1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/1

(1)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Podľa záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a najmä bodu 33 týchto záverov by sa mala zásada vzájomného uznávania rozsudkov a iných rozhodnutí justičných orgánov stať základom justičnej spolupráce v občianskoprávnych aj trestných veciach v rámci Únie, pretože posilnené vzájomné uznávanie a potrebná aproximácia právnych predpisov by uľahčili spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a súdnu ochranu práv jednotlivcov.

(2)

V súlade so závermi z Tampere Rada prijala 29. novembra 2000 program opatrení určených na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach (3). V úvode tohto programu sa uvádza, že vzájomné uznávanie je „určené na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ale aj na zlepšenie ochrany práv jednotlivcov“.

(3)

Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach vychádza z predpokladu, že členské štáty si vzájomne dôverujú v systémoch trestného súdnictva ostatných členských štátov. Rozsah vzájomného uznávania závisí vo veľkej miere od viacerých parametrov, medzi ktoré patria mechanizmy ochrany práv podozrivých alebo obvinených osôb a spoločné minimálne štandardy potrebné pre jednoduchšie uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

(4)

Vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach môže účinne fungovať iba v atmosfére dôvery, keď nielen justičné orgány, ale aj všetci účastníci trestného konania považujú rozhodnutia justičných orgánov iných členských štátov za rovnocenné s vlastnými, čo zahŕňa nielen dôveru v primeranosť pravidiel iných členských štátov, ale aj dôveru v správne uplatňovanie týchto pravidiel.

(5)

V článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) je upravené právo na spravodlivý proces. Článok 48 ods. 2 charty zaručuje dodržiavanie práv na obhajobu.

(6)

V článku 6 charty a článku 5 EDĽP je upravené právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Akékoľvek obmedzenia uvedeného práva nesmú prekročiť hranice povolené v súlade s článkom 5 EDĽP a odvodené z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

(7)

Aj keď sú všetky členské štáty stranami EDĽP, skúsenosti ukazujú, že táto skutočnosť sama osebe nezabezpečuje vždy dostatočný stupeň dôvery v systémy trestného súdnictva ostatných členských štátov.

(8)

Posilňovanie vzájomnej dôvery si vyžaduje podrobné pravidlá na ochranu procesných práv a záruk vyplývajúcich z charty a z EDĽP.

(9)

V článku 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa upravuje ustanovenie minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. Uvedený článok odkazuje na „práva jednotlivcov v trestnom konaní“ ako na jednu z oblastí, kde sa môžu ustanoviť minimálne pravidlá.

(10)

Spoločné minimálne pravidlá by mali viesť k vyššej dôvere v systémy trestného súdnictva všetkých členských štátov, čo by následne malo viesť k efektívnejšej justičnej spolupráci v atmosfére vzájomnej dôvery. Uvedené spoločné minimálne pravidlá by sa mali ustanoviť v oblasti informácií v trestnom konaní.

(11)

Rada prijala 30. novembra 2009 uznesenie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní (4) (ďalej len „plán“). V pláne sa uplatňuje prístup založený na postupných krokoch a vyzýva sa v ňom na prijatie opatrení týkajúcich sa práva na preklad a tlmočenie (opatrenie A), práva na poučenie o právach a informovanie o obvinení (opatrenie B), práva na právne poradenstvo a právnu pomoc (opatrenie C), práva na komunikáciu s príbuznými, zamestnávateľmi a konzulárnymi orgánmi (opatrenie D) a osobitných záruk pre podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zraniteľné (opatrenie E). V pláne sa zdôrazňuje, že poradie týchto práv má len orientačný charakter, z čoho vyplýva, že tento plán možno zmeniť v závislosti od priorít. Plán je navrhnutý tak, aby fungoval ako celok; iba po zavedení všetkých jeho súčastí bude v plnej miere možné pocítiť jeho prínosy.

(12)

Dňa 11. decembra 2009 Európska rada privítala plán a začlenila ho do Štokholmského programu – Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (5) (bod 2.4). Európska rada zdôraznila, že plán nie je vyčerpávajúci, pričom vyzvala Komisiu, aby preskúmala ďalšie prvky týkajúce sa minimálnych procesných práv podozrivých a obvinených osôb a aby posúdila, či je v záujme podpory lepšej spolupráce v tejto oblasti potrebné zaoberať sa aj ďalšími otázkami, napríklad prezumpciou neviny.

(13)

Prvým opatrením prijatým podľa plánu, opatrením A, bola smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (6).

(14)

Táto smernica súvisí s opatrením B plánu. Ustanovujú sa v nej minimálne spoločné normy, ktoré sa majú vzťahovať na oblasť poskytovania informácií o právach a obvineniach osobám podozrivým alebo obvineným zo spáchania trestného činu s cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Táto smernica vychádza z práv ustanovených v charte, a najmä v jej článkoch 6, 47 a 48, pričom sa vychádza aj z článkov 5 a 6 EDĽP v zmysle ich výkladu Európskym súdom pre ľudské práva. Pojem „obvinenie“ sa v tejto smernici používa v rovnakom zmysle ako pojem „trestné obvinenie“, ktorý sa použil v článku 6 ods. 1 EDĽP.

(15)

Vo svojom oznámení z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – akčný plán na implementáciu Štokholmského programu Komisia oznámila, že predstaví návrh o práve na informácie o právach a informácie o obvinení v roku 2010.

(16)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na podozrivé a obvinené osoby bez ohľadu na ich právne postavenie, občianstvo alebo štátnu príslušnosť.

(17)

V niektorých členských štátoch má právomoc uložiť sankcie za relatívne menej závažné trestné činy iný orgán ako súd s právomocou v trestných veciach. Môže to byť napríklad v prípade sankcií za porušenie dopravných predpisov vo veľkom rozsahu, ktoré sa môžu uložiť po kontrole cestnej premávky. V takýchto situáciách by bolo neopodstatnené požadovať, aby bol príslušný orgán schopný zaručiť všetky práva podľa tejto smernice. Ak právo členského štátu ustanovuje uloženie sankcie v súvislosti s menej závažnými trestnými činmi takýmto orgánom a existuje právo na opravný prostriedok alebo možnosť iným spôsobom predložiť danú vec súdu s právomocou v trestných veciach, potom by sa táto smernica mala vzťahovať iba na konania o tomto opravnom prostriedku alebo podaní na tomto súde.

(18)

V smernici by malo byť výslovne ustanovené právo na informácie o procesných právach, ktoré je odvodené z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

(19)

Príslušné orgány by mali podozrivú alebo obvinenú osobu bez meškania buď ústne, alebo písomne informovať o právach ustanovených vo vnútroštátnom práve, ktoré sú nevyhnutné na zaručenie spravodlivého konania, ako sa ustanovuje v tejto smernici. Aby sa umožnilo praktické a efektívne vykonávanie uvedených práv, tieto informácie by sa mali poskytnúť včas v priebehu konania a najneskôr pred prvým úradným výsluchom podozrivej alebo obvinenej osoby policajným orgánom alebo iným príslušným orgánom.

(20)

Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa informovania o právach podozrivých alebo obvinených osôb. Tým nie sú dotknuté informácie, ktoré sa majú poskytovať o ostatných procesných právach vyplývajúcich z charty, z EDĽP, z vnútroštátneho práva a z príslušných právnych predpisov Únie v zmysle ich výkladu príslušnými justičnými orgánmi. Po poskytnutí informácií o určitom práve by sa už od príslušných orgánov nemalo vyžadovať, aby ich poskytovali opakovane, pokiaľ to nevyplýva z konkrétnych okolností prípadu alebo konkrétnych pravidiel stanovených vo vnútroštátnom práve.

(21)

Odkazy tejto smernice na podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zatknuté alebo zadržané, by sa mali týkať každej situácie, keď sú podozrivé alebo obvinené osoby v priebehu trestného konania pozbavené osobnej slobody v zmysle článku 5 ods. 1 písm. c) EDĽP a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

(22)

Ak sú podozrivé alebo obvinené osoby zatknuté alebo zadržané, mali by sa informácie o uplatniteľných procesných právach poskytnúť prostredníctvom písomného poučenia o právach napísaného ľahko zrozumiteľným jazykom, aby sa týmto osobám uľahčilo pochopenie ich práv. Toto písomné poučenie o právach by sa malo poskytnúť každej zatknutej alebo zadržanej osobe bezodkladne po pozbavení osobnej slobody orgánmi na presadzovanie práva v súvislosti s trestným konaním. Malo by obsahovať základné informácie týkajúce sa všetkých možností napadnúť zákonnosť zatknutia, dosiahnuť preskúmanie zákonnosti zadržania a požiadať o predbežné prepustenie, ak je toto právo zakotvené vo vnútroštátnom práve, a v rozsahu, v akom sa uplatňuje. V snahe pomôcť členským štátom vyhotoviť takéto písomné poučenie o právach sa v prílohe I uvádza jeho vzor. Tento vzor má len orientačný charakter a môže byť prehodnotený v nadväznosti na správu Komisie o vykonávaní tejto smernice, a tiež po nadobudnutí účinnosti všetkých opatrení uvedených v pláne. Písomné poučenie o právach môže obsahovať aj informácie o iných relevantných procesných právach, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch.

(23)

Členské štáty vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovia osobitné podmienky a pravidlá týkajúce sa práv podozrivých alebo obvinených osôb informovať inú osobu o svojom zatknutí alebo zadržaní. Ako sa ustanovuje v pláne, vykonávanie tohto práva by nemalo mať vplyv na riadny priebeh trestného konania.

(24)

Touto smernicou nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa bezpečnosti osôb nachádzajúcich sa v zariadeniach na výkon väzby, zatknutia alebo zadržania.

(25)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa podozrivej alebo obvinenej osobe poskytli informácie v súlade s touto smernicou v prípade potreby spolu s prekladom alebo tlmočením do jazyka, ktorému rozumie, v súlade so štandardmi stanovenými v smernici 2010/64/EÚ.

(26)

Pri poskytovaní informácií podozrivým alebo obvineným osobám podľa tejto smernice by príslušné orgány mali venovať osobitnú pozornosť osobám, ktoré nerozumejú obsahu alebo významu týchto informácií napríklad vzhľadom na svoj nízky vek alebo psychický či fyzický stav.

(27)

Osobám obvineným zo spáchania trestného činu by sa mali poskytnúť všetky informácie o obvinení, ktoré sú potrebné na prípravu ich obhajoby, ako aj na zaručenie spravodlivého konania.

(28)

Informácie o trestnom čine, z ktorého spáchania sa podozrivé alebo obvinené osoby podozrievajú alebo obviňujú, by sa mali týmto osobám poskytnúť bezodkladne, najneskôr pred ich prvým úradným výsluchom policajným orgánom alebo iným príslušným orgánom, bez toho, aby tým bolo ohrozené prebiehajúce vyšetrovanie. Mal by sa im poskytnúť dostatočne podrobný popis skutkového stavu týkajúceho sa trestného činu vrátane času a miesta skutku, pokiaľ sú známe, v ktorých bol údajne trestný čin spáchaný, z ktorého spáchania sa podozrievajú alebo obviňujú, a jeho možná právna kvalifikácia, a to so zreteľom na štádium, v akom sa trestné konanie nachádza v čase poskytovania informácií, aby sa tým zaručilo spravodlivé konanie a umožnilo účinné uplatňovanie práva na obhajobu.

(29)

Ak sa v priebehu trestného konania zmenia skutočnosti, na základe ktorých bolo voči podozrivým alebo obvineným osobám vznesené obvinenie, do takej miery, že sa tým výrazne zmení jej postavenie, malo by sa im to oznámiť, ak je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania, a to v čase, ktorý im umožní účinné uplatňovanie práva na obhajobu.

(30)

Podozrivým alebo obvineným osobám alebo ich advokátovi by sa mali sprístupniť dokumenty a prípadne fotografie, zvukové a obrazové záznamy, ktoré sú dôležité pre účinné napadnutie zákonnosti zatknutia alebo zadržania podozrivých alebo obvinených osôb v súlade s vnútroštátnym právom, a to najneskôr vtedy, keď sa od príslušného justičného orgánu požaduje vydanie rozhodnutia o zákonnosti zatknutia alebo zadržania v súlade s článkom 5 ods. 4 EDĽP, a včas na to, aby sa im umožnilo účinné uplatňovanie práva na napadnutie zákonnosti zatknutia alebo zadržania.

(31)

Na účely tejto smernice by mal prístup k dôkazom v zmysle ich vymedzenia podľa vnútroštátneho práva, či už svedčia v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby, alebo proti nej, ktoré majú v držbe príslušné zodpovedné orgány pre konkrétnu trestnú vec, zahŕňať prístup k materiálom, akými sú dokumenty a prípadne fotografie a zvukové a obrazové záznamy. Takéto materiály sa môžu nachádzať v spise alebo ich môžu mať príslušné orgány v akejkoľvek inej vhodnej forme v súlade s vnútroštátnym právom.

(32)

Prístup k dôkazom svedčiacim v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby alebo proti nej, ktoré majú v držbe príslušné orgány, ako sa ustanovuje v tejto smernici, možno odmietnuť v súlade s vnútroštátnym právom, ak by prístup k nim mohol viesť k vážnemu ohrozeniu života alebo základných práv inej osoby alebo ak je odmietnutie prístupu absolútne nevyhnutné na ochranu dôležitého verejného záujmu. Akékoľvek odmietnutie prístupu je potrebné posúdiť vo vzťahu k právu na obhajobu podozrivej alebo obvinenej osoby so zohľadnením jednotlivých štádií trestného konania. Obmedzenia prístupu by sa mali vykladať striktne, a to v súlade so zásadou práva na spravodlivý proces v zmysle EDĽP a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

(33)

Právom na prístup k spisovým materiálom by nemali byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy o ochrane osobných údajov a informácií o mieste pobytu chránených svedkov.

(34)

Prístup k spisovým materiálom v zmysle tejto smernice by mal byť bezplatný, čím by však nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, na základe ktorých sa vyžaduje úhrada poplatkov za dokumenty, ktoré majú byť skopírované zo spisu, alebo za zaslanie takýchto materiálov dotknutým osobám alebo ich advokátovi.

(35)

Ak sa poskytnú informácie v súlade s touto smernicou, príslušné orgány by mali o tom vyhotoviť záznam v súlade s platnými postupmi vyhotovovania záznamov podľa vnútroštátneho práva a nemali by vytvárať dodatočný záväzok zaviesť nové mechanizmy alebo akúkoľvek dodatočnú administratívnu záťaž.

(36)

Podozrivé alebo obvinené osoby alebo ich advokáti by mali mať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo namietať voči neposkytnutiu informácií podľa tejto smernice alebo voči odmietnutiu poskytnúť tieto informácie alebo určité spisové materiály príslušnými orgánmi. V súvislosti s týmto právom sa od členských štátov nevyžaduje zaviesť osobitné konanie o opravnom prostriedku, samostatný mechanizmus alebo postup na podávanie sťažností, v rámci ktorého možno namietať voči takémuto neposkytnutiu informácií alebo odmietnutiu poskytnutia.

(37)

Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v jeho organizácii v Únii, by sa príslušným úradníkom v členských štátoch mala v súvislosti s cieľmi tejto smernice poskytnúť vhodná odborná príprava alebo by sa malo podporovať poskytovanie takejto prípravy.

(38)

Členské štáty by mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Praktické a účinné vykonávanie niektorých ustanovení tejto smernice, ako je napríklad ustanovenie obsahujúce povinnosť poskytnúť podozrivej alebo obvinenej osobe informácie o jej právach v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku, by sa mohlo dosiahnuť rôznymi opatreniami vrátane nelegislatívnych opatrení, medzi ktoré patrí vhodná odborná príprava príslušných orgánov, alebo prostredníctvom písomného poučenia o právach vypracovaného v jednoduchom a prístupnom jazyku, aby mu ľahko rozumel aj laik bez akýchkoľvek znalostí trestného práva procesného.

(39)

Právo na písomné informácie o právach v súvislosti so zatknutím ustanovené v tejto smernici by sa malo taktiež primerane vzťahovať na osoby zatknuté na účely vykonania európskeho zatykača podľa rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (7). V snahe pomôcť členským štátom vyhotoviť písomné poučenie o právach pre takéto osoby sa v prílohe II uvádza jeho vzor. Tento vzor má len orientačný charakter a môže byť neskôr prehodnotený, a to v kontexte správy Komisie o vykonávaní tejto smernice, ako aj v kontexte nadobudnutia účinnosti všetkých opatrení stanovených v pláne.

(40)

Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva upravené v tejto smernici, aby sa vyššia úroveň ochrany poskytla aj v situáciách, ktorými sa táto smernica výslovne nezaoberá. Úroveň ochrany by nemala byť nikdy nižšia, ako sú štandardy stanovené v EDĽP, ako ich v judikatúre vykladá Európsky súd pre ľudské práva.

(41)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v charte. Cieľom tejto smernice je najmä podpora práva na slobodu, práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Podľa toho by sa mala aj implementovať.

(42)

Ustanovenia tejto smernice, ktoré zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, by sa mali vykladať a vykonávať v súlade s týmito právami, ako ich vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

(43)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločných minimálnych štandardov vo vzťahu k právu na informácie v trestnom konaní, nemôžu členské štáty dosiahnuť jednostranným konaním na národnej, regionálnej ani miestnej úrovni, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(45)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko na prijatí tohto rozhodnutia nezúčastňuje, nie je ním viazané ani sa toto rozhodnutie naň neuplatňuje,

a)

právo na prístup k advokátovi;

b)

nárok na bezplatné právne poradenstvo a podmienky poskytnutia takéhoto poradenstva;

c)

právo na informácie o obvinení v súlade s článkom 6;

d)

právo na tlmočenie a preklad;

e)

právo nevypovedať.

a)

právo na prístup k spisovému materiálu;

b)

právo na informovanie konzulárnych orgánov a jednej ďalšej osoby;

c)

právo na naliehavú lekársku pomoc a

d)

maximálnu dobu, počas ktorej môžu byť podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody pred tým, ako budú postavené pred justičný orgán.

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/11

(1)

Rada 3. mája 2012 prijala nariadenie (EÚ) č. 377/2012.

(2)

Vzhľadom na vážnosť situácie v Guinei-Bissau a v súlade s rozhodnutím Rady 2012/285/SZBP z 31. mája 2012 o reštriktívnych opatreniach namierených proti určitým osobám, subjektom a orgánom ohrozujúcim mier, bezpečnosť alebo stabilitu Guinejsko-bissauskej republiky (2) by sa do zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 377/2012, mali zaradiť ďalšie osoby,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/16

(1)

Nariadenie (ES) č. 715/2007 a nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (3) zavádzajú spoločné technické požiadavky na typové schvaľovanie motorových vozidiel a náhradných dielov so zreteľom na ich emisie a ustanovujú pravidlá pre zhodu v prevádzke, životnosť zariadení na reguláciu znečisťovania, palubné diagnostické systémy (ďalej len „OBD“), meranie spotreby paliva a dostupnosť informácií o opravách a údržbe vozidiel.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 715/2007, aby mohli byť vozidlá vybavené zážihovými motormi schválené podľa noriem Euro 6, má sa pre ne stanoviť norma pre počet tuhých častíc.

(3)

Tuhé častice emitované vozidlami sa môžu zhromažďovať v alveolách ľudských pľúc, čo vedie k respiračnému a kardiovaskulárnemu ochoreniu a zvýšenej úmrtnosti. Vysoká úroveň ochrany pred týmito tuhými časticami je preto vo verejnom záujme.

(4)

V súčasnosti sa na meranie tuhých častíc emitovaných vozidlami so zážihovými motormi používa protokol meraní Programu merania tuhých častíc (PMP) vyvinutý pre naftové vozidlá. Existujú však dôkazy, že spektrum veľkosti a chemické zloženie tuhých častíc emitovaných zážihovými motormi sa môžu líšiť od tých, ktoré emitujú naftové vozidlá. Spektrum veľkosti a chemické zloženie tuhých častíc a účinnosť súčasnej techniky merania v rámci regulácie emisií škodlivých častíc by sa mali sledovať. Pokiaľ ide o vozidlá so zážihovými motormi, v budúcnosti môže byť potrebná revízia tohto protokolu merania.

(5)

Na základe dnešných poznatkov je úroveň emisií tuhých častíc z konvenčných motorov, motorov s nepriamym vstrekovaním paliva (PFI), ktoré vstrekujú palivo do sacích potrubí alebo vstupných otvorov namiesto vstrekovania priamo do spaľovacej komory, nízka. Z tohto dôvodu je zrejme v súčasnosti odôvodnené obmedziť regulačnú činnosť na vozidlá vybavené motormi s priamym vstrekovaním bez toho, aby sa vylúčil ďalší výskum a monitorovanie výkonnosti všetkých zážihových motorov z hľadiska emisií, najmä, pokiaľ ide o spektrum veľkosti a chemické zloženie emitovaných tuhých častíc, ako aj emisie, ktoré vznikajú pri skutočnej jazde, a v prípade potreby by mala Komisia navrhnúť ďalšie regulačné opatrenia, pričom zohľadní aj podiel motorov PFI na trhu v budúcnosti.

(6)

V nariadení (ES) č. 692/2008 sa stanovil emisný limit pre počet častíc 6 × 1011 #/km pre naftové vozidlá Euro 6. V súlade so zásadou technologicky neutrálnych právnych predpisov by mal byť príslušný emisný limit pre vozidlá so zážihovými motormi Euro 6 rovnaký, keďže neexistujú žiadne dôkazy, že by tuhé častice emitované zážihovými motormi mali nižšiu špecifickú toxicitu ako tuhé častice emitované naftovými motormi.

(7)

Očakáva sa, že filtre tuhých častíc benzínu (GPF), účinné technológie dodatočnej úpravy na zníženie počtu tuhých častíc emitovaných vozidlami so zážihovými motormi, bude možné integrovať do niektorých vozidiel Euro 6 za primeranú cenu. Okrem toho je pravdepodobné, že pre veľký počet aplikácií je možné do troch rokov po uplynutí povinných dátumov v súvislosti s vozidlami Euro 6 stanovených v článku 10 nariadenia (ES) č. 715/2007 dosiahnuť podobné zníženie emisií tuhých častíc prostredníctvom vnútorného nastavenia motora s omnoho nižšími nákladmi. Každé nastavenie motora musí byť uplatniteľné na všetky podmienky fungovania motora, aby sa zabezpečilo, že v prípade, že sa neaplikujú zariadenia dodatočnej úpravy, úrovne emisií vznikajúce v podmienkach skutočnej jazdy sa nezvýšia.

(8)

S cieľom umožniť vývoj všetkých potrebných technológií a poskytnúť primeraný dodatočný čas, by sa mal uplatniť dvojfázový prístup, v rámci ktorého by sa v druhej fáze limity pre počet tuhých častíc pre naftové vozidlá Euro 6 vzťahovali aj na vozidlá so zážihovými motormi s priamym vstrekovaním.

(9)

Mala by sa venovať pozornosť emisiám tuhých častíc vozidiel so zážihovými motormi vznikajúcim v podmienkach skutočnej jazdy, a vývoju príslušných skúšobných postupov. Komisia by mala vypracovať a zaviesť zodpovedajúce postupy merania najneskôr do troch rokov po nadobudnutí účinnosti požiadaviek týkajúcich sa Euro 6.

(10)

Komisia by mala sledovať vplyv opatrení na zníženie emisií tuhých častíc, pokiaľ ide o emisie CO2 vozidiel so zážihovými motormi.

(11)

Podľa článku 4 ods. 7 nariadenia (ES) č. 692/2008 vozidlá, ktoré sú v rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, môžu byť typovo schválené podľa emisných noriem Euro 6 až po zavedení prahových limitov OBD. OBD je dôležitý nástroj na zisťovanie porúch zariadení na reguláciu znečistenia.

(12)

Komisia vo svojom oznámení 2008/C 182/08 o uplatňovaní a budúcom vývoji právnych predpisov Spoločenstva o emisiách z ľahkých úžitkových vozidiel a prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel (Euro 5 a 6) (4) navrhla súbor prahových limitov OBD, ktoré približne odzrkadľujú hodnoty, ktoré sa uplatňujú na väčšinu ľahkých úžitkových vozidiel v Spojených štátoch a Kanade od roku 2013, kde je väčšina systémov OBD vo vozidle v súlade s právnymi predpismi stanovenými Kalifornskou radou pre vzdušné zdroje (CARB). Zosúladenie požiadaviek Únie s požiadavkami Spojených štátov by bolo v súlade s cieľmi medzinárodnej harmonizácie a zabezpečilo by vysokú úroveň ochrany životného prostredia.

(13)

Požiadavky na OBD v Spojených štátoch sú však technologicky náročné pre výrobcov vozidiel, ktorí do Spojených štátov nevyvážajú. Preto by sa malo prijať počiatočné obdobie uplatňovania menej prísnych požiadaviek na OBD v trvaní tri roky, čím by sa priemyslu poskytol dodatočný čas.

(14)

Konečné prahové limity OBD Euro 6 pre CO, NMHC a PM stanovené v nariadení (ES) č. 692/2008 by mali byť menej prísne než sú hodnoty navrhnuté v oznámení 2008/C 182/08, čo by odrážalo osobitné technické ťažkosti v týchto oblastiach. Okrem toho týmto nariadením by sa nemal prijať žiadny prahový limit OBD Euro 6 pre počet tuhých častíc.

(15)

V neskoršej fáze by sa mala posúdiť potreba z hľadiska životného prostredia, technická uskutočniteľnosť a pomer medzi nákladmi a prínosmi prísnejších prahových limitov OBD Euro 6 uplatniteľných na CO a NMHC a stanovenia prahového limitu OBD Euro 6 pre počet tuhých častíc. Každá zmena súvisiacich regulačných požiadaviek, ktorá z toho vyplynie, by sa mala zaviesť iba spolu s dodatočným časom poskytnutým priemyslu. Vzhľadom na zložitosť systémov OBD tento dodatočný čas zvyčajne predstavuje tri až štyri roky.

(16)

Nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 692/2008 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá,

1.

V článku 3 na konci bodu 17 by sa mala zmeniť bodka na bodkočiarku.

2.

V článku 3 sa dopĺňa tento odsek 18:

3.

V článku 10 sa dopĺňa tento odsek 7:

„7.   Na vozidlá so zážihovými motormi s priamym vstrekovaním sa uplatňuje emisný limit pre počet častíc 6 × 1012 #/km tri roky od uplatniteľných dátumov stanovených v odsekoch 4 a 5 v súvislosti s novými typovými schváleniami a registráciou, predajom alebo uvedením do prevádzky nových vozidiel a podľa rozhodnutia výrobcu.“

4.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

1.

V článku 4 sa vypúšťa odsek 7.

2.

Prílohy I, XI a XVI sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/25

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 704/2008 z 15. júla 2008 o uzavretí Protokolu, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou na obdobie od 1. augusta 2008 do 31. júla 2012 (2), sa obmedzili možnosti rybolovu v kategórii 9 (plavidlá s navíjacími vlečnými sieťami s mraziarenskými zariadeniami na rybolov pelagických druhov) na referenčnú tonáž 250 000 ton.

(2)

Vzhľadom na skutočnosť, že na základe článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia, bola na obdobie od 1. augusta 2011 do 31. júla 2012 pridelená dodatočná kvóta vo výške 2 654 ton, sa celková referenčná tonáž zvýšila na 252 654 ton.

(3)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom zaznamenaným v uvedenej kategórii rybolovu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou príslušných členských štátov vyčerpala kvóta pridelená na uvedené referenčné obdobie.

(4)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolovné činnosti v tejto kategórii rybolovu,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/26

(1)

Nariadením (ES) č. 1165/98 sa vytvoril spoločný rámec na tvorbu krátkodobej štatistiky Spoločenstva o obchodnom cykle a stanovil požadované ukazovatele na analýzu krátkodobého vývoja ponuky a dopytu, výrobných faktorov a cien.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 1503/2006 z 28. septembra 2006, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike, pokiaľ ide o definície ukazovateľov, zoznam ukazovateľov a periodicitu spracovania údajov (2), sa stanovili definície cieľov a charakteristík ukazovateľov.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 657/2007 zo 14. júna 2007, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike, čo sa týka zavedenia európskych systémov výberových zisťovaní (3), sa špecifikovali pravidlá a podmienky týkajúce sa zasielania údajov členskými štátmi zúčastňujúcimi sa na európskych systémoch výberových zisťovaní pre krátkodobú štatistiku.

(4)

Nariadením Komisie (ES) č. 1178/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike a nariadenia Komisie (ES) č. 1503/2006 a (ES) č. 657/2007, pokiaľ ide o úpravy po revízii štatistických klasifikácií NACE a CPA (4), sa aktualizovali pravidlá a podmienky pre európske systémy výberových zisťovaní po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (5), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (6).

(5)

Ukazovatele vzťahujúce sa na nové objednávky v priemysle zavedené nariadením (ES) č. 1165/98 mali slúžiť ako hlavný indikátor budúcej výroby. Ukázalo sa však, že prognostická schopnosť týchto ukazovateľov je obmedzená, a keďže tieto ukazovatele nemali stabilné hlavné charakteristiky za všetky členské štáty, Výbor pre európsky štatistický systém sa dohodol, že zber údajov k ukazovateľom vzťahujúcim sa na nové objednávky v priemysle by sa mal v súvislosti so stanovením priorít pri vyvíjaní a tvorbe štatistiky zastaviť vzhľadom na obmedzené zdroje a s cieľom znížiť zaťaženie európskeho štatistického systému.

(6)

Aby sa ukazovatele týkajúce sa nových objednávok v priemysle mohli zrušiť, je potrebné odstrániť všetky odkazy na tieto ukazovatele v súvislosti so zoznamom ukazovateľov, referenčným obdobím, úrovňou podrobnosti, termínmi predkladania údajov, prechodným obdobím a definíciami platnými pre tieto ukazovatele, ale aj v súvislosti s podmienkami európskeho systému výberových zisťovaní o zahraničných nových objednávkach.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/30

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/32

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clá na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 19 00, 1001 11 00, ex 1001 91 20 (pšenica mäkká, na siatie), ex 1001 99 00 (pšenica mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie), 1002 10 00, 1002 90 00, 1005 10 90, 1005 90 00, 1007 10 90 a 1007 90 00 sú rovnaké ako intervenčná cena platná pre tieto produkty pri dovoze, zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 uvedeného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 642/2010 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 19 00, 1001 11 00, ex 1001 91 20 (pšenica mäkká, na siatie), ex 1001 99 00 (pšenica mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie), 1002 10 00, 1002 90 00, 1005 10 90, 1005 90 00, 1007 10 90 a 1007 90 00 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 5 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 1. júna 2012 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novostanovené clá.

(5)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, je vhodné, aby toto opatrenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/35

(1)

Podľa článku 6 ods. 1 jednotnej akcie 2008/851/SZBP Rada poverila Politický a bezpečnostný výbor (PBV) prijímať rozhodnutia o vymenovaní veliteľa ozbrojených síl EÚ pre vojenskú operáciu Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania.

(2)

PBV 2. decembra 2011 prijal rozhodnutie Atalanta/4/2011 (2) o vymenovaní kapitána Jorgeho MANSA za veliteľa ozbrojených síl EÚ.

(3)

Veliteľ operácie EÚ odporučil, aby sa za nového veliteľa ozbrojených síl EÚ vymenoval kontraadmirál Jean-Baptiste DUPUIS.

(4)

Vojenský výbor EÚ podporuje toto odporúčanie.

(5)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/36

(1)

Rada 3. mája 2012 prijala rozhodnutie 2012/237/SZBP o reštriktívnych opatreniach namierených proti určitým osobám, subjektom a orgánom ohrozujúcim mier, bezpečnosť alebo stabilitu Guinejsko-bissauskej republiky (1).

(2)

Bezpečnostná rada OSN 18. mája 2012 prijala rezolúciu č. 2048 (2012) ukladajúcu zákaz cestovania osobám, ktoré sa usilujú zabrániť obnoveniu ústavného poriadku alebo vykonávajú činnosť podkopávajúcu stabilitu v Guinejsko-bissauskej republike, a najmä na tie osoby, ktoré zohrali vedúcu úlohu pri štátnom prevrate z 12. apríla 2012 a ktorých kroky sú zamerané na podkopávanie uplatňovania zásad právneho štátu, obmedzovanie nadradenosti civilnej moci a napomáhanie beztrestnosti a prehlbovanie nestability v krajine.

(3)

Vzhľadom na vážnosť situácie v Guinejsko-bissauskej republike by sa do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ustanoveného v rozhodnutí 2012/237/SZBP, mali zaradiť ďalšie osoby.

(4)

Rozhodnutie 2012/237/SZBP by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto rozhodnutím,

a)

osobám uvedeným v prílohe k rezolúcii BR OSN č. 2048 (2012), ako aj ďalším osobám, ktoré označila Bezpečnostná rada alebo výbor zriadený podľa bodu 9 rezolúcie BR OSN č. 2048 (2012) (ďalej len „výbor“) v súlade bodom 6 rezolúcie BR OSN č. 2048 (2012), ako sa uvádzajú v prílohe I;

b)

osobám, na ktoré sa nevzťahuje príloha I a ktoré sa dopúšťajú konania alebo podporujú konanie, ktoré ohrozuje mier, bezpečnosť alebo stabilitu Guinejsko-bissauskej republiky, a osobám, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe II.

a)

cesta je opodstatnená z humanitárnych dôvodov vrátane náboženských povinností alebo

b)

udelenie výnimky by pomohlo naplniť ciele, ktorými sú nastolenie mieru a dosiahnutie národného zmierenia v Guinejsko-bissauskej republike, ako aj stability v tomto regióne.

a)

ako hostiteľská krajina medzinárodnej medzivládnej organizácie;

b)

ako hostiteľská krajina medzinárodnej konferencie zvolanej Organizáciou Spojených národov alebo pod jej záštitou;

c)

podľa mnohostrannej dohody, ktorou sa priznávajú výsady a imunity, alebo

d)

podľa Zmluvy o zmierení z roku 1929 (Lateránska dohoda), ktorú uzavreli Svätá stolica (Vatikánsky mestský štát) a Taliansko.

a)

nevyhnutné na uspokojenie základných potrieb osôb uvedených v prílohe III a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov vrátane platieb za potraviny, nájom alebo hypotéku, lieky a lekárske ošetrenie, úhrady daní, poistného a poplatkov za verejné služby;

b)

určené výlučne na zaplatenie primeraných honorárov a náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb;

c)

určené výlučne na úhradu poplatkov alebo nákladov za služby spojené s bežným vedením alebo správou zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov;

d)

potrebné na mimoriadne výdavky za predpokladu, že najmenej dva týždne pred udelením povolenia príslušný orgán oznámil ostatným príslušným orgánom a Komisii dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že by sa malo povolenie udeliť.

a)

na predmetné finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa vzťahuje súdne, správne alebo arbitrážne opatrenie prijaté pred dátumom zaradenia fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v odseku 1 do prílohy III, alebo sa na ne vzťahuje súdne, správne alebo arbitrážne rozhodnutie vydané pred uvedeným dátumom;

b)

finančné prostriedky a hospodárske zdroje sa použijú výlučne na uspokojenie pohľadávok zabezpečených takýmto opatrením alebo uznaných za platné v takomto rozhodnutí v rámci obmedzení stanovených príslušnými zákonmi a právnymi predpismi, ktorými sa riadia práva osôb s takýmito pohľadávkami;

c)

opatrenie alebo rozhodnutie nie je v prospech fyzickej alebo právnickej osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré sú uvedené v prílohe III;

d)

uznanie opatrenia alebo rozhodnutia nie je v rozpore s verejným poriadkom v dotknutom členskom štáte.

a)

úroky alebo iné výnosy z týchto účtov alebo

b)

platby splatné na základe zmlúv, dohôd alebo záväzkov, ktoré sa uzavreli alebo ktoré vznikli pred dátumom, od ktorého tieto účty začali podliehať ustanoveniam tohto rozhodnutia,

1.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 142/47

(1)

Článok 90 Zmluvy stanovuje, že ciele zmlúv týkajúcich sa dopravy sa presadzujú v rámci spoločnej dopravnej politiky a bezpečnosť dopravy je ich dôležitou súčasťou.

(2)

V bielej knihe Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (1) sa v bode 1.3 prílohy I ustanovuje iniciatíva týkajúca sa vytvorenia stálej skupiny expertov na bezpečnostnú ochranu pozemnej dopravy.

(3)

Preto je potrebné zriadiť skupinu odborníkov pre bezpečnosť pozemnej dopravy a vymedziť jej úlohy a štruktúru.

(4)

Skupina by mala pomáhať Komisii pri príprave a vykonávaní činností Únie smerujúcich k vytváraniu politiky bezpečnosti pozemnej dopravy a podporovať trvalú výmenu relevantných skúseností, stratégií a postupov medzi členskými štátmi a rôznymi zúčastnenými stranami.

(5)

Skupinu by mali tvoriť príslušné orgány členských štátov. Tie by mali nominovať odborníkov zo štátnych orgánov zaoberajúcich sa dopravou a bezpečnostnými alebo policajnými záležitosťami.

(6)

Mali by sa stanoviť pravidlá pre zverejňovanie informácií členmi skupiny.

(7)

Osobné údaje týkajúce sa členov skupiny by sa mali spracovávať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (2),

—

pomáha Komisii pri vyvíjaní nástrojov na monitorovanie, hodnotenie a rozširovanie výsledkov opatrení prijatých na úrovni Európskej únie v oblasti bezpečnosti pozemnej dopravy,

—

prispieva k realizácii programov činností Európskej únie v tejto oblasti, hlavne analýzou výsledkov a návrhmi na zlepšenie prijatých opatrení,

—

podporuje výmenu informácií o opatreniach prijatých na všetkých úrovniach na podporu bezpečnosti pozemnej dopravy a prípadne predkladá návrhy ďalších možných opatrení na úrovni Európskej únie,

—

vydáva stanoviská alebo predkladá správy Komisii, buď na jej žiadosť, alebo z vlastného podnetu, o všetkých relevantných skutočnostiach týkajúcich sa podpory bezpečnosti pozemnej dopravy v Európskej únii.

a)

jedného zástupcu z ministerstiev alebo štátnych orgánov zodpovedných za pozemnú dopravu za každý členský štát;

b)

jedného zástupcu z ministerstiev alebo štátnych orgánov zodpovedných za bezpečnostné alebo policajné záležitosti za každý členský štát.