Úradný vestník L 21/2016

28.1.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 21/2

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/98

zo 16. októbra 2015,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na presné stanovenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (1), a najmä na jej článok 51 ods. 4 a článok 116 ods. 4,

keďže:

(1)

Vykonanie mapovania skupiny inštitúcií, ktorým by sa identifikovali subjekty skupiny v Únii alebo v tretej krajine a ktorým by sa pre každý subjekt skupiny opísala povaha, umiestnenie, orgány podieľajúce sa na dohľade nad ním, uplatniteľné prudenciálne výnimky, jeho význam pre skupinu a význam pre krajinu, v ktorej je povolený alebo zriadený, ako aj kritériá na určenie tohto významu, sa považuje za dôležitý prvok na identifikáciu členov kolégia a potenciálnych pozorovateľov. V tejto súvislosti sú informácie o význame pobočky pre skupinu a o význame tejto pobočky pre členský štát, v ktorom je zriadená, nevyhnutné na určenie účasti príslušných orgánov daného členského štátu na činnostiach kolégia. Informácie o povahe subjektov skupiny, či už ide o inštitúcie, pobočky alebo iné subjekty finančného sektora, ako aj o krajine, v ktorej sú povolené alebo zriadené, či už v členskom štáte alebo v tretej krajine, sú rovnako dôležité na identifikáciu členov kolégia a potenciálnych pozorovateľov.

(2)	Informácie o význame subjektu skupiny pre skupinu a o jeho význame pre členský štát, v ktorom je povolený alebo zriadený, sú dôležité na určenie miery zapojenia príslušného orgánu uvedeného členského štátu do činností kolégia, a najmä na vykonávanie postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

(3)

Písomné dohody o koordinácii a spolupráci podľa článku 115 smernice 2013/36/EÚ by mali zahŕňať všetky oblasti práce kolégia, aby sa posilnila efektívnosť kolégií orgánov dohľadu. Písomné dohody by mali zahŕňať aj dohody medzi niektorými členmi kolégia, ktorí sú zapojení do konkrétnych činností kolégia, napríklad do tých, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom osobitných čiastkových štruktúr kolégia. Písomné dohody by mali zahŕňať aj operačné aspekty práce kolégia, pretože tieto aspekty sú nevyhnutné na uľahčenie fungovania kolégia pri bežnej činnosti, ako aj počas krízových situácií. Keďže je nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu v rámci kolégia pred poskytovaním podnetov pre problematiku riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a na účely poskytovania týchto podnetov, v písomných dohodách by sa mali stanoviť postupy koordinácie príslušných podnetov, ako aj zodpovednosti a úloha orgánu konsolidovaného dohľadu pri oznamovaní daných podnetov kolégiu pre riešenie krízových situácií prostredníctvom orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 44 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (2). Písomné dohody by mali byť komplexné, súdržné a vyčerpávajúce a mali by príslušným orgánom poskytovať dostatočný a vhodný základ na plnenie svojich príslušných povinností a úloh skôr v rámci kolégia a nie mimo neho.

(4)

Kolégiá sú kľúčovým nástrojom na výmenu informácií, predvídanie a riešenie krízových situácií a umožňujú orgánu konsolidovaného dohľadu vykonávať účinný dohľad na konsolidovanom základe. Aby sa zabezpečila konzistentnosť a aby sa umožnilo EBA plnenie svojich úloh stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) a v článku 116 smernice 2013/36/EÚ, je vhodné, aby sa EBA zúčastňoval všetkých kolégií ako člen.

(5)

Aby sa vykonávali všetky činnosti kolégia by mal mať orgán konsolidovaného dohľadu a ostatní členovia kolégia prehľad o činnostiach vykonávaných všetkými subjektmi skupiny vrátane tých, ktoré vykonávajú finančné aktivity bez toho, aby boli kvalifikované ako inštitúcie, a tých, ktoré pôsobia mimo Únie. Interakcia medzi orgánom konsolidovaného dohľadu, členmi kolégia, orgánmi dohľadu tretích krajín, orgánmi verejnej moci alebo verejnými subjektmi, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad subjektom skupiny alebo ktoré sú doň zapojené, vrátane orgánov zodpovedných za prudenciálny dohľad nad subjektmi finančného sektora skupiny alebo príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi, za predchádzanie využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu alebo za ochranu spotrebiteľa, by mali byť podporované tak, že sa týmto orgánom dohľadu tretích krajín a orgánom verejnej moci alebo verejným subjektom podľa potreby umožní zúčastňovať sa na práci kolégia ako pozorovatelia.

(6)	Rozsah a mieru zapojenia prípadných pozorovateľov v kolégiu by mali prediskutovať a dohodnúť členovia kolégia. Rámec účasti pozorovateľov v kolégiu by mal byť jasne stanovený v písomných dohodách o koordinácii a spolupráci a mal by byť oznámený pozorovateľom.

(7)

Členovia kolégia orgánov dohľadu by mali navzájom spolupracovať, koordinovať svoje akcie v rámci dohľadu v maximálnej možnej miere a úzko spolupracovať s cieľom lepšie plniť svoje povinnosti, zamedziť duplicite úloh vrátane duplicity žiadostí o informácie určených subjektom skupiny, nad ktorými sa vykonáva dohľad. V tejto súvislosti by členovia kolégia mali dohody o zverení úloh a delegovaní zodpovedností pravidelne zvažovať, a to aspoň v prípade, keď členovia kolégia vypracujú svoj program previerok kolégia v oblasti dohľadu.

(8)

Orgán konsolidovaného dohľadu by mal mať prístup k všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh a zodpovedností a mal by pôsobiť ako koordinátor pre zhromažďovanie a šírenie informácií získaných od ktoréhokoľvek člena kolégia alebo pozorovateľa v kolégiu alebo od ktoréhokoľvek subjektu skupiny alebo z akýchkoľvek podnetov získaných od kolégia pre riešenie krízových situácií, najmä od príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. To isté platí aj pre členov kolégia. Najmä v prípade, ak orgán konsolidovaného dohľadu rozhodne, že konkrétne informácie sú pre iného člena kolégia vrátane príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom je dôležitá pobočka zriadená, relevantné, mal by sa zdržať neodôvodneného vylúčenia členov kolégia z prijímania informácií.

(9)

Členovia kolégia, ktorí sa zúčastňujú na plnení úloh uvedených v článku 113 smernice 2013/36/EÚ, by mali byť podnecovaní k výmene informácií o posúdení hlavných prvkov postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu uvedeného v článku 97 uvedenej smernice, za súčasného uznania, že postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu sa môže vykonávať v jednotlivých členských štátoch odlišne, a to v závislosti od transpozície týchto pravidiel Únie do vnútroštátnych právnych predpisov s prihliadnutím na usmernenia vydané EBA podľa článku 107 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

(10)

Na uľahčenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi a koordináciu všetkých rozhodnutí, ktoré majú riešiť otázky súladu inštitúcie s požiadavkami týkajúcimi sa prístupov, ktoré si vyžadujú povolenie príslušných orgánov pred tým, než budú použité na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje (použitie interných modelov pre úverové riziko, trhové riziko, riziko protistrany a operačné riziko), by sa mali špecifikovať podmienky spolupráce medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a relevantnými príslušnými orgánmi pre výmenu informácií o plnení uvedených interných prístupov a pre diskusie o opatreniach na riešenie zistených nedostatkov a dosiahnutie dohody o týchto opatreniach.

(11)

Na ľahšie určenie včasných varovných signálov, potenciálnych rizík a zraniteľných miest vo vzťahu k skupine a jej subjektom a k systému, v ktorom pôsobia, sa od členov kolégia očakáva, že si budú súdržným a porovnateľným spôsobom vymieňať kvantitatívne informácie týkajúce sa skupiny a jej subjektov. Tieto informácie by mali zahŕňať hlavné oblasti informácií zhromaždených príslušnými orgánmi v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 680/2014 (4), v ktorom sú spresnené jednotné formáty, častosť, dátumy vykazovania, vymedzenia a riešenia IT, ktoré majú uplatňovať inštitúcie na vykazovanie na účely dohľadu, a mali by sa vymieňať, keď príslušné orgány vypracúvajú správu o posúdení rizika skupiny a dosahujú spoločné rozhodnutia o kapitáli a likvidite podľa článku 113 smernice 2013/36/EÚ. Každé kolégium by malo rozhodnúť o presnom súbore informácií, ktoré sa majú vymieňať na tieto účely.

(12)

Pri vypracovaní programu previerok kolégia v oblasti dohľadu členovia kolégia zohľadnia správu o posúdení rizika skupiny a výsledok spoločného rozhodnutia o kapitáli a likvidite s cieľom lepšie určiť priority spoločnej práce. Vypracovanie programu previerok kolégia v oblasti dohľadu by sa tak malo začať ihneď po ukončení posúdenia rizika skupiny a postupu spoločného rozhodovania, zatiaľ čo na jeho dokončenie by mali príslušné orgány zohľadniť úlohy, ktoré sa zaviazali vykonať na vnútroštátnej úrovni, zdroje pridelené na tieto úlohy a príslušné harmonogramy na ich vykonanie.

(13)

Členovia kolégia by mali koordinovať svoje činnosti pri príprave na krízové situácie a počas nich, ako je napríklad nepriaznivý vývoj, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti alebo iné situácie, ktoré ovplyvňujú alebo by explicitne mohli ovplyvniť finančnú a hospodársku situáciu bankovej skupiny alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností. Preto by plánovanie a koordinácia činností príslušných orgánov pri príprave na krízové situácie a počas nich mali okrem iného zahŕňať činnosti uvedené v príslušných ustanoveniach smernice 2014/59/EÚ; za príklady činností pri príprave na krízové situácie a počas nich by sa mali považovať najmä činností zamerané na koordináciu plánovania ozdravenia na úrovni skupiny a podľa potreby na poskytovanie koordinovaných podnetov orgánom pre riešenie krízových situácií.

(14)

Pri riešení krízovej situácie by sa členovia kolégia koordinovaní orgánom konsolidovaného dohľadu mali zamerať na vypracovanie koordinovaného posúdenia situácie v rámci dohľadu, dohodnúť sa na koordinovanej reakcii v rámci dohľadu a mali by monitorovať realizáciu svojej reakcie, aby sa zabezpečilo, že krízová situácia bude riadne posúdená a riešená. Mali by tiež zabezpečiť, aby každá externá komunikácia prebiehala koordinovane a zahŕňala prvky, ktoré boli medzi členmi kolégia dohodnuté ex ante.

(15)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú všeobecnými podmienkami fungovania kolégií orgánov dohľadu. Aby sa zabezpečila súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a aby sa umožnil komplexný prehľad a kompaktný prístup k nim osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je žiaduce začleniť všetky regulačné technické predpisy vyžadované článkom 51 ods. 4 a článkom 116 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ do jedného nariadenia.

(16)

Keďže prevažná väčšina kolégií orgánov dohľadu v celej EÚ sa zriaďuje v súlade s článkom 116 smernice 2013/36/EÚ, vyzerá byť ako vhodnejšie najprv určiť podmienky týkajúce sa kolégií podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ, a potom určiť tie, ktoré sa týkajú kolégií podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ, keďže prvé uvedené kolégia sa zdajú byť všeobecným prípadom a druhé uvedené kolégia osobitným prípadom.

(17)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo – EBA) predložil Komisii.

(18)	EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa presne stanovujú všeobecné podmienky fungovania kolégia orgánov dohľadu („kolégium“) zriadeného v súlade s článkom 116 a článkom 51 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

KAPITOLA 2

PODMIENKY TÝKAJÚCE SA FUNGOVANIA KOLÉGIÍ ZRIADENÝCH V SÚLADE S ČLÁNKOM 116 SMERNICE 2013/36/EÚ

ODDIEL 1

Zriadenie a fungovanie kolégií

Článok 2

Vytvorenie mapovania skupiny inštitúcií

1. Na účely identifikácie členov a potenciálnych pozorovateľov kolégia orgánov dohľadu vytvorí orgán konsolidovaného dohľadu mapovanie skupiny inštitúcií v súlade s článkom 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/99 (5).

2. Výsledkom mapovania skupiny inštitúcií je identifikácia týchto subjektov skupiny:

a)	inštitúcií povolených a pobočiek zriadených v členskom štáte;

b)	subjektov finančného sektora povolených v členskom štáte;

c)	inštitúcií povolených a pobočiek zriadených v tretej krajine.

3. V mapovaní každej inštitúcie povolenej a pobočky zriadenej v členskom štáte musia byť premietnuté tieto informácie:

a)	členský štát, v ktorom je inštitúcia povolená alebo v ktorom je pobočka zriadená;

príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad inštitúciou alebo príslušný orgán hostiteľského členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená, ako aj iné orgány finančného sektora daného členského štátu, ako sú príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi, za predchádzanie využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu alebo za ochranu spotrebiteľa;

v prípade inštitúcie, vrátane dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti v EÚ so sídlom v rovnakom členskom štáte, ako aj v prípade samotnej materskej spoločnosti v EÚ, informácie o tom, či inštitúcia podlieha prudenciálnemu dohľadu na individuálnom základe alebo či bola udelená výnimka z uplatňovania požiadaviek stanovených v častiach dva až osem nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (6) na individuálnom základe podľa článkov 7, 8 alebo 10 uvedeného nariadenia;

v prípade inštitúcie informácie týkajúce sa významu inštitúcie pre členský štát, v ktorom je povolená, a príslušné kritériá použité príslušnými orgánmi na určenie tohto významu, ako aj informácie o význame danej inštitúcie pre skupinu, za predpokladu, že celkový objem aktív a podsúvahových položiek danej inštitúcie presahuje 1 % celkových aktív a podsúvahových položiek skupiny na konsolidovanom základe;

v prípade pobočky informácie týkajúce sa významu pobočky pre členský štát, v ktorom je zriadená, najmä to, či je táto pobočka označená alebo sa navrhuje jej označenie za dôležitú v súlade s článkom 51 smernice 2013/36/EÚ, ako aj informácie o význame danej pobočky pre skupinu, za predpokladu, že celkový objem aktív a podsúvahových položiek danej pobočky presahuje 1 % celkových aktív a podsúvahových položiek skupiny na konsolidovanom základe.

4. V mapovaní každého subjektu finančného sektora, inštitúcie alebo pobočky podľa odseku 2 písm. b) a c) musia byť premietnuté tieto informácie:

a)	členský štát, v ktorom je subjekt finančného sektora povolený, alebo tretia krajina, v ktorej je inštitúcia povolená alebo v ktorej je pobočka zriadená;

b)	orgán zodpovedný za dohľad nad daným subjektom finančného sektora, inštitúciou alebo pobočkou alebo orgán, ktorý sa na tomto dohľade podieľa;

informácie o význame subjektu finančného sektora, inštitúcie alebo pobočky pre skupinu za predpokladu, že celkový objem aktív a podsúvahových položiek daného subjektu finančného sektora, inštitúcie alebo pobočky presahuje 1 % celkových aktív a podsúvahových položiek skupiny na konsolidovanom základe.

Článok 3

Určenie členov kolégia a pozorovateľov v kolégiu

1. Orgán konsolidovaného dohľadu vyzve nasledujúce orgány, aby sa stali členmi kolégia:

príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, a príslušné orgány hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené dôležité pobočky podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ;

b)	centrálne banky členských štátov v rámci ESCB, ktoré sú v súlade so svojim vnútroštátnym právom zapojené do prudenciálneho dohľadu nad právnymi subjektmi uvedenými v písmene a), avšak nie sú príslušnými orgánmi;

EBA.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu môže vyzvať príslušné orgány hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené pobočky, ktoré nie sú dôležité, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu môže vyzvať orgány dohľadu tretích krajín, v ktorých sú inštitúcie povolené alebo pobočky zriadené, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu môže vyzvať nasledujúce orgány, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia, v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99:

a)	centrálne banky ESCB, ktoré nie sú splnomocnené podľa vnútroštátneho práva vykonávať dohľad nad inštitúciou povolenou alebo pobočkou zriadenou v členskom štáte;

orgány verejnej moci alebo verejné subjekty v členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad subjektom skupiny alebo ktoré sú doň zapojené, vrátane orgánov zodpovedných za prudenciálny dohľad nad subjektmi finančného sektora skupiny alebo príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi, za predchádzanie využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu alebo za ochranu spotrebiteľa.

5. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia spresnia dohody vzťahujúce sa na účasť pozorovateľov v kolégiu v písomných dohodách o koordinácii a spolupráci podľa článku 5 písm. c). Orgán konsolidovaného dohľadu tieto dohody oznámi pozorovateľom.

Článok 4

Oznámenie o zriadení a zložení kolégia

Orgán konsolidovaného dohľadu oznamuje materskej spoločnosti v EÚ skupiny zriadenie kolégia a identitu jeho členov a pozorovateľov, ako aj všetky zmeny tohto zloženia.

Článok 5

Vytvorenie písomných dohôd o koordinácii a spolupráci

Písomné dohody o koordinácii a spolupráci uvedené v článku 115 smernice 2013/36/EÚ obsahujú minimálne:

a)	informácie o celkovej štruktúre skupiny zahŕňajúce všetky subjekty skupiny;

b)	identifikáciu členov kolégia a pozorovateľov v kolégiu;

c)	opis podmienok upravujúcich účasť pozorovateľov v kolégiu podľa článku 3 ods. 5 tohto nariadenia, vrátane ich zapojenia do rôznych dialógov a procesov kolégia a ich práv a povinností, pokiaľ ide o výmenu informácií;

d)	opis opatrení na výmenu informácií vrátane ich rozsahu, frekvencie a komunikačných kanálov;

e)	opis opatrení na zaobchádzanie s dôvernými informáciami;

f)	prípadne opis opatrení pri poverovaní úlohami a delegovaní zodpovedností;

g)	opis všetkých čiastkových štruktúr kolégia;

h)	opis rámca pre plánovanie a koordináciu činností dohľadu pri bežnej činnosti;

i)	opis rámca pre plánovanie a koordináciu činností dohľadu pri príprave na krízové situácie a počas nich vrátane plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí, komunikačných nástrojov a postupov;

j)	opis komunikačnej politiky orgánu konsolidovaného dohľadu a členov kolégia s materskou spoločnosťou v EÚ a so subjektmi skupiny;

k)	dohodnuté postupy a lehoty na distribúciu dokumentov na zasadnutie;

l)	akúkoľvek inú dohodu medzi členmi kolégia vrátane dohodnutých ukazovateľov na určenie včasných varovných signálov, potenciálnych rizík a zraniteľných miest;

m)	opis rámca pre poskytovanie koordinovaného príspevku kolégiu pre riešenie krízových situácií, najmä pre poskytovanie koordinovaného príspevku bez obmedzenia na účely postupu konzultácie podľa článkov 12, 13, 16, 18, 91 a 92 smernice 2014/59/EÚ;

n)	opis úlohy orgánu konsolidovaného dohľadu, najmä pokiaľ ide o koordináciu poskytovania príspevku podľa písmena m) príslušnému kolégiu pre riešenie krízových situácií prostredníctvom orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

o)	ustanovenia týkajúce sa opatrení, keď člen alebo pozorovateľ ukončí svoju účasť v kolégiu.

Článok 6

Účasť na zasadnutiach a činnostiach kolégia

1. Pri rozhodovaní o tom, ktoré orgány sa zúčastnia na zasadnutí alebo činnosti kolégia v súlade s článkom 116 ods. 7 smernice 2013/36/EÚ, orgán konsolidovaného dohľadu zohľadňuje:

a)	témy, o ktorých sa bude diskutovať, a ciel zasadnutia alebo činnosti, najmä pokiaľ ide o ich relevantnosť pre jednotlivé subjekty skupiny;

b)	význam subjektu skupiny pre členský štát, v ktorom je subjekt skupiny povolený alebo zriadený, a význam subjektu pre skupinu.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia zabezpečia, aby sa na zasadnutiach alebo činnostiach kolégia zúčastňovali najvhodnejší zástupcovia na základe diskutovaných tém a sledovaných cieľov. Uvedení zástupcovia majú právomoc zaväzovať svoje orgány ako členov kolégia v čo najvyššej miere k rozhodnutiam, ktoré sa počas zasadnutí alebo činností plánujú prijať.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu môže vyzvať zástupcov subjektov skupiny, aby sa zúčastnili zasadnutia alebo činnosti kolégia na základe tém a cieľov zasadnutia alebo činnosti kolégia.

Článok 7

Zverenie úloh a delegovanie zodpovedností

1. Pri vypracovávaní programu previerok kolégia v oblasti dohľadu podľa článku 16, a podľa potreby pri jeho aktualizácii, orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia zvažujú možnosť dohôd o dobrovoľnom zverení úloh a delegovaní zodpovedností podľa článku 116 ods. 1 písm. b) smernice 2013/36/EÚ, najmä ak sa očakáva, že takéto zverenie alebo delegovanie povedie k efektívnejšiemu a účinnejšiemu dohľadu, a to najmä odstránením zbytočnej duplicity požiadaviek dohľadu vrátane tých, ktoré súvisia so žiadosťami o informácie.

2. Uzatvorenie dohody o zverení úloh alebo delegovaní zodpovedností oznámi orgán konsolidovaného dohľadu materskej spoločnosti v EÚ a príslušný orgán, ktorý deleguje svoje právomoci, dotknutej inštitúcii.

Článok 8

Výmena informácií medzi členmi kolégia a skupinou inštitúcií

1. Orgán konsolidovaného dohľadu je zodpovedný za oznamovanie informácií materskej spoločnosti v EÚ a za vyžadovanie informácií od materskej spoločnosti v EÚ. Členovia kolégia sú zodpovední za oznamovanie informácií inštitúciám a pobočkám, ktoré podliehajú ich dohľadu, a za vyžadovanie informácií od týchto inštitúcií a pobočiek.

2. Keď člen kolégiá plánuje výnimočne oznámiť informácie materskej spoločnosti v EÚ alebo vyžiadať si od nej informácie, vopred o tom informuje orgán konsolidovaného dohľadu.

3. Keď orgán konsolidovaného dohľadu plánuje výnimočne oznámiť informácie inštitúcii alebo pobočke, ktoré nepodliehajú jeho dohľadu, alebo vyžiadať si od nich informácie, vopred o tom informuje člena kolégia zodpovedného za dohľad nad touto inštitúciou alebo pobočkou.

ODDIEL 2

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri bežnej činnosti

Článok 9

Všeobecné podmienky pre výmenu informácií medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a členmi kolégia

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia si vymieňajú všetky informácie potrebné na zjednodušenie plnenia úloh uvedených v článkoch 112 a 113 smernice 2013/36/EÚ, so zreteľom na požiadavky na dôvernosť stanovené v hlave VII kapitole 1 oddiele II uvedenej smernice a prípadne v článkoch 54 a 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (7).

2. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia si vymieňajú aj všetky informácie potrebné na zjednodušenie plnenia úloh uvedených v článku 8 smernice 2014/59/EÚ.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia si vymieňajú informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 bez ohľadu na to, či boli získané od subjektu skupiny, príslušného orgánu alebo orgánu dohľadu, alebo z akékoľvek iného zdroja, a v súlade s článkom 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99. Uvedené informácie musia byť dostatočne primerané, presné a včasné.

Článok 10

Výmena informácií pre vykonanie posúdení rizík skupiny a dosiahnutie spoločných rozhodnutí

1. Na účely spoločných rozhodnutí o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie podľa článku 113 smernice 2013/36/EÚ si orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia podľa odseku 1 uvedeného článku vymieňajú všetky potrebné informácie, na individuálnej, ako aj na konsolidovanej úrovni, na dosiahnutie spoločného rozhodnutia.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia podľa odseku 1 si najmä vymieňajú informácie o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonaného v súlade s článkom 97 smernice 2013/36/EÚ. Tieto informácie poskytujú výsledok posúdenia minimálne týchto prvkov:

a)	analýza obchodného modelu vrátane posúdenia životaschopnosti súčasného obchodného modelu a udržateľnosti výhľadovo orientovanej obchodnej stratégie inštitúcie;

b)	mechanizmy internej správy a riadenia a kontroly v rámci celej inštitúcie;

individuálne riziká pre kapitál inštitúcie, ktoré zahŕňajú tieto prvky:

i)	inherentné individuálne riziká;

ii)	riadenie rizík a kontroly;

d)	hodnotenie primeranosti kapitálu vrátane navrhovaných požadovaných vlastných zdrojov v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

riziká pre likviditu a financovanie inštitúcie, ktoré zahŕňajú:

i)	riziko likvidity a riziko financovania;

ii)	riadenie rizika likvidity a rizika financovania;

f)	hodnotenie primeranosti likvidity vrátane navrhovaných kvantitatívnych a kvalitatívnych opatrení v oblasti likvidity podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ;

g)	ďalšie opatrenia dohľadu alebo opatrenia včasnej intervencie, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie je naplánované s cieľom riešiť nedostatky zistené v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu;

h)	výsledky stresových testov orgánom dohľadu vykonaných podľa článku 100 smernice 2013/36/EÚ;

i)	zistenia prešetrení na mieste a monitorovania na diaľku, ktoré sú relevantné pre posúdenie rizikového profilu skupiny alebo ktoréhokoľvek z jej subjektov.

Článok 11

Výmena informácií, pokiaľ ide o priebežné preskúmanie povolenia používať interné prístupy a nezávažné rozšírenia alebo zmeny interných modeloch

1. Na účely zabezpečenia súdržnosti a koordinácie, pokiaľ ide o priebežné preskúmanie povolenia používať interné prístupy podľa článku 101 smernice 2013/36/EÚ, si orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad inštitúciami, ktorým bolo udelené povolenie používať interné prístupy v súlade s článkom 143 ods. 1, článkom 151 ods. 4 alebo ods. 9, článkom 283, článkom 312 ods. 2 alebo článkom 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vymieňajú všetky informácie o výsledku tohto priebežného preskúmania a všetky ďalšie relevantné informácie.

2. Ak orgán konsolidovaného dohľadu alebo ktorýkoľvek príslušný člen kolégia podľa odseku 1 zistia, že inštitúcia povolená v členskom štáte, vrátane materskej spoločnosti v EÚ, už nespĺňa všetky požiadavky na uplatňovanie interného prístupu, alebo zistia nedostatky v súlade s článkom 101 smernice 2013/36/EÚ, okamžite si na účely uľahčenia dosiahnutia spoločnej dohody podľa článku 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99 podľa potreby vymenia tieto informácie:

a)	posúdenie vplyvu zistených nedostatkov a problémov nesúladu s požiadavkami a ich závažnosti;

b)	posúdenie plánu na obnovu súladu s požiadavkami a na riešenie zistených nedostatkov, ktorý predložila materská inštitúcia v EÚ alebo ktorákoľvek inštitúcia povolená v členskom štáte, vrátane informácií o harmonograme jeho realizácie;

informácie o zámere orgánu konsolidovaného dohľadu alebo ktoréhokoľvek príslušného člena kolégia zrušiť povolenie alebo obmedziť používanie modelu na oblasti, v ktorých sa dosiahol súlad alebo v ktorých ho možno dosiahnuť v primeranej lehote, alebo na oblasti, ktoré nie sú ovplyvnené zistenými nedostatkami;

d)	informácie o všetkých navrhovaných dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje podľa článku 104 ods. 2 písm. d) smernice 2013/36/EÚ ako opatrenie dohľadu na riešenie problémov nesúladu s požiadavkami alebo zistených nedostatkov.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia podľa odseku 1 si vymieňajú aj informácie o rozšíreniach alebo zmenách týchto interných modeloch, ktoré nie sú závažnými rozšíreniami alebo zmenami modelu, ako je uvedené v článku 13 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/100 (8).

4. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prerokujú a zohľadňujú pri vypracovaní posúdenia rizika skupiny a dosahovaní spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 113 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ.

Článok 12

Výmena informácií o včasných varovných signáloch, potenciálnych rizikách a zraniteľných miestach

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia podieľajúci sa na vypracovaní správy o posúdení rizika skupiny podľa článku 113 ods. 2 písm. a) smernice 2013/36/EÚ alebo správy o posúdení rizika likvidity skupiny podľa článku 113 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice si na účely dosiahnutia spoločných rozhodnutí o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie v súlade s uvedeným článkom vymieňajú kvantitatívne informácie s cieľom určiť včasné varovné signály, potenciálne riziká a zraniteľné miesta a poskytnúť podklady pre správu o posúdení rizika skupiny a správu o posúdení rizika likvidity skupiny.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa vypracovávajú na základe informácií zhromaždených príslušnými orgánmi v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 680/2014 s cieľom zabezpečiť jednotnosť a porovnateľnosť použitých údajov. Tieto informácie zahŕňajú minimálne všetky subjekty skupiny povolené alebo zriadené v členskom štáte a aspoň tieto oblasti:

kapitál;

b)	likvidita;

c)	kvalita aktív;

d)	financovanie;

e)	ziskovosť;

f)	riziko koncentrácie.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia uvedení v odseku 1 zvažujú aj výmenu informácií o makroekonomickom prostredí, v ktorom skupina inštitúcií a subjekty tejto skupiny pôsobia.

Článok 13

Výmena informácií o nedodržaní súladu s predpismi a sankciách

1. Členovia kolégia oznamujú orgánu konsolidovaného dohľadu informácie o všetkých situáciách, pri ktorých členovia kolégia určili, že inštitúcia alebo pobočka podliehajúce ich dohľadu nedodržali súlad s vnútroštátnym právom alebo právom Únie alebo s požiadavkami, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu alebo dohľadu nad správaním inštitúcií na trhu, vrátane požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ a akýchkoľvek uložených správnych sankcií alebo iných správnych opatrení uplatnených v súlade s článkami 64 až 67 smernice 2013/36/EÚ, ak tieto informácie ovplyvňujú alebo by pravdepodobne mohli ovplyvniť rizikový profil skupiny alebo ktoréhokoľvek subjektu tejto skupiny. Členovia kolégia prerokujú s orgánom konsolidovaného dohľadu možný vplyv týchto problémov nedodržania súladu s predpismi a sankcií na subjekty skupiny alebo na skupinu ako celok.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu rozhodne o oznámení informácií uvedených v odseku 1 tým členom kolégia, pre ktorých sa tieto informácie považujú za relevantné v súlade s článkom 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

Článok 14

Výmena informácií na posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia si vymieňajú všetky informácie potrebné pre tie subjekty, ktoré sú zapojené do postupu spoločného rozhodnutia o prvkoch uvedených v článku 8 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.

2. Na účely odseku 1 poskytne orgán konsolidovaného dohľadu plán ozdravenia na úrovni skupiny členom kolégia podľa postupu stanoveného v článku 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu zabezpečí, aby boli všetci členovia kolégia primerane informovaní o výsledku postupu uvedeného v odseku 1.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu informuje orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny o harmonograme pre preskúmanie a posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny a uvedie dátum, do ktorého má orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytnúť svoje prípadné odporúčania v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 15

Výmena informácií o dohodách o finančnej podpore v rámci skupiny

Orgán konsolidovaného dohľadu zabezpečí, aby boli všetci členovia kolégia primerane informovaní o hlavných podmienkach schvaľovania dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny, ktoré boli schválené v súlade s postupom spoločného rozhodnutia podľa článku 20 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 16

Vytvorenie a aktualizácia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu

1. Na účely vytvorenia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu v súlade s článkom 116 ods. 1 písm. c) smernice 2013/36/EÚ určí orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia činnosti dohľadu, ktoré sa majú vykonať.

2. Program previerok kolégia v oblasti dohľadu obsahuje minimálne:

oblasti spoločnej práce určené na základe posúdenia rizika skupiny a posúdenia rizika likvidity skupiny a spoločných rozhodnutí o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie podľa článku 113 smernice 2013/36/EÚ alebo na základe akýchkoľvek iných vykonaných činností kolégia vrátane úsilia o prispenie k účinnému dohľadu a odstránenie zbytočnej duplicity úloh v súlade s článkom 116 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice;

b)	príslušné programy previerok v oblasti dohľadu orgánu konsolidovaného dohľadu a členov kolégia pre materskú spoločnosť a všetky inštitúcie povolené a pobočky zriadené v členskom štáte;

c)	oblasti zamerania práce kolégia a jeho plánované činnosti dohľadu vrátane plánovaných prešetrení na mieste podľa článku 99 ods. 1 písm. c) smernice 2013/36/EÚ;

d)	členov kolégia zodpovedných za vykonávanie plánovaných činností dohľadu;

e)	očakávané harmonogramy pre každú z plánovaných činností dohľadu z hľadiska načasovania aj trvania.

3. Vytvorenie a aktualizácia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu sa vykonáva podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

ODDIEL 3

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri príprave na krízové situácie a počas nich

Článok 17

Stanovenie rámca kolégia pre krízové situácie

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia stanovia rámec kolégia pre prípadné krízové situácie v súlade s článkom 112 ods. 1 písm. c) smernice 2013/36/EÚ (ďalej len „rámec kolégia pre krízové situácie“) s prihliadnutím na špecifiká a štruktúru skupiny inštitúcií.

2. Rámec kolégia pre krízové situácie zahŕňa minimálne:

a)	postupy špecifické pre kolégium, ktoré sa uplatňujú v prípade, keď nastane krízová situácia podľa článku 114 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ;

b)	minimálny súbor informácií, ktoré sa vymieňajú v prípade, keď nastane krízová situácia podľa článku 114 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ.

3. Minimálny súbor informácií uvedený v odseku 2 písm. b) zahŕňa:

a)	náčrt situácie, ktorá nastala, vrátane základnej príčiny krízovej situácie, a očakávaný vplyv krízovej situácie na subjekty skupiny a skupinu ako celok, na trhovú likviditu a na stabilitu finančného systému;

b)	vysvetlenie opatrení a akcií, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie sa plánuje, orgánom konsolidovaného dohľadu alebo ktorýmkoľvek z členov kolégia alebo samotnými subjektmi skupiny;

c)	najnovšie dostupné kvantitatívne informácie týkajúce sa likvidity a kapitálovej pozície subjektov skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, a to na individuálnom a konsolidovanom základe.

Článok 18

Všeobecné podmienky týkajúce sa výmeny informácií počas krízovej situácie

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia si vymieňajú všetky informácie potrebné na zjednodušenie plnenia úloh uvedených v článku 114 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, so zreteľom na požiadavky na dôvernosť stanovené v hlave VII kapitole 1 oddiele II uvedenej smernice a prípadne v článkoch 54 a 58 smernice 2004/39/ES.

2. Keď ktorýkoľvek člen kolégia alebo pozorovateľ v kolégiu upozornia orgán konsolidovaného dohľadu na krízovú situáciu alebo ak tento orgán sám zistí, že došlo ku krízovej situácii, oznámi orgán konsolidovaného dohľadu informácie uvedené v článku 17 ods. 2 písm. b) podľa postupov uvedených v článku 17 ods. 2 písm. a) členom kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, a EBA.

3. V závislosti od povahy, závažnosti, potenciálneho systémového vplyvu alebo iného vplyvu a od pravdepodobnosti nákazlivej krízovej situácie môžu členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, a orgán konsolidovaného dohľadu rozhodnúť o výmene ďalších informácií.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu zváži, či sú informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 relevantné pre plnenie úloh kolégia pre riešenie krízových situácií. V takomto prípade oznámi orgán konsolidovaného dohľadu tieto informácie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 44 smernice 2014/59/EÚ.

5. Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa v prípade potreby aktualizujú ihneď po tom, ako sú k dispozícii nové informácie.

6. Ak výmena informácií alebo oznamovanie podľa tohto článku prebiehajú ústne, naviažu na ne dotknuté príslušné orgány včasným písomným oznámením.

Článok 19

Koordinácia posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu

1. Ak nastane krízová situácia, orgán konsolidovaného dohľadu koordinuje posúdenie krízovej situácie (ďalej len „koordinované posúdenie v rámci dohľadu“) v spolupráci s členmi kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť uvedenou krízovou situáciou postihnuté.

2. Koordinované posúdenie krízovej situácie v rámci dohľadu vykonané v súlade s článkom 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99 obsahuje minimálne tieto prvky:

a)	povahu a závažnosť krízovej situácie;

b)	vplyv alebo potenciálny vplyv krízovej situácie na skupinu a na ktorékoľvek zo subjektov skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté;

c)	riziko cezhraničnej nákazy.

3. Pri posudzovaní odseku 2 písm. c) zvažuje orgán konsolidovaného dohľadu potenciálne systémové dôsledky v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom sú subjekty skupiny povolené alebo v ktorom sú dôležité pobočky zriadené.

Článok 20

Koordinácia reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Ak nastane krízová situácia, orgán konsolidovaného dohľadu koordinuje vypracovanie reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu (ďalej len „koordinovaná reakcia v rámci dohľadu“) v spolupráci s členmi kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť uvedenou krízovou situáciou postihnuté.

2. Koordinované posúdenie v rámci dohľadu uvedené v článku 19 vytvára základ pre koordinovanú reakciu v rámci dohľadu, ktorou sa vymedzujú potrebné akcie v rámci dohľadu, ich rozsah a harmonogram ich vykonávania.

3. Koordinovanú reakciu v rámci dohľadu vypracuje orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté.

Článok 21

Monitorovanie realizácie koordinovanej reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, monitorujú realizáciu koordinovanej reakcie v rámci dohľadu podľa článku 20 a vymieňajú si o nej informácie.

2. Informácie, ktoré sa majú vymieňať, obsahujú aspoň aktuálne informácie o vykonávaní dohodnutých akcií v rámci predpokladaného harmonogramu podľa článku 20 ods. 2 a potrebu tieto akcie aktualizovať alebo upravovať.

Článok 22

Koordinácia externej komunikácie v krízovej situácii

1. V rámci uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, v maximálnej možnej miere koordinujú svoju externú komunikáciu.

2. Na účely koordinácie externej komunikácie sa orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia dohodnú na týchto prvkoch:

a)	rozdelenie zodpovednosti za koordinovanie externej komunikácie v rôznych fázach krízovej situácie;

úroveň informácií, ktoré majú byť zverejnené, s prihliadnutím na potrebu zachovať dôveru v trh a na všetky ďalšie dodatočné povinnosti súvisiace so zverejňovaním, ak sú finančné nástroje emitované subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, verejne obchodované na jednom alebo viacerých regulovaných trhoch v Únii;

c)	koordinácia verejných vyhlásení vrátane tých, ktoré urobil iba jeden člen kolégia, najmä ak tieto vyhlásenia pravdepodobne budú mať dôsledky pre subjekty skupiny, nad ktorými vykonávajú dohľad iní členovia kolégia;

d)	rozdelenie zodpovednosti a vhodné načasovanie pre kontaktovanie subjektov skupiny;

e)	rozdelenie zodpovednosti a opatrenia, ktoré sa prijmú na účely externej komunikácie koordinovaných akcií prijatých na riešenie krízovej situácie;

f)	opis prípadnej koordinácie s inou skupinou alebo kolégiom, ktoré môžu byť zapojené do riešenia krízovej situácie postihujúcej skupinu, ako je skupina pre krízové riadenie alebo kolégiom pre riešenie krízových situácií.

KAPITOLA 3

PODMIENKY TÝKAJÚCE SA FUNGOVANIA KOLÉGIÍ ZRIADENÝCH V SÚLADE S ČLÁNKOM 51 ODS. 3 SMERNICE 2013/36/EÚ

ODDIEL 1

Zriadenie a fungovanie kolégií

Článok 23

Určenie členov kolégia a pozorovateľov v kolégiu

1. V nadväznosti na vykonanie mapovania inštitúcie s pobočkami v iných členských štátoch podľa článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99 príslušné orgány domovského členského štátu vyzvú nasledujúce orgány, aby sa stali členmi kolégia:

a)	príslušné orgány hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené dôležité pobočky;

b)	centrálne banky členských štátov v rámci ESCB, ktoré sú v súlade so svojim vnútroštátnym právom zapojené do prudenciálneho dohľadu nad dôležitými pobočkami uvedenými v písmene a), avšak nie sú príslušnými orgánmi;

EBA.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu môžu vyzvať príslušné orgány hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené pobočky, ktoré nie sú dôležité, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu môžu vyzvať orgány dohľadu tretích krajín, v ktorých sú zriadené pobočky príslušnej inštitúcie, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

4. Príslušné orgány domovského členského štátu môžu vyzvať v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99 nasledujúce orgány, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia:

a)	centrálne banky ESCB, ktoré nie sú splnomocnené podľa vnútroštátneho práva vykonávať dohľad nad inštitúciou alebo nad jej pobočkami zriadenými v členskom štáte;

orgány verejnej moci alebo verejné subjekty v členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad inštitúciou alebo jej pobočkami alebo ktoré sú doň zapojené, vrátane príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi, za predchádzanie využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu alebo za ochranu spotrebiteľa.

5. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia spresnia dohody vzťahujúce sa na účasť pozorovateľov v kolégiu v písomných dohodách podľa článku 51 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ. Príslušné orgány domovského členského štátu tieto dohody oznámia pozorovateľom.

Článok 24

Oznámenie o zriadení a zložení kolégia

Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia inštitúcii zriadenie kolégia a identitu jeho členov a pozorovateľov, ako aj všetky zmeny tohto zloženia.

Článok 25

Vytvorenie písomných dohôd o koordinácii a spolupráci

Zriadenie a fungovanie kolégií pre dôležité pobočky vytvorených v súlade s článkom 51 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ je založené na písomných dohodách o koordinácii a spolupráci, ktoré sa stanovia v súlade s článkom 5 tohto nariadenia.

Článok 26

Účasť na zasadnutiach a činnostiach kolégia

1. Pri rozhodovaní o tom, ktoré orgány sa zúčastnia na zasadnutiach alebo činnostiach kolégia v súlade s článkom 51 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ, príslušné orgány domovského členského štátu zohľadňujú:

a)	témy, o ktorých sa bude diskutovať, a ciel zasadnutia alebo činnosti, najmä pokiaľ ide o ich relevantnosť pre každú pobočku;

b)	význam pobočky v členskom štáte, v ktorom je zriadená, a jej význam pre inštitúciu.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia zabezpečia, aby sa na zasadnutiach alebo činnostiach kolégia zúčastňovali najvhodnejší zástupcovia na základe diskutovaných tém a sledovaných cieľov. Uvedení zástupcovia majú právomoc zaväzovať svoje orgány ako členov kolégia v čo najvyššej miere k rozhodnutiam, ktoré sa počas zasadnutí alebo činností plánujú prijať.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu môžu vyzvať zástupcov inštitúcie, aby sa zúčastnili zasadnutia alebo činnosti kolégia na základe tém a cieľov zasadnutia alebo činnosti kolégia.

Článok 27

Podmienky pre komunikáciu

1. Komunikácia s inštitúciou a jej pobočkami je organizovaná podľa zodpovedností v rámci dohľadu daných príslušným orgánom domovského členského štátu a členom kolégia podľa hlavy V kapitoly 4 a hlavy VII smernice 2013/36/EÚ.

2. Zasadnutia a činnosti kolégia sú organizované v súlade s článkom 18 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

ODDIEL 2

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri bežnej činnosti

Článok 28

Všeobecné podmienky pre výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu a členmi kolégia

1. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia si vymieňajú všetky informácie potrebné na uľahčenie spolupráce podľa článku 50 a článku 51 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia si vymieňajú aj všetky informácie potrebné na uľahčenie spolupráce podľa článkov 6, 7 a 8 smernice 2014/59/EÚ.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia si vymieňajú informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 bez ohľadu na to, či boli získané od inštitúcie, príslušného orgánu alebo orgánu dohľadu, alebo z akéhokoľvek iného zdroja. Tieto informácie musia byť dostatočne primerané, presné a včasné.

Článok 29

Výmena informácií o výsledku postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu

Informácie, ktoré majú oznamovať príslušné orgány domovského členského štátu členom kolégia, zahŕňajú informácie uvedené v článku 4, článku 5, článkoch 7 až 13 a článku 17 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 524/2014 (9), ktoré sú výsledkom postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonaného v súlade s článkom 97 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 30

Výmena informácií na posúdenie plánu ozdravenia

1. Príslušné orgány domovského členského štátu konzultujú s príslušnými orgánmi hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené dôležité pobočky, plán ozdravenia, ak je to relevantné pre túto pobočku, v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2014/59EÚ.

2. Na účely odseku 1 poskytnú príslušné orgány domovského členského štátu príslušným orgánom hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené dôležité pobočky, plán ozdravenia inštitúcie v súlade s článkom 19 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu zabezpečia, aby boli všetci členovia kolégia primerane informovaní o výsledku postupu uvedeného v odseku 1.

Článok 31

Vytvorenie a aktualizácia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu

1. Na účely vytvorenia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu uvedeného v článku 99 smernice 2013/36/EÚ určia príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia činnosti dohľadu, ktoré sa majú vykonať.

2. Program previerok kolégia v oblasti dohľadu obsahuje minimálne:

a)	oblasti spoločnej práce určené na základe postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podľa článku 97 smernice 2013/36/EÚ alebo na základe akýchkoľvek iných vykonaných činností kolégia;

b)	oblasti zamerania práce kolégia a jeho plánované činnosti dohľadu vrátane plánovaných kontrol a prešetrení na mieste týkajúcich sa dôležitých pobočiek podľa článku 52 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ;

c)	členov kolégia zodpovedných za vykonávanie plánovaných činností dohľadu;

d)	očakávané harmonogramy pre každú z plánovaných činností dohľadu z hľadiska načasovania aj trvania.

3. Pri vypracovávaní programu previerok kolégia v oblasti dohľadu, a podľa potreby pri jeho aktualizácii, príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia zvažujú možnosť dohôd o dobrovoľnom zverení úloh a delegovaní zodpovedností, najmä ak sa očakáva, že takéto zverenie alebo delegovanie povedie k efektívnejšiemu a účinnejšiemu dohľadu, a to najmä odstránením zbytočnej duplicity požiadaviek dohľadu vrátane tých, ktoré súvisia so žiadosťami o informácie.

4. Uzatvorenie dohody o zverení úloh alebo delegovaní zodpovedností oznámia príslušné orgány domovského členského štátu dotknutej inštitúcii a príslušný orgán, ktorý deleguje svoje právomocí, dotknutej pobočke.

5. Vytvorenie a aktualizácia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu sa vykonáva podľa článku 20 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/99.

ODDIEL 3

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri príprave na krízové situácie a počas nich a záverečné ustanovenia

Článok 32

Stanovenie rámca kolégia pre krízové situácie

1. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia stanovia rámec kolégia pre prípadné krízové situácie v súlade s článkom 112 ods. 1 písm. c) smernice 2013/36/EÚ (ďalej len „rámec kolégia pre krízové situácie“).

2. Rámec kolégia pre krízové situácie zahŕňa minimálne:

a)	postupy špecifické pre kolégium, ktoré sa uplatňujú v prípade, keď nastane krízová situácia podľa článku 114 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ;

b)	minimálny súbor informácií, ktoré sa vymieňajú v prípade, keď nastane krízová situácia podľa článku 114 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ.

3. Minimálny súbor informácií uvedený v odseku 2 písm. b) zahŕňa:

a)	náčrt situácie, ktorá nastala, vrátane základnej príčiny krízovej situácie, a očakávaný vplyv krízovej situácie na inštitúciu, na trhovú likviditu a na stabilitu finančného systému;

b)	vysvetlenie opatrení a akcií, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie sa plánuje, príslušnými orgánmi domovského členského štátu alebo ktorýmkoľvek z členov kolégia alebo samotnou inštitúciou;

c)	najnovšie dostupné kvantitatívne informácie týkajúce sa likvidity a kapitálovej pozície inštitúcie.

Článok 33

Všeobecné podmienky týkajúce sa výmeny informácií počas krízovej situácie

1. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia si vymieňajú všetky informácie potrebné na zjednodušenie plnenia úloh uvedených v článku 114 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, so zreteľom na požiadavky na dôvernosť stanovené v hlave VII kapitole 1 oddiele II uvedenej smernice a prípadne v článkoch 54 a 58 smernice 2004/39/ES.

2. Keď ktorýkoľvek člen kolégia alebo pozorovateľ v kolégiu upozornia príslušné orgány domovského členského štátu na krízovú situáciu alebo ak tieto orgány sami zistia, že došlo ku krízovej situácii, oznámia príslušné orgány domovského členského štátu informácie uvedené v článku 32 ods. 2 písm. b) podľa postupov uvedených v článku 32 ods. 2 písm. a) členom kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, a EBA.

3. V závislosti od povahy, závažnosti, potenciálneho systémového vplyvu alebo iného vplyvu a od pravdepodobnosti nákazlivej krízovej situácie môžu členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, a príslušné orgány domovského členského štátu rozhodnúť o výmene ďalších informácií.

4. Príslušné orgány domovského členského štátu zvážia, či sú informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 relevantné pre plnenie úloh kolégia pre riešenie krízových situácií. V takomto prípade príslušné orgány domovského členského štátu tieto informácie oznámia orgánu pre riešenie krízových situácií uvedenému v článku 3 smernice 2014/59/EÚ.

5. Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa v prípade potreby aktualizujú ihneď po tom, ako sú k dispozícii nové informácie.

6. Ak výmena informácií alebo oznamovanie podľa tohto článku prebiehajú ústne, naviažu na ne dotknuté príslušné orgány včasným písomným oznámením.

Článok 34

Koordinácia posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu

1. Ak nastane krízová situácia, príslušné orgány domovského členského štátu koordinujú posúdenie krízovej situácie (ďalej len „koordinované posúdenie v rámci dohľadu“) v spolupráci s členmi kolégia podľa článku 112 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

2. Koordinované posúdenie krízovej situácie v rámci dohľadu, vypracované príslušnými orgánmi domovského členského štátu, zahŕňa minimálne tieto prvky:

a)	povahu a závažnosť krízovej situácie;

b)	vplyv alebo potenciálny vplyv krízovej situácie na inštitúciu a na ktorúkoľvek z jej pobočiek, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté;

c)	riziko cezhraničnej nákazy.

3. Pri posudzovaní odseku 2 písm. c) zvažujú príslušné orgány domovského členského štátu potenciálne systémové dôsledky v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom sú dôležité pobočky zriadené.

Článok 35

Koordinácia reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Ak nastane krízová situácia, príslušné orgány domovského členského štátu koordinujú vypracovanie reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu (ďalej len „koordinovaná reakcia v rámci dohľadu“) v spolupráci s členmi kolégia podľa článku 112 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

2. Koordinované posúdenie v rámci dohľadu uvedené v článku 34 vytvára základ pre koordinovanú reakciu v rámci dohľadu, ktorou sa vymedzujú potrebné akcie v rámci dohľadu, ich rozsah a harmonogram ich vykonávania.

Článok 36

Monitorovanie realizácie koordinovanej reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, monitorujú realizáciu koordinovanej reakcie v rámci dohľadu podľa článku 35 a vymieňajú si o nej informácie.

2. Informácie, ktoré sa majú vymieňať, obsahujú aspoň aktuálne informácie o vykonávaní dohodnutých akcií v rámci predpokladaného harmonogramu podľa článku 35 ods. 2 a potrebu tieto akcie aktualizovať alebo upravovať.

Článok 37

Koordinácia externej komunikácie v krízovej situácii

Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia, ktorí sú zodpovední za vykonávanie dohľadu nad pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, v maximálnej možnej miere koordinujú svoju externú komunikáciu, a to s prihliadnutím na prvky stanovené podľa článku 22 ods. 2, ako aj na právne záväzky alebo obmedzenia podľa vnútroštátneho práva.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6 2013, s. 338.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/99 zo 16. októbra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o stanovenie operačného fungovania kolégií orgánov dohľadu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/100 zo 16. októbra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy spresňujúce spoločný rozhodovací proces, pokiaľ ide o žiadosť o určité prudenciálne povolenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (pozri stranu 45 tohto úradného vestníka).

(9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 524/2014 z 12. marca 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy spresňujúce informácie, ktoré si navzájom poskytujú príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014, s. 6).

28.1.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 21/21

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/99

zo 16. októbra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o stanovenie operačného fungovania kolégií orgánov dohľadu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

Postup vytvárania a aktualizácie mapovania subjektov skupiny v Únii a tretích krajinách by mal viesť orgán konsolidovaného dohľadu, ktorý by mal zabezpečiť, aby potenciálni členovia kolégia mali možnosť vyjadriť pripomienky a prispieť k tejto činnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky subjekty skupiny efektívne identifikované a aby mapovanie odrážalo presné a aktuálne informácie o subjektoch vrátane pobočiek skupiny. S cieľom uľahčiť vykonávanie mapovania, zabezpečiť, aby sa zhromaždili všetky potrebné informácie a aby sa zohľadnili pri mapovaní skupiny inštitúcií, a znížiť náklady na dodržanie súladu s predpismi pre orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušné orgány domovského členského štátu, ako aj pre ostatných členov kolégia, by sa mapovanie malo vykonávať pomocou spoločného vzoru.

(2)

Keď má orgán konsolidovaného dohľadu v úmysle vyzvať príslušné orgány hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené pobočky, ktoré nie sú dôležité, orgány dohľadu tretích krajín a iné príslušné orgány, aby sa zúčastnili v kolégiu ako pozorovatelia, musí zabezpečiť, aby boli členovia kolégia o tomto úmysle vopred informovaní a mali dostatok času na posúdenie tohto návrhu, jeho schválenie alebo vznesenie námietky proti nemu. Na zabezpečenie primeraného riadenia tohto postupu by mal orgán konsolidovaného dohľadu najprv vyzvať orgány oprávnené stať sa členmi kolégia a následne by mal vyzvať potenciálnych pozorovateľov kolégia.

(3)

Pred tým, než akceptujú výzvu, ktorú orgán konsolidovaného dohľadu adresuje potenciálnym pozorovateľom kolégia, by mali byť títo potenciálni pozorovatelia informovaní o podmienkach svojej účasti, ktoré schválil orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia. Orgán konsolidovaného dohľadu by mal byť povinný začleniť podmienky účasti pozorovateľa do písomných dohôd o koordinácii a spolupráci kolégia.

(4)

Postup uzatvárania a zmien písomných dohôd o koordinácii a spolupráci by mal viesť orgán konsolidovaného dohľadu, ktorý by mal zabezpečiť, aby členovia kolégia mali možnosť vyjadriť pripomienky a poskytnúť svoje podnety k navrhovaným dohodám, ako aj k podmienkam účasti pozorovateľa. S cieľom zabezpečiť, aby boli dohody uzatvorené kolégiami orgánov dohľadu jednotné z hľadiska štruktúry a zahrnutých ustanovení a aby zároveň umožňovali primeranú pružnosť pre začlenenie dohôd a dohovorov špecifických pre kolégium, mali by byť vypracované na základe spoločného vzoru.

(5)	Pri organizovaní konzultácií s členmi kolégia o rôznych operačných aspektoch práce kolégia by mal orgán konsolidovaného dohľadu jasne oznámiť primeranú lehotu, do ktorej sa očakávajú pripomienky a stanoviská členov kolégia.

(6)	So zreteľom na rôzne úlohy dohľadu, ktoré musí orgán konsolidovaného dohľadu a ostatní členovia kolégia vykonávať, a na ich zložitosť, by sa minimálna očakávaná frekvencia zasadnutí kolégia mala stanoviť na jedenkrát ročne.

(7)	Vzhľadom na to, že kolégiá orgánov dohľadu môžu byť usporiadané do rôznych čiastkových štruktúr, je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli všetci členovia kolégia včas a primerane informovaní o diskusiách a rozhodnutiach prijatých v rámci konkrétnych čiastkových štruktúr.

(8)	Aby sa zabezpečila dôvernosť informácií, ktoré sa vymieňajú medzi orgánom konsolidovaného dohľadu alebo príslušnými orgánmi domovského členského štátu a členmi kolégia, by kolégiá orgánov dohľadu mali byť nabádané na používanie zabezpečených komunikačných prostriedkov.

(9)

Pre efektívnu a účinnú činnosť kolégií orgánov dohľadu sa vyžaduje, aby si členovia kolégia vymieňali všetky informácie potrebné na to, aby mohli posúdiť a prijať opatrenia na ochranu záujmov vkladateľov a investorov vo svojich členských štátoch a chrániť finančnú stabilitu v Únii. Preto, ak orgán konsolidovaného dohľadu usúdi, že konkrétna informácia nie je pre niektorého člena kolégia relevantná, orgán konsolidovaného dohľadu by mal odôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré predtým konzultoval s daným členom, a poskytnúť mu všetky potrebné údaje na posúdenie relevantnosti.

(10)

Keď sa pri priebežnom preskúmaní povolenia používať interné modely odhalia nedostatky v súlade s článkom 101 smernice 2013/36/EÚ, je nevyhnutné, aby orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia vykonávajúci dohľad nad subjektmi skupiny postihnutými týmito nedostatkami spolupracovali s cieľom posúdiť závažnosť týchto nedostatkov a rozhodnúť o vhodných opatreniach. Každé rozhodnutie o uložení povinnosti navýšiť kapitál alebo o zrušení schváleného modelu by malo byť prijaté spoločne orgánom konsolidovaného dohľadu a príslušnými členmi kolégia.

(11)

S cieľom uľahčiť určenie včasných varovných signálov, potenciálnych rizík a zraniteľných miest, o ktorých sa má informovať v správe o posúdení rizika skupiny a správe o posúdení rizika likvidity, je dôležité, aby sa orgán konsolidovaného dohľadu a ostatní členovia kolégia vopred dohodli na súbore ukazovateľov, ktoré sa majú vymieňať aspoň raz ročne. Na zabezpečenie jednotnosti a porovnateľnosti by sa tieto ukazovatele mali vypočítať na základe údajov z oblasti dohľadu, ktoré príslušné orgány zhromažďujú v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 680/2014 (2).

(12)	Postup vytvárania a aktualizácie rámca kolégia pre krízové situácie by mal viesť orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušné orgány domovského členského štátu, ktoré by mali zabezpečiť, aby členovia kolégia mali možnosť vyjadriť pripomienky a poskytnúť svoje podnety k navrhovanému rámcu.

(13)

Počas krízovej situácie by malo byť zabezpečené, aby medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a všetkými členmi kolégia zodpovednými za dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté krízovou situáciou, prebiehala efektívna a účinná spolupráca, a aby posúdenie krízovej situácie, reakcia v oblasti dohľadu na krízovú situáciu a monitorovanie a aktualizácia tejto reakcie v oblasti dohľadu boli vykonané koordinovaným spôsobom za primeranej účasti orgánu konsolidovaného dohľadu a všetkých členov kolégia zodpovedných za dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté uvedenou krízovou situáciou. Okrem toho musí orgán konsolidovaného dohľadu priebežne informovať všetkých členov kolégia o hlavných prvkoch prijatých rozhodnutí alebo informácií, ktoré boli vymenené na účely riešenia krízovej situácie.

(14)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú operačným fungovaním kolégií orgánov dohľadu. Aby sa zabezpečila súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a aby sa umožnil komplexný prehľad a kompaktný prístup k nim osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je žiaduce začleniť všetky vykonávacie technické predpisy vyžadované článkom 51 ods. 5 a článkom 116 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ do jedného nariadenia.

(15)

Keďže prevažná väčšina kolégií orgánov dohľadu v celej EÚ sa zriaďuje v súlade s článkom 116 smernice 2013/36/EÚ, vyzerá byť ako vhodnejšie najprv určiť operačné fungovanie kolégií podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ, a potom určiť operačné fungovanie kolégií podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ, keďže prvé uvedené kolégiá sa zdajú byť všeobecným prípadom a druhé uvedené kolégia osobitným prípadom.

(16)	Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo – EBA) predložil Komisii.

(17)

EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovuje operačné fungovanie kolégia orgánov dohľadu („kolégium“) zriadeného v súlade s článkom 116 a článkom 51 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

KAPITOLA 2

OPERAČNÉ FUNGOVANIE KOLÉGIÍ ZRIADENÝCH V SÚLADE S ČLÁNKOM 116 SMERNICE 2013/36/EÚ

ODDIEL 1

Zriadenie a fungovanie kolégií

Článok 2

Vytvorenie a aktualizácia mapovania skupiny inštitúcií

1. Orgán konsolidovaného dohľadu predkladá návrh mapovania, vypracovaný v súlade s článkom 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 (4) orgánom, ktoré sú oprávnené stať sa členmi kolégia podľa článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 (ďalej len „potenciálni členovia kolégia“), vyzve ich, aby poskytli svoje stanoviská, a uvedie primeranú lehotu na predloženie týchto stanovísk.

2. Na účely dokončenia mapovania a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 51 smernice 2013/36/EÚ, orgán konsolidovaného dohľadu posúdi všetky stanoviská a výhrady, ktoré potenciálni členovia kolégia vyjadrili.

3. Po dokončení orgán konsolidovaného dohľadu oznámi mapovanie skupiny všetkým potenciálnym členom kolégia.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu aktualizuje mapovanie použitím postupu vymedzeného v odsekoch 1 až 3 aspoň raz ročne alebo častejšie v prípade, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.

5. Orgán konsolidovaného dohľadu používa na vytvorenie a aktualizáciu mapovania skupiny inštitúcií vzor uvedený v prílohe I.

Článok 3

Zriadenie kolégia

1. Na zriadenie kolégia vykoná orgán konsolidovaného dohľadu tieto kroky:

a)	orgán konsolidovaného dohľadu zašle výzvy orgánom uvedeným v článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98;

b)	orgán konsolidovaného dohľadu oznámi členom kolégia, ktorí akceptovali výzvu podľa odseku 3 tohto článku, svoj zámer zaslať výzvu príslušným orgánom pobočky, ktorá nie je dôležitá, zúčastniť sa v kolégiu ako pozorovatelia v súlade s článkom 3 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98;

c)	orgán konsolidovaného dohľadu oznámi členom kolégia, ktorí akceptovali výzvu podľa odseku 3 tohto článku, svoj zámer zaslať výzvu orgánu dohľadu tretej krajiny zúčastniť sa v kolégiu ako pozorovateľ v súlade s článkom 3 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98;

d)	orgán konsolidovaného dohľadu oznámi členom kolégia, ktorí akceptovali výzvu podľa odseku 3 tohto článku, svoj zámer zaslať výzvu ktorémukoľvek orgánu uvedenému v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Na účely písmen b), c) a d) prvého pododseku sa k oznámeniu prikladá návrh orgánu konsolidovaného dohľadu týkajúci sa podmienok účasti pozorovateľa v kolégiu, ktoré majú byť začlenené do písomných dohôd o koordinácii a spolupráci v súlade s článkom 5 písm. c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Okrem toho na účely písmena c) prvého pododseku sa k oznámeniu prikladá stanovisko orgánu konsolidovaného dohľadu k posúdeniu rovnocennosti požiadaviek na dôvernosť a služobné tajomstvo, ktoré sa vzťahujú na orgán dohľadu tretej krajiny.

V oznámení uvedenom v druhom pododseku sa stanoví primeraná lehota, v rámci ktorej môže ktorýkoľvek nesúhlasiaci člen kolégia písomne vyjadriť svoju plne odôvodnenú námietku voči akémukoľvek aspektu návrhu alebo stanoviska orgánu konsolidovaného dohľadu.

2. Po súhlase všetkých členov kolégia s návrhom, z ktorého orgán konsolidovaného dohľadu vychádza v prípade, ak v stanovenej lehote nebola vyjadrená žiadna námietka, orgán konsolidovaného dohľadu zašle výzvu orgánu uvedenému v ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby sa stal pozorovateľom v kolégiu. K výzve sa prikladajú podmienky účasti pozorovateľa, na ktorých sa dohodli členovia kolégia a ktoré boli začlenené do písomných dohôd o koordinácii a spolupráci.

3. Orgány, ktoré dostanú výzvu stať sa členmi alebo pozorovateľmi, získajú tento status po akceptácii výzvy. Orgány, ktoré dostanú výzvu stať sa pozorovateľmi, musia rovnako súhlasiť s podmienkami účasti pozorovateľa, ktoré im oznámil orgán konsolidovaného dohľadu.

4. Orgány uvedené v ods. 1 písm. b), c) a d) môžu požiadať, aby sa stali pozorovateľmi kolégia. Príslušná žiadosť sa adresuje orgánu konsolidovaného dohľadu. Ak sa orgán konsolidovaného dohľadu rozhodne vyzvať tieto orgány, aby sa v kolégiu zúčastnili ako pozorovatelia, použije podľa situácie postupy uvedené v ods. 1 písm. b), c) a d).

Článok 4

Vytvorenie a aktualizácia zoznamov kontaktných údajov

1. Orgán konsolidovaného dohľadu pre svoju komunikáciu s členmi a pozorovateľmi kolégia vedie a zdieľa pomocou vzoru uvedeného v prílohe II úplné kontaktné údaje vrátane kontaktných údajov platných mimo úradných hodín, ktoré sa použijú počas krízových situácií. Zoznam kontaktných údajov a zoznam kontaktných údajov v prípade krízovej situácie musia byť prílohou k písomným dohodám o koordinácii a spolupráci podľa článku 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Členovia kolégia poskytujú svoje kontaktné údaje orgánu konsolidovaného dohľadu a bez zbytočného odkladu informujú orgán konsolidovaného dohľadu o akýchkoľvek zmenách týchto údajov.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu oznamuje členom kolégia každú aktualizovanú verziu zoznamu kontaktov a zoznamu kontaktov v prípade krízovej situácie.

Článok 5

Uzatvorenie a zmena písomných dohôd o koordinácii a spolupráci

1. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje svoj návrh na uzatvorenie písomných dohôd o koordinácii a spolupráci v súlade s článkom 115 smernice 2013/36/EÚ a článkom 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi svoj návrh členom kolégia, vyzve ich, aby poskytli svoje stanoviská, a uvedie primeranú lehotu na predloženie týchto stanovísk.

3. Na účely dokončenia písomných dohôd o koordinácii a spolupráci orgán konsolidovaného dohľadu zohľadňuje všetky stanoviská a výhrady vyjadrené členmi kolégia a v prípade potreby vysvetlí dôvod, prečo nie sú začlenené.

4. Po ich dokončení orgán konsolidovaného dohľadu oznámi písomné dohody o koordinácii a spolupráci členom kolégia.

5. Ak to orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia považujú za potrebné, vykonávanie písomných dohôd o koordinácii a spolupráci sa preskúša pomocou simulácie alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ak je to vhodné.

6. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia posúdia potrebu zmeny písomných dohôd o koordinácii a spolupráci v prípade zmien akýchkoľvek ich prvkov podľa článku 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Písomné dohody o koordinácii a spolupráci sa zmenia tak, aby odrážali akékoľvek zmeny týkajúce sa členstva v kolégiu.

Prvky písomných dohôd o koordinácii a spolupráci týkajúce sa rámca kolégia pri príprave na krízové situácie a počas nich preskúmava orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia v pravidelných intervaloch stanovených v týchto dohodách.

7. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia zmenia písomné dohody o koordinácii a spolupráci podľa postupu opísaného v odsekoch 1 až 4.

8. Na uzatvorenie a zmenu písomných dohôd o koordinácii a spolupráci používa orgán konsolidovaného dohľadu vzor uvedený v prílohe II.

Článok 6

Operačné aspekty zasadnutí a činností kolégia

1. Kolégia zvolávajú aspoň jedno fyzické zasadnutie ročne. Orgán konsolidovaného dohľadu však môže so súhlasom všetkých členov kolégia po zohľadnení špecifík skupiny určiť inú frekvenciu fyzických zasadnutí.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu jasne stanoví ciele zasadnutí kolégia. Orgán konsolidovaného dohľadu zabezpečí, aby sa uvedené ciele premietli do programu zasadnutí a vyzve všetkých členov kolégia, aby navrhli ďalšie body programu. Orgán konsolidovaného dohľadu zohľadňuje všetky návrhy bodov programu, ktoré predložili členovia kolégia, a na požiadanie vysvetlí dôvod, prečo neboli začlenené.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia, ktorí sú zapojení do určitej činnosti alebo zasadnutia kolégia, si vymieňajú dokumenty a príspevky k pracovným dokumentom v dostatočnom predstihu, aby všetci účastníci zasadnutia kolégia mohli aktívne prispieť do diskusií.

ODDIEL 2

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri bežnej činnosti

Článok 7

Všeobecný rámec pre výmenu informácií medzi orgánom konsolidovaného dohľadu, členmi kolégia a pozorovateľmi

1. Keď orgán konsolidovaného dohľadu dostane od člena kolégia informácie podľa článku 9 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98, postúpi tieto informácie:

a)	ostatným členom kolégia;

b)	pozorovateľom, ak to orgán konsolidovaného dohľadu považuje za vhodné, a v súlade s podmienkami ich účasti v kolégiu.

2. Ak sa orgán konsolidovaného dohľadu domnieva, že akékoľvek informácie uvedené v odseku 1 nie sú pre konkrétneho člena kolégia relevantné, musí to s uvedeným členom vopred konzultovať a poskytnúť mu kľúčové body informácií, aby mohol uvedený člen určiť ich skutočnú relevantnosť.

3. Keď je kolégium usporiadané do rôznych čiastkových štruktúr, orgán konsolidovaného dohľadu priebežne a včas plne informuje všetkých členov kolégia o prijatých krokoch alebo o opatreniach vykonaných v rôznych čiastkových štruktúrach kolégia.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia sa dohodnú na prostriedkoch výmeny informácií a túto dohodu upresnia v písomných dohodách o koordinácii a spolupráci podľa článku 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Článok 8

Priebežné preskúmanie povolenia používať interné prístupy

1. Ak ktorákoľvek z inštitúcií povolených v členskom štáte vrátane materskej inštitúcie v EÚ už nespĺňa požiadavky na uplatňovanie interného prístupu v súlade s článkom 143 ods. 1, článkom 151 ods. 4 alebo 9, článkom 283, článkom 312 ods. 2 alebo článkom 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo ak ktorýkoľvek príslušný člen kolégia zistil nedostatky v súlade s článkom 101 smernice 2013/36/EÚ v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98, orgán konsolidovaného dohľadu a daný člen kolégia spolupracujú a dôkladne spoločne konzultujú s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o zrušení povolenia používať tento prístup, uložení povinnosti navýšiť kapitál alebo obmedzení používania interného modelu podľa článku 11 ods. 2 písm. c) a d) uvedeného delegovaného nariadenia.

2. Rozhodnutie o zrušení schváleného modelu spoločne prijíma orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia vykonávajúci dohľad nad subjektmi používajúcimi schválený model, ktorí sú postihnutí nedostatkami zistenými podľa odseku 1. Spolupráca medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a uvedenými členmi kolégia sa riadi postupom stanoveným v ustanoveniach vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/100 (5).

3. Rozhodnutie, v dôsledku ktorého sa uloží povinnosť navýšiť kapitál, sa prijíma na základe postupu spoločného rozhodovania o kapitáli v súlade s článkom 113 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu informuje všetkých ostatných členov kolégia o rozhodnutiach prijatých podľa odseku 1, ak usúdi, že takéto informácie pravdepodobne ovplyvnia ostatné činnosti kolégia alebo sú nevyhnutné na vykonávanie úloh ostatných členov kolégia.

Článok 9

Oznamovanie nezávažných rozšírení alebo zmien interných modelov

1. V prípade nezávažných rozšírení alebo zmien modelov, ktoré ovplyvňujú ktorúkoľvek z inštitúcií povolených v členskom štáte vrátane materskej spoločnosti v EÚ, orgán konsolidovaného dohľadu o uvedených rozšíreniach alebo zmenách bezodkladne informuje všetkých príslušných členov kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Príslušný člen kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 informuje orgán konsolidovaného dohľadu o akýchkoľvek nezávažných rozšíreniach alebo zmenách, ktoré ovplyvňujú ktorúkoľvek z inštitúcií podliehajúcich dohľadu uvedeného príslušného člena kolégia.

3. Ak má príslušný člen kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 pochybnosti, pokiaľ ide o klasifikáciu rozšírenia alebo zmeny ako nezávažnej, oznamuje tieto pochybnosti orgánu konsolidovaného dohľadu, ktorý tieto informácie postúpi ostatným príslušným členom kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Ak má orgán konsolidovaného dohľadu pochybnosti, pokiaľ ide o klasifikáciu rozšírenia alebo zmeny ako nezávažnej, oznamuje tieto pochybnosti všetkým príslušným členom kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 prediskutujú podrobnosti uvedených pochybností na účely dosiahnutia spoločného stanoviska k závažnosti rozšírenia alebo zmeny.

4. Ak orgán konsolidovaného dohľadu a príslušní členovia kolégia v zmysle článku 11 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 usudzujú, že dotknutá inštitúcia nesprávne klasifikovala rozšírenia alebo zmeny interného modelu ako nezávažné, bezodkladne uvedenú inštitúciu informujú.

Článok 10

Výmena informácií o včasných varovných signáloch, potenciálnych rizikách a zraniteľných miestach

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia, ktorí sa podieľajú na vypracovaní správy o posúdení rizika skupiny podľa článku 113 ods. 2 písm. a) smernice 2013/36/EÚ alebo správy o posúdení rizika likvidity skupiny podľa článku 113 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, sa na účely dosiahnutia spoločných rozhodnutí o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie v súlade s uvedeným článkom dohodnú na ukazovateľoch pre určenie včasných varovných signálov, potenciálnych rizík a zraniteľných miest podľa článku 12 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Tieto ukazovatele sa vypočítavajú na základe informácií, ktoré príslušné orgány zhromaždia od inštitúcií podliehajúcich dohľadu v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 680/2014.

Dohodnuté ukazovatele sa stanovia v písomných dohodách o koordinácii a spolupráci v súlade s článkom 5 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Každý člen kolégia uvedený v odseku 1 podľa potreby oznamuje orgánu konsolidovaného dohľadu hodnoty dohodnutých ukazovateľov pre inštitúcie podliehajúce jeho dohľadu.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu postupuje hodnoty uvedené v odseku 2 a hodnoty dohodnutých ukazovateľov pre materskú spoločnosť v EÚ a na konsolidovanej úrovni každému členovi kolégia uvedenému v odseku 1.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia uvedení v odseku 1 si vymieňajú hodnoty dohodnutých ukazovateľov aspoň raz ročne alebo častejšie, ak sa na tom tieto príslušné orgány dohodli.

Článok 11

Vytvorenie a aktualizácia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu

1. Po dosiahnutí spoločných rozhodnutí o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie v súlade s článkom 113 smernice 2013/36/EÚ poskytnú členovia kolégia orgánu konsolidovaného dohľadu svoj príspevok na účely vytvorenia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu podľa článku 116 ods. 1 písm. c) smernice 2013/36/EÚ v súlade s článkom 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu po prijatí príspevkov od členov kolégia vypracuje návrh programu previerok kolégia v oblasti dohľadu.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu rozošle návrh programu previerok kolégia v oblasti dohľadu členom kolégia, vyzve ich, aby poskytli svoje stanoviská k oblastiam spoločnej práce, a uvedie primeranú lehotu na predloženie týchto stanovísk.

4. Na účely dokončenia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu orgán konsolidovaného dohľadu zohľadňuje všetky stanoviská a výhrady vyjadrené členmi kolégia a v prípade potreby vysvetlí dôvod, prečo neboli začlenené.

5. Po dokončení programu previerok kolégia v oblasti dohľadu ho orgán konsolidovaného dohľadu oznámi členom kolégia.

6. Program previerok kolégia v oblasti dohľadu sa aktualizuje aspoň raz ročne alebo častejšie, ak sa to považuje za potrebné v dôsledku postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podľa článku 97 smernice 2013/36/EÚ alebo v dôsledku spoločných rozhodnutí o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie v súlade s článkom 113 uvedenej smernice.

7. Orgán konsolidovaného dohľadu aktualizuje program previerok kolégia v oblasti dohľadu podľa postupu vymedzeného v odsekoch 1 až 5.

ODDIEL 3

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri príprave na krízové situácie a počas nich

Článok 12

Stanovenie a aktualizácia rámca kolégia pre krízové situácie

1. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracúva svoj návrh na stanovenie rámca kolégia pre krízové situácie v súlade s článkom 17 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu predkladá svoj návrh členom kolégia, vyzve ich, aby poskytli svoje stanoviská, a uvedie primeranú lehotu na predloženie týchto stanovísk.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu zohľadňuje všetky stanoviská a výhrady, ktoré vyjadrili členovia kolégia, a v prípade potreby vysvetlí dôvody, prečo neboli začlenené.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu oznamuje konečnú verziu rámca kolégia pre krízové situácie členom kolégia.

5. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia aspoň raz ročne posúdia potrebu rámec kolégia pre krízové situácie aktualizovať.

6. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia aktualizujú rámec kolégia pre krízové situácie podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 až 4.

Článok 13

Výmena informácií počas krízovej situácie

1. Ak sa orgán konsolidovaného dohľadu dozvie o krízovej situácii, ktorá postihuje alebo pravdepodobne postihne inštitúciu alebo pobočku skupiny povolenú, resp. zriadenú v členskom štáte, orgán konsolidovaného dohľadu bez zbytočného odkladu upozorní EBA a člena kolégia, ktorý dohliada na inštitúciu alebo pobočku, ktorá je alebo by pravdepodobne mohla byť touto krízovou situáciou postihnutá.

2. Ak sa člen kolégia dozvie o krízovej situácii, ktorá postihuje alebo pravdepodobne postihne inštitúciu alebo pobočku skupiny povolenú, resp. zriadenú v členskom štáte, člen kolégia bez zbytočného odkladu upozorní orgán konsolidovaného dohľadu.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu zabezpečí, aby boli všetci ostatní členovia kolégia primerane informovaní o hlavných prvkoch:

a)	koordinovaného posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu podľa článku 14;

b)	koordinovanej reakcie v rámci dohľadu podľa článku 15 vrátane akcií, ktoré boli prijaté alebo sa plánujú prijať, a jej monitorovania podľa článku 16;

opatrení včasnej intervencie prijatých podľa článku 27, článku 28 a článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (6), podľa potreby, s prihliadnutím na potrebu koordinácie týchto opatrení v súlade s článkom 30 uvedenej smernice alebo stanovenie podmienok pre riešenie krízových situácií podľa článku 32 uvedenej smernice.

4. Ak je pravdepodobné, že koordinovaná reakcia v rámci dohľadu na krízovú situáciu podľa článku 15 bude efektívnejšia po zapojení orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, orgánov pre riešenie krízových situácií na úrovni dcérskych spoločností alebo orgánov pre riešenie krízových situácií na úrovni jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú dôležité pobočky, centrálnych bánk, príslušných ministerstiev a systémov ochrany vkladov, orgán konsolidovaného dohľadu zváži zapojenie uvedených orgánov.

5. Ak je krízová situácia obmedzená na konkrétny subjekt skupiny, situáciu riadi člen kolégia zodpovedný za dohľad nad uvedeným dotknutým subjektom skupiny v spolupráci s orgánom konsolidovaného dohľadu.

Článok 14

Koordinácia posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu

1. Na účely článku 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 koordinuje orgán konsolidovaného dohľadu vypracúvanie návrhu koordinovaného posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu na základe vlastného posúdenia a posúdenia členmi kolégia vykonávajúcimi dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté.

2. Návrh koordinovaného posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu sa vzťahuje na subjekty skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté. Orgán konsolidovaného dohľadu primerane zohľadňuje stanoviská a posúdenia členov kolégia zodpovedných za dohľad nad uvedenými subjektmi skupiny.

3. Ak je krízová situácia obmedzená na konkrétny subjekt skupiny, člen kolégia zodpovedný za dohľad nad uvedeným subjektom skupiny vykonáva v spolupráci s orgánom konsolidovaného dohľadu posúdenie krízovej situácie v rámci dohľadu.

Článok 15

Koordinácia reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Na účely článku 20 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 vedie orgán konsolidovaného dohľadu vypracovanie koordinovanej reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu, pokiaľ ide o skupinu a tie jej subjekty v skupine, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté. Orgán konsolidovaného dohľadu primerane zohľadňuje stanoviská a posúdenia členov kolégia zodpovedných za dohľad nad týmito subjektmi skupiny.

2. Ak je krízová situácia obmedzená na konkrétny subjekt skupiny, člen kolégia zodpovedný za dohľad nad uvedeným subjektom skupiny vedie vypracovanie koordinovanej reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu v spolupráci s orgánom konsolidovaného dohľadu.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia vykonávajú úlohy uvedené v odsekoch 1 a 2 bez zbytočného odkladu.

4. Vypracovanie koordinovaného posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu podľa článku 14 a vypracovanie koordinovanej reakcie na túto kritickú situáciu v rámci dohľadu môžu prebiehať súbežne.

Článok 16

Monitorovanie a aktualizácia koordinovanej reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Na účely článku 21 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 koordinuje orgán konsolidovaného dohľadu monitorovanie vykonávania dohodnutých akcií stanovených v koordinovanej reakcii v rámci dohľadu podľa článku 15.

2. Členovia kolégia zodpovední za dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, podľa potreby informujú orgán konsolidovaného dohľadu o vývoji krízovej situácie a vykonávaní dohodnutých akcií týkajúcich sa im príslušných subjektov skupiny.

3. Všetky aktualizované údaje o monitorovaní koordinovanej reakcie v rámci dohľadu poskytuje orgán konsolidovaného dohľadu členom kolégia vrátane EBA a zahŕňajú skupinu a tie subjekty skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť postihnuté.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu a členovia kolégia zodpovední za dohľad nad subjektmi skupiny, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, posúdia potrebu aktualizácie koordinovanej reakcie v rámci dohľadu s prihliadnutím na informácie, ktoré si navzájom poskytnú pri monitorovaní jej realizácie.

5. Požiadavky stanovené v odsekoch 1 až 4 sa uplatňujú bez zbytočného odkladu.

KAPITOLA 3

OPERAČNÉ FUNGOVANIE KOLÉGIÍ ZRIADENÝCH V SÚLADE S ČLÁNKOM 51 ODS. 3 SMERNICE 2013/36/EÚ

ODDIEL 1

Zriadenie a fungovanie kolégií

Článok 17

Vytvorenie a aktualizácia mapovania inštitúcie, zriadenie kolégia, vytvorenie a aktualizácia zoznamov kontaktných údajov a uzatvorenie a zmena písomných dohôd o koordinácii a spolupráci

Pre kolégiá zriadené v súlade s článkom 51 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ príslušné orgány domovského členského štátu vytvoria a aktualizujú v príslušnom rozsahu v súlade s článkami 2 až 5 mapovanie inštitúcie, zriadia kolégium, vytvoria a aktualizujú zoznamy kontaktných údajov a uzatvoria a zmenia písomné dohody o koordinácii a spolupráci.

Článok 18

Operačné aspekty zasadnutí a činností kolégia

1. Príslušné orgány domovského členského štátu nadviažu pravidelnú spoluprácu s členmi kolégia, ktorá môže mať formu zasadnutí alebo iných činností.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú členom kolégia vrátane EBA organizáciu a ciele zasadnutí a činností kolégia.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu jasne stanovia ciele zasadnutí kolégia. Príslušné orgány domovského členského štátu zabezpečia, aby sa uvedené ciele premietli do bodov programu zasadnutí a vyzvú všetkých členov kolégia, aby navrhli ďalšie body programu. Príslušné orgány domovského členského štátu zohľadňujú všetky návrhy bodov programu, ktoré predložili členovia kolégia, a na požiadanie vysvetlia dôvod, prečo neboli začlenené.

4. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia, ktorí sú zapojení do konkrétnej činnosti alebo zasadnutia kolégia, rozosielajú dokumenty a príspevky k pracovným dokumentom v dostatočnom predstihu, aby mohli všetci účastníci kolégia aktívne prispieť k diskusiám.

ODDIEL 2

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri bežnej činnosti

Článok 19

Všeobecný rámec pre výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu, členmi kolégia a pozorovateľmi

1. Na účely článku 28 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 postúpia členovia kolégia informácie príslušným orgánom domovského členského štátu.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu postúpia informácie uvedené v odseku 1:

a)	členom kolégia;

b)	pozorovateľom, ak to príslušné orgány domovského členského štátu považujú za vhodné, a v súlade s podmienkami ich účasti v kolégiu.

3. Ak sa príslušné orgány domovského členského štátu domnievajú, že akékoľvek informácie uvedené v odseku 1 nie sú pre konkrétneho člena kolégia relevantné, musia to s uvedeným členom vopred konzultovať a poskytnúť mu kľúčové body informácií, aby mohol uvedený člen určiť ich skutočnú relevantnosť.

4. Keď je kolégium usporiadané do rôznych čiastkových štruktúr, príslušné orgány domovského členského štátu priebežne a včas plne informujú všetkých členov kolégia o prijatých krokoch alebo o opatreniach vykonaných v rôznych čiastkových štruktúrach kolégia.

5. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia sa dohodnú na prostriedkoch výmeny informácií a túto dohodu upresnia v písomných dohodách o koordinácii a spolupráci podľa článku 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

Článok 20

Vytvorenie a aktualizácia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu

1. Na účely vytvorenia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu podľa článku 99 smernice 2013/36/EÚ v súlade s článkom 31 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 poskytnú členovia kolégia svoje príspevky príslušným orgánom domovského členského štátu.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu vypracujú po prijatí príspevkov od členov kolégia návrh programu previerok kolégia v oblasti dohľadu.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu rozošlú návrh programu previerok kolégia v oblasti dohľadu členom kolégia, vyzvú ich, aby poskytli svoje stanoviská k oblastiam spoločnej práce, a uvedú primeranú lehotu na predloženie uvedených stanovísk.

4. Na účely dokončenia programu previerok kolégia v oblasti dohľadu príslušné orgány domovského členského štátu zohľadňujú všetky stanoviská a výhrady vyjadrené členmi kolégia a v prípade potreby vysvetlia dôvod, prečo neboli začlenené.

5. Po dokončení programu previerok kolégia v oblasti dohľadu ho príslušné orgány domovského členského štátu oznámia členom kolégia.

7. Príslušné orgány domovského členského štátu aktualizujú program previerok kolégia v oblasti dohľadu podľa postupu vymedzeného v odsekoch 1 až 5.

ODDIEL 3

Plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri príprave na krízové situácie a počas nich a záverečné ustanovenia

Článok 21

Stanovenie a aktualizácia rámca kolégia pre krízové situácie

1. Na účely stanovenia rámca kolégia pre krízové situácie príslušné orgány domovského členského štátu vypracujú návrh podľa článku 32 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu predkladajú svoj návrh členom kolégia, vyzvú ich, aby poskytli svoje stanoviská, a uvedú primeranú lehotu na predloženie uvedených stanovísk.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu zohľadňujú všetky stanoviská a výhrady vyjadrené členmi kolégia a v prípade potreby vysvetlia dôvod, prečo neboli začlenené.

4. Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú konečnú verziu rámca kolégia pre krízové situácie členom kolégia.

5. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia aspoň raz ročne posúdia potrebu rámec kolégia pre krízové situácie aktualizovať.

6. Príslušné orgány domovského členského štátu a členovia kolégia aktualizujú rámec kolégia pre krízové situácie podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 až 4.

Článok 22

Výmena informácií počas krízovej situácie

1. Ak sa príslušné orgány domovského členského štátu dozvedia o krízovej situácii, ktorá postihuje alebo pravdepodobne postihne inštitúciu, bez zbytočného odkladu upozornia EBA a členov kolégia.

2. Ak sa člen kolégia dozvie o krízovej situácii, ktorá postihuje alebo pravdepodobne postihne pobočku v jeho jurisdikcii, bez zbytočného odkladu upozorní príslušné orgány domovského členského štátu.

Článok 23

Koordinácia posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu

Na účely článku 34 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 rozošlú príslušné orgány domovského členského štátu posúdenie krízovej situácie v rámci dohľadu členom kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté.

Článok 24

Koordinácia a monitorovanie reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu

1. Na účely článku delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 vypracujú príslušné orgány domovského členského štátu koordinovanú reakciu na krízovú situáciu v rámci dohľadu. Príslušné orgány domovského členského štátu primerane zohľadňujú stanoviská členov kolégia, ktorí vykonávajú dohľad nad pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu v prípade potreby koordinujú monitorovanie vykonávania všetkých akcií stanovených v reakcii v rámci dohľadu.

3. Členovia kolégia informujú príslušné orgány domovského členského štátu o vývoji krízovej situácie a vykonávaní všetkých dohodnutých akcií týkajúcich sa pobočiek v ich jurisdikcii.

4. Všetky aktualizované údaje o monitorovaní reakcie v rámci dohľadu poskytujú príslušné orgány domovského členského štátu členom kolégia vrátane EBA.

5. Vypracovanie posúdenia krízovej situácie v rámci dohľadu podľa článku 23 a vypracovanie reakcie na túto kritickú situáciu v rámci dohľadu môžu prebiehať súbežne.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/98, zo 16. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na presné stanovenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu (pozri stranu 2 tohto úradného vestníka).

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/100, zo 16. októbra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy spresňujúce spoločný rozhodovací proces, pokiaľ ide o žiadosti o určité prudenciálne povolenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (pozri stranu 45 tohto úradného vestníka).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

PRÍLOHA I

Vzor pre mapovanie

Materská inštitúcia v EÚ/materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ/materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ/inštitúcia
Celková suma aktív a podsúvahových položiek (v mil. EUR)
Je určená ako globálne systémovo významná inštitúcia (G-SII) alebo inak systémovo významná inštitúcia (O-SII)?
Bola udelená výnimka podľa článku 7 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (výnimky z kapitálových požiadaviek)? (Á/N)
Bola udelená výnimka podľa článku 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (výnimky z požiadaviek na likviditu)? (Á/N)

Inštitúcie povolené v členskom štáte/subjekty finančného sektora povolené v členskom štáte

Je inštitúcia/subjekt finančného sektora významná(ý) pre skupinu?

(Á/N)

Je inštitúcia/subjekt finančného sektora významná(ý) pre členský štát, v ktorom je povolená(ý)?

(Á/N)

Celková suma aktív a podsúvahových položiek inštitúcie/subjektu finančného sektora (v mil. EUR)

Kritériá použité na určenie významu pre členský štát, podľa potreby

Kritériá použité na určenie významu pre skupinu, podľa potreby

Bola udelená výnimka podľa článku 7 alebo článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

(výnimky z kapitálových požiadaviek)?

(Á/N)

Príslušný orgán/iný orgán

Členský štát

Inštitúcia/subjekt finančného sektora

Identifikačný kód právneho subjektu, ak takýto kód existuje (predbežné identifikačné kódy právneho subjektu alebo systém globálnych identifikátorov právneho subjektu)

Je inštitúcia/subjekt finančného sektora určená(ý) ako O-SII?

Bezprostredná materská spoločnosť inštitúcie/subjektu finančného sektora

Identifikačný kód právneho subjektu, ak takýto kód existuje (predbežné identifikačné kódy právneho subjektu alebo systém globálnych identifikátorov právneho subjektu)

Je bezprostredná materská spoločnosť určená ako O-SII?

Kolégium pre riešenie krízových situácií:

Členské a pozorovateľské krajiny:

Členské a pozorovateľské orgány:

Skupina pre krízové riadenie (CMG):

Členské krajiny:

Členské orgány:

		Názov orgánu konsolidovaného dohľadu alebo príslušného orgánu domovského členského štátu:
		Adresa orgánu konsolidovaného dohľadu alebo príslušného orgánu domovského členského štátu:
		Kontaktná osoba (meno, e-mailová adresa, telefónne číslo) orgánu konsolidovaného dohľadu alebo príslušného orgánu domovského členského štátu:

Bola udelená výnimka podľa článku 8 alebo článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (výnimky z požiadaviek na likviditu)? (Á/N)	Je príslušný orgán členom kolégia alebo pozorovateľom v kolégiu? Ak áno a je súčasťou určitej čiastkovej štruktúry kolégia, spresnite.	Pobočky zriadené v členskom štáte						Je pobočka významná pre skupinu? (Á/N)	Kritériá použité na určenie významu, podľa potreby	Je pobočka významná pre členský štát podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ? (Á/N)	Je príslušný orgán členom kolégia alebo pozorovateľom v kolégiu? Ak áno a je súčasťou určitej čiastkovej štruktúry kolégia, spresnite.
		Príslušný orgán/iný orgán	Členský štát	Pobočka	Inštitúcia, v rámci ktorej je pobočka zriadená	Identifikačný kód právneho subjektu inštitúcie, v rámci ktorej je pobočka zriadená, ak takýto kód existuje (predbežné identifikačné kódy právneho subjektu alebo systém globálnych identifikátorov právneho subjektu)	Je inštitúcia, v rámci ktorej je pobočka zriadená, určená ako O-SII? (Á/N)	Je pobočka významná pre skupinu? (Á/N)	Kritériá použité na určenie významu, podľa potreby

Inštitúcie povolené a pobočky zriadené v tretej krajine						Je inštitúcia/pobočka významná pre skupinu? (Á/N)	Kritériá použité na určenie významu, podľa potreby	Posúdili všetci členovia kolégia požiadavky na dôvernosť a služobné tajomstva, ktoré sa vzťahujú na orgán dohľadu tretej krajiny, ako rovnocenné? (Á/N)	Je orgán dohľadu tretej krajiny pozorovateľom v kolégiu? Ak áno a je súčasťou určitej čiastkovej štruktúry kolégia, spresnite.
Orgán dohľadu tretej krajiny	Tretia krajina	Inštitúcia/pobočka	Identifikačný kód právneho subjektu inštitúcie, ak takýto kód existuje (predbežné identifikačné kódy právneho subjektu alebo systém globálnych identifikátorov právneho subjektu)	Bezprostredná materská spoločnosť inštitúcie	Identifikačný kód právneho subjektu bezprostrednej materskej spoločnosti, ak takýto kód existuje (predbežné identifikačné kódy právneho subjektu alebo systém globálnych identifikátorov právneho subjektu)	Je inštitúcia/pobočka významná pre skupinu? (Á/N)	Kritériá použité na určenie významu, podľa potreby












Existuje iná štruktúra kolégia mimo Európy? (Á/N) (ak áno, uveďte názov kolégia a hostiteľského orgánu dohľadu):	Členské krajiny:	Členské orgány:
Názov kolégia

PRÍLOHA II

Vzor písomných dohôd o koordinácii a spolupráci kolégia dohľadu zriadeného pre

skupinu <XY>/inštitúciu <A>

28.1.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 21/45

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/100

zo 16. októbra 2015,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy spresňujúce spoločný rozhodovací proces, pokiaľ ide o žiadosti o určité prudenciálne povolenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 20 ods. 8,

keďže:

(1)

Pri posudzovaní úplnosti žiadosti o určité prudenciálne povolenia pred rozhodnutím o udelení alebo neudelení povolení uvedených v článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány mali zabezpečiť včasnú a efektívnu vzájomnú spoluprácu a rozvíjať spoločné porozumenie týkajúce sa doručenia úplnej žiadosti alebo aspektov žiadosti, ktoré sa považujú za neúplné.

(2)

Orgán konsolidovaného dohľadu by mal žiadateľovi a relevantným príslušným orgánom potvrdiť dátum doručenia úplnej žiadosti s cieľom zabezpečiť prehľadnosť v súvislosti s presným dátumom začatia šesťmesačného obdobia na dosiahnutie spoločného rozhodnutia a s cieľom minimalizovať riziko možných sporov týkajúcich sa uvedeného dátumu začatia.

(3)

Posudzovanie úplnosti žiadosti by sa malo vykonať na základe záležitostí, ktoré sú príslušné orgány povinné posudzovať pri rozhodovaní o tom, či udeliť požadované povolenie. Prepojenie medzi posúdením, ktoré majú vykonať príslušné orgány, a očakávanými informáciami, ktoré majú byť obsiahnuté v predložených žiadostiach, je podstatné na zlepšenie kvality žiadostí a zabezpečí sa ním konzistentnosť v kolégiách orgánov dohľadu, pokiaľ ide o obsah žiadostí, ako aj o posúdenie ich úplnosti.

(4)

V snahe zabezpečiť konzistentné uplatňovanie postupu na dosiahnutie spoločného rozhodnutia je dôležité, aby bol dobre vymedzený každý krok. Jasne uvedený postup uľahčuje včasnú výmenu informácií, zabezpečuje primerané prideľovanie a efektívne riadenie zdrojov dohľadu, podporuje vzájomné porozumenie, rozvíja vzťahy založené na dôvere medzi orgánmi dohľadu a podporuje účinný dohľad.

(5)

Posudzovanie úplnosti žiadosti by sa nemalo vzťahovať na posudzovanie žiadosti, ktoré príslušné orgány vykonávajú pri vypracúvaní svojho stanoviska k tomu, či udeliť povolenie. Čas pridelený na každý krok spoločného rozhodovacieho procesu by preto mal byť primeraný zložitosti a rozsahu daného kroku, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že lehotu na dosiahnutie spoločného rozhodnutia nemožno predĺžiť ani pozastaviť.

(6)

Orgán konsolidovaného dohľadu by mal byť schopný posúdiť, či model, ktorého povolenie sa požaduje, zachytáva expozície v jurisdikciách mimo Únie, a akým spôsobom. V tejto súvislosti by sa mali podporovať vzájomné vzťahy medzi príslušnými orgánmi a orgánmi dohľadu tretích krajín s cieľom umožniť príslušným orgánom vypracovať úplné posúdenie výkonnosti modelu.

(7)	Včasné a realistické plánovanie spoločného rozhodovacieho procesu má zásadný význam. Každý zapojený príslušný orgán by mal orgánu konsolidovaného dohľadu poskytnúť svoj príspevok do spoločného rozhodnutia včas a efektívnym spôsobom.

(8)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania by sa mali stanoviť kroky, ktoré bude treba dodržiavať pri posudzovaní a dosahovaní spoločného rozhodnutia, pričom treba zároveň zohľadniť skutočnosť, že niektoré úlohy tohto postupu možno vykonávať súčasne a iné postupne.

(9)	S cieľom uľahčiť dosahovanie spoločných rozhodnutí je dôležité, aby príslušné orgány zapojené do procesu rozhodovania viedli vzájomný dialóg, a to najmä pred finalizáciou spoločných rozhodnutí.

(10)	Na zabezpečenie stanovenia účinného postupu by orgán konsolidovaného dohľadu mal mať konečnú zodpovednosť za stanovenie krokov, ktoré sa majú dodržiavať pri dosahovaní spoločného rozhodnutia o schválení interných modelov.

(11)	Zavedením jasných ustanovení týkajúcich sa obsahu spoločných rozhodnutí by sa malo zabezpečiť, aby spoločné rozhodnutia boli plne zdôvodnené a aby prispeli k efektívnemu monitorovaniu všetkých podmienok.

(12)	S cieľom objasniť postup, ktorý sa má dodržiavať, keď sa dosiahne spoločné rozhodnutie, zabezpečiť transparentnosť pri zaobchádzaní s výsledkom rozhodnutia a uľahčiť v prípade potreby náležité následné opatrenia by sa mali stanoviť normy týkajúce sa oznamovania spoločného rozhodnutia.

(13)

Harmonogram postupu dosahovania spoločného rozhodnutia o žiadostiach o povolenia, ktoré sa týkajú významných rozšírení alebo zmien modelov a deľby práce medzi orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány, by mal byť primeraný rozsahu uvedených významných rozšírení alebo zmien modelov.

(14)

Spoločný rozhodovací proces podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zahŕňa aj postup, ktorý sa má dodržiavať, ak sa spoločné rozhodnutie nedosiahne. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto aspektu postupu, a najmä s cieľom zabezpečiť sformulovanie plne zdôvodnených rozhodnutí a objasniť zohľadňovanie akýchkoľvek názorov a námietok vyjadrených relevantnými príslušnými orgánmi by sa mali stanoviť normy týkajúce sa harmonogramu prijímania rozhodnutí, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, ako aj ich oznamovania.

(15)	Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo – EBA) predložil Európskej komisii.

(16)

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa spresňuje spoločný rozhodovací proces uvedený v článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 so zreteľom na žiadosti o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283, článku 312 ods. 2 a článku 363 uvedeného nariadenia s cieľom uľahčiť spoločné rozhodnutia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„relevantný príslušný orgán“ je príslušný orgán iný než orgán konsolidovaného dohľadu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami, ktoré sa zúčastňujú na predkladaní spoločnej žiadosti, materskou inštitúciou v EÚ, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ v členskom štáte, a od ktorého sa požaduje, aby dosiahol spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 o žiadosti uvedenej v článku 20 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia;

2.	„žiadateľ“ je materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, ktoré predkladajú žiadosť;

3.	„hodnotiaca správa“ je správa obsahujúca posúdenie žiadosti v súlade s článkom 6.

KAPITOLA II

SPOLOČNÝ ROZHODOVACÍ PROCES

Článok 3

Zapojenie orgánov dohľadu tretej krajiny do procesu posudzovania

1. Orgán konsolidovaného dohľadu sa môže rozhodnúť, že zapojí orgány dohľadu tretej krajiny, ktoré sa zúčastňujú na práci kolégia orgánov dohľadu podľa článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 (3), do posudzovania žiadostí predložených podľa článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak žiadateľ pôsobí v danej tretej krajine a má v úmysle uplatňovať dotknuté metodiky na expozície v tejto tretej krajine. V takom prípade orgán konsolidovaného dohľadu a uvedené orgány musia dosiahnuť dohodu o rozsahu zapojenia orgánov dohľadu tretej krajiny na tieto účely:

a)	poskytnutie orgánu konsolidovaného dohľadu ich príspevku k hodnotiacej správe, ktorú vypracoval orgán konsolidovaného dohľadu;

b)	doplnenie príspevkov uvedených v písmene a) ako príloh k hodnotiacej správe, ktorú vypracoval orgán konsolidovaného dohľadu.

2. Keď sa orgán konsolidovaného dohľadu rozhodne zapojiť orgány dohľadu tretej krajiny, nesmie týmto orgánom poskytnúť hodnotiace správy, ktoré vypracovali jednotlivé relevantné príslušné orgány, bez výslovného súhlasu daného relevantného príslušného orgánu.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu priebežne a v plnej miere informuje relevantné príslušné orgány o rozsahu, úrovni a povahe zapojenia orgánov dohľadu tretej krajiny do procesu posudzovania, ako aj o rozsahu, v akom hodnotiaca správa, ktorú vypracoval orgán konsolidovaného dohľadu, čerpala z ich príspevkov.

Článok 4

Posudzovanie úplnosti žiadosti

1. Po doručení žiadosti o povolenie uvedené v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283, článku 312 ods. 2 alebo článku 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, predloženej žiadateľom orgán konsolidovaného dohľadu postúpi žiadosť relevantným príslušným orgánom, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do desiatich dní.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány posúdia úplnosť žiadosti v lehote šiestich týždňov od doručenia žiadosti orgánu konsolidovaného dohľadu.

3. Žiadosť sa považuje za úplnú, ak obsahuje všetky informácie, ktoré príslušné orgány potrebujú na posúdenie tejto žiadosti v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013, a najmä v článkoch 143, 144, 151, 283, 312 a 363 uvedeného nariadenia.

4. Relevantné príslušné orgány poskytnú svoje posúdenie úplnosti žiadosti orgánu konsolidovaného dohľadu.

5. V posúdení uvedenom v odseku 4 sa uvedú všetky prvky žiadosti, ktoré sú posúdené ako neúplné alebo chýbajúce.

6. Keď relevantný príslušný orgán neposkytne orgánu konsolidovaného dohľadu svoje posúdenie úplnosti žiadosti v lehote uvedenej v odseku 2, znamená to, že relevantný príslušný orgán považuje žiadosť za úplnú.

7. Keď sa orgán konsolidovaného dohľadu alebo ktorýkoľvek z relevantných príslušných orgánov domnievajú, že informácie poskytnuté v žiadosti nie sú úplné, orgán konsolidovaného dohľadu informuje žiadateľa o tých aspektoch žiadosti, ktoré sú považované za neúplné alebo chýbajúce, a poskytne žiadateľovi príležitosť predložiť chýbajúce informácie.

8. Ak žiadateľ poskytne chýbajúce informácie uvedené v odseku 7, orgán konsolidovaného dohľadu postúpi uvedené informácie relevantným príslušným orgánom, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do desiatich dní od doručenia uvedených informácií.

9. Orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány posúdia úplnosť žiadosti, pričom zohľadňujú dodatočné informácie, a to do šiestich týždňov od doručenia uvedených informácií orgánu konsolidovaného dohľadu v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 3 až 6.

10. Ak sa úplná žiadosť už predtým posúdila ako neúplná, šesťmesačná lehota uvedená v článku 20 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa považuje za začatú v deň doručenia informácií, ktorými sa skompletizovala žiadosť, orgánu konsolidovaného dohľadu.

11. Keď sa žiadosť posúdi ako úplná, orgán konsolidovaného dohľadu informuje žiadateľa a relevantné príslušné orgány o tejto skutočnosti spolu s dátumom doručenia úplnej žiadosti alebo dátumom doručenia informácií, ktorými sa skompletizovala žiadosť.

12. Orgán konsolidovaného dohľadu alebo ktorýkoľvek z relevantných príslušných orgánov môžu v každom prípade požiadať žiadateľa, aby poskytol dodatočné ďalšie informácie na účely posúdenia žiadosti a dosiahnutia spoločného rozhodnutia o žiadosti.

Článok 5

Plánovanie krokov spoločného rozhodovacieho procesu

1. Pred začiatkom spoločného rozhodovacieho procesu sa orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány dohodnú na harmonograme krokov, ktoré treba dodržiavať v spoločnom rozhodovacom procese, a na deľbe práce. V prípade nezhody stanoví harmonogram orgán konsolidovaného dohľadu po zvážení názorov a námietok vyjadrených relevantnými príslušnými orgánmi. Harmonogram sa stanoví do šiestich týždňov od doručenia úplnej žiadosti. Po finalizácii orgán konsolidovaného dohľadu postúpi harmonogram relevantným príslušným orgánom.

2. Harmonogram musí obsahovať dátum doručenia úplnej žiadosti podľa článku 4 ods. 9 a aspoň tieto kroky:

a)	dohodu o harmonograme a deľbe práce medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a relevantnými príslušnými orgánmi;

b)	dohodu o rozsahu zapojenia orgánov dohľadu tretej krajiny podľa článku 3;

c)	dialóg medzi orgánom konsolidovaného dohľadu, relevantnými príslušnými orgánmi a žiadateľom o podrobnostiach žiadosti, ak to orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány považujú za potrebné;

d)	predloženie hodnotiacich správ od relevantných príslušných orgánov orgánu konsolidovaného dohľadu podľa článku 6 ods. 2;

e)	dialóg o hodnotiacich správach medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a relevantnými príslušnými orgánmi podľa článku 7 ods. 2;

f)	vypracovanie návrhu spoločného rozhodnutia orgánom konsolidovaného dohľadu a jeho predloženie relevantným príslušným orgánom podľa článku 7 ods. 3 a 4;

g)	konzultácie o návrhu spoločného rozhodnutia so žiadateľom, keď si to vyžadujú právne predpisy členského štátu;

h)	dialóg medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a relevantnými príslušnými orgánmi o návrhu spoločného rozhodnutia podľa článku 7 ods. 4;

i)	predloženie návrhu spoločného rozhodnutia od orgánu konsolidovaného dohľadu relevantným príslušným orgánom na účely dohody a dosiahnutie spoločného rozhodnutia podľa článku 8;

j)	oznámenie spoločného rozhodnutia žiadateľovi podľa článku 9.

3. Harmonogram musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)	je primeraný rozsahu žiadosti;

b)	odzrkadľuje sa v ňom rozsah a zložitosť každej úlohy vykonávanej relevantnými príslušnými orgánmi a orgánom konsolidovaného dohľadu, ako aj zložitosť inštitúcií skupiny, na ktorú sa má uplatňovať spoločné rozhodnutie;

c)	zohľadňujú sa v ňom podľa možnosti ostatné činnosti vykonávané orgánom konsolidovaného dohľadu a relevantnými príslušnými orgánmi v rámci programu previerok kolégia orgánov dohľadu uvedeného v článku 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98.

4. V deľbe práce sa odzrkadľujú tieto skutočnosti:

a)	rozsah a zložitosť žiadosti;

b)	význam rozsahu žiadosti pre každú inštitúciu;

c)	druh a umiestnenie expozícií alebo rizík, na ktoré sa žiadosť vzťahuje;

d)	rozsah, v akom expozície alebo riziká predpokladané v konkrétnej jurisdikcii prispievajú k významu zmien alebo rozšírení modelov pri posudzovaní na konsolidovanej úrovni;

e)	schopnosť orgánu konsolidovaného dohľadu a každého relevantného príslušného orgánu splniť úlohy potrebné na vykonanie posúdenia a poskytnúť plne odôvodnené stanovisko.

Na účely prvého pododseku písm. c), keď je geografické umiestnenie expozícií alebo rizík odlišné od miesta, z ktorého sú expozície alebo riziká riadené, pripisované alebo obchodované, sa deľbou práce stanovia rôzne povinnosti pre príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádzajú expozície alebo riziká, a pre príslušné orgány členského štátu, v ktorom sú tieto expozície alebo riziká riadené, pripisované alebo obchodované.

5. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi žiadateľovi orientačný dátum dialógu uvedeného v odseku 2 písm. c) a odhadovaný dátum oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. i).

6. Ak je potrebné aktualizovať harmonogram alebo deľbu práce, orgán konsolidovaného dohľadu tak musí urobiť po konzultáciách s relevantnými príslušnými orgánmi.

Článok 6

Vypracovanie hodnotiacich správ

1. Relevantné príslušné orgány a orgán konsolidovaného dohľadu posudzujú žiadosť na základe deľby práce stanovenej v súlade s článkom 5 ods. 1 Tieto posúdenia musia mať formu hodnotiacich správ.

2. Každý relevantný príslušný orgán poskytne svoju hodnotiacu správu orgánu konsolidovaného dohľadu v lehote stanovenej v harmonograme podľa článku 5 ods. 2 písm. d).

3. Každá hodnotiaca správa musí obsahovať prinajmenšom všetky z týchto prvkov:

a)	stanovisko k tomu, či by sa požadované povolenie malo alebo nemalo udeliť na základe požiadaviek stanovených v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283, článku 312 ods. 2 alebo článku 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 spolu s odôvodnením na podporu stanoviska;

b)	prípadné podmienky, ktorým by malo takéto povolenie podliehať, vrátane zodpovedajúcich odôvodnení a harmonogramu ich plnenia;

c)	posúdenia týkajúce sa záležitostí, ktoré sú príslušné orgány povinné posudzovať v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sa týkajú povolení uvedených v článkoch 143, 144, 151, 283, 312 alebo 363 uvedeného nariadenia;

d)	prípadné odporúčania týkajúce sa nápravy nedostatkov zistených pri hodnotení žiadosti a dosahovaní spoločného rozhodnutia o žiadosti.

Článok 7

Vypracovanie návrhu spoločného rozhodnutia

1. Každú hodnotiacu správu uvedenú v článku 6 oznámi orgán konsolidovaného dohľadu relevantnému príslušnému orgánu, ak je daný príspevok dôležitý na účely posúdenia uvedeným relevantným príslušným orgánom.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu sa zapája do dialógu, ako sa uvádza v harmonograme podľa článku 5 ods. 2 písm. e), s relevantnými príslušnými orgánmi na základe hodnotiacich správ, ktoré vypracoval orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány, s cieľom vypracovať návrh spoločného rozhodnutia.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje plne odôvodnený návrh spoločného rozhodnutia. V návrhu spoločného rozhodnutia sa musia uviesť všetky tieto položky:

a)	názvy orgánu konsolidovaného dohľadu a relevantných príslušných orgánov zapojených do návrhu spoločného rozhodnutia;

b)	názov skupiny inštitúcií a zoznam všetkých inštitúcií v rámci skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje návrh spoločného rozhodnutia, spolu s podrobnosťami o rozsahu uplatňovania návrhu spoločného rozhodnutia;

c)	odkazy na uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania návrhu spoločného rozhodnutia;

d)	dátum návrhu spoločného rozhodnutia a všetkých jeho prípadných aktualizácií v prípade významných rozšírení alebo zmien, ako sa uvádza v článku 13;

e)	stanovisko k poskytnutiu požadovaného povolenia na základe hodnotiacich správ uvedených v článku 6;

f)	ak sa podľa stanoviska uvedeného v písmene e) má požadované povolenie udeliť, dátum, od ktorého sa uvedené povolenie udeľuje;

g)	stručný opis výsledkov posúdení pre každú inštitúciu v rámci skupiny;

h)	akékoľvek odporúčania na nápravu všetkých nedostatkov zistených pri hodnotení žiadosti a dosahovaní spoločného rozhodnutia o žiadosti;

i)	podľa potreby akékoľvek podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať pred použitím povolenia uvedeného v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283, článku 312 ods. 2 alebo článku 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vrátane príslušného odôvodnenia;

j)	referenčný dátum, na ktorý sa vzťahujú písmená g), h) a i);

k)	harmonogram splnenia podmienok uvedených v písmene i) alebo prípadne vykonania odporúčaní uvedených v písmene h);

l)	podľa potreby harmonogram vykonávania návrhu spoločného rozhodnutia v príslušných vnútroštátnych povoleniach.

4. Orgán konsolidovaného dohľadu podľa potreby poskytne návrh spoločného rozhodnutia relevantným príslušným orgánom na účely dialógu uvedeného v článku 5 ods. 2 písm. h).

Článok 8

Dosiahnutie spoločného rozhodnutia

1. Orgán konsolidovaného dohľadu podľa potreby reviduje návrh spoločného rozhodnutia s cieľom zohľadniť závery dialógu uvedeného v článku 7 ods. 4 a vypracuje konečný návrh spoločného rozhodnutia.

2. Orgán konsolidovaného dohľadu pošle konečný návrh spoločného rozhodnutia relevantným príslušným orgánom bez zbytočného odkladu a v lehote stanovenej v harmonograme podľa článku 5 ods. 2 písm. i), pričom im stanoví lehotu, v ktorej majú poskytnúť svoj písomný súhlas, ktorý môžu poslať elektronicky.

3. Relevantné príslušné orgány, ktoré dostanú konečný návrh spoločného rozhodnutia a nemajú námietky, poskytnú orgánu konsolidovaného dohľadu v stanovenej lehote svoj písomný súhlas.

4. Spoločné rozhodnutie sa považuje za dosiahnuté iba vtedy, ak všetky relevantné príslušné orgány poskytli svoj písomný súhlas.

5. Spoločné rozhodnutie sa skladá zo spoločného rozhodnutia a písomných súhlasov, ktoré sú k nemu pripojené. Spoločné rozhodnutie poskytuje všetkým relevantným príslušným orgánom orgán konsolidovaného dohľadu.

Článok 9

Oznámenie spoločného rozhodnutia

1. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi spoločné rozhodnutie uvedené v článku 8 ods. 5 žiadateľovi v súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podľa potreby spolu s informáciami o uplatňovaní spoločného rozhodnutia v príslušných vnútroštátnych povoleniach v lehote stanovenej v harmonograme podľa článku 5 ods. 2 písm. j).

2. Orgán konsolidovaného dohľadu potvrdí relevantným príslušným orgánom, že žiadateľovi oznámil spoločné rozhodnutie.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu a relevantné príslušné orgány podľa potreby prediskutujú spoločné rozhodnutie s inštitúciami, ktoré majú sídlo v ich jurisdikcii a sú predmetom spoločného rozhodnutia s cieľom vysvetliť podrobnosti rozhodnutia a jeho uplatňovanie.

KAPITOLA III

NEZHODY A ROZHODNUTIA PRIJATÉ PRI NEDOSIAHNUTÍ SPOLOČNÉHO ROZHODNUTIA

Článok 10

Rozhodovací proces pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia

1. Ak sa v lehote uvedenej v článku 20 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 dohoda nedosiahne, orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z relevantných príslušných orgánov vedie konzultácie s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA). Orgán konsolidovaného dohľadu môže konzultovať EBA z vlastného podnetu.

2. Ak sa v lehote uvedenej v článku 20 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 spoločné rozhodnutie nedosiahne, rozhodnutie orgánu konsolidovaného dohľadu uvedené v článku 20 ods. 4 prvom pododseku uvedeného nariadenia sa písomne zdokumentuje a prijme sa k najneskoršiemu z týchto dátumov:

a)	jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 20 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak ani jeden z dotknutých príslušných orgánov nepostúpi vec EBA v súlade s článkom 20 ods. 4 štvrtým pododsekom uvedeného nariadenia;

b)	jeden mesiac po tom, ako EBA poskytne akékoľvek poradenstvo podľa odseku 1 tohto článku, ak orgán konsolidovaného dohľadu konzultoval EBA v lehote uvedenej v článku 20 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	jeden mesiac po akomkoľvek rozhodnutí, ktoré prijal EBA v súlade s článkom 20 ods. 4 štvrtým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3. Ak bol podľa odseku 1 konzultovaný EBA, rozhodnutie orgánu konsolidovaného dohľadu uvedené v odseku 2 musí zahŕňať vysvetlenie týkajúce sa prípadných odchýlok od poradenstva EBA.

Článok 11

Vypracovanie návrhov rozhodnutí prijatých pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia

Rozhodnutie prijaté orgánom konsolidovaného dohľadu v prípade, že sa nedosiahne spoločné rozhodnutie, obsahuje podľa potreby všetky položky uvedené v článku 7 ods. 3

Článok 12

Oznamovanie rozhodnutí prijatých pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia

Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi a relevantným príslušným orgánom bezodkladne v súlade s článkom 20 ods. 4 tretím pododsekom nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

KAPITOLA IV

AKTUALIZÁCIA ROZHODNUTÍ V PRÍPADE VÝZNAMNÝCH ROZŠÍRENÍ ALEBO ZMIEN MODELOV A NADOBUDNUTIE ÚČINNOSTI

Článok 13

Významné rozšírenia alebo zmeny modelov

1. Ak sa žiadosť o povolenie týka významných rozšírení alebo zmien modelov v súlade s článkom 143 ods. 3, článkom 151 ods. 4 alebo 9, článkom 283, článkom 312 ods. 2 alebo článkom 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad inštitúciami, ktoré sú ovplyvnené týmito významnými rozšíreniami alebo zmenami modelov, pracujú spolu a v plnom rozsahu konzultujú s cieľom rozhodnúť, či udeliť alebo neudeliť povolenie požadované v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v nadväznosti na postup uvedený v článkoch 3 až 9 tohto nariadenia.

2. Harmonogram spoločného rozhodovacieho procesu pri udeľovaní povolenia na významné rozšírenia a zmeny musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)	je primeraný rozsahu významných rozšírení alebo zmien modelov;

b)	je primeraný úlohám a deľbe práce medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad inštitúciami, ktoré sú ovplyvnené týmito významnými rozšíreniami alebo zmenami modelov.

Na účely prvého pododseku písm. b), ak sa žiadosť týka významného rozšírenia alebo zmeny modelov, ktoré ovplyvňujú inštitúcie usadené iba v jednom členskom štáte, sa načasovanie pridelené orgánu konsolidovaného dohľadu vo všetkých aspektoch postupu podľa článkov 3 až 9 obmedzí na minimum.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/98 zo 16. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na presné stanovenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu (pozri stranu 2 tohto úradného vestníka).

28.1.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 21/54

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/101

z 26. októbra 2015,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa obozretného oceňovania podľa článku 105 ods. 14

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

Článok 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa vzťahuje na zásady obozretné oceňovanie uplatňovaných na všetky pozície v obchodnej knihe. Článok 34 tohto nariadenia však vyžaduje, aby inštitúcie uplatňovali ustanovenia článku 105 na všetky aktíva ocenené reálnou hodnotou. Z kombinácie uvedených článkov vyplýva, že požiadavky na obozretné oceňovanie sa uplatňujú na všetky reálne ocenené pozície bez ohľadu na to, či sú vedené v obchodnej knihe alebo nie, ak sa pojem „pozície“ vzťahuje iba na finančné nástroje a komodity.

(2)

Ak by uplatnenie obozretného oceňovania malo viesť k nižšej absolútnej účtovnej hodnote aktív alebo vyššej absolútnej účtovnej hodnote záväzkov, ako je skutočne uznaná hodnota evidovaná v účtovníctve, mali by sa vypočítať dodatočné úpravy ocenenia ako absolútna hodnota rozdielu medzi týmito dvomi hodnotami, pretože obozretné hodnoty by mali byť vždy rovné alebo nižšie ako reálna hodnota aktív a rovné alebo vyššie ako reálna hodnota záväzkov.

(3)

V prípade oceňovania pozícií, pri ktorých má zmena v účtovnom oceňovaní len čiastočný alebo nulový vplyv na vlastný kapitál Tier 1, dodatočné úpravy ocenenia by sa mali uplatňovať iba proporčne podľa pomeru, v akom zmena účtovného oceňovania ovplyvňuje vlastný kapitál Tier 1. Patria sem pozície, ktoré sú predmetom účtovania zabezpečenia, pozície k dispozícii na predaj, a to do tej miery, do akej ich zmeny ocenenia podliehajú prudenciálnemu filtru, a presne zodpovedajúce spárované pozície.

(4)

Dodatočné úpravy ocenenia sa určujú iba na účely vypočítania úprav vlastného kapitálu Tier 1, ak je to potrebné. Dodatočné úpravy ocenenia neovplyvňujú stanovovanie požiadaviek na vlastné zdroje podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (ak sa neuplatní výnimka pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom podľa článku 94 uvedeného nariadenia).

(5)

S cieľom zabezpečiť konzistentný rámec, podľa ktorého inštitúcie vypočítavajú dodatočné úpravy ocenenia, je pri určovaní obozretnej hodnoty nevyhnutné jasne vymedziť cieľový stupeň istoty a zvážiť prvky neistoty oceňovania, ako aj definovať metódy na dosiahnutie požadovaného stupňa istoty na základe súčasných trhových podmienok.

(6)

Dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce neistotu trhovej ceny, náklady na zatvorenie pozícií a riziko modelu by sa mali vypočítať na základe expozícií z ocenenia, ktoré sú založené na finančných nástrojoch alebo portfóliách finančných nástrojov. Na tieto účely možno finančné nástroje kombinovať do portfólií, keď sa v prípade dodatočných úprav ocenenia zohľadňujúcich neistotu trhovej ceny a náklady na zatvorenie pozícií nástroje oceňujú na základe rovnakého rizikového koeficientu alebo keď sa v prípade dodatočných úprav ocenenia zohľadňujúcich riziko modelu oceňujú na základe rovnakého modelu oceňovania.

(7)

Vzhľadom na to, že určité dodatočné úpravy ocenenia, ktoré sa vzťahujú na neistotu oceňovania, nie sú aditívne, mal by byť v rámci určitých kategórií dodatočných úprav ocenenia povolený agregačný postup, ktorý môže zohľadniť výhody diverzifikácie, a to v prípade takých prvkov dodatočných úprav ocenenia, ktoré sa netýkajú prvku očakávaných výstupných nákladov, ktoré nie sú zahrnuté v reálnej hodnote. Na účely agregácie dodatočných úprav ocenenia by tiež malo byť možné využívať výhody diverzifikácie, ktoré sa získajú rozdielom medzi očakávanou hodnotou a obozretnou hodnotu, aby banky s reálnou hodnotou, ktorá už je obozretnejšia než očakávaná hodnota, nemali menšie výhody diverzifikácie ako tie, ktoré používajú očakávanú hodnotu ako reálnu hodnotu.

(8)

Keďže inštitúcie s malými portfóliami s reálnou hodnotou bežne podliehajú obmedzenej neistote oceňovania, malo by im byť povolené uplatňovať jednoduchší postup na odhadovanie dodatočných úprav ocenenia ako inštitúciám s vyššou reálnou hodnotou portfólií. Aby sa určilo, či možno uplatniť jednoduchší postup mala by sa na každej úrovni, na ktorej sa počítajú kapitálové požiadavky, posúdiť veľkosť portfólií s reálnou hodnotou.

(9)	Aby príslušné orgány mohli posúdiť, či tieto inštitúcie správne uplatnili požiadavky na posúdenie súhrnného objemu požadovaných dodatočných úprav ocenenia, inštitúcie by mali uchovávať príslušnú dokumentáciu, ako aj zaviesť a udržiavať systémy a kontrolné mechanizmy.

(10)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(11)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Metodika na výpočet dodatočných úprav ocenenia

Inštitúcie vypočítajú celkové dodatočné úpravy ocenenia potrebné na prispôsobenie reálnych hodnôt obozretným hodnotám a vypočítajú ich každého štvrť roka podľa metódy uvedenej v kapitole 3, ak nespĺňajú podmienky na uplatnenie metódy uvedenej v kapitole 2.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„oceňovaná pozícia“ je finančný nástroj alebo komodita alebo portfólio finančných nástrojov alebo komodít držané v obchodných aj v neobchodných knihách, ktoré sú oceňované v reálnej hodnote;

b)	„vstupné údaje na ocenenie“ sú parametre alebo matica parametrov, ktoré sú alebo nie sú pozorovateľné na trhu a ktoré ovplyvňujú reálnu hodnotu oceňovanej pozície;

c)	„expozícia z ocenenia“ je hodnota oceňovanej pozície, ktorá je citlivá na pohyb vstupných údajov na ocenenie.

Článok 3

Zdroje trhových údajov

1. Ak inštitúcie vypočítavajú dodatočné úpravy ocenenia na základe trhových údajov, musia za relevantný považovať rovnaký rozsah trhových údajov ako v prípade nezávislého overovania cien podľa článku 105 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s výhradou úprav uvedených v tomto článku.

2. Inštitúcie zohľadňujú celú škálu dostupných a spoľahlivých zdrojov trhových údajov na určenie obozretnej hodnoty vrátane všetkých týchto zdrojov, ak sú relevantné:

a)	burzové ceny na likvidnom trhu;

b)	obchody v rámci toho istého alebo veľmi podobného nástroja buď podľa vlastných záznamov inštitúcie, alebo na základe obchodov na celom trhu, ak sú dostupné informácie k dispozícii;

c)	obchodovateľné kotácie od brokerov a ostatných účastníkov trhu;

d)	údaje z zo služby Consensus Forecasts;

e)	orientačné kotácie od brokerov;

f)	ocenenie zábezpeky protistrany.

3. Ak sa na účely článkov 9, 10 a 11 uplatňuje postup založený na odbornom posudku, posúdia sa alternatívne metódy a zdroje informácií vrátane všetkých týchto, ak sú relevantné:

a)	použitie zástupných údajov založených na podobných nástrojoch, ku ktorým je k dispozícii dostatok údajov;

b)	uplatnenie obozretných presunov na vstupné údaje na oceňovanie;

c)	identifikácia prirodzených limitov hodnoty určitého nástroja.

KAPITOLA II

ZJEDNODUŠENÝ POSTUP NA URČOVANIE DODATOČNÝCH ÚPRAV OCENENIA

Článok 4

Podmienky používania zjednodušeného postupu

1. Inštitúcie môžu uplatniť zjednodušený prístup opísaný v tejto kapitole iba vtedy, ak súčet absolútnej hodnoty reálne ocenených aktív a záväzkov, ako sa uvádza v účtovnej závierke inštitúcie v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom, je nižší ako 15 miliárd EUR.

2. Z výpočtu podľa odseku 1 sú vylúčené presne zodpovedajúce spárované aktíva a záväzky ocenené reálnou hodnotou. V prípade aktív a záväzkov ocenených reálnou hodnotou, pri ktorých má zmena účtovného oceňovania iba čiastočný alebo nulový vplyv na vlastný kapitál Tier 1 (ďalej len „kapitál CET 1“), sa ich hodnoty zohľadnia iba proporčne podľa vplyvu príslušných zmien oceňovania na kapitál CET 1.

3. Prahové hodnoty uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na individuálnom a konsolidovanom základe. Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty na konsolidovanom základe, základný postup sa uplatní na všetky subjekty zahrnuté do konsolidácie.

4. Ak inštitúcie uplatňujúce zjednodušený postup nesplnia podmienky odseku 1 počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, bezodkladne to oznámia príslušnému orgánu a dohodnú sa na pláne na vykonávanie postupu uvedeného v kapitole 3 počas dvoch nasledujúcich štvrťrokov.

Článok 5

Určenie dodatočných úprav ocenenia v rámci zjednodušeného postupu

Inštitúcie vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia v rámci zjednodušeného postupu ako 0,1 % súčtu absolútnej hodnoty reálne ocenených aktív a záväzkov, ktoré sú začlenené do výpočtu prahovej hodnoty stanovenej v článku 4.

Článok 6

Určenie celkových dodatočných úprav ocenenia vypočítaných podľa zjednodušeného postupu

V prípade inštitúcií uplatňujúcich zjednodušený postup sú celkové dodatočné úpravy ocenenia na účely článku 1 dodatočné úpravy ocenenia vyplývajúce z výpočtu podľa článku 5.

KAPITOLA III

ZÁKLADNÝ POSTUP NA URČOVANIE DODATOČNÝCH ÚPRAV OCENENIA

Článok 7

Prehľad základného postupu

1. Inštitúcie vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia podľa základného postupu prostredníctvom tohto dvojfázového postupu:

a)	pre každú z kategórií uvedených v odsekoch 10 a 11 článku 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 („dodatočné úpravy ocenenia na úrovni kategórie“) vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia podľa odseku 2 tohto článku;

b)	spočítajú sumy vyplývajúce z písmena a) pre každú dodatočnú úpravu ocenenia na úrovni kategórie, aby poskytli celkové dodatočné úpravy ocenenia na účely článku 1.

2. Na účely odseku 1 písmena a) inštitúcie vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia na úrovni kategórie jedným z týchto spôsobov:

a)	podľa článkov 9 až 17;

ak články 9 až 17 nie je možné uplatniť na niektoré pozície na základe tzv. „rezervného postupu“, identifikujú súvisiace finančné nástroje a vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia ako súčet týchto hodnôt:

i)	100 % čistého nerealizovaného zisku z príslušných finančných nástrojov;

ii)	10 % nominálnej hodnoty súvisiacich s finančnými nástrojmi v prípade derivátov;

iii)	v prípade nederivátov 25 % absolútnej hodnoty rozdielu medzi reálnou hodnotou a nerealizovanými ziskami súvisiacich finančných nástrojov, ako sa stanovuje v bode i).

Na účely písmena b) bodu i) „nerealizovaný zisk“ je zmena, ak má plusovú hodnotu, reálnej hodnoty od začatia obchodovania určená na základe princípu „first in, first out“.

Článok 8

Všeobecné ustanovenia na výpočet dodatočných úprav ocenenia podľa základného postupu

1. V prípade aktív a záväzkov ocenených reálnou hodnotou, pri ktorých má zmena účtovného oceňovania iba čiastočný alebo nulový vplyv na kapitál CET 1, dodatočné úpravy ocenenia sa vypočítajú iba proporčne podľa vplyvu, aký má zmena účtovného ocenenia na kapitál CET 1.

2. Pokiaľ ide o dodatočné úpravy ocenenia na úrovni kategórie uvedené v článkoch 14 až 17, inštitúcie sa snažia dosiahnuť taký stupeň istoty obozretnej hodnoty, ktorý je rovnocenný stupňu stanovenému v článkoch 9 až 13.

3. Dodatočné úpravy ocenenia sa považujú za sumu, o ktorú úpravy ocenenia potrebné na dosiahnutie stanovenej obozretnej hodnoty prekračujú úpravy, ktoré inštitúcia uplatnila na reálnu hodnotu a ktoré možno identifikovať ako riešenie toho istého zdroja neistoty oceňovania ako ponúkajú dodatočné úpravy ocenenia. Ak úpravu, ktorú inštitúcia uplatnila na reálnu hodnotu, nemožno identifikovať ako riešenie konkrétnej kategórie dodatočných úprav ocenenia na stupni, na ktoromsa vypočítavajú príslušné dodatočné úpravy ocenenia, táto úprava sa nezahrnie do výpočtu dodatočných úprav ocenenia.

4. Dodatočné úpravy ocenenia musia mať vždy plusovú hodnotu, tak na úrovni expozície z ocenenia, ako aj na úrovni kategórie, pred agregáciou aj po nej.

Článok 9

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej neistotu trhovej ceny

1. Dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce neistotu trhovej ceny sa vypočítajú na úrovni expozície z ocenenia („samostatné dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce neistotu trhovej ceny“).

2. Dodatočná úprava ocenenia zohľadňujúca neistotu trhovej ceny sa ocení nulovou hodnotou, iba ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	inštitúcia má v prípade expozície z ocenenia presvedčivý dôkaz o obchodovanej cene alebo cenu možno určiť zo spoľahlivých údajov z likvidného obojsmerného trhu uvedeného v článku 338 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	zdroje trhových údajov podľa článku 3 ods. 2 nenaznačujú, že existuje dôvod na významnú neistotu ocenenia.

3. Ak nemožno pri expozícii z ocenenia preukázať, že ňou vyvolané dodatočné úrovne ocenenia majú nulovú hodnotu, inštitúcie použijú pri zisťovaní dodatočných úrovní ocenenia zohľadňujúcich neistotu trhových cien zdroje údajov vymedzené v článku 3. V tomto prípade sa výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej neistotu trhových cien uskutoční postupom podľa odsekov 4 a 5.

4. Inštitúcie vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia v prípade expozícií z ocenenia, ktoré sa viažu na jednotlivé vstupné údaje na ocenenia, ktoré sú použité v príslušnom modeli oceňovania.

Granularita, pri ktorej sa posudzujú tieto dodatočné úpravy ocenenia, obsahuje buď:

i)	všetky vstupné údaje na ocenenie potrebné na výpočet výstupnej ceny oceňovanej pozície, ak sú tieto vstupné údaje rozložené, alebo

ii)	cenu nástroja.

Každý zo vstupných údajov na ocenenie uvedených v písm. a) bode i) sa posudzuje osobitne. Ak je vstupným údajom na ocenenie matica parametrov, dodatočné úpravy ocenenia sa vypočítajú na základe expozícií z ocenení, ktoré sa viažu na jednotlivé parametre v rámci tejto matice. Ak sa určitý vstupný údaj na ocenenie netýka obchodovateľných nástrojov, inštitúcie priradia tento vstupný údaj a súvisiace expozície z ocenenia k súboru nástrojov obchodovateľných na trhu. Počet parametrov vstupných údajov na ocenenie na účely výpočtu dodatočných úprav ocenenia môžu inštitúcie pomocou vhodnej metodiky znížiť, ak takto znížené parametre budú spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i)	celková hodnota zníženej expozície z ocenenia je tá istá ako celková hodnota pôvodnej expozície;

ii)	znížený súbor parametrov možno priradiť k súboru nástrojov obchodovateľných na trhu;

iii)	pomer ďalej vymedzeného rozptylu 2 k nižšie vymedzenému rozptylu 1, ktorý vychádza z historických údajov za posledných 100 obchodných dní, predstavuje menej ako 0,1.

Na účely tohto odseku „rozptyl 1“ je rozptyl ziskov a strát vyplývajúcich z expozície z ocenenia, ktorá sa viaže na neredukované vstupné údaje na ocenenie, a „rozptyl 2“ je rozptyl ziskov a strát vyplývajúcich z expozície z ocenenia, ktorá sa viaže na neredukované vstupné údaje na ocenenie pri odpočítaní expozície z ocenenia, ktorá sa viaže na redukované vstupné údaje na ocenenie. Ak sa na účely výpočtu dodatočných úprav ocenenia použije znížený počet parametrov, potom stanovenie, že kritériá písmena b) sú splnené, je predmetom nezávislého preskúmania v rámci kontrolnej funkcie metodiky započítavania a internej validácie najmenej raz ročne.

5. Dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce neistotu trhových cien sa určia takto:

ak sú k dispozícii údaje dostatočné na to, aby sa zostavilo rozmedzenie vierohodných hodnôt určitého vstupného údaju na ocenenie:

i)	v prípade vstupných údajov na ocenenie, kde rozmedzie vierohodných hodnôt vychádza z výstupných cien, odhadnú inštitúcie v tomto rozmedzí bod, pri ktorom sú si na 90 % isté, že by mohli túto expozíciu z ocenení ukončiť za danú alebo lepšiu cenu;

ii)

v prípade vstupných údajov na ocenenie, kde je rozmedzie vierohodných hodnôt vytvorené zo stredových cien, odhadnú inštitúcie v tomto rozmedzí bod, kde sú si na 90 % isté, že by táto stredová hodnota, ktorú by mohli dosiahnuť uzavretím tejto expozície z ocenenia, zodpovedala danej alebo lepšej cene;

ak nie sú k dispozícii údaje dostatočné na to, aby sa zostavilo rozmedzie vierohodných hodnôt určitého vstupného údaju na ocenenie, použijú inštitúcie prístup založený na odbornom posudku, ktorý pracuje s dostupnými kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi informáciami s cieľom dosiahnuť stupeň istoty obozretnej hodnoty vstupného údaju na ocenenie, ktorý je rovnocenný cieľovej hodnote podľa písmena a). Inštitúcie oznámia príslušným orgánom expozície z ocenenia, v prípade ktorých tento postup uplatňujú, spolu s metodikou na určenie dodatočných úprav ocenenia;

dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu neistotu trhových cien vypočítajú inštitúcie jedným z týchto postupov:

i)	na expozíciu z ocenenia jednotlivých oceňovaných pozícií uplatňujú rozdiel medzi hodnotami vstupných údajov na ocenenia, ktoré boli odhadnuté podľa písmena a) alebo písmena b), a hodnotami vstupných údajov na ocenenie, ktoré sú používané na výpočet reálnej hodnoty;

ii)	hodnoty vstupných údajov na ocenenie, ktoré boli odhadnuté podľa písmena a) alebo písmena b), skombinujú a na základe týchto hodnôt vykonajú opätovné ocenenie oceňovaných pozícií. Inštitúcie následne zoberú rozdiel medzi opätovne ocenenými pozíciami a reálne ocenenými pozíciami.

6. Inštitúcie vypočítajú celkové dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce neistotu trhových cien na úrovni kategórie tak, že na samostatnú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu túto neistotu uplatnia vzorce podľa metódy 1 alebo metódy 2, ktoré sú stanovené v prílohe.

Článok 10

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej náklady na zatvorenie pozícií

1. Dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce náklady na zatvorenie pozícií sa vypočítajú na úrovni expozície z ocenenia („samostatné dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce náklady na zatvorenie pozícií“).

2. Keď inštitúcia vypočítala dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu neistotu trhových cien v prípade expozície z ocenenia na základe výstupnej ceny, dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu náklady na zatvorenie pozícií možno posúdiť ako úpravu s nulovou hodnotou.

3. Ak inštitúcia uplatňuje odchýlku podľa článku 105 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, možno dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce náklady na zatvorenie pozícií oceniť nulovou hodnotou, pokiaľ daná inštitúcia preukáže, že si je na 90 % istá, že disponuje likviditou, ktorá je dostatočná na to, aby mohla súvisiace expozície z ocenenia uzavrieť za stredovú cenu.

4. Ak nemožno preukázať, že expozícia z ocenenia má dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu náklady na zatvorenie pozícií s nulovou hodnotou, inštitúcie použijú zdroje údajov vymedzené v článku 3. V tomto prípade sa výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej náklady na zatvorenie pozícií vykoná prostredníctvom postupu podľa odsekov 5 a 6 tohto článku.

5. Inštitúcie vypočítajú dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce náklady na zatvorenie pozícií v prípade expozícií z ocenenia, ktoré sa viažu na jednotlivé vstupné údaje na ocenenie, ktoré sú použité v príslušnom modeli oceňovania.

Granularita, pri ktorej sa posudzujú dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce náklady na zatvorenie pozícií, obsahuje buď:

i)	všetky vstupné údaje na ocenenie potrebné na výpočet výstupnej ceny oceňovanej pozície, ak sú tieto vstupné údaje rozložené, alebo

ii)	cenu nástroja.

Každý zo vstupných údajov na ocenenie uvedených v písm. a) bod i) sa posudzuje samostatne. Ak je vstupným údajom na ocenenie matica parametrov, inštitúcie posúdia dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu náklady na zatvorenie pozícií na základe expozícií z ocenení, ktoré sa viažu na jednotlivé parametre v tejto matici. Ak sa určitý vstupný údaj na ocenenie neodkazuje na obchodovateľné nástroje, inštitúcia explicitne priradí tento vstupný údaj a súvisiacu expozíciu z ocenenia k súboru nástrojov obchodovateľných na trhu. Počet parametrov vstupných údajov na ocenenie na účely výpočtu dodatočných úprav ocenenia môžu inštitúcie pomocou vhodnej metodiky znížiť, ak takto znížené parametre budú spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i)	celková hodnota zníženej expozície z ocenenia je tá istá ako celková hodnota pôvodnej expozície;

ii)	znížený súbor parametrov možno priradiť k súboru nástrojov obchodovateľných na trhu;

iii)	pomer rozptylu 2 k rozptylu 1, ktorý vychádza z historických údajov za posledných 100 obchodných dní, je menej než 0,1.

Na účely tohto odseku je rozptyl 1 rozptyl ziskov a strát vyplývajúcich z expozície z ocenenia, ktorá sa viaže k neredukovaným vstupným údajom na ocenenie, a rozptyl 2 je rozptyl ziskov a strát vyplývajúcich z expozície z ocenenia, ktorá sa viaže k neredukovaným vstupným údajom na ocenenie bez expozície z ocenenia, ktorá sa viaže k redukovaným vstupným údajom na ocenenie.

c)	Ak sa na účely výpočtu dodatočných úprav ocenenia používa znížený počet parametrov, potom stanovenie toho, že kritériá písmena b) sú splnené, je predmetom nezávislého preskúmania v rámci kontrolnej funkcie a interne sa validuje najmenej raz ročne.

6. Dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce náklady na zatvorenie pozícií sa určia takto:

ak v prípade určitého vstupného údaju na ocenenie existujú dostatočné údaje na to, aby sa zostavilo rozmedzie vierohodného rozpätia nákup/predaj, inštitúcie v tomto rozmedzí odhadnú bod, pri ktorom sú si na 90 % isté, že toto rozpätie, ktorého by mohli dosiahnuť ukončením expozície z ocenenia, by zodpovedalo danej alebo lepšej cene;

ak v prípade určitého vstupného údaju na ocenenie neexistujú dostatočné údaje na to, aby sa zostavilo vierohodného rozpätia nákup/predaj, použijú inštitúcie prístup založený na odbornom posudku, ktorý pracuje s dostupnými kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi informáciami s cieľom dosiahnuť stupeň istoty obozretnej hodnoty, ktorý je rovnocenný cieľovej hodnote v prípade, že je rozmedzie vierohodných hodnôt k dispozícií. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom expozície z ocenenia, v prípade ktorých tento postup uplatňujú, spolu s metodikou na určenie dodatočných úprav ocenenia;

c)	Inštitúcie vypočítajú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu náklady na zatvorenie pozícií tak, že uplatnia 50 % odhadovaného rozpätia nákup/predaj vypočítaného postupom podľa bodu a) alebo b) na expozície z ocenenia, ktoré sa viažu na vstupné údaje na ocenenie podľa odseku 5.

7. Inštitúcie vypočítajú celkovú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu náklady na zatvorenie pozícií na úrovni kategórie tak, že na samostatnú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcej tieto náklady použijú vzorce podľa metódy 1 alebo metódy 2, ktoré sú stanovené v prílohe.

Článok 11

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej riziko modelov

1. V prípade každého modelu ocenenia inštitúcie odhadnú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu riziko modelov („samostatná dodatočná úpravu ocenenia zohľadňujúca riziko modelov“) tak, že posúdia riziko modelov ocenenia, ktoré vyplýva z potenciálnej existencie rôznorodých modelov či kalibrácií modelov, ktoré používajú účastníci trhu, a z neexistencie fixnej výstupnej ceny konkrétneho oceňovaného produktu. Inštitúcie nezohľadňujú riziko modelov oceňovania, ktoré v dôsledku kalibrácie vyplýva z parametrov odvodených z trhových údajov; toto riziko sa zachytí postupom podľa článku 9.

2. Dodatočná úprava ocenenia zohľadňujúca riziko modelov sa vypočíta jedným z postupov vymedzených v odsekoch 3 a 4.

3. Ak je to možné, inštitúcia vypočíta dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu riziko modelov tak, že určí rozmedzie vierohodných hodnôt ocenenia, ku ktorým možno dospieť vhodnými alternatívnymi postupmi modelovania a kalibrácie. V tomto prípade odhadnú inštitúcie vo výslednom rozmedzí hodnôt ocenenia bod, pri ktorom sú si na 90 % isté, že by mohli danú expozíciu z ocenenia ukončiť za danú alebo lepšiu cenu.

4. Ak inštitúcie nie sú schopné použiť postup podľa odseku 3, uplatnia na odhad dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej riziko modelov prístup založený na odbornom posudku.

5. Pri použití prístupu založenom na odbornom posudku je nutné zohľadniť:

a)	zložitosť produktov týkajúcich sa modelu;

b)	rozmanitosť možných matematických koncepcií a parametrov modelu, ak sa tieto parametre modelu netýkajú trhových premenných;

c)	mieru, do akej je trh relevantných výrobkov „jednosmerný“;

d)	existenciu nezabezpečeného rizika relevantných produktov;

e)	vhodnosť modelu na zachytávanie toho, ako sa vyvíja návratnosť produktov portfólia.

Inštitúcie oznámia príslušným orgánom expozície z ocenenia, v prípade ktorých uplatňujú tento postup, a to spolu s metodikou na určenie dodatočnej úpravy ocenenia.

6. Ak inštitúcie používajú metódu podľa odseku 4, musia jej obozretnosť každoročne potvrdzovať tak, že porovnajú:

a)	dodatočné úpravy ocenenia vypočítané pomocou metódy podľa odseku 4, ak bola táto metóda používaná na významnú vzorku modelov oceňovania, v prípade ktorých inštitúcia používa metódu podľa odseku 3 a

b)	dodatočné úpravy ocenenia vypočítané pomocou metódy podľa odseku 3 v prípade tej istej vzorky modelov oceňovania.

7. Inštitúcie vypočítajú celkovú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu riziko modelov na úrovni kategórie tak, že na samostatnú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu toto riziko uplatnia vzorec buď podľa metódy 1, alebo metódy 2, ktoré sú stanovené v prílohe.

Článok 12

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej nezískané kreditné rozpätia

1. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu nezískané úverové rozpätie, aby vzali do úvahy neistotu ocenenia úpravy, ktorá je podľa uplatniteľného účtovného rámca nevyhnutná na to, aby zohľadnila trhovú hodnotu očakávaných strát zo zlyhania protistrany v prípade derivátových pozícií.

2. Inštitúcie zahŕňajú prvok dodatočnej úpravy ocenenia, ktorý sa viaže na neistotu trhových cien, do kategórie dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej neistotu trhových cien. Prvok dodatočnej úpravy ocenenia, ktorý sa viaže na neistotu nákladov na zatvorenie pozície, sa zahŕňa do kategórie dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej náklady na zatvorenie pozície. Prvok dodatočnej úpravy ocenenia, ktorý sa viaže na riziko modelov, sa zahŕňa do kategórie dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej riziko modelov.

Článok 13

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej investičné náklady a náklady na financovanie

1. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu investičné náklady a náklady na financovanie, aby vzali do úvahy neistotu ocenenia nákladov na financovanie, ktoré používajú pri posudzovaní výstupnej ceny podľa uplatniteľného účtovného rámca.

Článok 14

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej koncentrované pozície

1. Inštitúcie odhadujú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu koncentrované pozície v prípade koncentrovaných oceňovaných pozícií („samostatná dodatočná úprava ocenenia zohľadňujúca koncentrované pozície“) týmto trojfázovým postupom:

a)	identifikujú koncentrované oceňované pozície;

b)	v prípade každej identifikovanej koncentrovanej oceňovanej pozície odhadnú v prípade, že nie je k dispozícii trhová cena uplatniteľná na daný objem oceňovanej pozície, obozretné obdobie na zatvorenie tejto pozície;

c)	ak obozretné obdobie na zatvorenie pozície presahuje desať dní, odhadnú dodatočnú úpravu ocenenia s prihliadnutím na volatilitu vstupných údajov na ocenenie, volatilitu rozpätia nákup/predaj a na to, ako bude hypotetická výstupná stratégia vplývať na trhové ceny.

2. Na účely odseku 1 písm. a) je pri identifikácii koncentrovaných oceňovaných pozícií nutné zohľadniť:

a)	objem všetkých oceňovaných pozícií vo vzťahu k likvidite príslušného trhu;

b)	schopnosť inštitúcie obchodovať na tomto trhu;

c)	priemerný denný objem trhu a typický denný objem obchodovania danej inštitúcie. Inštitúcie musia zaviesť a zdokumentovať metodiku, podľa ktorej určujú koncentrované oceňované pozície, v prípade ktorých sa vypočítava dodatočná úprava ocenenia zohľadňujúca koncentrované pozície.

3. Inštitúcie vypočítavajú celkovú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu koncentrované pozície na úrovni kategórie ako súčet samostatných dodatočných úprav ocenenia zohľadňujúcich tieto pozície.

Článok 15

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej budúce administratívne náklady

1. Ak inštitúcia vypočítava dodatočné úpravy ocenenia zohľadňujúce neistotu trhových cien a náklady na zatvorenie pozície v prípade určitej expozície z oceňovania, čím predpokladá úplné uzavretie expozície, môže táto inštitúcia oceniť dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu budúce administratívne náklady nulovou hodnotou.

2. Ak v prípade oceňovanej expozície podľa odseku 1 nemožno preukázať, že dodatočná úprava ocenenia má nulovú hodnotu, inštitúcie vypočítajú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu budúce administratívne náklady („samostatná dodatočná úprava ocenenia zohľadňujúca budúce administratívne náklady“), ktorá zohľadní administratívne náklady a budúce náklady na zabezpečenie za očakávané obdobie trvania oceňovaných expozícií, v prípade ktorých sa na účely dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej náklady na zatvorenie pozície, neuplatňuje priama výstupná cena, s tým, že tieto náklady diskontujú sadzbu, ktorá je veľmi blízko bezrizikovej sadzbe.

3. Na účely odseku 2 zahŕňajú budúce administratívne náklady všetky dodatočné náklady na zamestnancov a fixné náklady, ktoré pravdepodobne vzniknú pri správe portfólia, avšak vzhľadom na znižovanie objemu portfólia možno predpokladať zníženie týchto nákladov.

4. Inštitúcie vypočítavajú celkovú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu budúce administratívne náklady na úrovni kategórie ako súčet samostatných dodatočných úprav ocenenia zohľadňujúcich tieto náklady.

Článok 16

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej predčasné ukončenie

Inštitúcie odhadnú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu predčasné ukončenie s prihliadnutím na potenciálne straty, ktoré vyplývajú z predčasného mimozmluvného ukončenia obchodov klientov. Dodatočná úprava ocenenia zohľadňujúca predčasné ukončenie sa vypočíta so zohľadnením percentuálneho podielu obchodov klientov, ktoré boli v minulosti predčasne ukončené, a strát, ktoré vyplynuli z týchto prípadov.

Článok 17

Výpočet dodatočnej úpravy ocenenia zohľadňujúcej operačné riziko

1. Inštitúcie odhadujú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu operačné riziko tak, že ocenia potenciálne straty vyplývajúce z operačného rizika spojeného s postupmi oceňovania. Pri tomto odhade musia byť ocenené oceňované pozície, ktoré sú pri zostavovaní súvahy vyhodnotené ako ohrozené, a to aj z dôvodu právnych sporov.

2. Ak inštitúcia uplatňuje pokročilý prístup merania uvedený v časti tri, v hlave III v kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade operačného rizika, môže vykázať nulovú dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu operačné riziko, ak preukáže, že operačné riziko podľa odseku 1 spojené s postupmi oceňovania sa v plnej miere zohľadňuje pri výpočte podľa pokročilého prístupu merania.

3. S výnimkou prípadov podľa odseku 2 inštitúcia vypočítava dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu operačné riziko ako 10 % zo súčtu agregovaných dodatočných úprav ocenenia zohľadňujúcich neistotu trhových cien a nákladov na zatvorenie pozícií na úrovni kategórie.

KAPITOLA IV

DOKUMENTÁCIA, SYSTÉMY A KONTROLNÉ MECHANIZMY

Článok 18

Požiadavky na dokumentáciu

1. Inštitúcie musia náležite zdokumentovať metodiku obozretného oceňovania. Táto dokumentácia musí obsahovať interné zásady, ktoré poskytnú usmernenia vzhľadom na všetky tieto aspekty:

a)	rad metodík na kvantifikáciu dodatočných úprav ocenenia jednotlivých oceňovaných pozícií;

b)	hierarchiu metodík k jednotlivým kategóriám aktív, produktom alebo oceňovaným pozíciám;

c)	hierarchiu zdrojov trhových údajov, ktoré sú používajú v metodike dodatočných úprav ocenenia;

d)	požadované charakteristiky trhových údajov, ktoré v prípade jednotlivých kategórií aktív, produktov alebo oceňovaných pozícií opodstatňujú nulovú dodatočnú úpravu ocenenia;

e)	metodiku použitú v prípade, že sa na určenie dodatočných úprav ocenenia použije prístup založený na odbornom posudku;

f)	metodiku na určenie toho, či si oceňovaná pozícia vyžaduje dodatočnú úpravu ocenenia zohľadňujúcu koncentrované pozície;

g)	v relevantných prípadoch predpokladaný výstupný horizont na účely výpočtu dodatočných úprav ocenenia zohľadňujúcich koncentrované pozície;

h)	aktíva a záväzky ocenené reálnou hodnotou, ktorých zmena účtovného oceňovania má iba čiastočný alebo nulový vplyv na kapitál CET1 podľa článku 4 ods. 2 a článku 8 ods. 1.

2. Inštitúcie taktiež uchovávajú záznamy, vďaka ktorým možno analyzovať výpočet dodatočných úprav ocenenia na úrovni oceňovanej expozície, a vrcholovému manažmentu sa predkladajú informácie o postupe výpočtu dodatočnej úpravy ocenenia, aby sa informovalo o úrovni neistoty ocenenia v portfóliu reálne ocenených pozícií, ktoré drží inštitúcia.

3. Dokumentácia uvedená v odseku 1sa najmenej raz ročne preskúmava a schvaľuje vrcholovým manažmentom.

Článok 19

Požiadavky na systémy a kontrolné mechanizmy

1. Dodatočné úpravy ocenenia sa najprv schvaľujú a následne monitorujú nezávislým útvarom kontroly.

2. Inštitúcie musia disponovať účinnými mechanizmami, ktorými sa kontroluje riadenie všetkých reálne ocenených pozícií, adekvátnymi zdrojmi, ktoré túto kontrolu vykonávajú a zabezpečujú spoľahlivé postupy oceňovania, a to aj počas krízového obdobia. Obsahujú všetky uvedené náležitosti:

a)	preskúmanie fungovania modelu oceňovania vykonávané aspoň raz ročne;

b)	schvaľovanie všetkých významných zmien politiky oceňovania zo strany manažmentu;

c)	jednoznačné prehlásenie inštitúcie o ochote riskovať, ak ide o expozíciu voči pozíciám zaťaženým neistotou ocenenia, ktorá je monitorovaná na úrovni celej inštitúcie;

d)	nezávislosť postupu oceňovania v rámci útvarov podstupujúcich riziko a kontrolných útvarov;

e)	komplexný vnútorný audit súvisiaci s postupmi oceňovania a kontrolnými mechanizmami.

3. Inštitúcie musia zabezpečiť, aby sa na postup oceňovania reálne ocenených pozícií dôsledne uplatňovali účinné kontrolné mechanizmy. Tieto kontrolné mechanizmy sú predmetom pravidelného preskúmania pri vnútornom audite. Tieto kontrolné mechanizmy obsahujú:

a)	presne vymedzený zoznam produktov inštitúcie, ktorý zaisťuje, aby každá oceňovaná pozícia bola jedinečne priradená k vymedzeniu určitého produktu;

b)	metodiky oceňovania každého z produktov na zozname, ktoré pokrývajú voľbu a kalibráciu modelu, úpravu reálnej hodnoty, dodatočné úpravy ocenenia, metodiku nezávislého overovania cien produktu a meranie neistoty oceňovania;

c)	proces validácie, ktorý zabezpečuje, aby útvar podstupujúci riziko, ako aj príslušný útvar kontroly v prípade každého produktu schválili metodiky na úrovni produktu uvedené v bode b) a aby potvrdili, že tieto odrážajú skutočný postup v prípade každej oceňovanej pozície priradenej danému produktu;

d)	vymedzené prahové hodnoty, ktoré vychádzajú z pozorovaných trhových údajov, aby sa určilo, kedy modely ocenenia už nie sú dostatočne spoľahlivé;

e)	formálny postup nezávislého overovania cien, ktorý vychádza z cien nezávislých od príslušného miesta obchodovania;

f)	postupy schvaľovania nových produktov, ktoré sa odkazujú na zoznam produktov a do ktorých sú zapojené všetky interné zúčastnené strany, ktoré sú relevantné pre meranie rizík, riadenie rizík, finančné výkazníctvo a prideľovanie a overovanie ocenenia finančných nástrojov;

g)	postup prieskumu nových obchodov, ktorý zabezpečuje, aby údaje o cenách z nových obchodov slúžili na vyhodnotenie toho, či ocenenie podobných oceňovaných expozícií zostáva náležite obozretné.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Nadobudnutie platnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

PRÍLOHA

Vzorce, ktoré sa majú použiť na účely agregácie dodatočných úprav ocenenia (ďalej len „AVA“) podľa článkov 9 ods. 6, 10 ods. 7 a 11 ods. 7

Metóda č. 1

APVA

(FV – PV) – 50 % · (FV – PV)

= (50 % · (FV – PV)

AVA

Σ APVA

Metóda č. 2

APVA

max {0, (FV – PV) – 50 % · (EV – PV)}

= max {0, FV – 50 % · (EV + PV)}

AVA

Σ APVA

kde:

FV	=	reálna hodnota zodpovedajúca úrovni expozície z ocenenia po akejkoľvek účtovnej úprave, ktorú daná inštitúcia uplatnila na reálnu hodnotu a ktorú možno identifikovať ako riešenie toho istého zdroja neistoty ocenenia, ktoré ponúka dodatočná úprava ocenenia,
PV	=	obozretná hodnota zodpovedajúca úrovni expozície z ocenenia určená v súlade s týmto nariadením,
EV	=	očakávaná hodnota zodpovedajúca úrovni expozície z ocenenia prevzatá z rozmedzia možných hodnôt,
APVA	=	dodatočná úprava ocenenia zodpovedajúca úrovni expozície z ocenenia po úprave na účely agregácie,
AVA	=	celková dodatočná úprava ocenenia na úrovni kategórie po úprave na účely agregácie.

28.1.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 21/67

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/103

z 27. januára 2016,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí (1), a najmä na jeho článok 7,

keďže:

(1)	Nariadením (ES) č. 2099/2002 sa ustanovil Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS).

(2)	Úlohou COSS je centralizovať úlohy výborov ustanovených podľa právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú námornej bezpečnosti, zabránenia znečisťovania z lodí a ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí.

(3)	Vo všetkých nových právnych predpisoch Únie schválených v oblasti námornej bezpečnosti a zabránenia znečisťovania z lodí by sa malo odkazovať na tento výbor.

(4)

Od poslednej zmeny nariadenia (ES) č. 2099/2002 sa v niekoľkých nových aktoch Únie prijatých v oblasti námornej bezpečnosti a zabránenia znečisťovania z lodí stanovuje, že Komisii by mal pomáhať COSS, najmä v článku 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES (2), v článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES (3), v článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 (4), v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 (5), v článku 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (6), v článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES (7), v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES (8), v článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES (9) a v článku 38 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ (10).

(5)	Okrem toho, v článku 4d ods. 2 smernice Rady 1999/32/ES (11), v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 530/2012 (12) a v článku 19 ods. 5 a článku 19 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 788/2014 (13) sa odkazuje na COSS.

(6)

V nadväznosti na prijatie nariadenia (ES) č. 2099/2002 boli zrušené tieto akty Únie uvedené v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia: nariadenie Rady (EHS) č. 613/91 (14), smernica Rady 93/75/EHS (15), nariadenie Rady (ES) č. 3051/95 (16), smernica Rady 98/18/ES (17), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES (18), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/6/ES (19) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 417/2002 (20).

(7)

Prepracované boli tieto akty Únie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2099/2002: smernica Rady 94/57/ES (21), ktorá bola prepracovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES (22) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 (23), a smernica Rady 95/21/ES (24) bola prepracovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (25).

(8)	Nariadenie (ES) č. 2099/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2099/2002 sa nahrádza takto:

„2.

‚právne predpisy Spoločenstva v oblasti námornej dopravy‘ sú tieto akty:

a)	nariadenie Rady (ES) č. 2978/94 z 21. novembra 1994 o vykonávaní Rezolúcie IMO A.747(18) o meraní tonáže zaťažovacích nádrží ropných tankerov s oddelenou záťažou (26);

b)	smernica Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (27);

c)	smernica Rady 97/70/ES z 11. decembra 1997, ktorou sa ustanovuje harmonizovaný bezpečnostný režim pre rybárske plavidlá dĺžky 24 a viac metrov (28);

d)	smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (29);

e)	smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS (30) na účely vykonávania jej článku 4d ods. 2;

f)	smernica Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999 o systéme povinných kontrol pre bezpečnú prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave (31);

g)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (32);

h)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001 stanovujúca harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad (33);

i)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (34);

j)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach (35);

k)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/25/ES zo 14. apríla 2003 o špecifických požiadavkách na stabilitu osobných lodí ro-ro (36);

l)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 789/2004 z 21. apríla 2004 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami v Spoločenstve a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 613/91 (37);

m)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia vrátanie trestných sankcií za trestné činy v oblasti znečistenia (38);

n)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 z 15. februára 2006 o vykonávaní Medzinárodného kódexu pre bezpečnostný manažment v rámci Spoločenstva a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3051/95 (39);

o)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (40);

p)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (41);

q)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (42);

r)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (43);

s)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES z 23. apríla 2009 o plnení povinností vlajkového štátu (44);

t)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (45);

u)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (46);

v)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (47);

w)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 530/2012 z 13. júna 2012 o urýchlenom zavedení konštrukčných požiadaviek na dvojitý alebo ekvivalentný trup pre ropné tankery s jednoduchým trupom (48);

x)	nariadenie Komisie (EÚ) č. 788/2014 z 18. júla 2014, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na ukladanie pokút a pravidelných sankcií a odnímanie uznania organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí podľa článkov 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 (49);

y)	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (50).

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. januára 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 47).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 114).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES z 23. apríla 2009 o plnení povinností vlajkového štátu (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 132).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).

(11) Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS (Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 530/2012 z 13. júna 2012 o urýchlenom zavedení konštrukčných požiadaviek na dvojitý alebo ekvivalentný trup pre ropné tankery s jednoduchým trupom (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 3).

(13) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 788/2014 z 18. júla 2014, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na ukladanie pokút a pravidelných sankcií a odnímanie uznania organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí podľa článkov 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 (Ú. v. EÚ L 214, 19.7.2014, s. 12).

(14) Nariadenie Rady (EHS) č. 613/91 zo 4. marca 1991 o prevode lodí z jedného do druhého registra v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 68, 15.3.1991, s. 1).

(15) Smernica Rady 93/75/EHS z 13. septembra 1993 týkajúca sa minimálnych požiadaviek na plavidlá smerujúce do prístavov alebo opúšťajúce prístavy Spoločenstva a dopravujúce nebezpečné alebo znečisťujúce náklady (Ú. v. ES L 247, 5.10.1993, s. 19).

(16) Nariadenie Rady (ES) č. 3051/95 z 8. decembra 1995 o bezpečnom riadení osobných prevozných lodí roll-on/roll-off (prevozné lode ro-ro) (Ú. v. ES L 320, 30.12.1995, s. 14).

(17) Smernica Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných predpisoch a normách pre osobné lode (Ú. v. ES L 144, 15.5.1998, s. 1).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES zo 4. apríla 2001 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. ES L 136, 18.5.2001, s. 17).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/6/ES z 18. februára 2002 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva (Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 31).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 417/2002 z 18. februára 2002 o urýchlenom zavedení konštrukčných požiadaviek na dvojitý alebo ekvivalentný trup pre ropné tankery s jednoduchým trupom a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 2978/94 (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 1).

(21) Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov (Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 20).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 47).

(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11).

(24) Smernica Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 o prístavnej štátnej kontrole (Ú. v. ES L 157, 7.7.1995, s. 1).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 21

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 59 28. januára 2016

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Informácie o dátume vstupu do platnosti Protokolu k Európsko-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Tuniskou republikou o všeobecných zásadách účasti Tuniskej republiky na programoch Únie	1
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/98 zo 16. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na presné stanovenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu ( 1 )	2
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/99 zo 16. októbra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o stanovenie operačného fungovania kolégií orgánov dohľadu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ ( 1 )	21
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/100 zo 16. októbra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy spresňujúce spoločný rozhodovací proces, pokiaľ ide o žiadosti o určité prudenciálne povolenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 1 )	45
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/101 z 26. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa obozretného oceňovania podľa článku 105 ods. 14 ( 1 )	54
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/102 z 19. januára 2016, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Eichsfelder Feldgieker/Eichsfelder Feldkieker (CHZO)]	66
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/103 z 27. januára 2016, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS)	67
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/104 z 27. januára 2016 o povolení prípravku zo Saccharomyces cerevisiae MUCL 39885 ako kŕmnej doplnkovej látky pre menej významné druhy prežúvavcov na výkrm a produkciu mlieka (držiteľ povolenia Prosol SpA) ( 1 )	71
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/105 z 27. januára 2016, ktorým sa schvaľuje bifenyl-2-ol ako existujúca účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typov 1, 2, 4, 6 a 13 ( 1 )	74
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/106 z 27. januára 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	79
		ROZHODNUTIA
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/107 z 27. januára 2016, ktorým sa neschvaľuje cybutrín ako existujúca účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typu 21 ( 1 )	81
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/108 z 27. januára 2016, ktorým sa neschvaľuje 2-butanón, peroxid ako existujúca účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typov 1 a 2 ( 1 )	83
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/109 z 27. januára 2016 o neschválení látky PHMB (1600; 1,8) ako existujúcej aktívnej látky na použitie v biocídnych výrobkoch typu 1, 6 a 9 ( 1 )	84
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/110 z 27. januára 2016, ktorým sa neschvaľuje triklozán ako existujúca účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typu 1 ( 1 )	86

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	236,2
	MA	71,0
	TN	116,3
	TR	102,2
	ZZ	131,4
0707 00 05	MA	86,8
	TR	161,0
	ZZ	123,9
0709 93 10	MA	50,4
	TR	146,2
	ZZ	98,3
0805 10 20	EG	50,4
	MA	62,1
	TN	49,3
	TR	65,0
	ZZ	56,7
0805 20 10	IL	147,6
	MA	83,5
	ZZ	115,6
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	IL	129,5
	JM	154,6
	MA	65,6
	TR	82,3
	ZZ	108,0
0805 50 10	TR	100,8
0805 50 10	ZZ	100,8
0808 10 80	CL	86,9
	US	122,2
	ZZ	104,6
0808 30 90	CN	94,8
	TR	82,0
	ZA	84,4
	ZZ	87,1

		Korigendá
	*	Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/67/ES z 13. júla 2009 o montáži zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na dvoj- a trojkolesových motorových vozidlách ( Ú. v. EÚ L 222, 25.8.2009 )	88