník neplní svoje povinnosti týkajúce sa splátok a nenapraví svoju situáciu v priebehu primeraného časového obdobia, ktoré neprekročí 12 mesiacov.

a)

v prípade subjektu, daňovník samotný alebo spolu so svojimi prepojenými podnikmi má priamo alebo nepriamo viac než 50 % hlasovacích práv alebo priamo či nepriamo vlastní viac než 50 % kapitálu alebo má nárok na viac než 50 % zisku dotknutého subjektu; a

b)

skutočná daň z príjmov právnických osôb, ktorú zaplatil subjekt alebo stála prevádzkareň, je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb, ktorá by bola danému subjektu alebo stálej prevádzkarni vypočítaná v uplatniteľnom systéme dane z príjmov právnických osôb v členskom štáte daňovníka, a skutočnou daňou z príjmov právnických osôb, ktorú subjekt alebo stála prevádzkareň zaplatili.

a)

nerozdelený príjem subjektu alebo príjem stálej prevádzkarne odvodený z týchto kategórií:

Toto písmeno sa neuplatňuje, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú ekonomickú činnosť podporovanú personálom, zariadením, aktívami a priestormi, ako dosvedčujú relevantné skutočnosti a okolnosti.

Ak je kontrolovaná zahraničná spoločnosť rezidentom v tretej krajine alebo sa nachádza v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať predchádzajúci pododsek;

alebo

b)

nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne plynúci z mechanizmov, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s hlavným cieľom získať daňovú výhodu.

Na účely tohto písmena sa mechanizmus alebo súbory mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbory mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ by subjekt alebo stála prevádzkareň nevlastnili aktíva alebo nepodstúpili riziká, z ktorých plynie ich celý príjem alebo časť ich príjmu, ak by neboli kontrolovaní spoločnosťou, v ktorej sa vykonávajú významné personálne funkcie, relevantné z hľadiska týchto aktív a rizík, a slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej spoločnosti.

a)

s účtovným ziskom najviac 750 000 EUR a príjmom nepochádzajúcim z obchodovania najviac 75 000 EUR alebo

b)

ktorých účtovný zisk predstavuje najviac 10 % ich prevádzkových nákladov pre dané zdaňovacie obdobie.

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/15

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 1183/2005 (2) umožňuje uplatnenie rozhodnutia 2010/788/SZBP a stanovuje určité opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike, vrátane zmrazenia ich aktív.

(2)

Rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2293 (2016) z 21. júna 2016 sa zmenili kritériá označovania osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v bodoch 9 a 11 rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1807 (2008) a rozšírili sa ustanovenia týkajúce sa zbrojného embarga. V rozhodnutí Rady (SZBP) 2016/1173 (3) sa Rada rozhodla zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť rozsah pôsobnosti týchto kritérií.

(3)

Na nadobudnutie jeho účinnosti je preto potrebný regulačný akt na úrovni Únie, najmä so zreteľom na zaistenie jeho jednotného uplatňovania hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1183/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1b ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

2.

Článok 2a ods. 1 sa mení takto:

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/17

(1)

V súlade s článkom 125 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 majú pestovatelia cukrovej repy a cukrovarnícke podniky uzatvoriť písomné dohody v rámci odvetvia. V prílohe XI k uvedenému nariadeniu sa stanovujú určité podmienky nákupu cukrovej repy do konca hospodárskeho roku 2016/2017 a v prílohe X k uvedenému nariadeniu sa stanovujú tieto podmienky od 1. októbra 2017, keď sa systém kvót ukončí.

(2)

S cieľom zohľadniť špecifické vlastnosti sektora cukru a očakávaný vývoj v tomto sektore v období po ukončení systému kvót by sa mali zmeniť podmienky nákupu cukrovej repy uvedené v prílohe X.

(3)

Od 1. októbra 2017 sa sektor cukru bude musieť prispôsobiť ukončeniu systému kvót, ako aj ukončeniu minimálnej ceny cukrovej repy a regulácii množstiev domácej výroby. Preto si tento sektor vyžaduje jasný právny rámec na tento prechod z vysoko regulovaného sektora k viac liberalizovanému sektoru. Pestovatelia cukrovej repy a cukrovarnícke podniky požadovali väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o uplatniteľné pravidlá pre mechanizmy rozdelenia hodnôt vrátane trhových ziskov a strát na základe príslušných trhových cien.

(4)

V rámci dodávateľského reťazca cukrovej repy v Únii pôsobí mnoho najmä malých pestovateľov cukrovej repy a obmedzený počet najmä veľkých cukrovarníckych podnikov. Vzhľadom na to, že dodávatelia cukrovej repy musia byť schopní naplánovať a zorganizovať dodávky cukrovej repy do cukrovarníckych závodov počas obdobia zberu cukrovej repy, je v záujme pestovateľov prerokovať určité podmienky týkajúce sa ustanovení o rozdelení hodnôt, pokiaľ ide o nákup cukrovej repy príslušnými podnikmi. Je to príznačný prvok pre dodávateľský reťazec cukru, ktorý bude existovať aj naďalej, bez ohľadu na to, či sa bude uplatňovať systém kvót. Ustanovenia o rozdelení hodnôt, ktoré sa uvádzajú v bode XI prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, v súčasnosti umožňujú pestovateľom cukrovej repy a cukrovarníckym podnikom, aby zaistili dodávky na základe vopred určených podmienok nákupu s istotou rozdelenia ziskov a nákladov vytvorených dodávateľským reťazcom v prospech pestovateľov cukrovej repy. Výhodou rozdelenia hodnôt je aj to, že cenové signály na trhu sa dostávajú priamo k pestovateľom.

(5)

Očakávaný vývoj v tomto sektore v období po ukončení systému kvót v kombinácii s relatívne nízkymi cenami cukru, ktoré sa v poslednom období zaznamenali, pravdepodobne nepovedie k vstupu nových spracovateľov cukrovej repy na trh, pretože ak by mali investície potrebné na výstavbu spracovateľského cukrovarníckeho zariadenia priniesť zisk, cena cukru by musela byť vyššia, ako je jeho predpokladaná trhová cena pre nasledujúce hospodárske roky. Podľa strednodobého výhľadu Komisie by sa ceny po ukončení systému kvót mali upraviť skôr smerom nadol. Preto sa očakáva, že súčasná štruktúra cukrovarníckeho priemyslu EÚ, vrátane vzťahu medzi pestovateľmi cukrovej repy a cukrovarníckymi podnikmi pretrvá aj v hospodárskych rokoch nasledujúcich po zrušení systému kvót, pretože sa predpokladá, že na trh vstúpi iba niekoľko nových podnikov.

(6)

Pokiaľ by sa nezachovali ustanovenia o rozdelení hodnôt, postavenie pestovateľov cukrovej repy v potravinovom reťazci by mohlo byť ohrozené. Pri strate možnosti rokovať o ustanoveniach o rozdelení hodnôt, a najmä v situácii, keď by ceny boli nízke, by sa pestovatelia cukrovej repy mohli ocitnúť v jednoznačnej hospodárskej nevýhode.

(7)

Preto dôvody zmeny prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 s cieľom umožniť rokovanie o ustanoveniach o rozdelení hodnôt ostávajú platné. V dôsledku toho by možnosť rokovať o takýchto ustanoveniach bola naďalej nevyhnutná aj po 1. októbri 2017.

(8)

V záujme uľahčenia rokovania o ustanoveniach o rozdelení hodnôt je vhodné, aby takéto rokovania boli možné len medzi jedným podnikom a jeho súčasnými alebo potenciálnymi dodávateľmi.

(9)

S cieľom zabezpečiť flexibilný proces rokovaní by zavedenie ustanovenia o rozdelení hodnôt malo byť dobrovoľné.

(10)

Príloha X k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/19

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1796/1999 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike. Na základe dvoch preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia boli tieto antidumpingové opatrenia zachované nariadením Rady (ES) č. 1858/2005 (3) a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 102/2012 (4).

(2)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 400/2010 (5) Rada po prešetrení obchádzania opatrení na základe článku 13 základného nariadenia rozšírila antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kórejskej republike. Tým istým nariadením sa určití kórejskí vyvážajúci výrobcovia oslobodili od týchto rozšírených opatrení.

(3)

V súčasnosti platné opatrenia predstavujú antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 102/2012 na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných okrem iného z Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kórejskej republike, ktoré bolo naposledy zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/90 (6) (ďalej len „platné opatrenia“). Dovoz výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, zasielaného z Kórejskej republiky do Únie podlieha clu vo výške 60,4 % okrem výrobku vyrábaného spoločnosťami, ktoré boli oslobodené.

(4)

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bola doručená žiadosť o oslobodenie od antidumpingových opatrení platných pre dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozšírených na dovoz zasielaný z Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kórejskej republike, podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť podala 7. septembra 2015 spoločnosť Daechang Steel Co. Ltd. (ďalej len „žiadateľ“), vyvážajúci výrobca oceľových lán a káblov z Kórejskej republiky (ďalej len „dotknutá krajina“), a táto žiadosť bola obmedzená na žiadateľa.

(6)

Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie o tom, že nevyvážal výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, do Únie počas obdobia prešetrovania použitého v prešetrovaní, ktoré viedlo k rozšíreniu opatrení (1. júla 2008 až 30. júna 2009), že nie je prepojený so žiadnym z vyvážajúcich výrobcov výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové clá, neobchádzal opatrenia uplatniteľné na oceľové laná a káble s pôvodom v ČĽR a prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyvážať značné množstvo do Únie.

(7)

Po preskúmaní dôkazov predložených žiadateľom, po porade s členskými štátmi a po tom, ako výrobné odvetvie Únie dostalo možnosť vyjadriť svoje pripomienky, Komisia 26. novembra 2015 začala prešetrovanie prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2179 (7). Okrem toho podľa článku 3 uvedeného nariadenia Komisia colným orgánom nariadila, aby v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia podnikli primerané kroky na registráciu dovozu výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, zasielaného z Kórejskej republiky a vyrábaného a predávaného žiadateľom na vývoz do Únie.

(8)

Výrobkom, ktorý je predmetom preskúmania, sú oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, zasielané z Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kórejskej republike (ďalej len „výrobok, ktorý je predmetom preskúmania“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98 (kódy TARIC 7312108113, 7312108313, 7312108513, 7312108913 a 7312109813).

(9)

Sledované obdobie trvalo od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015. Údaje sa zhromažďovali od roku 2008 do konca sledovaného obdobia (ďalej len „obdobie prešetrovania“).

(10)

Komisia o začatí preskúmania oficiálne upovedomila žiadateľa, ako aj zástupcov Kórejskej republiky. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili svoje stanoviská, a boli informované o možnosti požiadať o vypočutie. Neboli doručené žiadne žiadosti.

(11)

Komisia poslala žiadateľovi dotazník a dostala ho vyplnený v rámci stanovenej lehoty. Komisia si vyžiadala a ihneď overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely preskúmania. V priestoroch žiadateľa sa uskutočnilo overovanie na mieste.

(12)

Komisia preskúmala, či boli splnené podmienky na udelenie oslobodenia podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4, najmä či:

(13)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania v rámci prešetrovania obchádzania antidumpingových opatrení, ktoré viedlo k rozšíreniu opatrení, t. j. od 1. júla 2008 do 30. júna 2009, žiadateľ nevyvážal do Únie výrobok, ktorý je predmetom preskúmania. Žiadateľ uskutočnil prvý vývoz výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, po rozšírení opatrení na Kórejskú republiku, presnejšie v druhej polovici roku 2015.

(14)

Prešetrovanie ďalej potvrdilo, že žiadateľ nie je prepojený so žiadnymi čínskymi vývozcami alebo výrobcami, na ktorých sa vzťahujú antidumpingové opatrenia uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 102/2012.

(15)

Okrem toho sa prešetrovaním potvrdilo, že žiadateľ je skutočným výrobcom výrobku, ktorý je predmetom preskúmania, a nie je zapojený do praktík obchádzania. Žiadateľ nakupuje na domácom trhu vyrábaný oceľový valcovaný drôt a ďalšie materiály (ako sú napríklad zinok a olovo), ale oceľový valcovaný drôt takisto dováža z Čínskej ľudovej republiky do Kórejskej republiky, kde sa tento drôt ďalej morí, ťahá, galvanizuje, druhýkrát ťahá, splieta a uzatvára vo výrobných priestoroch jeho spoločnosti. Hotový výrobok sa predáva na domácom trhu a vyváža sa aj do Spojených štátov, Ázie a Únie.

(16)

Tieto výrobné činnosti možno považovať za montážnu alebo kompletizačnú činnosť. V článku 13 ods. 2 základného nariadenia sa stanovujú podmienky, za ktorých bude montážna činnosť považovaná za obchádzanie opatrení. V písmene b) uvedeného článku je jednou z podmienok, že príslušné diely tvoria viac ako 60 % z celkovej hodnoty dielov zmontovaného výrobku. Počas prešetrovania sa zistilo, že podiel čínskych surovín používaných žiadateľom bol výrazne pod hranicou 60 % stanovenou v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Percentuálny podiel použitých čínskych dielov (najmä surovín) bol 38 %. Ak je uvedená hranica prekročená, v článku 13 ods. 2 písm. b) sa požaduje, aby sa zistilo, či sa dosiahla hranica 25 % pridanej hodnoty (ďalej len „test pridanej hodnoty“). Hranica 60 % celkovej hodnoty dielov nebola prekročená. Na základe skutočných nákladov vzniknutých za sledované obdobie preto nebolo potrebné určiť, či sa dosiahla hranica 25 % pridanej hodnoty v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(17)

Žiadateľ začal s výrobou produktu, ktorý je predmetom preskúmania, v polovici roka 2015. V dôsledku mimoriadnych výrobných nákladov vzniknutých počas počiatočnej fázy výroby sa na základe štandardných výrobných nákladov (s výnimkou počiatočných nákladov a za predpokladu vysokej miery využitia výrobnej kapacity) vykonal ďalší výpočet. Zistilo sa, že podiel surovín s pôvodom v ČĽR už predstavoval viac ako 60 % celkovej hodnoty dielov finálneho výrobku (69 %). Z tohto dôvodu sa vykonal test pridanej hodnoty podľa článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Uvedený test preukázal, že pridaná hodnota k dielom dovezeným z Čínskej ľudovej republiky bola výrazne nad hranicou 25 % výrobných nákladov, ako sa stanovuje v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Usudzuje sa preto, že výrobné činnosti žiadateľa nepredstavujú obchádzanie opatrení v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia.

(18)

Prešetrovaním sa napokon potvrdilo, že žiadateľ nenakupoval hotový výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, z Čínskej ľudovej republiky na účely jeho ďalšieho predaja alebo prekládky do Únie, a že spoločnosť bola schopná odôvodniť všetky svoje vývozy počas sledovaného obdobia.

(19)

Na základe zistení opísaných v odôvodneniach 13 až 18 Komisia dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa podmienky na oslobodenie podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia.

(20)

O uvedených zisteniach bol informovaný žiadateľ a výrobné odvetvie Únie a bola im poskytnutá možnosť predložiť pripomienky. Žiadateľ uviedol, že súhlasí so zisteniami Komisie. Neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky.

(21)

V súlade s uvedenými zisteniami by sa žiadateľ mal pridať do zoznamu spoločností, ktoré sú oslobodené od antidumpingového cla uloženého vykonávacím nariadením (EÚ) č. 102/2012.

(22)

Ako je stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 400/2010, uplatnenie výnimky je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe k uvedenému nariadeniu, colným orgánom členských štátov. Ak sa takáto faktúra nepredloží, naďalej sa uplatňuje antidumpingové clo.

(23)

Okrem toho oslobodenie od rozšírených opatrení udelené na dovoz oceľových lán a káblov vyrábaných žiadateľom, v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia, ostáva v platnosti pod podmienkou, že toto oslobodenie opodstatňujú skutočnosti potvrdené s konečnou platnosťou. Ak by nové dôkazy prima facie svedčili o opaku, Komisia môže začať prešetrovanie s cieľom zistiť, či je opodstatnené zrušenie výnimky.

(24)

Oslobodenie od rozšírených opatrení na dovoz oceľových lán a káblov vyrábaných žiadateľom sa udeľuje na základe zistení tohto preskúmania. Toto oslobodenie sa preto vzťahuje výlučne na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Kórejskej republiky a vyrábaných uvedenou konkrétnou právnickou osobou. Na dovoz oceľových lán a káblov, ktoré vyrába akákoľvek spoločnosť, ktorej názov nie je konkrétne uvedený v článku 1 ods. 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 102/2012, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými spoločnosťami, by sa toto oslobodenie nemalo vzťahovať a tento dovoz by mal podliehať sadzbe zvyškového cla uloženého uvedeným nariadením.

(25)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 102/2012 naposledy zmenené vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/90, by sa malo zmeniť s cieľom zahrnúť spoločnosť Daechang Steel Co. Ltd. do tabuľky uvedenej v článku 1 ods. 4

(26)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009,]

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/25

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/27

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 341/2007 (2) sa otvorili ročné colné kvóty na dovoz cesnaku.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia „A“ podané počas prvých siedmich kalendárnych dní júla 2016 na čiastkové obdobie od 1. septembra do 30. novembra 2016, sú v prípade niektorých kvót vyššie ako dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia „A“ vydávať, a to stanovením prideľovacieho koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3).

(3)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/29

(1)

Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť 1. mája 2014.

(2)

V súlade s článkom 41 dohody bol zriadený Spoločný výbor s cieľom zabezpečiť, okrem iného, riadne fungovanie a vykonávanie dohody (ďalej len „spoločný výbor“).

(3)

S cieľom prispieť k účinnému vykonávaniu dohody by sa mal prijať rokovací poriadok Spoločného výboru.

(4)

Podľa článku 41 dohody Spoločný výbor môže zriadiť špecializované pracovné skupiny, ktoré mu budú pomáhať pri plnení jeho úloh.

(5)

Pozícia Únie v Spoločnom výbore, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku Spoločného výboru a zriadenie špecializovaných pracovných skupín, by preto mala byť založená na pripojenom návrhu rozhodnutí Spoločného výboru,

a)

prijatie rokovacieho poriadku Spoločného výboru a

b)

zriadenie špecializovaných pracovných skupín

19.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/38

(1)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (2) (ďalej len „dohoda o EHP“) nadobudla platnosť 1. januára 1994.

(2)

Podľa článku 98 a najmä článku 102 Dohody o EHP sa na základe rozhodnutia Spoločného výboru EHP môže meniť, okrem iného, príloha IX k Dohode o EHP, ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa finančných služieb.

(3)

Nasledujúce akty sa týkajú finančných služieb a majú sa začleniť do Dohody o EHP:

(4)

Príloha IX k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Pozícia Únie v Spoločnom výbore EHP by preto malo vychádzať z pripojeného návrhu rozhodnutia,