9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/1

1.1

Športovo-rekreačné aktivity na vode, teda pohyb po vodnej hladine pre vlastné potešenie buď na plavidle (plachetnici, motorovom člne, kanoe, kajaku alebo inom plavidle) alebo ako súčasť mnohých iných aktivít na vode (windsurfing, kitesurfing, potápanie, rekreačný rybolov atď.) vykonávajú v Európe už dlhé roky všetky sociálne vrstvy. V tomto zmysle sa európske vodné športovo-rekreačné aktivity nepovažujú len za letnú rekreáciu, ale za prínos k rozvoju a prenosu športových, kultúrnych, environmentálnych a spoločenských hodnôt. Európska rekreačná plavba a pridružené aktivity zohrávajú v tomto zmysle dôležitú spoločenskú úlohu a podporujú hodnoty Európskej únie.

1.2

Prostredníctvom vodných športovo-rekreačných aktivít sa najmä mladé generácie môžu naučiť úcte k prírode, oceňovaniu spolupráce, zodpovednosti; môžu žiť spoločenským životom, vykonávať zaujímavú, finančne nenáročnú športovú činnosť, vďaka cestovnému ruchu na rekreačných plavidlách spoznávať nové územia a mať prístup k zvlášť hodnotným morským oblastiam. Vodné športovo-rekreačné aktivity v poslednom čase nadobudli terapeutickú funkciu napríklad pre osoby s postihnutím, osoby, ktoré stratili dôveru v seba samých, čím im pomáhajú opäť sa začleniť do spoločnosti a získať stratenú istotu.

1.3

Toto stanovisko vychádza z konštatovania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), že jednotný európsky trh je v oblasti rekreačnej plavby a pridružených činností zatiaľ ešte nedokončený. Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila v októbri 2012 na medzinárodnom salóne športových plavidiel v Janove (Taliansko) za účasti zástupcov Európskej komisie a Európskeho parlamentu, zamestnávateľov a zamestnancov, užívateľov a spotrebiteľov, univerzít a organizácií životného prostredia, ukázala, že európsky trh tohto odvetvia ešte čelí mnohým ťažkostiam. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila opatrenia navrhované v tomto stanovisku potrebné na dobudovanie jednotného trhu a odstránenie prekážok a iných obmedzení, ktoré pretrvávajú na národnej a medzinárodnej úrovni.

1.4

Európsky nautický priemysel zaznamenal v týchto krízových rokoch prudký pokles výroby o 40 až 60 % v závislosti od krajiny, čo predstavuje stratu 46 000 pracovných miest a zníženie obratu z výroby o približne 3 až 4,5 miliárd EUR. Napriek tomu však zostáva európsky nautický priemysel aj naďalej najvýznamnejším nautickým priemyslom vo svete, kde dochádza k oslabovaniu americkej konkurencie a nárastu významu nových konkurentov ako Brazília, Čína a Turecko.

1.5

EHSV pokladá za veľmi dôležité nestratiť tieto odborné znalosti a inovatívne schopnosti, vďaka ktorým podniky získali istú odolnosť a výraznejšie sa začali orientovať na vývoz, takmer výlučne však len na špičkové výrobky v hornej časti segmentu.

1.6

Stredozemie je oblasťou, v ktorej je sústredných 70 % svetového plavebného cestovného ruchu, čo predstavuje pre krajiny na jeho brehoch veľmi významný zdroj príjmov. Rozvoju tohto cestovného ruchu bránia prekážky v podobe odlišnej vnútroštátnej legislatívy napríklad hlavne v oblasti registrácie rekreačných plavidiel, oprávnení na vedenie plavidiel, v oblasti bezpečnostných a daňových predpisov.

1.7

EHSV si uvedomuje, že v krajinách s bohatou námornou tradíciou nie je vnímanie tejto problematiky rovnaké, Komisii však odporúča, aby našla spoločné riešenia, a domnieva sa, že pre toto odvetvie je zvlášť dôležité, aby sa v ňom v súvislosti s voľným pohybom služieb a osôb začala uplatňovať zásada priamej či nepriamej nediskriminácie.

1.8

Kým požiadavky na bezpečnosť a ochranu životného prostredia sú pre výrobu športových plavidiel na európskej úrovni harmonizované, normatívny rámec využívania týchto plavidiel na rekreačné účely je v jednotlivých krajinách Európy výrazne odlišný, pokiaľ ide o podmienky ich používania (oprávnenie na vedenie plavidiel, registráciu, bezpečnostné predpisy a bezpečnostnú výbavu, dane, atď.). Tieto rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi rozdrobujú jednotný európsky trh a vytvárajú zmätok na strane hospodárskych subjektov a užívateľov, ako aj určitú formu nečestnej konkurencie. Najzjavnejším príkladom je určite Stredozemné more, kde je nautický priemysel od Španielska cez Francúzsko, Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko až po Grécko v každej krajine právne upravený inak. Takéto rozdiely neexistujú v prístupe k iným dopravným prostriedkom ako automobil, vlak alebo lietadlo.

1.9

Na verejnej diskusii, ktorá sa uskutočnila počas medzinárodnej výstavy rekreačných plavidiel v Janove (Taliansko), zástupcovia rôznych zložiek nautického priemyslu a zástupcovia zamestnancov tohto odvetvia, ako aj združenia ochrancov prírody jednomyseľne a dôrazne požadovali, aby Európska únia prijala vhodné opatrenia na podporu činnosti nautického priemyslu.

1.10

Nautický priemysel predstavuje odvetvie, v ktorom inovácia, výskum a vývoj majú na rozdiel od mnohých iných odvetví zásadný význam pre jeho prežitie. Toto odvetvie navyše nepožaduje žiadne mimoriadne opatrenia alebo hospodársku pomoc, ale výlučne len iniciatívy alebo opatrenia zamerané na to, aby sa jednotný európsky trh v tejto oblasti stal skutočnosťou.

1.11

EHSV chápe obavy zástupcov nautického priemyslu a žiada Európsku komisiu, aby schválenie revízie smernice 94/25/ES o rekreačných plavidlách do 24 metrov doplnila o ďalšie iniciatívy ako súčasť špecifického akčného plánu. Bolo by veľmi vhodné pripraviť zelenú knihu o opatreniach pre nautický priemysel, do diskusie zapojiť všetky zainteresované strany a následne stanoviť akčný plán, ktorý by bol v súlade s všeobecnými zásadami novej európskej priemyselnej politiky (1) a európskej politiky pre udržateľný cestovný ruch (2).

1.12

EHSV poukazuje zvlášť na niektoré oblasti, ktorými sa treba zaoberať a ktorých problémy treba vyriešiť:

2.1

Európsky nautický priemysel tvorí dnes viac ako 37 000 podnikov, ktoré priamo zamestnávajú 234 000 ľudí a ktoré v roku 2011 dosiahli ročný obrat 20 miliárd EUR. Malé a stredné podniky tu tvoria 97 %. Asi desatinu tvoria veľké, väčšmi štruktúrované zoskupenia. V rokoch 2008 a 2009 hospodárska a finančná kríza spôsobila v priemere zníženie predaja a priemyselnej výroby všetkých druhov produktov o 40 – 60 %. Od roku 2009 došlo v dôsledku hospodárskej krízy k strate 46 000 pracovných miest a celkový obrat z výroby odvetvia sa znížil o 3 až 4,5 miliardy EUR. V rovnakom pomere došlo k strate pracovných miest vo veľkých podnikoch, ako aj v malých a stredných podnikoch. Tak k strate pracovných miest, ako aj zníženiu obratu došlo hlavne vo výrobnej časti odvetvia (teda stavba plavidiel a výroba komponentov a doplnkov). Služby (nájom/prenájom rekreačných plavidiel, oprava a údržba, prístavy pre rekreačné a športové plavidlá a turistické prístavy), ktoré sa až do dnešného dňa držali pomerne dobre, začali krízu pociťovať v tomto roku. Kríza výrazne zmenila medzinárodnú scénu. Európa si však udržuje celosvetové prvenstvo v situácii, keď dochádza k oslabovaniu americkej konkurencie a vzostupu krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou, ako sú Brazília, Čína a Turecko (3).

2.2

Priemyselná činnosť odvetvia pokrýva celú oblasť výroby rekreačných a športových plavidiel od malých člnov až po veľké luxusné jachty, ktorých dĺžka presahuje 100 metrov. Typickou oblasťou nautického priemyslu je však výroba plavidiel s dĺžkou do 24 metrov (ktorých výrobu upravuje smernica 94/25/ES). Tieto plavidlá sa využívajú na rôzne účely: rekreačné plavidlá, malé plavidlá pre pobrežné hliadky, námornú políciu a colné orgány, malé osobné lode používané v cestovnom ruchu a na ostrovoch a špeciálne plavidlá. Výsledkom priemyselnej činnosti sú zariadenia a dielce (napríklad motory a pohonné systémy, lodné nadstavby, elektronické a navigačné sústavy, plachty, náterové hmoty, vnútorné vybavenie), lodné doplnky (bezpečnostné vybavenie, textílie, atď.) a športový výstroj (na potápanie, surfovanie a kitesurfing, kanoistiku a kajakovanie atď.).

2.3

Poskytované služby sú rozsiahle a rozmanité. Patrí sem rozvoj a správa 4 500 európskych rekreačných prístavov (ktoré ponúkajú 1,75 milióna kotvísk pre 6,3 milióna člnov v Európe), a takisto obchod a údržba plavidiel, prenájom riečnych a námorných plavidiel (s posádkou alebo bez nej), školy, námorní experti, špeciálne finančné a poisťovacie služby pre plavidlá atď.

2.4

V súčasnosti sa v Európe venuje 48 miliónov osôb jednej alebo niekoľkým športovo-rekreačným vodným aktivitám, 36 miliónov z nich na plavidle (motorovom člne alebo plachetnici) (4). Profil majiteľa alebo užívateľa rekreačného plavidla zahŕňa rôzne sociálne kategórie v každej krajine: plavebné činnosti nie sú vyhradené len pre spoločenskú elitu, aj keď ich médiá často neprávom spájajú výlučne s luxusom. Právom môžeme hovoriť hlavne o „ľudovej športovo-rekreačnej vodnej aktivite“.

2.5

Okrem toho už asi desať rokov pozorujeme jav zvyšovanie priemerného veku majiteľov a užívateľov rekreačných plavidiel, čo je síce v súlade s demografickým trendom v Európe, ale vyvoláva obavy o budúci vývoj tejto oblasti.

2.6

V rôznych krajinách Európy závody vyrábajúce rekreačné plavidlá a športové federácie prostredníctvom svojich združení vyvíjajú iniciatívy zamerané na to, aby mladým generáciám umožnili získať skúsenosti v oblasti rekreačnej plavby. Cieľom týchto iniciatív je predstaviť tieto športovo-rekreačné vodné aktivity jednak ako športovú a turistickú činnosť, ale aj ako profesijnú oblasť, ktorá učňom a študentom ponúka možnosť získať pracovné skúsenosti a absolvovať stáže v závodoch. Tieto vnútroštátne iniciatívy by sa mohli prevziať aj na európskej úrovni. Mohli by sa uskutočniť spoločné akcie na podporu nautického priemyslu v rámci podujatí, ako je napríklad európsky námorný deň, ktorý pripadá na 20. mája (5).

2.7

So 66 000 km pobrežia je Európa najvýznamnejšou svetovou destináciou v oblasti rekreačnej plavby. Rekreačná plavba, ktorá je zvyčajne typickou námornou aktivitou, sa však praktizuje aj vo vnútrozemí. V niektorých krajinách je veľmi obľúbená. Využívajú sa na ňu vnútrozemské vodné cesty, ktorých dĺžke dosahuje 27 000 km, ale aj jazerá (128 jazier v Európe má plochu väčšiu než 100 km2). Len do oblasti Stredozemného mora sa sústreďuje 70 % svetovej chartrovej rekreačnej plavby, čo platí pre plavidlá všetkých dĺžok.

2.8

Európsky nautický priemysel je otvorený a konkurencieschopný priemysel, ktorý približne dve tretiny svojej produkcie predáva na vnútornom trhu a vyváža na tradičné trhy, ktorými sú USA, Kanada a Austrália/Nový Zéland. V dôsledku výrazného poklesu dopytu v týchto krajinách stále viacej narastá vývoz na trhy rýchlo sa rozvíjajúcich krajín v Ázii (hlavne v Číne) a Latinskej Amerike (hlavne v Brazílii), kde je dopyt vysoký, ale úrady v týchto krajinách majú záujem chrániť a rozvíjať vlastný priemysel vo svojich krajinách. Najmä európske malé a stredné podniky odradzuje zložitá administratíva a dovozné formality v Ázii. Označenie CE európskych výrobkov nie je všeobecne uznávané a lodenice musia predkladať vlastnú technickú dokumentáciu, ak chcú získať typové schválenie príslušnej krajiny, čo spôsobuje európskemu nautickému priemyslu vážne problémy, pokiaľ ide o ochranu duševného vlastníctva, má za následok obrovské náklady pre MSP a vedie veľké spoločnosti k premiestňovaniu činnosti do iných krajín.

3.1

V roku 1994 bola prijatá európska smernica o rekreačných plavidlách (smernica 94/25/ES), ktorá na európskej úrovni umožnila harmonizovať požiadavky na bezpečnosť rekreačných plavidiel dĺžky od 2,5 do 24 metrov. Táto smernica bola zmenená a doplnená v roku 2003 (smernica 2003/44/ES) o nové požiadavky environmentálnej povahy (napríklad zníženie úrovne emisií plynov alebo hluku lodných motorov). Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice bolo začlenené aj „osobné plavidlo“ (vodný skúter).

3.2

Uplatňovanie tejto smernice o rekreačných plavidlách prinieslo v priebehu15 rokov vyše 60 harmonizovaných noriem EN-ISO platných pre tieto plavidlá a vodné skútre. Tieto normy, vytvorené v Európe, sa dnes požívajú ako technický referenčný bod na medzinárodnej úrovni. Smernica 94/25/ES umožnila vytvoriť jednotný európsky trh pre rekreačné plavidlá tým, že uľahčila podmienky pre obchod, hospodársku súťaž a obchodovanie v rámci Európy. EHSV žiada Komisiu, aby predložila koherentné návrhy, ktoré by umožnili vytvoriť jednotný európsky trh pre nautické služby zjednotením podmienok používania rekreačných plavidiel a plavebných podmienok v Európe.

3.3

Smernica 94/25/ES je momentálne v procese revízie a Európsky parlament a Rada o nej rokujú (návrh smernice COM(2011) 456 final). Najvýznamnejšie zmeny sa týkajú ďalšieho zníženia úrovne emisií výfukových plynov lodných motorov, povinnosti inštalovať na palube nádrže alebo zariadenia na úpravu odpadovej vody a prispôsobenia požiadavkám nového európskeho právneho rámca na uvádzanie harmonizovaných výrobkov na trh (rozhodnutie č. 768/2008/ES a nariadenie (ES) č. 765/2008). EHSV zaujal k návrhu revízie kladný postoj (6)

3.4

Nová smernica predstavuje podľa EHSV príležitosť na prehodnotenie súčasného systému kategorizácie rekreačných plavidiel. Smernica stanovuje rozdelenie plavidiel do 4 konštrukčných kategórií podľa ich schopnosti zvládať určité poveternostné a plavebné podmienky (silu vetra a výšku vĺn). Európsky parlament požiadal, aby Európska komisia vykonala technickú štúdiu o možnostiach revízie aktuálneho systému konštrukčných kategórií, aby odrážal veľkú rozmanitosť rekreačných plavidiel, ktoré sú dnes na trhu, a aby sa užívateľovi poskytli presné informácie o vlastnostiach plavidla. Túto iniciatívu Európskeho parlamentu podporili zástupcovia európskeho nautického priemyslu a Európskej federácie užívateľov (7). EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila vykonanie tejto štúdie.

3.5

V oblasti námornej dopravy pracuje Európska komisia na revízii smernice 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode s dĺžkou nad 24 m vyrobené z kovu a určená na vnútroštátnu prepravu. V súčasnosti sa však väčšina týchto plavidiel vyrába z iných materiálov, ako je oceľ (najmä zo sklených vláken a kompozitových materiálov), a preto podlieha vnútroštátnym právnym predpisom. Podľa EHSV by návrh na zjednodušenie tejto smernice, na ktorom teraz pracuje Európska komisia, mohol znamenať rozšírenie rozsahu jej pôsobnosti aj na osobné lode s dĺžkou do 24m vyrábané z nekovových materiálov. Je dôležité zaručiť, aby rozšírenie rozsahu pôsobnosti nebolo na úkor európskych lodeníc, ktoré stavajú malé osobné lode.

4.1

Európsky nautický priemysel pohotovo reagoval na hlbokú finančnú krízu a jej dramatické hospodárske dôsledky a prijal potrebné opatrenia, aby našiel nové trhy mimo tradičných trhov (v Európe, Severnej Amerike, Austrálii/Novom Zélande) a investoval do nových modelov a nových technológií s cieľom ponúknuť inovatívne produkty, znížiť výrobné náklady a udržať si svoje postavenie svetového lídra. Okrem toho sú aktuálne ceny nových lodí pre spotrebiteľov výhodnejšie než v minulosti.

4.2

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré spôsobuje európsky bankový systém, je potrebné riešiť problém financovania tak priemyselnej výroby, ako aj kúpy plavidiel. Jedným z účinkov finančnej krízy na nautické odvetvie bol presun dopytu, čo sa stáva pri produktoch, ktoré neslúžia na uspokojenie základných potrieb. Bankový systém okrem toho už nezaručuje financovanie do výšky hodnoty rekreačných plavidiel, pretože sa obáva, že táto hodnota výrazne klesne. Jedným z dôsledkov finančnej krízy bola aj stagnácia trhu s použitými plavidlami, pretože rekreačné plavidlá vo vlastníctve bánk boli na trhu ponúkané za veľmi nízke ceny. Kríza postihla aj lízing, ktorý bol v nautickom odvetví veľmi obľúbený. Čelíme tu situácii, akej sme svedkami v iných odvetviach, ako napríklad pri nehnuteľnostiach v Španielsku.

4.3

Pred krízou predstavovali tradičné trhy približne 80 % odbytu produktov európskeho nautického priemyslu. Zvyšných 20 % tvorili trhy krajín rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík. Pokles predaja na tradičných trhoch o 40 – 60 %, ešte zvýraznený súčasnou stagnáciou, bol len slabo kompenzovaný nárastom jeho podielu na trhoch krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Okrem toho sa mnohým výrobcom základných rekreačných plavidiel (napríklad nafukovacích člnov) nedarí nájsť nový odbyt na trhoch krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, kde o tento druh produktov nie je záujem (buď z dôvodu ceny alebo preto, že v týchto krajinách ešte nejestvuje „nautická kultúra“ medzi príslušníkmi nižšej a strednej vrstvy obyvateľstva). Európsky nautický priemysel teda musí na týchto trhoch okrem problému konkurencieschopnosti čeliť aj problému dopytu.

4.4

V Európe sa normatívny rámec pre rekreačné plavidlá stanovuje hlavne na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo výroba rekreačných plavidiel je na európskej úrovni harmonizovaná, podmienky ich používania (napríklad oprávnenie na vedenie plavidiel, registrácia, bezpečnostné predpisy a bezpečnostná výbava, dane, atď.) sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líšia. EHSV sa domnieva, že v tomto prípade zásada subsidiarity škodí rozvoju jednotného európskeho trhu.

4.5

Dohľad nad trhom na európskej úrovni sa dnes javí ako veľmi neuspokojivý. Veľa rekreačných plavidiel, ktoré nie sú v súlade s európskymi parametrami v oblasti hluku a emisií, je importovaných a predávaných v Európe bez toho, aby dovozcov týchto plavidiel kontrolovali orgány dohľadu na trhom, čím sa vytvára nečestná konkurencia.

4.6

Osobitnú pozornosť by Komisia vo svojich prácach mala venovať rozvoju priemyslu a služieb súvisiacich s odvetvím športovo-rekreačných vodných aktivít v súlade so zásadami ekológie a ochrany krajiny, najmä s ohľadom na zachovanie prírodných zdrojov a prirodzených ekosystémov, boj proti hluku vo vnútrozemských vodách, znečistenie vodných zdrojov komunálnym a technologickým odpadom, bezpečnosť ľudí, ktorí vykonávajú rôzne druhy športovo-rekreačných aktivít na vode a spojených s vodou atď.

5.1

V rámci medzinárodnej výstavy rekreačných plavidiel v Janove (v októbri 2012), EHSV usporiadal verejnú diskusiu, počas ktorej sa vďaka účasti významných a kvalifikovaných zástupcov odvetvia mohol oboznámiť s postojmi, problémami a želaniami rôznych subjektov európskeho nautického priemyslu.

5.2

Aj napriek súčasnej hospodárskej kríze je dnes európsky nautický priemysel svetovým lídrom, a to vďaka inováciám, ktoré podniky tohto odvetvia vždy uplatňovali. Súčasné problémy s prístupom k financovaniu prostredníctvom bankového systému ohrozujú schopnosť európskych podnikov investovať do výskumu, rozvoja a inovácie. Inovácia zostáva najdôležitejším prvkom umožňujúcim udržanie vedúceho postavenia európskeho nautického priemyslu. Podnikom nautického odvetvia je potrebné umožniť prístup k európskym fondom pre výskum, vývoj a inováciu, ktoré sú v súčasnosti prístupné pre iné dopravné prostriedky, pre toto odvetvia však len v obmedzenej miere. Daňové úľavy pri investíciách do výskumu, vývoja a inovácie sú ďalším nástrojom na vnútroštátnej úrovni, ktorý treba presadzovať. Inovácie pre nautický priemysel nepredstavujú len inovácie technológií, ale tiež inovácie v oblasti používania, údržby a služieb ako prenájom a financovanie rekreačných plavidiel.

5.3

V Európe je situácia v oblasti udeľovania štátnych koncesií podnikom v nautickom odvetví veľmi rôznorodá. V niektorých krajinách sú investície do turistických prístavov obmedzené podmienkami, za ktorých sú udeľované koncesie (buď príliš krátkou dobou trvania alebo neistotou, pokiaľ ide o predĺženie licencie). EHSV odporúča, aby EÚ vypracovala usmernenia, ktoré by európskym podnikom uľahčili investície do tohto odvetvia.

5.4

Lisabonskou zmluvou sa cestovný ruch dostal do európskej právomoci, a EÚ preto môže navrhovať iniciatívy. Európska komisia oznámila na rok 2013 zverejnenie stratégie pre pobrežný a námorný cestovný ruch. Táto stratégia by mala umožniť ďalej šíriť rekreačnú plavbu v Európe a riešiť niektoré problémy, ktoré by mali byť uvedené v tomto plánovanom dokumente, ako sú odlišnosti vnútroštátnej legislatívy napríklad medzi oprávneniami na vedenie plavidiel, registráciou plavidiel, požiadavkami na bezpečnosť, a to zavedením opatrení, ktoré by umožnili harmonizáciu predpisov pre rekreačnú plavbu v Európe.

5.5

EHSV víta rozvoj chránených morských oblastí, ktorých v Európe a hlavne v stredomorskej oblasti pribúda, čo však vytvára neistotu, čo sa týka pravidiel plavby. EHSV odporúča harmonizovať na európskej úrovni pravidlá prístupu rekreačných plavidiel do chránených morských oblastí, aby užívatelia hneď od začiatku vedeli, či ich plavidlá sú vybavené pre plavbu v takýchto oblastiach.

5.6

Na zlepšenie bezpečnosti by bolo vhodné údaje o nehodovosti zbierať na európskej úrovni do jednej spoločnej databázy, ktorá by umožnila spoločne študovať a porovnávať, a tým lepšie chápať nebezpečenstvá spojené s plavebnými aktivitami s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré by lepšie zodpovedali zisteným nebezpečenstvám. EHSV žiada Komisiu, aby pripravila model zberu údajov, ktorý by schválili členské štáty a ktorý by umožňoval získať homogénne a porovnateľné údaje.

5.7

Zásadný význam má okrem toho otázka odbornej prípravy a uznávania príslušnej kvalifikácie na európskej úrovni. Odborná príprava na povolania v oblasti rekreačnej plavby (predovšetkým v priemysle pre učňov a v službách súvisiacich s opravou a údržbou) nie je k dispozícii všade v Európe. Bolo by vhodné zamyslieť sa nad tým, ako vypracovať plány odbornej prípravy uznané na európskej úrovni, ktoré by umožnili kvalitnú odbornú prípravu a podporili väčšiu mobilitu pracovníkov v Európe a zvýšili záujem mladých ľudí o povolania v tomto odvetví. Bolo by vhodné zaviesť európsky „pas“ odbornej prípravy, podobný pasu pre banských inžinierov. Sociálni partneri by mali prispieť k vytvoreniu systému uznávania príslušnej kvalifikácie na európskej úrovni a ponúknuť napríklad pilotný projekt v rámci ECVET (European Credit system for Vocational Education and Training) (8). Aj výcvik posádok a odborné námorné znalosti sú dve oblasti, ktoré by tiež mali úžitok z európskeho prístupu, ktorý by umožnil otvoriť trh práce v rámci EÚ. Nautický priemysel bol v minulosti málo viditeľný, jeho povolania boli na školách a univerzitách málo známe, čo spôsobilo, že sa len málo vie o možnostiach kariérneho rastu v tomto odvetví. V niektorých európskych krajinách neexistujú ani špecifické sociálne dohody pre nautický priemysel, čo bráni zvyšovaniu záujmu o toto odvetvie.

5.8

Európsky nautický priemysel používa už 15 rokov medzinárodné normy ISO harmonizované smernicou 94/25/ES. Je veľmi dôležité, aby sa uplatňovanie medzinárodných noriem ISO zaviedlo ako jediná technická referencia pre rekreačné plavidlá na medzinárodnej úrovni s cieľom zabrániť šíreniu vnútroštátnych noriem (brazílskych, čínskych atď.), ktoré by viedli k ďalšej fragmentácii technických požiadaviek, a tým k vytvoreniu ozajstných prekážok.

5.9

EÚ môže a musí chrániť svoj nautický priemysel tým, že zlepší a zefektívni priame a nepriame opatrenia na kontrolu a dohľad nad trhom a podporí prístup jeho výrobkov na mimoeurópske trhy. Obchodné rokovania medzi EÚ a krajinami Mercosur by napríklad mali byť príležitosťou na prekonanie ochranných opatrení a neprimeraných ciel uplatňovaných niektorými krajinami Latinskej Ameriky s cieľom obmedziť prístup na ich trhy.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/8

1.1

Väčšina európskych priemyselných odvetví prechádza ťažkým obdobím. Čoraz viac spoločností v Európe a inde vo svete sa pripravuje na riešenie mnohých výziev, ktorým svet čelí, vrátane vplyvu demografického vývoja, zmeny klímy a najmä cieľov v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor by chcel upozorniť na zmeny v zmýšľaní, ktoré vedú k novým alebo prispôsobeným podnikateľským modelom. Udržateľnosť je strategickou otázkou v Svetovej obchodnej rade pre udržateľný rozvoj, v iniciatívach medzi spoločnosťami na národnej úrovni a pri príprave sektorových plánov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo na úrovni EÚ. Zmeny v zameraní a štruktúre podnikov a v medzinárodných hodnotových reťazcoch dávajú vzniknúť novým podnikateľským modelom.

1.3

Jedným z dôležitých prvkov je aktívny prístup vedenia spoločností, ktorý takisto ovplyvňuje odberateľské aj dodávateľské vzťahy. Na všetkých úrovniach sa stretávame so zodpovedajúcou angažovanosťou a inováciou, ktoré sú podporované interaktívnym dialógom so zamestnaneckými radami a osobitnými programami v rámci spoločností, ako aj sektorovým sociálnym dialógom na vnútroštátnej a európskej úrovni.

1.4

Pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo je nevyhnutné zabezpečiť najnovšie zručnosti a dostupnosť vysokokvalifikovaných pracovných miest, aby sa zabránilo, pokiaľ je to možné, diskontinuite alebo dočasnej nezamestnanosti. Mali by sa zaviesť programy na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov, ako aj opatrenia prispôsobené konkrétnym potrebám v spoločnostiach.

1.5

Prostredníctvom nových perspektív a novej dynamiky sa zlepší odolnosť spoločností a hodnotových reťazcov, pričom sa zabezpečia investície a zamestnanosť. Nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje stálu a čo najlepšie nastavenú koordináciu medzi verejnými a súkromnými aktérmi vrátane finančných podmienok. V rámci verejných politík by sa mali využívať názory a postupy uplatňované v súkromnom sektore a mali by sa do nich začleniť cielené prístupy, ktorých hnacou silou sú spoločnosti a ktoré často predbiehajú postupy vlád.

1.6

EHSV s cieľom podporiť iniciatívu na podporu rastu vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvážili využívanie financovania, ktoré je v súčasnosti nevyužité alebo dokonca úplne nové, ako zdroj financovania naliehavých opatrení. Komisia by mala podnietiť výskum a vývoj a inovácie tým, že v pripravovanom programe Horizont 2020, ktorého prostriedky nesmú byť v žiadnom prípade krátené, uprednostní iniciatívy v oblasti hospodárstva s nízkymi emisiami CO2. Komisia by tiež mala by podporiť vytváranie verejno-súkromných partnerstiev v úzkej spolupráci s európskymi technologickými platformami a priemyselnými odvetviami, ktoré pokrývajú celý inovačný reťazec.

1.7

Rozhodujúca je konzistentnosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že je potrebný správne vymedzený, súdržný a dlhodobý rámec EÚ prerokovaný so všetkými zainteresovanými stranami, zabránenie nadmernej regulácii, pevné prepojenie medzi výskumom a vývojom a inováciami a tiež politikou v oblasti energetiky a zmeny klímy, a účinná energetická infraštruktúra a skladovacie kapacity. Treba vziať do úvahy osvedčené postupy a účinné, spoločne prijaté plány. Takýto rámec EÚ podporí aj prijatie zo strany verejnosti a osôb, ktorých sa priamo týka.

1.8

Európska únia je zodpovedná za približne 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. V rokoch 2040 až 2050 sa toto percento zníži na približne 5 %. Je nesporné, že EÚ preberá vedúcu úlohu v rámci globálnych rokovaní o záväznej celosvetovej dohode o klimatických zmenách. EHSV však zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže. Kým sa v celosvetovom meradle nedosiahnu rovnaké podmienky na znižovanie emisií skleníkových plynov a stanovovanie cien CO2, je nevyhnutné riešiť nerovnováhu medzi EÚ a ostatnými krajinami sveta prostredníctvom európskych opatrení v globálnych sektoroch.

1.9

Treba zohľadniť najnovší vývoj. EHSV sa zasadzuje za aktuálne posúdenie cieľov v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva vzhľadom na znepokojivý presun priemyselnej činnosti smerom k tretím krajinám, konkrétne USA, a to na základe ich pragmatickej a prezieravej energetickej politiky, čo má neblahý dosah na európske investície a zamestnanosť.

1.10

Pre otvorenú, vzdelávajúcu sa spoločnosť sú potrebné pružné formy účasti, pravidlá a povinnosti. Treba vytvoriť novú kultúru inovácií, založenú na účasti dotknutých skupín. Cieľom musí byť dosiahnutie základného konsenzu v spoločnosti. Dôležitým predpokladom je dôkladne pochopiť výzvy a uvedomiť si, že zložité problémy, ktorým svet čelí, možno prekonať len prostredníctvom vzájomného pôsobenia priemyslu, vedy, spoločnosti a politiky. Zapojiť by sa mali všetky zainteresované strany – spoločnosti a ich pracovníci, mimovládne organizácie, sociálni partneri, dodávatelia a zákazníci a tiež spotrebitelia. Treba zabezpečiť transparentnosť.

1.11

Európsky hospodársky a sociálny výbor trvá na tom, aby sa prístupy, ktoré zdôraznil v tomto stanovisku, začlenili do pripravovanej priemyselnej politiky a ďalších príslušných oblastí politiky. V súvislosti s politikou v oblasti klimatických zmien a konkurencieschopnosti by mala EÚ spoločne s priemyslom pracovať na riešeniach založených na technickej realizovateľnosti a hospodárskej životaschopnosti.

2.1

Kľúčovými faktormi súčasného hospodárstva sú technológie a inovácie, globalizované finančné trhy a obchod, výrobky na objednávku, dynamické hodnotové reťazce a recyklácia.

2.2

Súčasne sa objavujú ďalšie výzvy v podobe rastúcej svetovej populácie, rozdelení príjmov a problémov súvisiacich so surovinami, vodou a potravinami. Medzi priority medzinárodného programu patria zmena klímy, udržateľný rozvoj a energetika, a to z hľadiska účinnosti, požiadaviek v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov a prístupu k zdrojom. Tieto nové ciele sa musia riešiť v neistom prostredí s nízkym rastom v Európe.

2.3

Súčasnej zložitej situácii musia čoraz častejšie čeliť nadnárodné spoločnosti a ich pracovníci, ako aj odberateľské a dodávateľské hodnotové reťazce. Európske hodnotové reťazce sú v celosvetovom meradle stále na vedúcej pozícii. Túto pozíciu je nevyhnutné upevniť.

2.4

Predmetom tohto stanoviska je súčasný vývoj niektorých filozofií a postojov v odvetviach a spoločnostiach, ktoré vedú k novým podnikateľským modelom. Obrovské výzvy, ktorým čelíme, možno úspešne vyriešiť len prostredníctvom verejného aj súkromného prístupu, ktoré zahŕňajú spoločne dohodnuté analýzy, čo najlepšie nastavenú koordináciu a iniciatívy na vytvorenie rastu a udržateľných pracovných miest. Je potrebné, aby verejné a súkromné zainteresované strany spolupracovali na ďalšom postupe ako partneri.

2.5

Vo všeobecnosti sa uznáva, že mnohé desaťročia trvajúce zvyšovanie emisií CO2 spôsobilo značný skleníkový efekt vrátane zvýšenia priemerných teplôt, značných zmien charakteru počasia a ďalších nepredvídateľných vplyvov, ako sú napríklad zvýšenie hladiny morí a zmeny v rámci ekológie a ekosystémov s (negatívnym) vplyvom na poľnohospodárstvo, ktoré vedú k neprimeranému zvyšovaniu cien potravín, hladu a chudobe.

2.6

Závažnosť problémov v oblasti zmeny klímy sa zvyšuje (1). Bez ohľadu na zložitosť tohto problému z toho celkovo vyplýva, že je nanajvýš žiaduce sa v celosvetovom meradle zamerať na opatrenia na zníženie emisií CO2 a plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

2.7

Mnohé podniky napriek chýbajúcemu stabilnému rámcu v dlhodobom horizonte prijímajú opatrenia na rozvoj udržateľných odberateľských a dodávateľských obchodných stratégií a na výrobu a poskytovanie udržateľnejších výrobkov a služieb produkujúcich nízke emisie CO2. Zároveň dochádza k významným zmenám v dôsledku reštrukturalizácie, optimalizácie a prispôsobovania. Na nájdenie celosvetových riešení je nevyhnutné zameranie na nízkouhlíkové technológie a inovácie.

2.8

Veľkým prínosom pre Európu v sociálno-hospodárskej oblasti sú aj naďalej hodnotové reťazce. Udržateľná výroba sa môže zakladať len na konkurencieschopnosti, inováciách, nových zručnostiach a kvalitných pracovných miestach. Kľúčové podporné technológie, ako sú napríklad biotechnológia, nanotechnológia a nové materiály, sú o to potrebnejšie, že rýchlo sa znižujúce náklady na komunikáciu a koordináciu uľahčujú geografické rozdelenie rôznych činností v rámci hodnotových reťazcov. Aj keď nejde o priamočiary proces, často sa spája s premiestnením činností s vysokým podielom ľudskej práce a činností založených na digitálnych technológiách.

2.9

V čoraz väčšom počte spoločností sa rozmáha názor, že napriek často zložitým dilemám a protirečivým rozhodnutiam by sa mala ako usmernenie prijať zásada tzv. trojitej zodpovednosti („People, Planet, Profit“ – ľudia, planéta, zisk) – známy výrok z 90. rokov 20. storočia, ktorý je v súčasnosti opäť aktuálny. Výsledkom by mala byť spoločnosťami podnietená reakcia ekonomického, sociálneho a environmentálneho charakteru na súčasné celosvetové názory, vývoj a ukazovatele.

2.10

Cielený prístup, ktorého hybnou silou sú podniky a ktorý sa v mnohých krajinách uplatňuje, posilní pozíciu spoločností so sídlom v Európe. Môže sa považovať za strategický prístup do budúcnosti, ku ktorému sa zaviažu generálni riaditelia a predstavenstvá, zamestnanci, dodávatelia a zákazníci, odborové zväzy a ďalší sociálni partneri a ostatné zainteresované strany.

3.1

Niekdajšiu dominanciu západného sveta nahrádza polycentrizmus s viacerými ťažiskami. Spájajúcim článkom medzi rôznymi centrami sú často nadnárodné spoločnosti. Situácia vo svetovom hospodárstve je neustále pod tlakom rôznych (rušivých) politických a hospodárskych podnetov.

3.2

Na situáciu majú vplyv aj ciele v oblasti zmeny klímy a energetiky. V rámci reakcie na tieto nové výzvy Organizácia Spojených národov, OECD a EÚ, ako aj súkromný sektor vypracúvajú analýzy a vymedzujú potrebné politiky. Komisia a Rada by mali prevziať vedúcu úlohu pri stanovovaní programu, vymedzovaní pravidiel a vytváraní podmienok pre investície a inovácie.

3.3

Dow Jones Sustainability Index z roku 1999 a globálna iniciatíva pre podávanie správ, ako aj široké spektrom subjektov vrátane vedúcich spoločností a ich pracovníkov, sociálnych partnerov a rôznych mimovládnych organizácií podporujú informovanosť o problematike udržateľnosti. Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj (WBCSD) v Ženeve je aktívna obchodná sieť, ktorá formuluje stanoviská podnikov v celosvetových rokovaniach o zmene klímy. Zohráva tiež vedúcu úlohu pri rozvoji nových podnikateľských prístupov a pri prepájaní mnohostranných projektov medzi spoločnosťami. Medzi jej hlavné iniciatívy patrí „Vision 2050“ (Vízia do roku 2050) z roku 2010, po ktorej v roku 2012 nasledovala iniciatíva „Changing Pace“ (Zmena tempa), v ktorej sa vysvetľuje úloha regulácie pri stimulácii osvedčených podnikateľských postupov (2).

3.4

V iniciatíve „Changing Pace“ sa uvádza, že je nevyhnutné, aby si vlády jednoznačne vybrali medzi prioritami a stanovili pravidlá, ktoré vymedzujú tieto priority, pokiaľ ide o ciele rastu a kúpnu silu, a určili spôsob dosiahnutia najlepších výsledkov. Základným cieľom podnikania je „poskytovať stále lepšie tovary a služby čoraz väčšiemu počtu ľudí a za prijateľné ceny, bez neudržateľného vplyvu a tak, aby sa vytvorili pracovné miesta a hospodárska hodnota“ (3).

3.5

Iniciatíva „Changing Pace“ určuje strednodobé a dlhodobé globálne megatrendy a verejné politiky a ciele a poskytuje pohľad na politické možnosti z hľadiska podnikov. Kapitola „People’s values“ („Hodnoty ľudí“) sa takisto výslovne venuje otázke zodpovedných občanov a spotrebiteľov.

3.6

Existujú zrejmé rozdiely medzi všeobecne uznávanými analýzami a cieľmi, ktoré vlády skutočne dosahujú. Zdá sa, že súčasná kríza pravdepodobne nadmerne zaťažuje európske hospodárstvo: mnohé spoločnosti musia prispôsobiť svoju výrobnú kapacitu znižujúcemu sa dopytu v západnom svete a, zdá sa, aj v Číne a Indii.

3.7

Európska únia prijatím Kjótskeho protokolu získala vedúce postavenie pri riešení zmeny klímy a zlepšovaní energetickej účinnosti, ako aj pri vykonávaní právnych ustanovení. Ostatní hlavní aktéri vo svete zatiaľ ešte neprijali porovnateľné zásady, nie to ešte záväzné právne predpisy. Táto nevyvážená a neuspokojivá situácia pokračuje aj napriek nedávnym konferenciám OSN. Pre priemysel EÚ to znamená nejasnú situáciu, ktorá podnecuje neistotu a nepokoj medzi pracovnými silami v príslušných spoločnostiach. Je nevyhnutné zabezpečiť správne koordinovaný a vyvážený prístup spolu s koordináciou medzi verejnými a súkromnými aktérmi.

3.8

Spoločnosti v súčasnosti prijímajú racionalizačné opatrenia. Aj keď technológie, inovácie a pevné hodnotové reťazce zabezpečujú dobré výsledky, sprevádza ich škodlivý vplyv na spoločnosti a zamestnanosť. Nezamestnanosť dosahuje v celej Európe historický vrchol, pričom otázka zamestnanosti mladých ľudí vyvoláva obavy takmer všade. Naliehavo potrebné sú nové perspektívy.

3.9

Kríza na európskom trhu práce kalí vyhliadky na vykonanie ambicióznych politík v oblasti zmeny klímy. Nadmerné prepúšťanie v priemysle a obmedzený alebo žiadny prístup mladých ľudí na trh práce sťažuje prenos poznatkov a odborných znalostí, ktoré sú nevyhnutné na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

3.10

Na druhej strane, širšia informovanosť o zmene klímy a iných výzvach vytvára nové príležitosti. Európske spoločnosti postupne začleňujú tento program do svojich stratégií a usilujú sa tým získať konkurenčné výhody. Podobný vývoj je takisto badať vo vedúcich spoločnostiach v Spojených štátoch, Japonsku a dokonca aj v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ako je Čína. V mnohých európskych spoločnostiach prevláda názor, a to od vedenia až po bežných pracovníkov, že uvedené prispôsobenie sa oplatí a budú z neho plynúť výhody pre všetkých. Najzaujímavejšie výsledky sa dosahujú v procesoch „od kolísky ku kolíske“ a na základe rozvoja tzv. cyklického hospodárstva využívajúceho obmedzené zdroje a materiály.

3.11

EHSV napokon trvá na účinnej koordinácii analýz, stanovísk a vytvárania programu medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami. Tento prístup je rozhodujúci na mnohých úrovniach – celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej – s cieľom zabezpečiť, aby európske hospodárstvo bolo naďalej konkurencieschopné a súčasne aby sa zaistila udržateľnosť a sociálna inovácia. Rozhodujúce sú technológie a podpora inovácií, ako aj zabezpečenie najnovších kompetencií, zručností a riadenia.

4.1

Spoločnosti čoraz častejšie začleňujú ciele v oblasti udržateľnosti do svojej podnikovej kultúry, politík sociálnej zodpovednosti podnikov a postupov riadenia rizík. Tak ako na globálnej úrovni sa viacero vedúcich spoločností zaviazalo dodržiavať zásady iniciatívy „Change pace“ (4), podobné iniciatívy sa prijímajú v Európe na odvetvovej úrovni a úrovni spoločností.

4.2

V rámci odvetví a v jednotlivých spoločnostiach sa tento trend vyvíja rôznym tempom. Zavádzanie nového prístupu, ktorý uprednostňuje nanovo vymedzené ciele, si vyžaduje čas a veľké úsilie, najmä v období pomalého rastu. Všeobecné spoločenské trendy, ako uviedli mimovládne organizácie a kritickí spotrebitelia, takisto prispievajú k novým prístupom a metódam.

4.3

Takýto vývoj potvrdzujú aj štúdie Komisie a expertov. Minulý rok sa v jednej správe konštatovalo: „Celkový obraz environmentálnej výkonnosti priemyslu EÚ je jedným z ukazovateľov značného pokroku smerom k oddeleniu hospodárskeho rastu od environmentálneho vplyvu za posledné dve desaťročia, pričom v rámci toho hrá dôležitú úlohu väčšia udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov v priemysle“ (5).

4.4

Generálni riaditelia a predstavenstvá sa s cieľom posilniť budúcu odolnosť spoločností často zaväzujú k takýmto postupom, pričom preberajú priamu zodpovednosť, čo spoločnostiam zabezpečuje lepšiu štruktúru a zameranie. Osobné zapojenie je v sieti Svetovej obchodnej rady pre udržateľný rozvoj bežný postup. Tento príklad nasledujú spoločnosti v jednotlivých krajinách. Prepojenie medzi podnikaním a udržateľnosťou je čoraz zreteľnejšie a konkrétnejšie.

4.5

Európske podniky prijímajú mnohé iniciatívy v snahe spojiť environmentálne ciele s hospodárskou odolnosťou. Proces, ktorý sa začal v severnej Európe, je čoraz intenzívnejší a postupne sa rozširuje na celý kontinent. Ciele jednotlivých spoločností sú vyjadrené v poslaniach, projektoch a spolupráci s akademickou obcou, mimovládnymi organizáciami, sociálnymi partnermi a ostatnými subjektmi. Medzi tieto národné organizácie patria:

4.6

Stále ešte jestvujú podstatné rozdiely v prístupe, ktoré súvisia s úrovňou hospodárskeho rozvoja a rozsahu prepojenia vnútroštátnych hospodárstiev a výskumu a vývoja s vývinom presahujúcim vnútroštátny a európsky kontext. V dohľadnej budúcnosti však budú podniky v Európe vykonávať činnosť v tom istom celosvetovom rámci, ktorý si bude vyžadovať podobné postoje a reakcie. Na túto skutočnosť sa bude musieť pripraviť riadenie, ako aj vzdelávanie a odborná príprava.

4.7

Možno určiť niektoré spoločné vlastnosti:

5.1

Stratégie na zníženie emisií oxidu uhličitého budú zohrávať hlavnú úlohu pri podpore udržateľného rastu. Sú spojené s priemyselnou politikou EÚ.

5.2

Európsky priemysel musí v súčasnosti reagovať na širokú a zložitú zmes politických cieľov a nástrojov na európskej, vnútroštátnej a dokonca aj na miestnej úrovni, ktoré sa zameriavajú na zníženie emisií CO2, energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú účinnosť. Ciele a nástroje sú niekedy nejasné, prekrývajú sa a nie sú primerane zjednotené. Na zabezpečenie účinnosti a nákladovej efektívnosti priemyslu sú potrebné jednoduchšie, predvídateľnejšie a jednotnejšie opatrenia.

5.3

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo napreduje najmä vďaka úsiliu o zníženie nákladov po zvýšení cien ropy a energií, ku ktorému došlo pred nástupom kultúry ochrany životného prostredia. Hnacou silou tohto prechodu sú následky (súčasné alebo predpokladané) zmeny klímy spôsobenej emisiami skleníkových plynov.

5.4

Podľa názoru EHSV by súdržný a konzistentný rámec pre bezpečnejšie a konkurencieschopnejšie dodávky energie s nízkymi emisiami uhlíka dôsledne uplatňovaný v členských štátoch mali tvoriť štyri hlavné piliere:

5.5

Systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) bude hlavným nástrojom politiky EÚ na dosiahnutie cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov harmonizovaným a nákladovo efektívnym spôsobom. Mal by sa uplatňovať trhovým spôsobom. Európsky hospodársky a sociálny výbor konštatuje, že sú tri zásadné otázky, ktorými sa ešte treba zaoberať:

5.6

Navyše sa všeobecne uznáva, že sú potrebné významné vstupné investície do verejnej infraštruktúry, t. j. do európskej energetickej rozvodnej siete. Rozhodujúci bude záväzok verejných aktérov poskytnúť vstupné investície a podporiť dôveru medzi súkromnými investormi. Touto otázkou by sa mala zaoberať Rada a mala by byť súčasťou iniciatívy EÚ zameranej na rast.

5.7

Na základe toho by sa mal takisto zmierniť badateľný trend premiestňovania niektorých európskych priemyselných činností do iných regiónov sveta, a to napriek skutočnosti, že v stratégii Európa 2020 a pri jej vykonávaní sa berie do úvahy riziko presunu emisií oxidu uhličitého.

5.8

Každý návrh na štrukturálne zlepšenie ETS by mal riešiť otázky uvedené v bodoch 5.4 a 5.5. Súčasné diskusie o prispôsobení ETS nie sú dostatočne zamerané na riešenie týchto otázok alebo na zmenu návrhu ETS. Výsledkom upravených zameraní by od roku 2020 mala byť stabilná cena CO2, na základe ktorej by účastníci trhu mali byť schopní plánovať dlhodobé investičné rozhodnutia týkajúce sa riešení na zníženie emisií CO2. Zlepšenie ETS by umožnilo predísť potrebe krátkodobého politického zásahu.

5.9

Zlepšenie ETS je takisto potrebné na zvýšenie miery prijatia zo strany verejnosti a pracovníkov. Aj keď sa predpokladá, že niektoré „tradičné“ pracoviská rýchlo zaniknú, ešte nie sú primerane zavedené nové ekologické pracovné miesta s nízkymi emisiami CO2. Veľmi prudké zmeny znamenajú, že v tradičných výrobných oblastiach sa prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo často pociťuje ako hrozba. Je nevyhnutný sociálny dialóg na rôznych úrovniach, aby sa podporila transparentnosť a prijatie zo strany dotknutých osôb a začali vzdelávacie a rekvalifikačné programy pre všetkých pracovníkov v záujme zosúladenia ich znalostí s meniacim sa dopytom na trhu práce.

5.10

Najdôležitejšia je nová politika v oblasti výskumu a vývoja a inovácií, zameraná na vytváranie hodnôt v zložitých (medzinárodných) hodnotových reťazcoch, ktorých cieľom je nízkouhlíkové hospodárstvo. Treba rozšíriť súčasné zameranie technológií. Zmena klímy, vznikajúci nedostatok strategických zdrojov a následné zvyšovanie cien podporujú zmeny myslenia v odvetví energetiky a surovín. Takisto je nevyhnutné vziať do úvahy úsilie o vyrovnanie v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách vrátane prenosu technológií. Zvyšuje sa dopyt po zdrojoch, zatiaľ čo reštrukturalizácia energetických systémov a zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov sú rizikové a veľmi nákladné. Úspech bude takisto závisieť od rôznych, úzko navzájom prepojených odborností a priemyselných odvetví. V súvislosti so všetkými týmito faktormi je v EÚ naliehavo nevyhnutný jednotný technologický prístup (6) podporený dôsledným politickým rozhodovaním.

5.11

Integrované prístupy prekračujú výrobnú fázu a ich cieľom je environmentálna účinnosť v každej fáze životného cyklu, t. j. návrh, suroviny, montáž, distribúcia a likvidácia. Je nevyhnutné, aby verejní a súkromní aktéri diskutovali o integrovaných politikách výrobkov. Musia byť presne vymedzené, aby sa zabránilo nadmernej regulácii. Do úvahy v tejto súvislosti prichádzajú prípadné dohody medzi výrobcami a vládami resp. EÚ, týkajúce sa environmentálnych značiek, označovania energetickej účinnosti, ekodizajnu, zákazu látok a označenia ekologickej stopy. Aby boli značky účinné, mali by obsahovať primerané a spoľahlivé informácie pre spotrebiteľov, čo by bolo aj v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách, ktorá by sa mala náležite implementovať.

5.12

Nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia cieľa zaistiť pre Európu bezpečné, globálne konkurencieschopné a účinné dodávky energie za primeranú cenu, zaručené účinnou energetickou infraštruktúrou a príslušnými predpismi, sú tiež rozsiahle výdavky na základný a aplikovaný výskum a vývoj (7).

5.13

Na spoločnosti má vplyv inovácia systémov za hranicami odvetví a integrovaných hodnotových reťazcov vzhľadom na to, že v dlhodobom horizonte je nevyhnutné dekarbonizovať svetové energetické systémy založené na fosílnych palivách, pričom v súvislosti s nedostatkom surovín bude nevyhnutné hospodárstvo, ktoré šetrí zdroje. Na všetkých trhoch sa postupne presadzuje udržateľnosť a na základe toho sa stierajú tradičné hranice medzi odvetviami a vznikajú nové hodnotové reťazce.

5.14

Súčasná diskusia je takisto podnetom na vznik čoraz väčšieho počtu iniciatív zdola nahor v rámci spoločností. Mnoho veľkých spoločností, ako aj MSP vytvára nízkouhlíkové obchodné stratégie a modely pre celý hodnotový reťazec. Predvídanie budúcich energetických požiadaviek takisto prinesie konkurenčné výhody. Na to sú potrebné primerané právne predpisy. Presadzovanie interne vzniknutých inovačných myšlienok a inovačných postupov vo výrobe a organizácii, a to od vrcholového vedenia až po bežných pracovníkov, sa v mnohých spoločnostiach stáva bežnou praxou.

5.15

Ako príklady možno menovať:

5.15.1

V odvetví stavebníctva, na ktoré pripadá významná časť konečného dopytu po energii, možno podstatne znížiť spotrebu zdrojov fosílnych palív nákladovo efektívnym spôsobom tak, že sa zvýši energetická účinnosť existujúcich a nových budov, napr. prostredníctvom tepelnej izolácie a lepších vykurovacích metód. Iným príkladom sú projekty spoločností a samospráv na výstavbu dopravnej infraštruktúry a prepravy udržateľnej energie vytvorenej na miestnej úrovni. Týmto aspektom a ich špecifickému kontextu sa bude venovať osobitné stanovisko EHSV (8).

5.15.2

Asociácia Euracoal navrhuje trojstupňovú stratégiu pre čisté uhlie, ktorá zohľadňuje zistenia Plánu postupu v energetike do roku 2050 a zahŕňa: zavedenie modernej technológie do odvetvia výroby energie spaľovaním uhlia, ktorá znižuje emisie; vývoj vysoko účinných a pružných technológií ďalšej generácie; a demonštráciu a zavedenie zachytávania, ukladania a dopravy CO2, spolu so zachytávaním a ukladaním CO2 z iných palív a odvetví. Existuje priestor na zlepšenie možností v oblasti vývozu technológií čistého uhlia z EÚ.

5.15.3

Mimoriadne aktívne sú odvetvia lesného hospodárstva založené na obnoviteľných surovinách a využívajúce energiu z prirodzene obnoviteľných zdrojov. S cieľom zabezpečiť, aby sa na trh úspešne priniesli prevratné technológie a nové výrobky, je nutný súbor sektorových politík vrátane výskumu a vývoja. Je nevyhnutné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi surovinami a energetickým využitím surovín. Opatrenia musia byť v súlade s celosvetovým vývojom, ostatnými oblasťami politiky a priemyselnými investičnými cyklami.

5.15.4

V súčasnosti sa vypracúvajú iniciatívy naprieč rôznymi oblasťami. Verejno-súkromné partnerstvá, ako napr. partnerstvo za udržateľný spracovateľský priemysel účinným využívaním zdrojov a energie (SPIRE) a iniciatíva za priemyselný výskum energetických surovín (EMIRI) – aby sme menovali aspoň dve – by mali mať zaručenú vysokú prioritu a náležité financovanie v rámci programu Horizont 2020.

5.16

Na úrovni EÚ práve teraz mnoho ďalších odvetví vytvára dlhodobé plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

5.17

Prechod na biohospodárstvo pre Európu bude tiež súčasťou riešenia a bude predstavovať dôležitý pokrok pri budovaní nízkouhlíkového hospodárstva. Spoločnosti prinášajú nové biovýrobky a riešenia, ktoré spĺňajú rastúce očakávania a špecifikácie.

6.1

Uvedené postupy sa musia účinne spájať s technologickým, hospodárskym a sociálnym rámcom a podmienkami, v ktorých musia byť zakotvené. Patria sem cielené programy spoločností v oblasti výskumu a investícií a čo najlepšie nastavený dialóg, vedený na odvetvovej úrovni a na úrovni spoločností, s verejnými orgánmi – európskymi a vnútroštátnymi – a s rôznymi zainteresovanými stranami.

6.2

S cieľom podporiť iniciatívu pre rast by EÚ a členské štáty mali zvážiť využívanie financovania, ktoré je v súčasnosti nevyužité alebo dokonca úplne nové, ako zdroj financovania naliehavých opatrení. Prevratné technológie a inovatívne projekty by mal podporovať 7. a 8. rámcový program. Európska investičná banka by tiež mala zohrávať podpornú úlohu. Okrem toho EHSV odporúča, aby sa v tejto súvislosti diskutovalo o daňových úľavách ako o možnom nástroji.

6.3

Technologické platformy EÚ, z ktorých väčšinu iniciujú priemyselné odvetvia, združujú spoločnosti, výskumné inštitúty a akademickú obec, ako aj názory verejnosti na budúci vývoj (9). Majú rozhodujúcu úlohu pri analýze svetových trendov a očakávaní, ako aj pri spoločnom vymedzovaní cieľov a časových harmonogramov.

6.4

Vymedzenie cieľov trhu vyžaduje testovanie a diskusie s dodávateľmi a zákazníkmi, ako aj so zainteresovanými stranami, ako napríklad so sociálnymi partnermi, mimovládnymi organizáciami, regionálnymi orgánmi a spotrebiteľmi. Za právne predpisy a reguláciu sú zodpovedné EÚ a vlády. Nemal by to však byť jednosmerný proces, ale mal by sa spájať s realizovateľnými plánmi postupu a prebiehajúcimi postupmi a plánovaním vo vedúcich spoločnostiach (10). To si vyžaduje stálu výmenu analýz a overovanie názorov medzi verejným a súkromným sektorom.

6.5

Politická diskusia sa často zameriava najmä na iniciatívy EÚ (alebo vlád) zhora nadol, týkajúce sa zmeny klímy, demografického vývoja, zdravia, potravín, vody atď. bez zohľadnenia súčasnej situácie v podnikoch. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva na začlenenie analýz a riešení zo súkromných odvetví, ktoré majú rovnaké záujmy. Na riešenie hlavných problémov budú potrebné predovšetkým súkromné investície a kvalifikované pracovné sily.

6.6

Do procesov modernizácie sa musia začleniť sociálne ciele v spoločnostiach a potreba udržať angažovanosť pracovníkov. EÚ a členské štáty by mali prostredníctvom výborov pre odvetvový a medziodvetvový sociálny dialóg podporovať a vykonávať opatrenia na podporu sociálne prijateľného riadenia prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Okrem kladenia dôrazu na zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre pracovníkov a zamestnancov (11), takisto treba vziať do úvahy kvantitatívne aspekty a časové harmonogramy.

6.7

V tejto súvislosti možno spoločné úsilie vlád a správ, spoločností a zástupcov zamestnancov a pracovníkov zamerané na prekonanie historicky vysokej miery nezamestnanosti vyjadriť v aktualizovaných študijných plánoch, programoch vzdelávania a odbornej a učňovskej prípravy.

6.8

Dôležitým, ak nie rozhodujúcim aspektom je zabezpečenie rovnakých východiskových podmienok na celosvetovej úrovni, napríklad prostredníctvom globálnych noriem a osvedčovania, transparentných právnych predpisov, symetrického prístupu na trh, ochrany duševného vlastníctva a rovnakej úrovne ochrany spotrebiteľa. Mali by sa tiež rešpektovať základné pracovné práva. Tieto aspekty by mali byť neoddeliteľnou súčasťou európskej obchodnej politiky (12).

6.9

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že všetci aktéri by mali vziať do úvahy proces, v rámci ktorého spoločnosti a skupiny spoločností zavádzajú požiadavky a postupy, ktoré si sami stanovujú, keďže včasné dosahovanie požadovaných cieľov môže znamenať veľkú záťaž.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/16

1.1

EHSV konštatuje, že veľké maloobchodné reťazce tvoria vo všetkých krajinách oligopol. Podľa štatistík o podieloch na trhu kontroluje všade podstatnú časť trhu len hŕstka maloobchodníkov. EHSV sa domnieva, že takáto oligopolná pozícia dáva členom tohto oligopolu obrovskú vyjednávaciu silu voči dodávateľom, v dôsledku čoho môžu týmto dodávateľom nanútiť obchodné podmienky, ktoré nie sú ani zďaleka vyvážené.

1.2

EHSV konštatuje, že spoločnosti, ktoré oligopol tvoria, medzi sebou súťažia, ale len pokiaľ ide o zákazníkov. Súťažia medzi sebou, aby si získali priazeň zákazníkov, ale ich správanie sa voči dodávateľom vôbec neprezrádza existenciu vzájomnej konkurencie medzi nimi. Ale i súťaženie medzi obchodnými reťazcami z pohľadu zákazníkov prebieha predovšetkým v oblasti maloobchodných cien a dostatočne nezohľadňuje rôzne sociálne či environmentálne aspekty, ktoré prispievajú k celkovej kvalite (1).

1.3

EHSV konštatuje existenciu vysokého stupňa netransparentnosti v oblasti tvorby cien a marží jednotlivých účastníkov zmluvných vzťahov. V dôsledku „zadných marží“, ktoré využívajú veľké maloobchodné reťazce, nákupné ceny vyplácané dodávateľom neodrážajú skutočné príjmy, ktoré dodávatelia dostávajú za svoje výrobky.

1.4

EHSV je presvedčený, že v situácii, keď jedna zmluvná strana môže svojim obchodným partnerom nanútiť svoje podmienky, zmluvná sloboda neexistuje. Ak veľké maloobchodné reťazce uplatňujú voči svojim dodávateľom potravín nekalé praktiky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, podľa EHSV to svedčí o nedostatku skutočnej zmluvnej slobody. Uplatňovanie nekalých praktík poškodzuje nielen producentov, ale aj spotrebiteľov (najmä z dlhodobého hľadiska). Všeobecne možno povedať, že súčasný rozsah uplatňovania nekalých praktík poškodzuje verejný záujem, konkrétne ohrozuje hospodárske záujmy štátov.

1.5

Podľa EHSV sa osobitne znepokojujúce zneužívajúce praktiky objavujú iba vo vzťahoch medzi veľkými maloobchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín. Nepoužíva ich ani potravinársky priemysel voči poľnohospodárom, ani veľké maloobchodné reťazce voči dodávateľom iných ako potravinárskych výrobkov.

1.6

EHSV konštatuje, že v niektorých členských štátoch boli snahy poľnohospodárov a spracovateľov o vytvorenie združení výrobcov potrestané národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, pretože sa postavenie týchto združení posudzovalo len z hľadiska národnej produkcie.

1.7

EHSV konštatuje zlyhanie pôsobenia trhových síl, keďže situácia v systéme bez dostatočnej regulácie sa naďalej zhoršuje.

1.8

Podľa EHSV samoregulácia nepredstavuje dostatočný liek na zistené nedostatky. Len „etické kódexy“ nezabezpečia rovnováhu v týchto obchodných vzťahoch. Samotná povaha takýchto zneužívajúcich praktík si vyžaduje a odôvodňuje, aby sa zakázali zákonom.

1.9

EHSV žiada Európsku komisiu, aby sa začala zaoberať otázkou oligopolov, aby preskúmala ich skutočnú moc a vplyv, aby určila, do akej miery je ich dosah porovnateľný s dosahom monopolov, a aby následne primerane upravila právne predpisy a zásady týkajúce sa hospodárskej súťaže.

1.10

EHSV žiada Európsku komisiu, aby aj ona uznala, že vo vzťahoch medzi veľkými maloobchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín chýba zmluvná sloboda.

1.11

EHSV žiada Európsku komisiu, aby navrhla riešenia, ktoré v tomto systéme zabezpečia väčšiu transparentnosť. V ideálnom prípade by sa „zadné marže“ veľkých maloobchodných reťazcov mali umiestniť „dopredu“, t. j. obchodné reťazce by sa mali prinútiť, aby zakalkulovali ceny za rôzne služby fakturované dodávateľom do konečnej ceny výrobku. To by umožnilo zistiť, koľko dodávatelia v skutočnosti dostávajú za svoje výrobky.

1.12

EHSV žiada Európsku komisiu, aby pre národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže vydala jasné pokyny, aby sa pri posudzovaní vyjednávacej sily združení výrobcov zohľadňoval relevantný trh, t. j. všetky potravinové výrobky v tej istej kategórii, ktoré sú ponúkané na trhu v danom štáte, a nie len tie, ktoré sa v danom štáte vyrobili.

1.13

EHSV žiada, aby Európska komisia bezodkladne upustila od myšlienky samoregulácie a aby navrhla právne záväzný text s cieľom zlepšiť situáciu v agropotravinárskom reťazci podporou nenarušenej hospodárskej súťaže. Koncepcia regulácie by nemala byť založená na ochrane hospodárskej súťaže, ale mala by umožniť štátu, ktorého hospodárske záujmy sú ohrozené, zasiahnuť ako navrhovateľ v administratívnom a súdnom konaní.

1.14

EHSV sa napokon nazdáva, že je potrebné ísť legislatívnou cestou smerom k „spoločenskej voľbe“, ktorá prekračuje trhovú logiku, s cieľom zabrániť tendencii koncentrácií veľkých maloobchodných reťazcov, ktoré sú čoraz silnejšie, a podporovať ostatné formy obchodovania akými sú nezávislí maloobchodníci, tradičné miestne trhy alebo priamy predaj zo strany výrobcu zákazníkovi. EHSV v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v pripravovaných dokumentoch zameraných na boj proti plytvaniu potravinami venovala osobitnú pozornosť kratším dodávateľským reťazcom.

2.2.1

Veľkodistribúcia sa začala rýchlo rozvíjať takmer pred tridsiatimi rokmi a jej vývoj bol úzko spojený s globalizáciou. V skutočnosti je väčšina veľkých obchodných spoločností, ktoré majú v súčasnosti kontrolu nad maloobchodom, nadnárodnými korporáciami, ktoré môžu oveľa lepšie profitovať z nových podmienok nastolených globalizáciou, ako malé a stredné podniky.

2.2.2

Rozmach nadnárodných korporácií (medzi ktoré patria aj veľké maloobchodné reťazce) sa často deje na úkor malých a stredných podnikov. V mnohých sektoroch kontroluje malá hŕstka veľkých nadnárodných spoločností veľkú časť trhu. Popri maloobchode sa tak deje aj vo farmaceutickom priemysle, potravinárskom priemysle, pri obchodovaní s osivom (4), u petrochemických spoločností, v bankovníctve atď. Tieto nadnárodné spoločnosti nie sú monopolmi, keďže vo väčšine prípadov majú na trhu konkurenciu zo strany iných nadnárodných korporácií alebo malých a stredných podnikov, a preto sa nepovažujú za spoločnosti s dominantným postavením na trhu (5).

2.2.3

Veľké európske maloobchodné spoločnosti sa aktívne podieľajú na obsadzovaní celosvetového trhu. Britský distribútor Tesco, francúzske maloobchodné spoločnosti Auchan a Carrefour, nadnárodné nemecké a rakúske spoločnosti Kaufland, Lidl, Metro a Billa, ako aj holandská spoločnosť Ahold majú svoje zastúpenie v mnohých krajinách.

2.2.4

Výsledkom je, že nad maloobchodným trhom s potravinami v jednotlivých krajinách má skutočnú kontrolu len hŕstka distribútorov. Napríklad v Nemecku majú štyri spoločnosti kontrolu nad 85 % trhu; v Spojenom kráľovstve majú tiež štyri spoločnosti kontrolu nad 76 % trhu; v Rakúsku majú tri maloobchodné spoločnosti kontrolu nad 82 % trhu a vo Francúzsku a Holandsku má päť spoločností kontrolu nad 65 % trhu atď. (6). Táto situácia svedčí o tom, že na jednej strane žiadna z maloobchodných spoločností nespĺňa oficiálne kritériá na to, aby bola označená za spoločnosť s dominantným postavením, na strane druhej však tri až päť obchodných spoločností má kontrolu nad značnou časťou trhu a tvorí oligopol.

2.2.5

Členovia týchto oligopolov bezpochyby navzájom súťažia, avšak len pokiaľ ide o spotrebiteľov. Vo vzťahu k dodávateľom, najmä ak sú to malé a stredné podniky, sa konkurencia medzi obchodnými reťazcami vôbec neprejavuje. Na rozdiel od dodávateľov, ktorí sú omnoho početnejší, majú odberatelia veľa možností na výber. Inými slovami, dodávatelia sa musia veľmi snažiť a ponúkať veľa ústupkov, aby mohli svoje výrobky dodávať, zatiaľ čo odberatelia si vyberajú tých dodávateľov, ktorí sú „najflexibilnejší“ z hľadiska ich podmienok.

2.2.5.1

Aj keď výrobcovia majú legitímny nárok na spravodlivú časť pridanej hodnoty pochádzajúcej zo zdravého a zákonného obchodného vzťahu s ich distribútormi, je nutné aj to, aby výrobcovia načúvali signálom o očakávaniach spotrebiteľov, ktoré im títo distribútori vysielajú. Výrobcovia budú mať lepšiu rokovaciu pozíciu, ak budú vedieť svoju ponuku inovovať a prispôsobiť prípravu a prezentáciu svojich výrobkov požiadavkám spotrebiteľov.

2.3.1

Vďaka svojej nákupnej sile si môžu veľké maloobchodné reťazce diktovať zmluvné podmienky, o ktorých je možné často povedať, že sú zneužívaním odberateľskej sily. Takéto zmluvné podmienky sa tiež označujú ako „nekalé praktiky“ alebo „nelojálne obchodné praktiky“, pričom ich orientačný zoznam bol zostavený už viackrát. Popri neustálom tlaku na nákupné ceny (smerom dole) a neskorým platbám alebo príliš dlhým lehotám splatnosti, obchodné reťazce prostredníctvom nekalých praktík celkom zmenili klasický model spolupráce medzi dodávateľom a odberateľom. Zjednodušene povedané, zmluvné strany sa zvykli dohodnúť na objeme a cene dodávaného tovaru, ako aj na iných nevyhnutných podmienkach a potom dodávateľ tovar dodal a odberateľ zaň zaplatil. Po príchode obchodných reťazcov sa tento model radikálne zmenil. Dnes sú dodávatelia, ktorí za svoje výrobky dostávajú čoraz menej a menej, nútení platiť čoraz viac a viac alebo ponúkať iné protislužby, ak chcú spolupracovať s odberateľom. Tí, ktorí by mali dostávať peniaze, namiesto toho dostávajú faktúry! Treba poznamenať, že obchodným reťazcom sa podarilo zaviesť tento nový model, ktorý sa v súčasnosti bežne akceptuje, a že nikto, počínajúc kompetentnými orgánmi, sa nad ním nepozastavuje.

2.3.2

Vo všeobecnosti je možné povedať, že najrozšírenejšie nekalé praktiky sa týkajú dvoch aspektov vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom (7). Prvým je prenášanie z obchodníka na dodávateľa obchodných nákladov t.j. nákladov na promo, vybavenie predajní, distribúciu, režijné náklady obchodu atď. Toto sa dosahuje poplatkami za rôzne “obchodné služby” ako je napríklad zalistovanie alebo letákové akcie. V rámci druhého aspektu ide o prenos nákladov obchodného rizika, ktoré sa v praxi prejavuje dodatočnými úpravami predajnej ceny v závislosti od predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi tak, aby všetky odchýlky od želaného vývoja išli na ťarchu dodávateľa. Tento cieľ sa dosahuje komplikovaným systémom stanovovania konečnej netto ceny pomocou rôznych bonusov ako sú spätný, sezónny a podobne. Oba mechanizmy deformujú jednoduchý obchodný vzorec, podľa ktorého výrobné náklady znáša výrobca a obchodné náklady idú na ťarchu obchodníka.

2.3.3

Tento nový model vzťahov medzi maloobchodníkmi a dodávateľmi bol zavedený pod zámienkou, že vzhľadom na zvýšenie konkurencie v maloobchode je potrebná užšia obchodná spolupráca. Podľa zdôvodnenia obchodných spoločností by malo byť v záujme dodávateľov, aby predaj ich výrobkov rástol, a preto je oprávnené, aby sa dodávatelia finančne podieľali na nákladoch na predaj výrobkov. Aj keď s týmto názorom zďaleka nesúhlasia všetci, dodávatelia sú nútení ho akceptovať. Veľkodistribúcii to však nestačilo, a tak je táto rozšírená obchodná spolupráca predmetom ešte škandalóznejších nekalých praktík. Buď sa skutočne poskytnuté služby vo veľkom predražujú, alebo si odberatelia fakturujú vyslovene fiktívne služby. Posledne uvedená praktika sa nazýva „neopodstatnená fakturácia“, pretože sa za ňu zjavne neposkytuje žiadna protihodnota. Ako príklad možno uviesť „poplatok za stabilnú spoluprácu“, „poplatok za vystavenie faktúry“, „poplatok za uhradenie faktúry“ alebo „príspevok na náklady na podnikovú oslavu“. Aj keď sa to môže zdať neuveriteľné, maloobchodníci naozaj zaslali takto zdôvodnené faktúry svojim dodávateľom potravín.

2.3.3.1

Poslanci francúzskeho národného parlamentu identifikovali viac ako 500 dôvodov, na základe ktorých si nákupné ústredia obchodných reťazcov vyžadovali od dodávateľov dodatočné výhody (8).

2.3.3.2

Podľa Konfederácie agropotravinárskeho priemyslu (FoodDrinkEurope) a Európskeho združenia značkového priemyslu (AIM), bolo 84 % európskych dodávateľov veľkodistribúcie v roku 2009 obeťou nedodržania zmluvných podmienok; 77 % z nich hrozilo vyradenie z registra, ak by spoločnostiam nepriznali neopodstatnené výhody; 63 % muselo strpieť zníženie fakturovaných cien bez pádneho obchodného dôvodu; 60 % bolo nútených vykonať platby bez akejkoľvek reálnej protihodnoty.

2.3.4

Faktúry, ktoré obchodné reťazce vystavujú svojim dodávateľom a ktorých úhrady tvoria „zadné marže“, majú za následok totálnu netransparentnosť nákupných cien. Ani dodávateľ, ani žiaden vonkajší pozorovateľ takto nemá šancu dozvedieť sa skutočnú nákupnú cenu. Obchodná politika založená na „dvojitej ziskovej marži“ spôsobuje vážne problémy zákazníkom a dodávateľom (9). Mal by sa zaviesť transparentnejší systém.

2.4.1

Dodávatelia akceptujú tento systém, ktorý je pre nich veľmi nevýhodný, pretože nemajú na výber. Ak chcú predávať svoje výrobky, nemôžu sa zaobísť bez obchodných reťazcov, a preto pokračujú v podpisovaní obchodných zmlúv dovtedy, kým im táto spolupráca prináša aspoň minimálny zisk. Nekalé praktiky, ktoré uplatňujú jednotlivé obchodné reťazce, sú v skutočnosti skoro rovnaké, a preto nie je možné povedať, že je lepšie spolupracovať s jedným obchodným systémom ako s nejakým iným. Obchodné vzťahy sú poznačené atmosférou strachu (z vylistovania), čo bolo uznané aj v oficiálnych dokumentoch (10).

2.4.2

Uplatňovanie nekalých zmluvných podmienok sa zvyčajne považuje za neetické. Vzhľadom na vyššie opísané praktiky sa však toto označenie javí nedostatočné. V situácii, keď sú obchodné podmienky diktované silnejšou zmluvnou stranou a druhá zmluvná strana nemá reálnu možnosť ich odmietnuť, by bolo možno vhodnejšie hovoriť skôr o vydieraní alebo zdieraní. A za týchto okolností sa ani nedá hovoriť o zmluvnej slobode, na ktorú sa často maloobchodníci a príslušné orgány odvolávajú. Rovnako ako nemôžeme predpokladať, že vo vzťahoch medzi prirodzenými monopolmi (dodávatelia elektrickej energie alebo plynu a pod.) na jednej strane a zákazníkmi na strane druhej existuje zmluvná sloboda, nie je možné týmto termínom ani označiť realitu zmluvných vzťahov medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín spomedzi výrobcov.

2.5.1

Uplatňovanie nekalých praktík obchodnými reťazcami má negatívny vplyv na dodávateľov, ale aj zákazníkov. Dodávatelia, najmä malí a strední producenti, sa musia preto často vyrovnávať s veľmi ťažkou hospodárskou situáciou, ktorá môže viesť až k likvidácii podniku, čo sa občas aj stáva. Veľké potravinárske spoločnosti sú na tom v tejto situácii lepšie, pretože sú schopné kompenzovať nízke príjmy z predaja jednotlivého výrobku, predajom veľkého objemu výrobkov. Tieto nadnárodné potravinárske spoločnosti navyše majú dosť veľkú vyjednávaciu silu: veľkodistribúcia by sa bez ich výrobkov nezaobišla, a preto sa voči nim nemôže chovať rovnako ako voči malým a stredným podnikom. Výsledkom je, že napríklad vo Francúzsku predstavujú dodávky dvadsiatky veľkých nadnárodných skupín 70 až 80 % obratu obchodných reťazcov (11).

2.5.2

Pokiaľ ide o zákazníkov, ktorí podľa príslušných orgánov vo veľkom profitujú z tohto systému, ich postavenie je omnoho menej ružové, ako by sa mohlo zdať. Viaceré skutočnosti prezrádzajú, že uplatňovanie nekalých praktík voči dodávateľom má negatívny dopad aj na zákazníkov. Na jednej strane zákazníci nie vždy profitujú z nízkej nákupnej ceny (12) a na strane druhej sa výber čoraz viac obmedzuje, inovácií je menej, kvalita mnohých potravín sa znižuje v dôsledku neustáleho tlaku na nákupnú cenu a v neposlednom rade sa tiež zvyšuje maloobchodná cena (13).

2.5.2.1

Obchodné reťazce majú aj dosť významný dopad na život spoločnosti vo všeobecnosti, keďže jej fungovanie narušilo niektoré tabu. Napríklad nedeľa už nie je tak posvätná ako predtým, pretože hypermarkety a supermarkety sú otvorené každý deň v týždni, niektoré i 24 hodín denne, a to so sebou prináša dôsledky v oblasti pracovných podmienok.

2.5.3

Popri potravinárskom priemysle sa veľkodistribúcia objavuje aj v ďalších odvetviach. Napriek tomu sú obeťami nekalých praktík predovšetkým producenti potravín. Dôvodov je pravdepodobne viac a jedným z nich sú určite väčšie možnosti realizácie odbytu u výrobcov iných ako potravinárskych výrobkov. Okrem obchodných reťazcov disponujú výrobcovia oblečenia, rozličných výrobkov pre domácnosť, kníh alebo športového vybavenia aj sieťou špecializovaných obchodov. Je preto úplne legitímne venovať osobitnú pozornosť vzťahom medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi potravín.

2.5.4

Spomínané nekalé praktiky sú v omnoho menšej miere uplatňované vo vzťahu medzi poľnohospodármi a potravinárskym priemyslom, hoci potravinárske firmy tiež disponujú veľkou nákupnou mocou. Aj keď sú na jednej strane rokovania o nákupných cenách často veľmi náročné, na strane druhej priemyselník zvyčajne nežiada od svojho dodávateľa surovín, aby prispel k nákupu novej plniacej linky, na rozdiel od veľkodistribútora, ktorý pravidelne od svojho dodávateľa žiada poplatok za modernizáciu obchodov alebo otvorenie nového obchodu.

2.5.5

Skrátka, veľká väčšina spomínaných nekalých praktík existuje len vo vzťahu supermarket – dodávateľ potravín. V dôsledku uvedených praktík a rozsahu ich uplatňovania existuje aj tretia obeť – hospodárske záujmy štátu. Neschopnosť časti dodávateľov reagovať na požiadavky obchodných reťazcov a z toho vyplývajúce hospodárske ťažkosti prispievajú k úpadku celého agropotravinárskeho sektora vo viacerých krajinách. Niektoré štáty, ktoré boli v minulosti potravinovo sebestačné, stratili túto sebestačnosť, čo sa v dnešnej dobe javí ako mimoriadne nebezpečné.

2.6.1

Už nejaký čas sú nekalé praktiky obchodných reťazcov voči jej dodávateľom predmetom čoraz konkrétnejšej kritiky zo strany orgánov jednotlivých členských štátov, ako aj európskych inštitúcií. Prvý veľmi kritický dokument prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor v roku 2005 (14). Bolo to však až písomné Vyhlásenie Európskeho parlamentu (15), podpísané väčšinou poslancov EP v januári 2008, ktoré spustilo skutočnú diskusiu na túto tému. Komisia, Parlament a EHSV uverejnili v nadväznosti na toto vyhlásenie viacero dokumentov a štúdií (16).

2.6.1.1

Európska sieť pre hospodársku súťaž (ECN), ktorej členmi je Európska komisia a národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže 27 členských štátov, uverejnila správu, ktorá nadviazala na oznámenie Komisie o zlepšení fungovania potravinového reťazca. V oznámení sa žiadalo zavedenie jednotného prístupu orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v rámci siete ECN, aby sa lepšie zisťovali endemické problémy, ktoré sú špecifické pre trhy s potravinami, a aby sa urýchlene koordinovali budúce kroky. Komisia ustanovila Fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca, ktoré sa opiera o prácu viacerých platforiem expertov, ako napríklad platformy týkajúcej sa zmluvných praktík medzi podnikmi („business to business“) poverenej vymedzením najvhodnejšej metódy na predchádzanie nekalým obchodným praktikám. Po dohode všetkých aktérov agropotravinárskeho reťazca na základných zásadách bola platforma poverená, aby našla konsenzus o ich uplatňovaní. Všetky zúčastnené strany zatiaľ nedospeli k uspokojivému kompromisu o dobrovoľnom kódexe.

2.6.2

Situácia sa stala politicky citlivou a orgány boli vyzvané, aby bezodkladne konali. Regulácia len prostredníctvom trhových síl však zlyhala a v súčasnosti sa len zriedka považuje za optimálne riešenie, pretože počas posledných desaťročí vyznačujúcich sa neregulovaným systémom obchodných vzťahov sa problémy naďalej zhoršovali. Medzi možnými riešeniami sa ozývajú hlasy za reguláciu, samoreguláciu alebo vytvorenie združení výrobcov a spracovateľov, ktorých sila by mohla vyvažovať nákupnú moc veľkých maloobchodných reťazcov.

2.6.3

Etické kódexy predstavujú tzv. „mäkké“ riešenie. Ide tu o dobrovoľný záväzok neuchyľovať sa k spomínaným praktikám. Samoregulácia bola prijatá v Spojenom kráľovstve, Španielsku a Belgicku. Jej výsledky nie sú ani uspokojivé, ani presvedčivé. Nielenže samoregulácia nepriniesla pozitívne výsledky, ale etické kódexy predstavujú aj filozofický problém. O koho etiku ide v prípade nadnárodných spoločností? Etiku manažmentu, akcionárov alebo samotnej spoločnosti? Skutočnými vlastníkmi nadnárodných spoločností sú akcionári, ktorí sú často anonymní a pre ktorých je vlastníctvo akcií často len výlučne finančnou investíciou. Za správanie sa spoločnosti a prípadné uplatňovanie nekalých praktík nenesú žiadnu osobnú zodpovednosť. Z dôvodu uvedeného je v prípade obchodných reťazcov dosť iluzórne odvolávať sa na etiku.

2.6.4

Európska komisia, ako aj ďalšie inštitúcie vrelo odporúčajú malým a stredným poľnohospodárom a podnikom, aby sa združovali v záujme zvýšenia vyjednávacej sily počas obchodných rokovaní s odberateľmi. V niektorých členských štátoch, kde sa podniky takto združili, však bol tento krok potrestaný národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže pod zámienkou, že išlo o „kartelovú dohodu“. Podľa miestnych orgánov bol podiel trhu pod kontrolou týchto združení výrobcov príliš veľký; orgány však vzali do úvahy len domácu produkciu a nezohľadnili ponuku výrobkov pochádzajúcich z iných krajín. Z nejakého ťažko pochopiteľného dôvodu nezvyknú uvedené orgány pri určovaní dominujúceho podielu obchodníka na trhu brať do úvahy všetky výrobky ponúkané na národnom trhu.

2.6.5

V mnohých členských štátoch došlo k viac alebo menej odvážnym pokusom regulovať túto oblasť. Niektoré krajiny zakázali uplatňovanie určitých praktík (napríklad zákaz predaja so stratou platí v polovici členských štátov), iné prijali osobitnú sektorovú legislatívu, ako napríklad Maďarsko, Taliansko, Česká republika, Rumunsko, Slovensko a Poľsko, alebo novelizovali svoje právne predpisy, ako napríklad Lotyšsko a Francúzsko. V posledných rokoch boli zákony zamerané na represiu uplatňovania nekalých praktík zo strany obchodných reťazcov prijaté najmä vo viacerých postkomunistických krajinách východnej a strednej Európy. Dôvodom pravdepodobne bolo to, že situácia v tomto regióne je obzvlášť znepokojujúca. Okrem iného je tam na rozdiel od západnej Európy veľkodistribúcia potravín takmer úplne v rukách zahraničných spoločností, ktoré majú privilegované kontakty s dodávateľmi vo svojich krajinách pôvodu alebo v krajinách, v ktorých sa už etablovali skôr. Dôsledkom je úpadok agropotravinárskeho sektora v tomto regióne.

2.6.6

Je pravda, že uplatňovanie uvedených zákonov je náročné najmä preto, že dodávatelia, ktorí sú obeťami tohto zneužívania, sa z existenčných dôvodov obávajú sťažovať. Aj napriek tomu sú však tieto zákony vhodnejším riešením ako etické kódexy. Na jednej strane preto, lebo nekalé praktiky sa nielenže priečia etike, ale sú tiež nezlučiteľné so základnými zásadami spravodlivosti. Nezávisle od problémov spojených s uplatňovaním uvedených zákonov je tento jediný argument dostatočný na to, aby sa tieto praktiky zakázali zákonom. Na druhej strane preto, lebo systematická legislatívna snaha už priniesla vo Francúzsku určité pozitívne výsledky (17).

2.6.7

Komisia uznáva, že existujú problémy, ale v súčasnosti uprednostňuje samoreguláciu a kritizuje fragmentáciu európskeho právneho priestoru. Zákony, ktoré prijali jednotlivé členské štáty totiž nie sú navzájom veľmi zlučiteľné. Predsa ale jediný spôsob, ako odstrániť toto roztrieštenie a nezlučiteľnosť by bolo prijatie záväznej regulácie na európskej úrovni. EHSV vrelo odporúča Európskej komisii, aby v tomto smere podnikla nevyhnutné kroky. Z praktických dôvodov by bolo vhodné nezakladať prípadnú európsku reguláciu na koncepcii ochrany hospodárskej súťaže, v dôsledku ktorej by boli dodávatelia ako obete nútení čeliť veľkým maloobchodným reťazcom pred súdom. Po príklade Francúzska je to štát, ktorého hospodárske záujmy sú ohrozené, kto by mal vystupovať v úlohe navrhovateľa. Predchádzalo by sa tým problémom spojeným so strachom dodávateľov podávať sťažnosti.

2.6.7.1

Právne záväzné predpisy by mali ukladať povinnosť používať písomné zmluvy obsahujúce dĺžku trvania zmluvy, množstvo a popis predávaného tovaru, cenu a dodacie a platobné podmienky, pričom v prípade nedodržania týchto podmienok by sa tieto zmluvy považovali za neplatné. Pod hrozbou pokuty by uhradenie platieb malo prebehnúť do 30 dní v prípade tovaru podliehajúceho skaze a do 60 dní v prípade ostatného tovaru. Zakázané by malo byť predovšetkým:

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/22

1.1

EHSV súhlasí s prístupom Komisie k podpore zdieľaného využívania rádiového frekvenčného spektra na vnútornom trhu, pretože bezdrôtové pripojenie má v hospodárstve čoraz väčší význam.

1.2

EHSV dúfa, že z tejto stratégie budú v konečnom dôsledku skutočne profitovať európski občania a že sa bude môcť využívať všetok pokrok, pričom sa zaručí, že pridelené spektrum bude využité v čo možno najväčšom rozsahu a zároveň sa zaistí úplná bezpečnosť a ochrana osobných údajov.

1.3

Všetky právne predpisy, ktoré sa prijmú, musia zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť s cieľom zabrániť zväčšovaniu digitálnej priepasti a vytváraniu dvojrýchlostnej informačnej spoločnosti.

1.4

Riadenie zdieľaného využívania spektra musí viesť k vysokej miere zamestnanosti a zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva v takom rámci, v ktorom nebude dochádzať k narúšaniu voľnej hospodárskej súťaže a využije sa zároveň príležitosť na dosiahnutie pokroku vo výskume a inovačných technológiách. Výbor žiada Komisiu, aby predtým, než prikročí k liberalizácii spektra, zaručila, že väčšia konkurencia medzi prevádzkovateľmi spektra sa prejaví skutočnou tvorbou pracovných miest. V tejto súvislosti a v súlade so stratégiou Európa 2020 by sa mala venovať osobitná pozornosť situácii v členských štátoch zasiahnutých hospodárskou a fiškálnou krízou.

1.5

EHSV dúfa, že Komisia prijme odporúčanie týkajúce sa spoločného modelu pre práva k zdieľanému prístupu k spektru a spoločnej terminológii pre dokumentovanie podmienok a pravidiel zdieľaného využívania.

2.1

Rádiové spektrum predstavuje hlavný verejný zdroj pre významné odvetvia a služby, a to aj mobilné, bezdrôtové širokopásmové a satelitné komunikácie, rozhlasové a televízne vysielanie, dopravu, rádiolokáciu a pre aplikácie ako poplašné zariadenia, diaľkové ovládanie, načúvacie prístroje, mikrofóny a lekárske prístroje.

2.2

Prispieva k dobrému fungovaniu verejných služieb, ako sú služby ochrany a bezpečnosti vrátane civilnej ochrany, a vedeckým činnostiam, ako je meteorológia, pozorovanie Zeme, rádioastronómia a výskum vesmíru.

2.3

Ľahký prístup k frekvenčnému spektru zohráva úlohu aj pri zabezpečovaní elektronickej komunikácie, najmä pre užívateľov a podniky v menej osídlených alebo odľahlých oblastiach, ako sú vidiecke oblasti alebo ostrovy.

2.4

Všetky opatrenia na reguláciu rádiového spektra môžu mať vplyv na bezpečnosť, zdravie a verejné záujmy, ako aj hospodárske, kultúrne, vedecké, sociálne a environmentálne dôsledky.

2.5

Rozhodnutím o rádiovom spektre z roku 2002 sa zriadil základný regulačný rámec pre politiku rádiového spektra a v roku 2012 bolo toho rozhodnutie doplnené rozhodnutím týkajúcim sa viacročného programu pre túto politiku v EÚ, ku ktorému už výbor vydal stanovisko.

2.6

Regulačný rámec EÚ sa snaží uľahčiť prístup k spektru na základe systému, ktorý čo najmenej obmedzuje udeľovanie oprávnení. Tento rámec uprednostňuje všeobecné oprávnenia s výnimkou prípadov, v ktorých sú jednoznačne potrebné individuálne licencie. Vychádza zo zásady účinného využívania a efektívneho riadenia spektra a zásady technologickej neutrality.

Na to, aby sa mohla Komisia zaoberať otázkou riadenia spektra existuje dostatočný právny základ opierajúci sa o právny základ pre elektronické komunikácie, pravidlá vnútorného trhu, dopravy a pravidlá, ktoré bránia narúšaniu voľnej hospodárskej súťaže.

2.7

Keďže riadenie spektra je základným predpokladom pre jednotný digitálny trh, táto iniciatíva priamo prispieva k naplneniu cieľov stratégie Európa 2020. Komisia chce dosiahnuť širokú politickú dohodu o navrhovaných opatreniach v súlade s programom politiky rádiového frekvenčného spektra s cieľom podporiť rozvoj inovácií v oblasti bezdrôtového pripojenia v EÚ a zaistiť, aby sa aktuálne pridelené spektrum využívalo v čo najväčšej miere.

3.1

Komisia skúma činitele, ktoré umožňujú a podporujú zdieľané využívanie spektra, ako je bezdrôtové širokopásmové pripojenie, spoločnosť s bezdrôtovým pripojením a výskum a inovačné technológie, pričom zdôrazňuje, že:

3.2

Oznámenie sa zameriava na problémy na ceste k rozšíreniu zdieľaného využívania spektra a zaoberá sa úpravou škodlivého rušenia s cieľom odstrániť neistotu, vytvorením dostatočných stimulov a záruk pre všetky zúčastnené strany a kapacitou bezlicenčných pásiem.

3.2.1

Táto podpora väčšieho využívania zdieľaného spektra si vyžaduje:

3.3

Komisia navrhuje vytvorenie dvoch nástrojov s cieľom umožniť väčšie a efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov spektra:

3.4

Vzhľadom na to, že technický pokrok umožňuje využívať väčšie možnosti výhodného zdieľania na vnútornom trhu, považuje Komisia za nevyhnutné podporovať investície a viesť používateľov spektra k tomu, aby lepšie využívali svoje zdroje spektra tým, že sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi na úrovni EÚ stanoví postup a kľúčové kritériá na určenie možností výhodného zdieľania (napr. v rámci odporúčania).

3.5

Zmluvy o zdieľaní spektra poskytujú používateľom podľa Komisie väčšiu právnu istotu a zároveň vytvárajú trhové stimuly (vrátane finančného vyrovnania) na určenie väčšieho rozsahu možností výhodného zdieľania na vnútornom trhu, ak národné regulačné orgány udelia práva na zdieľaný prístup k spektru ďalším používateľom frekvenčného pásma.

3.6

Komisia navrhuje, aby sa v nadchádzajúcich etapách prijali tieto opatrenia:

4.1

Výbor kladne hodnotí obsah oznámenia Komisie, pretože predstavuje začiatok potrebného procesu reflexie v súvislosti s budúcim prispôsobením právneho prostredia EÚ cieľom viacročného programu politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPG).

4.1.1

V tejto súvislosti Komisia v oznámení skúma spôsoby na odstránenie nedostatku voľného spektra a vysokých cien spojených s opätovným pridelením spektra na nové účely, čo predstavuje závažné obmedzenia pre využívanie bezdrôtového pripojenia, a podporuje zásadné zmeny v riadení spektra.

4.2

Na odstránenie terajších regulačných prekážok brániacich zavádzaniu inovačných technológií rádiového frekvenčného prístupu a na umožnenie zdieľaného využívania spektra Komisia volí komplexný prístup, v rámci ktorého majú národné regulačné orgány a dohody uzavreté medzi doterajšími a novými užívateľmi spektra aktívne uľahčiť jeho kolektívne a zdieľané využívanie.

4.3

Snaží sa tiež vychádzať z platného regulačného rámca EÚ pre elektronickú komunikáciu a rozvíjať a uplatňovať zásadu účinného využívania a efektívneho riadenia spektra a zásadu neutrality služieb a technologickej neutrality, čo EHSV považuje za veľmi vhodné. Komisia má v dôsledku toho v úmysle rozumne využiť svoje právomoci v tejto oblasti s cieľom zlepšiť a čo možno najviac rozšíriť využívanie rádiového frekvenčného spektra. Ide o to, aby sa využila voľná hospodárska súťaž a konvergencia kritérií na udeľovanie oprávnení na používanie spektra zo strany národných regulačných orgánov s osobitným dôrazom na prístup prostredníctvom zdieľaných licencií.

4.4

Výbor však chce zdôrazniť rozličné aspekty týkajúce sa obsahu uvedeného oznámenia Komisie v snahe umožniť v budúcnosti v čo možno najväčšej miere rozvoj regulačných opatrení týkajúcich sa rádiového frekvenčného spektra takým spôsobom, aby vychádzali z pevných zásad, a to predovšetkým zásad demokracie, transparentnosti, rešpektovania základných práv a práv spotrebiteľov a užívateľov elektronických komunikácií. Predovšetkým práva spotrebiteľov a užívateľov musia byť jasne chránené pred podvodmi tým, že sa stanovia kritériá umožňujúce spravodlivé ceny, všeobecný prístup k spektru, ako aj účinné mechanizmy reklamácie a odškodnenia. Takisto musia zaručiť, aby nezávislé orgány dohľadu boli schopné riešiť nadnárodné spory o využívanie spektra bez toho, aby dochádzalo k škodlivému rušeniu. Prostredníctvom vypracúvania pravidelných správ by mala Komisia informovať o prijatých opatreniach a dosiahnutých cieľoch v súvislosti s uvedenými právami a povinnosťami.

4.5

Výbor vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho vypracúvania príslušného regulačného rámca zostavila čo možno najobšírnejší zoznam „regulačných prekážok“ pre inovačné technológie rádiového frekvenčného prístupu.

4.6

Cieľom je zabrániť tomu, aby sa prostredníctvom výhovoriek odvolávajúcich sa na nesprávnu nadmernú ochranu užívateľov v skutočnosti presadili snahy zabrániť z národnostných alebo podobných protekcionalistických dôvodov maximálnemu sprístupnenia spektra. Ďalším cieľom je umožniť začlenenie ostatných užívateľov a inovačných technológií. Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za potrebné, aby sa uplatňovanie oznámenia prejavilo zaručením prístupu osôb so zdravotným postihnutím k novým technológiám.

4.7

Okrem toho by to viedlo k zvýšeniu poplatkov za využívanie spektra, o ktorého prínose niet pochýb. Treba však zdôrazniť, že vzhľadom na skutočnosť, že spektrum je fyzicky obmedzeným priestorom a plánované opatrenia zvýšia užívateľskú prevádzku, je potrebné dôsledne zvážiť rozličné otázky, ako je odškodnenie terajších držiteľov licencií, zabránenie kolapsu alebo zmenšenia spektra z dôvodu nadmerného využívania, zaručenie zavádzania inovačnejších technológií atď. Z tohto dôvodu a napriek tomu, že cieľ tohto stanoviska sa nezhoduje z niektorými predchádzajúcimi stanoviskami týkajúcimi sa uplatňovania opatrení EÚ v oblasti technologických zmien, ako je napríklad tzv. digitálna dividenda, by sa mali zvážiť skutočné dôsledky týchto opatrení s cieľom racionalizovať očakávania vytvorené rozvojom politiky EÚ týkajúcej sa rádiového spektra.

4.8

Na druhej strane sa výbor prikláňa k tomu, aby sa čo najviac obmedzilo vydávanie individuálnych licencií zo strany národných regulačných orgánov, a zasadzuje sa za oveľa otvorenejší prístup, ak to umožňuje materiálne vybavenie a dodržiavanie práv, ktoré získali užívatelia spektra. Vyzýva preto národné regulačné orgány, aby vydávali individuálne licencie v obmedzenej miere a v skutočne odôvodnených prípadoch, aby sa tak zaistil oveľa otvorenejší prístup.

4.9

Popri iných dôležitých cieľoch z oznámenia tiež vyplýva potreba zmenšiť technologickú priepasť medzi európskymi výrobcami zariadení, ktoré umožňujú elektronickú komunikáciu a výrobcami z tretích krajín, čo je spôsobené okrem iného roztrieštenosťou platného regulačného rámca. Výbor žiada Európsku komisiu, aby k oznámeniu priložila hodnotenie vplyvu o prípadných prínosoch otvorenia spektra k prekonaniu digitálnej priepasti medzi členskými štátmi Európskej únie. Výbor preto podporuje urýchlené prispôsobenie tohto rámca a dôveruje v tejto otázke regulačnej schopnosti Komisie prostredníctvom komitologického postupu.

4.9.1

Na druhej strane výbor poukazuje na pevný záväzok EÚ v oblasti základných práv a vyzýva Komisiu, aby pri príprave príslušných adaptačných pravidiel maximálne dôsledne dbala o ochranu týchto základných práv, ako je súkromie, služobné tajomstvo alebo zaobchádzanie s údajmi, ktoré môžu poskytovatelia elektronických komunikácií uchovávať.

4.9.2

Takisto sa zdá vhodné zaviesť nejaký druh účinného dohľadu nad bezlicenčným prístupom nových užívateľov k pásmam, ak sa dostanú do popredia vďaka pridanej hodnote, ktorú prinášajú ich technologické inovácie, predovšetkým ak títo užívatelia zasahujú do bezproblémového využívania spektra tretími stranami, ktorých práva národné regulačné orgány nezaručujú. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje znepokojenie vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré môže mať tento proces liberalizácie na implementáciu zásady prístupu k službám všeobecného záujmu (polícia, sanitné vozidlá, záchranné služby atď.).

4.9.3

Podobne by sa mala podrobne preskúmať situácia užívateľov, ktorí majú záujem o prístup k spektru a poskytujú nejakú službu vo verejnom záujme. Mohla by sa im udeliť výnimka alebo stanoviť symbolická výška finančnej kompenzácie, a to prostredníctvom nadnárodného postupu, prípadne prijatím príslušného predpisu.

4.9.3.1

Vyššie uvedené nesmie narušiť povinnosť sledovať ciele vo všeobecnom záujme v súlade s právom Únie, predovšetkým pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa obsahov a audiovizuálnu politiku a právo členských štátov organizovať a využívať svoje rádiové frekvenčné spektrum na účely verejného poriadku a verejnej bezpečnosti.

4.10

Dôvody týkajúce sa nezávislosti a právnej istoty tiež vedú EHSV k k návrhu, aby zodpovednosť za dohľad a informovanie o existencii a súlade dohôd o zdieľanom využívaní medzi užívateľmi s pravidlami hospodárskej súťaže, prináležala národným regulačným orgánom, prípadne Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) v prípade, ak je potrebné strategické plánovanie, koordinácia a harmonizácia, predovšetkým pokiaľ ide o postupy udeľovania všeobecných oprávnení alebo individuálne práva na využívanie rádiových frekvencií, ak je to potrebné na prekonanie prekážok brániacich rozvoju vnútorného trhu.

4.11

Komisia by mala v spolupráci so zástupcami spotrebiteľských združení a podnikov vypracovať „kódex osvedčených postupov“ týkajúci sa poskytovania informácií o žiadostiach o užitočnom zdieľanom využívaní a jeho výsledkoch na úrovni EÚ. Uľahčilo by to šírenie transparentných postupov a optimálneho riadenia existujúcich zdrojov v „analýze stavu využívania spektra“.

4.12

Výbor na záver vyzýva Komisiu, aby na základe činnosti skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra vypracovala vykonávací akt podľa článku 291 ZFEÚ, ktorý by prispel k dosiahnutiu cieľov v oblastiach, ako sú spoločná koncepcia licencií zdieľaného prístupu, ako aj podmienky odporúčaní, ktoré by podporili využívanie spoločných kritérií udeľovania týchto licencií v EÚ, aby sa tak umožnilo ich uplatňovanie vo všetkých členských štátoch.

4.12.1

Tento predpis by mal okrem iných relevantných prvkov obsahovať ochranu zásad voľnej hospodárskej súťaže a ochranu bezpečnosti a práv užívateľov elektronických komunikácií s osobitným dôrazom na zníženie nákladov na platby za služby poskytovateľov týchto komunikácií.

4.13

Výbor vyjadruje presvedčenie, že technologická inovácia, ktorá by sa prípadne dosiahla vďaka väčšiemu počtu prevádzkovateľov spektra, by mohla získať dotácie z fondov EÚ s cieľom podporiť technologické stimuly v menej rozvinutých členských štátoch EÚ.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/27

1.1

EHSV považuje vnútorný trh s energiou za príležitosť ako využiť rozličné rozhodnutia prijaté v oblasti energetiky v Európe a zabezpečiť prostredníctvom prepojenej infraštruktúry primerané fungovanie celého trhu v prospech priemyselných odberateľov a domácností.

1.2

EHSV podporuje prístup Komisie, pokiaľ je jeho cieľom odstrániť opatrenia, ktoré bránia konečnému odberateľovi využiť rôzne možnosti v oblasti energie.

1.3

V centre diania musí byť spotrebiteľ a všetky nové funkcie spojené s inteligentnými sieťami a meračmi (smart grids a smart meters) musia byť vytvorené v jeho záujme.

1.4

Výrazný nedostatok informácií, pokiaľ ide o účelnosť a podmienky fungovania vnútorného trhu s energiou môže napraviť len dôrazná informačná kampaň EÚ realizovaná spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti.

1.5

Boj proti energetickej chudobe a nedostupnosti musí byť prioritou verejných politík EÚ. EHSV vyzýva Radu a Komisiu, aby sa táto otázka stala prioritnou témou európskeho summitu v máji 2013, ktorý bude venovaný energetike.

2.1

Európska komisia vo svojom oznámení vyzýva na dobré fungovanie vnútorného trhu s energiou, aby sa dosiahol cieľ dobudovať do roku 2014 vnútorný trh s energiou, ktorý vo februári 2011 stanovili vedúci predstavitelia štátov a vlád EÚ. Potvrdili tak potrebu dobudovať do uvedeného dátumu vnútorný trh s energiou a umožniť všetkým európskym spotrebiteľom využiť úplnú slobodu výberu dodávateľa elektrickej energie alebo plynu.

2.2

Vznik vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom sa datuje do roku 1996 na základe myšlienky, že všetci európski spotrebitelia by si mali mať možnosť vybrať dodávateľa (bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť) prostredníctvom infraštruktúr nezávislých od výrobcov, a že efektívnosť tohto jednotného trhu by mala priaznivý vplyv na ceny energie a poskytla by dynamické a vhodné signály pre potrebné investície.

2.3

Splniť tento cieľ sa zatiaľ nepodarilo. Vnútorný trh s energiou v niektorých krajinách umožnil spotrebiteľom slobodnejšie si vybrať a zároveň priniesol konkurenčnejšie ceny, čím zmiernil rast cien spôsobený zvýšenými nákladmi na primárne zdroje energie. Podporil tiež vytvorenie celistvejších a transparentnejších veľkoobchodných trhov, čím sa zlepšila bezpečnosť dodávok v Európskej únii. Vo väčšine členských štátov bol vývoj trhov s energiou charakterizovaný prechodom od monopolov (národných alebo regionálnych) na oligopoly, ktoré sú naďalej národné alebo regionálne, s nízkou úrovňou vzájomnej interferencie alebo konkurencie.

2.4

Novovzniknuté nástroje (burzy, prepojenie trhov atď.) sa týkajú len malého objemu a hlavné výmeny sa v súčasnosti naďalej uskutočňujú väčšinou na národnej úrovni. V oblasti elektrickej energie je konkurencia na úrovni výroby v niektorých krajinách len čírou hypotézou: v ôsmich z 27 členských štátov viac ako 80 % výroby energie stále ovládajú etablovaní prevádzkovatelia a vzhľadom na dominantnú pozíciu (v niektorých krajinách až exkluzívnu) národných dodávateľov plynu. Vnútorný trh so zemným plynom ostáva preto tiež len snom.

2.5

Vnútorný trh s energiou preto v súčasnosti funguje skôr ako zhluk postupov, trhov a národných priemyselných prevádzkovateľov, pričom sa uplatňuje kontrola regulačných orgánov každej krajiny a ACER, rozličné európske predpisy prijaté v priebehu dvadsiatich rokov, než jednotný hospodársky priestor, ktorý by vďaka skutočnej hospodárskej súťaži slúžil priemyslu a európskym spotrebiteľom. Rozhodnutia v oblasti energetiky prijaté v jednotlivých štátoch majú však vplyv na ceny energií v susedných štátoch a rozhodnutia v tejto oblasti nemôžu byť prijímané jednostranne.

2.6

Uplatňované ceny sú skreslené z dôvodu dopĺňania o neprehľadné nerovnomerné, často príliš vysoké miestne alebo národné dane, ktoré sa v niektorých krajinách za posledných 15 rokov zvýšili o 1 000 % a tvrdo postihujú domácich spotrebiteľov a energeticky náročné priemyselné odvetvia. Národné politiky podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, ktoré jednotlivé krajiny vzájomne medzi sebou nekoordinujú, vyžadujú, keďže ide o nevyhnutné a prioritné energie v sieti, aby bolo rýchlo stanovené nové usporiadanie európskeho trhu, inak môže byť ohrozené riadenie európskeho systému elektrickej energie. Bez ohľadu na typ energie je nevyhnutná úplná transparentnosť politiky dotácií (alebo výnimiek), ktorá sa uplatňuje v jednotlivých členských štátoch, aby sa zabezpečilo nestranné správanie všetkých subjektov na trhu, ako aj náležité dodržiavanie európskych predpisov hospodárskej súťaže v oblasti energetiky.

2.7

Rozšírená prax sadzieb regulovaných na národnej úrovni nevyvoláva dynamické cenové signály, ktoré by podnietili spotrebiteľov znížiť spotrebu a kontrolovať si faktúru. Nezabezpečuje ani pokrytie skutočných nákladov na dodávky alebo výrobu energie, a tak oslabuje hospodársky výsledok energetických podnikov a investície, či už do výroby alebo do sietí, ktoré budú potrebné v priebehu nasledujúcich desaťročí.

2.8

Z dôvodu nedostatočnej osvety, informovanosti a transparentnosti, európski občania a spotrebitelia vnútornému trhu s energiou väčšinou nerozumejú, či už ide o jeho ciele alebo spôsob fungovania. Hoci sa trh pre domácich spotrebiteľov teoreticky otvoril 1. júla 2007, zriedkavé zmeny dodávateľov sú v niektorých krajinách EÚ len dôsledkom chronického nedostatku informácií a nedostatočnej komunikácie štátov, regulačných orgánov a priemyselných prevádzkovateľov.

3.1

V súvislosti s veľkými výzvami, na ktoré musí Európa reagovať (svetová hospodárska kríza, globálne otepľovanie, zabezpečenie dodávok atď.) je potrebná väčšia transparentnosť, flexibilita, energetické výmeny a prepojenia medzi členskými štátmi s cieľom podporovať väčšiu účinnosť a solidaritu, ako aj lepšie využívať investície.

3.2

EHSV jasne podporuje iniciatívy Európskej komisie a domnieva sa, že dobudovanie skutočného spoločného energetického priestoru pre 500 miliónov spotrebiteľov je základným prvkom obnovy rastu v Európe, ako aj vytvorenia európskeho energetického spoločenstva. Postačujúca, spoločná a konkurencieschopná energetika je pre EHSV kľúčovým prvkom rozvoja európskej ekonomiky a tvorby pracovných miest. Európsky priemysel potrebuje konkurencieschopné ceny energie, aby sa dokázal udržať a zároveň naďalej rozvíjať.

3.3

V tomto duchu je potrebné bdieť nad tým, aby sa okrem formálneho uplatňovania predpisov a smerníc prijatých od decembra 1996, dodržiavala povaha textov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou a aby členské štáty podporovali skutočnú hospodársku súťaž na regionálnej, národnej a európskej úrovni. EHSV podporuje iniciatívy, ktoré umožnia zlepšiť využívanie a efektívnosť sietí na prepravu energie prostredníctvom rýchlej normalizácie potrebnej z hľadiska dôležitého rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Súhlasí s rozvojom energetických prepojení a prepojenia trhov, ako aj s multilaterálnou spoluprácou, akou je vytvorenie Coreso (koordinácia elektrickej siete v západnej Európe), ako predstupeň európskej distribúcie elektrickej energie.

3.4

Existencia regulovaných sadzieb, najmä vzhľadom na národné politické aspekty, je súčasťou protekcionizmu, čo protirečí záujmom EÚ. Bráni zohľadneniu skutočných nákladov na energiu pri správaní sa spotrebiteľov a možno ju pri štátoch, ktoré si ju želajú, akceptovať len dočasne. Cenové signály odzrkadľujúce skutočný vývoj nákladov (vrátane CO2) musia byť sprostredkované spotrebiteľom a investorom, aby sa v budúcnosti mohli rozvážne rozhodnúť. Cena za energiu spojená so skutočnými nákladmi predstavuje jeden z prvkov primeranej kontroly spotreby a potrebného vývoja spotrebiteľov, ktorí musia byť aktívnejší v tvoriacom sa modeli.

3.5

Je tiež potrebné vysvetliť a prepracovať zdaňovanie energie na miestnej a národnej úrovni, ktoré sa v rámci EÚ veľmi líši. Pri elektrickej energii sa uplatňuje DPH od 4,7 % v Spojenom kráľovstve až po 54,6 % v Dánsku bez ohľadu na energetický obsah vyrobenej elektrickej energie. EHSV preto schvaľuje iniciatívy Komisie v prospech jednotného inteligentnejšieho zdaňovania energií v Európe. Plnenie cieľov 20-20-20 a znižovanie emisií CO2 o 80 až 95 % do roku 2050 si vyžaduje zavedenie spoločného fiškálneho rámca, ktorý podľa objektívneho základu stanoví daňové zaťaženie obnoviteľných zdrojov energie a fosílnych zdrojov energie, pričom pri každom produkte sa zváži jeho energetický obsah a emisie CO2.

3.6

Energetická chudoba a nedostupnosť, ktorá sa týka 13 % európskych domácností, čo predstavuje 65 miliónov Európanov, musí byť tiež zohľadnená pri budovaní vnútorného trhu s energiou. K hospodárskej súťaži, ktorá je jedným z jeho pôvodných cieľov, možno pristupovať len v záujme všetkých spotrebiteľov v EÚ. Znamená to, že občan-spotrebiteľ sa dostane do centra diania a že sa čo najskôr vypracuje európska definícia energetickej chudoby, ktorá by priniesla – podľa vzoru európskej politiky týkajúcej sa regionálnej pomoci – vnútroštátnu politiku podpory. Európska únia musí monitorovať a správne rozlíšiť túto potrebnú a naliehavú politiku boja proti energetickej chudobe od protekcionistických postupov stanovovania sadzieb, ktoré sú v protiklade s charakterom vnútorného trhu. EHSV navrhuje, aby bol sa nasledujúci európsky summit venovaný energii v máji 2013 prioritne zaoberal touto otázkou a položil základy európskej verejnej služby v oblasti energetiky.

3.7

EHSV považuje za prioritné vzdelávanie, informovanie a transparentnosť v oblasti energetiky (1), aby si spotrebitelia mohli správne vybrať z hľadiska úspor, ako aj z hľadiska energetickej účinnosti a zamerať sa na lacnejších dodávateľov. Európska únia by mala vykonať výrazné kroky v oblasti komunikácie, aby európskym spotrebiteľom vysvetlila spoločné výzvy a jednoducho a konkrétne poskytla najdôležitejšie informácie.

3.8

EHSV sa domnieva, že zapojenie spotrebiteľov je nevyhnutným predpokladom úspešného zavedenia inteligentných meračov, ktoré môže zlepšiť energetickú účinnosť. Existuje však ešte mnoho nevyriešených otázok, napr. otázka, či potenciálne výhody vyvážia náklady pre spotrebiteľov, ako aj otázka ochrany údajov. Tieto problémy by sa mali v záujme všetkých spotrebiteľov energie vyriešiť čo najskôr.

3.9

Európsky energetický trh budúcnosti nemusí byť riadený len ponukou. Musí podporovať aj znižovanie spotreby v odvetví priemyslu a v domácnostiach a využiť nové funkcie spojené s inteligentnými sieťami a meračmi. EHSV preto podporuje, aby sa na európskej úrovni vypracovali koordinované mechanizmy kapacity, ktoré budú schopné reagovať na spotrebu v čase špičky, zabezpečiť fungovanie európskych systémov elektrickej energie, a to predovšetkým v obdobiach s najväčším dopytom a podnecovať znižovanie spotreby elektrickej energie.

3.10

EHSV vyzýva na skutočnú európsku diskusiu o energetickom prechode, jeho výzvach, nákladoch a na jeho uplatňovanie medzi členskými štátmi. Európa nemôže byť zhlukom 27 egoisticky zameraných energetických politík. EÚ musí byť schopná zhodnotiť vplyvy rozhodnutí jednej krajiny v ostatných krajinách. Zapojenie občianskej spoločnosti je v tomto smere kľúčové. Existencia rozličných fór je prínosom. Musí sa viesť skutočný európsky dialóg, do ktorého sa zapoja všetky zainteresované strany, a to predovšetkým v členských štátoch a v súlade s európskym rozmerom.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/30

1.1

Výbor s presvedčením zdôrazňuje, ako už nakoniec tvrdil aj v iných stanoviskách, že pre boj proti zmenám klímy a pre konkurencieschopnosť európskej leteckej dopravy má zásadný význam globálne riešenie otázky obchodovania s emisnými kvótami a vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru. Toto riešenie musí byť funkčné a musí priniesť súbor predpisov, ktoré budú v súlade s príslušnými cieľmi.

1.2

Výbor preto víta iniciatívu, ktorá plánuje zaviesť moratórium na uplatňovanie systému obchodovania s emisnými kvótami pre letecké spoločnosti prevádzkujúce lety do a z Európskeho hospodárskeho priestoru na obdobie, kým nebudú známe závery rokovaní na celosvetovej úrovni.

1.3

EHSV sa však domnieva, že je dôležité, aby sa všetky regióny na svete dohodli na znížení emisií CO2 pri medziregionálnych letoch.

1.4

Výbor upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré z toho vyplývajú pre konkurencieschopnosť európskej dopravy. Počas tohto moratória plánovaného pre Európsky hospodársky priestor budú cestujúci letov v rámci EÚ platiť poplatky, zatiaľ čo ostatní cestujúci nie.

1.5

Výbor preto žiada, aby Rada a Parlament za podpory Komisie výrazne podnietili urýchlené nájdenie riešenia, založené na globálnom prístupe, a zamedzili nespravodlivým sankciám a narušeniu hospodárskej súťaže, čo by spôsobilo spomalenie rozvoja konkurencieschopnosti a zamestnanosti, čo by bolo v jasnom rozpore so stratégiou Európa 2020, ktorú všetci podporujú.

2.1

Európska smernica 2008/101/ES, ktorá od roku 2012 do európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami CO2 zahŕňa aj leteckú dopravu vrátane dopravcov z krajín mimo EÚ, bola v poslednom rozsudku Súdneho dvora EÚ označená za zákonnú. Na túto smernicu sa sťažovali niektoré severoamerické letecké spoločnosti, ktoré zastávali názor, že táto európska norma porušuje niektoré medzinárodné dohody (1).

2.2

Podľa súdu uplatňovanie systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov na leteckú dopravu neporušuje ani uvádzané zásady medzinárodného zvykového práva, ani dohodu „Otvorené nebo“. Európska legislatíva teda sleduje ciele Kjótskeho protokolu, podľa ktorého sa mala uzavrieť dohoda o emisiách skleníkových plynov z lietadiel v rámci Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo Organizácie Spojených národov (ICAO).

2.3

Ako odpoveď na pokrok v medzinárodných rokovaniach a aby sa okolo nich vytvorila pozitívna atmosféra, Komisia hodlá neeurópske lety dočasne vyňať zo systému obchodovania s emisnými kvótami CO2 (ETS).

2.4

Systém obchodovania s emisnými kvótami v súčasnej dobe stanovuje, že podnikom, pre ktoré platí povinnosť znížiť emisie, budú vydané kredity rovnajúce sa množstvu emisií CO2 v tonách, ktoré môžu vypúšťať, pričom tieto kredity budú z roka na rok nižšie. Podnikom, ktoré dokážu emisie znížiť viacej, než je ich povinnosťou, budú pridelené rôzne kredity, ktoré budú môcť predať podnikom menej „schopným“ a tým, ktoré ich budú najviac potrebovať. Smernica o obchodovaní s emisnými kvótami je od roku 2012 rozšírená aj na oblasť leteckej dopravy pre všetky lety s príletom či odletom na európskych letiskách, s povinnosťou zúčtovávať emisie a zapojiť sa do mechanizmu obchodovania s emisnými kvótami, pričom v apríli 2013 uplynie lehota na prvé odovzdanie kvót.

2.5

Na to, aby sa v rámci ICAO ľahšie dosiahla celosvetová dohoda, bola potrebná dočasná výnimka zo smernice EÚ o obchodovaní s emisnými kvótami týkajúca sa aktivít smerujúcich na letiská mimo EÚ alebo aktivít vychádzajúcich z týchto letísk s cieľom zaručiť, aby neboli prijímané žiadne opatrenia proti leteckým operátorom, ktorí nespĺňajú vykazovacie povinnosti v súlade so smernicou spred 1. januára 2014 v súvislosti s prichádzajúcimi a odchádzajúcimi letmi na letiskách EÚ.

2.6

Navrhovaný postup by však mohol znížiť konkurencieschopnosť európskej leteckej dopravy voči medzinárodnej leteckej doprave práve v čase hospodárskej recesie: „zmrazenie“ predpisov o obchodovaní s emisiami na jeden rok v očakávaní medzinárodnej právnej úpravy o emisiách z leteckej dopravy (celosvetový mechanizmus založený na trhových zásadách) by sa netýkalo leteckej dopravy v rámci EÚ.

2.7

Výbor sa nazdáva, že práve s cieľom predísť takýmto sankciám a narušeniu hospodárskej súťaže by táto výnimka mala byť striktne dočasná a mala by sa uplatňovať len v súvislosti s prevádzkovateľmi lietadiel, ktorí buď nezískali bezplatné kvóty, alebo vrátili všetky bezplatné kvóty, ktoré im boli pridelené v súvislosti s takýmito činnosťami v roku 2012. Z toho istého dôvodu by sa tieto kvóty nemali zohľadňovať pri výpočte príslušných práv.

3.1

Cieľom návrhu rozhodnutia je

3.2

Cieľom návrhu je tiež zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže tým, že sa táto výnimka uplatní len v súvislosti s prevádzkovateľmi lietadiel, ktorí buď nezískali bezplatné kvóty, alebo vrátili všetky bezplatné kvóty, ktoré im boli pridelené v súvislosti s takýmito činnosťami v roku 2012.

4.1

Výbor už v svojom predchádzajúcom stanovisku, ktoré má pre európsku leteckú dopravu zásadný význam, podporil:

„Vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru je nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopnosti leteckého priemyslu EÚ na svetovom trhu“ (2), pretože letecká doprava predstavuje významnú hospodársku zložku európskeho hospodárstva, keďže ročne prepraví 748 miliónov cestujúcich a vyše 11 miliónov ton tovaru, prispieva 359 miliardami EUR k HDP a zamestnáva viacej než 5 miliónov osôb.

4.2

Výbor preto súhlasí s rozhodnutím uplatniť moratórium na zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety do a z Európskeho hospodárskeho priestoru, aby sa ukončili medzinárodné rokovania. Domnieva sa však, že všetky regióny sveta by mali súhlasiť s uplatňovaním systému obchodovania s emisnými kvótami aj na medziregionálne lety.

4.3

Výbor upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré by z toho mohli vyplynúť pre konkurencieschopnosť európskej dopravy. V čase platnosti moratória na zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami budú cestujúci letov v rámci EÚ platiť poplatky v súlade s oprávnenými požiadavkami environmentálnej povahy, zatiaľ čo cestujúci ostatných krajín tieto poplatky platiť nebudú.

4.4

Vzhľadom na uvedené úvahy výbor žiada urýchlene nájsť riešenie, založené na globálnom prístupe, aby sa zamedzilo nespravodlivým sankciám a narušeniu hospodárskej súťaže. Ak by sa nenašlo globálne riešenie otázky obchodovania s kvótami, bez pochýb by došlo k spomaleniu rozvoja európskeho trhu, ktorý by ako jediný podliehal tomuto druhu právnej úpravy.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/33

1.1

Výbor oceňuje, že koncepcia posudzovania vplyvov na životné prostredie (environmental impact assessment – EIA) prispela k zlepšovaniu stavu životného prostredia v členských krajinách a v EÚ ako celku.

1.2

Efektívnosť postupu prijímania platných rozhodnutí o vplyve projektu na životné prostredie do veľkej miery závisí od kvality a nezávislosti informácií použitých v dokumentácií o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a kvality dokumentácie. Na posudzovanie kvality sa musí využívať zásada primeranosti a kvalita sa musí vyžadovať aj od orgánov udeľujúcich povolenie, a to na základe konštruktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou.

1.3

Výbor považuje za nevyhnutné upozorniť, že pre projekty malých a stredných podnikov môžu byť náklady ako z finančného, tak najmä z časového hľadiska obmedzujúce, predovšetkým z hľadiska vyžadovaných variantov riešenia projektu pri nedodržaní zásady primeranosti.

1.4

V prípade projektov s predbežne známymi alebo preukázanými nevýznamnými environmentálnymi dosahmi by flexibilita a primeranosť uplatňovania smernice EIA mala umožňovať kombinovať postup vydávania environmentálneho povolenia s postupom vydávania stavebných povolení. EHSV víta a podporuje kroky Komisie, ktoré vedú k zvýšeniu právnej istoty účastníkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

1.5

EHSV veľmi oceňuje návrh stanoviť časové rámce pre hlavné fázy, ktoré požaduje smernica (verejné konzultácie, záver postupu overovania a konečné rozhodnutie EIA), a zaviesť mechanizmus na zabezpečenie harmonizácie a koordinácie postupov EIA v celej EÚ.

1.6

Monitorovanie by podľa názoru EHSV malo byť nariadené v rozhodnutí o EIA len v odôvodnených prípadoch a v nevyhnutnom rozsahu.

1.7

V súvislosti s návrhom na začlenenie „prispôsobenia EIA súčasným problémom“ sa EHSV domnieva, že takéto rozšírenie pôsobnosti smernice treba nutne orientovať na všetky projekty s očakávaným dosahom na posudzované aspekty ochrany životného prostredia s významným uplatnením zásady primeranosti a rozlíšením jednotlivých fáz prípravy a realizácie navrhovaného projektu.

1.8

EHSV podporuje právo občanov na prístup k informáciám a účasť v procese EIA. Zároveň však požaduje, aby procesné pravidlá posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie boli nastavené tak, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu ustanovení smernice EIA na korupčné konanie a zbytočné prieťahy. EHSV žiada, aby sťažnosti boli v záujme všetkých zúčastnených strán prešetrované v primeraných lehotách.

2.1

Smernica 2011/92/EÚ harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

2.2

Je nevyhnutné zmeniť a doplniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zefektívniť rôzne opatrenia tohto postupu a zvýšiť súdržnosť a synergie s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií.

2.3

Opatrenia prijaté na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, na ich zníženie a v prípade potreby aj na ich kompenzáciu by mali prispieť k zabráneniu zhoršenia kvality životného prostredia a čistej strate biodiverzity v súlade so záväzkami Únie v kontexte dohovoru a s cieľmi a opatreniami stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020.

2.4

Zmena klímy bude aj naďalej poškodzovať životné prostredie a ohrozovať rozvoj hospodárstva. Mala by sa preto podporovať environmentálna, sociálna a hospodárska stabilita Únie s cieľom účinne riešiť problematiku zmeny klímy na celom území Únie. Prispôsobenie sa zmene klímy a reakcie zamerané na zmiernenie jej vplyvu je potrebné riešiť v mnohých oblastiach právnych predpisov Únie.

2.5

Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je najmä pre malé a stredné podniky potrebné zabezpečiť konkurencieschopné podnikateľské prostredie v záujme vytvárania inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“.

2.6

Environmentálna správa o projekte, ktorú musí navrhovateľ predložiť, by mala obsahovať posúdenie prijateľných alternatív pre navrhovaný projekt vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár) v záujme zlepšenia kvality postupu posudzovania a s cieľom umožniť začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu v počiatočnej fáze.

2.7

Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky konzultácií a získané relevantné informácie.

2.8

Mali by sa stanoviť časové rámce pre jednotlivé kroky v rámci posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie s cieľom podnietiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu, ako aj zohľadniť charakter, zložitosť, umiestnenie a veľkosť navrhovaného projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z ostatných environmentálnych právnych predpisov Únie, a ani efektívnu účasť občanov a prístup k právnej ochrane.

3.1

Výbor oceňuje, že koncepcia posudzovania vplyvov na životné prostredie prispela k zlepšovaniu stavu životného prostredia v členských krajinách a v EÚ ako celku. Koncepcia je prierezovým nástrojom politiky v oblasti životného prostredia a právneho systému EÚ a členských krajín, ktorý konkretizuje regulačný rámec tejto politiky.

3.2

Návrh Komisie na ďalšie zlepšenie systému posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie vychádza z rozsiahlych skúseností s využívaním EIA získaných v priebehu 27 rokov od prijatia prvej smernice (1). Bol pri tom využitý aj postup verejnej konzultácie, ktorého závery prispeli k formulácii navrhovaných zmien a úprave ustanovení kodifikovanej smernice o EIA 2011/92/ (2) s cieľom odstrániť nedostatky, zohľadniť súčasné environmentálne a sociálno-ekonomické zmeny a výzvy a zabezpečiť súlad so zásadami inteligentnej regulácie.

3.3

Efektívnosť postupu prijímania platných rozhodnutí o vplyve projektu na životné prostredie do veľkej miery závisí od kvality informácií použitých v dokumentácií o EIA a tiež od kvality tohto posudzovania. Táto kvalita by sa mala objektivizovať a požadovať na základe zásady primeranosti, teda podľa kvality a rozsahu dostupných informácií v štádiu vydávania územného rozhodnutia. Okrem kvality a nezávislosti informácií by sa mala vyžadovať a neustále zvyšovať kompetentnosť aktérov konania, najmä v prípade orgánov vydávajúcich povolenia. EHSV zdôrazňuje, že by bolo vhodné stanoviť podmienky, za ktorých občania môžu požiadať o ďalšie odborné stanovisko.

3.4

V tomto ohľade síce nemožno postupovať podľa jednotnej šablóny, pretože ide o špecifickú interakciu každého navrhovaného projektu s jeho prostredím, je však potrebné posilniť základné zásady, ktoré zabezpečia lepšiu kvalitu údajov na stanovenie základných informácií, posudzovanie potenciálnych vplyvov, alternatív a kvality údajov všeobecne. Flexibilita z hľadiska primeranosti požiadaviek musí zohrávať rozhodujúcu úlohu v efektívnych postupoch EIA. Tento princíp je aj základnou podmienkou lepšieho zosúladenia s ostatnými právnymi nástrojmi EÚ a zjednodušenia postupov s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž.

3.5

Posilňovanie uplatňovania musí byť prioritou a upravovať by ho mal jednotný európsky rámec, ktorý by však umožňovať potrebnú pružnosť a prispôsobenie, najmä špecifickým miestnym a regionálnym potrebám ochrany zdravia a životného prostredia. Zároveň je v prípade posudzovania prihraničných vplyvov projektov potrebné, aby bol tento rámec dostatočne dobre definovaný a zrozumiteľný, čím by sa mohlo predísť uplatneniu nelegitímnych vplyvov či záujmov.

3.6

Posudzovanie vplyvov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni si vyžaduje kvalitné údaje na strategickej úrovni, aby sa posudzovanie projektov dialo v správnom kontexte. Je potrebné, aby zodpovednosť za zber týchto údajov a ich sprístupnenie procesu posudzovania vo všetkých odvetviach niesla štátna správa.

3.7

EHSV oceňuje, že Komisia sa v prípravnej fáze zaoberala rôznymi alternatívami potrebných zmien smernice EIA a po dôkladnej analýze bol návrh spracovaný na alternatívu s primeranými ekonomickými nákladmi a primeranými prínosmi pre životné prostredie podľa tohto posudzovania vplyvov. Napriek tomu považujeme za nevyhnutné upozorniť, že pre malé a stredné podniky môžu byť náklady ako z finančného, tak najmä z časového hľadiska obmedzujúce, predovšetkým z hľadiska vyžadovaných alternatív riešenia projektu, ktorých vplyvy môžu byť pre projekt až likvidačné.

3.8

V prípade projektov s predbežne známymi alebo preukázanými a nevýznamnými environmentálnymi dosahmi by flexibilita a primeranosť uplatňovania smernice EIA mala umožňovať kombinovať postup vydávania environmentálneho povolenia s postupom vydávania stavebných povolení tak, aby nedochádzalo v celom reťazci povoľovacích procesov k neúmerným a zbytočným prieťahom. Odporúčanie sa stáva naliehavým najmä v súčasnosti pri povoľovaní transeurópskych sietí, nevyhnutných na zjednotenie trhu s elektrinou a plynom a rozvoj dopravnej infraštruktúry.

4.1

EHSV jednoznačne víta zámer Komisie dosiahnuť navrhovanou úpravou smernice EIA lepšiu zosúladenosť právnych noriem EÚ, a to v prípade potreby aj spresnením definícií základných pojmov. Navrhovateľ a príslušný zodpovedný orgán by však mali na základe zásady primeranosti posúdiť a vzájomne dohodnúť pre konkrétny projekt zoznam zodpovedajúcich informácií a výberových kritérií vyžadovaných pre konkrétne EIA.

4.2

Ďalej vítame návrh stanoviť časové rámce pre hlavné fázy, ktoré požaduje smernica (verejné konzultácie, záver postupu overovania a konečné rozhodnutie EIA), a zaviesť mechanizmus v podobe jedného kontaktného miesta pre EIA s cieľom zabezpečiť koordináciu alebo spoločný postup v rámci EIA s posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Je však kontraproduktívne, aby mal príslušný orgán možnosť predĺžiť „základnú“ lehotu troch mesiacov na realizáciu povinného preskúmania o ďalšie tri mesiace. Harmonizácia postupov v celej EÚ je úplne nevyhnutná a požiadavka na lehotu maximálne tri plus jeden mesiac na vydanie záverov poskytuje príslušnému orgánu primeraný časový rámec.

4.3

EHSV podporuje návrh, aby mal členský štát v núdzovej situácii možnosť v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch neuplatniť posudzovanie EIA. Výbor ďalej víta kroky Komisie vedúce k zvýšeniu transparentnosti a zodpovednosti, ako aj požiadavku, aby príslušný orgán svoje rozhodnutie týkajúce sa daného projektu (pozitívne alebo negatívne) náležite odôvodnil.

4.4

EHSV víta a podporuje kroky Komisie, ktoré vedú k zvýšeniu právnej istoty účastníkov postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). EHSV je však presvedčený, že na dosiahnutie tohto čiastkového cieľa je potrebné prijať záväzné lehoty nielen pre jednotlivé kroky postupu EIA, ale aj pre uzavretie celého postupu a prijatie rozhodnutia k návrhu projektu. Predovšetkým je nevyhnutné obmedziť riziká zneužitia jednotlivých krokov postupu EIA, ktoré neúmerne odďaľujú vydanie rozhodnutia, a tak znižujú právnu istotu účastníkov postupu.

4.5

EHSV odporúča veľmi opatrný postup v prípade návrhu na použitie alternatívnych riešení, ktorý bol často a na mnohých miestach prediskutovávaný. Je zrejmé, že tzv. základná alternatíva má svoje opodstatnenie a logiku, ktorá je obzvlášť významná v prípade modernizačných investícií. Počet alternatív a podrobnosť ich spracovania by mali zodpovedať rozsahu a povahe projektu a mali by byť vopred dohodnuté s príslušným orgánom.

4.6

Medzi osobitné oblasti, ktoré si vyžadujú pozornosť pri dôslednejšom vykonávaní patria:

4.7

Ďalším problémom je požiadavka na monitorovanie: podľa názoru EHSV by malo byť monitorovanie nariadené v rozhodnutí o EIA len v odôvodnených prípadoch a v nevyhnutnom rozsahu, aby sa zaznamenali rozhodujúce vplyvy počas výstavby projektu v súlade s článkom 8.2 navrhovanej úpravy. Monitorovacie povinnosti počas prevádzky projektu alebo zariadenia stanovuje súčasná právna úprava Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ) a tieto ustanovenia si zachovali účinnosť aj v smernici o priemyselných emisiách.

4.8

V súvislosti s návrhom na začlenenie „prispôsobenia EIA súčasným problémom“ sa EHSV domnieva, že takéto rozšírenie pôsobnosti smernice treba nutne orientovať na všetky projekty s očakávaným dosahom na posudzované aspekty ochrany životného prostredia. EHSV odporúča zvážiť tieto aspekty:

4.8.1

V oblasti ochrany biodiverzity by mal byť dosah projektu posudzovaný tak v prípade, ak bude mať regionálny rozsah, ako aj v prípade, ak sa bude realizovať v miestnom meradle. Kým iné právne nástroje chránia environmentálne aspekty (napríklad národné parky, prírodné rezervácie, NATURA 2000 a pod.), jednoznačne je potrebné rozsiahlejšie hodnotenie ako napríklad hodnotenie v rámci EIA, ktoré sa riadi ustanoveniami na národnej aj európskej úrovni.

4.8.2

Klimatické zmeny sú celosvetovým fenoménom, ktorý má vplyv na miestnej úrovni a vyžaduje si kroky podniknuté na tejto úrovni. Vyhodnocovanie projektov z hľadiska globálneho vplyvu na zmenu klímy a reakcia na túto zmenu predstavujú veľkú výzvu. V tejto súvislosti sa musí uplatňovať zásada primeranosti a mali by sa poskytnúť odborné pokyny na národnej a miestnej úrovni. Posudzovanie v oblasti ochrany klímy by sa preto malo orientovať na reálny priamy dosah projektu na miestnu klímu (využívanie pôdy, vodné zdroje) a dosah v regionálnom meradle. EHSV považuje za dôležitý aj aspekt hodnotenia potenciálu zmierňovania očakávaných dosahov klimatických zmien (miestnych, regionálnych aj globálnych).

4.8.3

EHSV v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že navrhované kritérium – emisie skleníkových plynov – nie je postačujúce na hodnotenie dosahu jednotlivých projektov na klimatické zmeny na celosvetovej úrovni. Z tohto dôvodu EHSV požaduje odborné vedenie pri vykonávaní tohto aspektu, ako aj to, aby posudzovanie vplyvov na klimatické zmeny bolo zahrnuté do fázy strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) plánov a programov.

4.8.4

Posudzovanie rizika katastrof by sa nemalo orientovať na úplne hypotetické prípady, eventuálne ich hypotetické kombinácie. Takéto posudzovanie v súlade so zásadou primeranosti nie je v princípe novou požiadavkou, pokiaľ sa budeme aj naďalej zaoberať možnými predvídateľnými prírodnými katastrofami (záplavy, rozsiahle plošné požiare, zemetrasenia).

4.8.5

EHSV sa domnieva, že hodnotenie hospodárneho využívania (prírodných) zdrojov v EIA je v rámci reťazca povoľovacích postupov potrebné. Hospodárnosť využívania zdrojov je jednoznačným vnútorným ekonomickým zákonom každého projektu, ktorý chce dostať príležitosť na svoje uskutočnenie, pokles biodiverzity však ukazuje, že sú tu potrebné rozsiahlejšie proaktívne opatrenia. Vo fáze EIA však nie je na takéto hodnotenie k dispozícii dostatok informácií. Na hodnotenie tohto aspektu EIA sú potrebné odborné pokyny a zber informácií. Na hodnotenie náročnosti na suroviny, prírodné zdroje a energie sa pri výrobných investíciách vzťahuje podľa smernice o priemyselných emisiách vydávanie integrovaných povolení. Netýka sa to však degradácie biodioverzity.

4.9

EHSV podporuje právo občanov na prístup k informáciám a účasť v postupe EIA. Zároveň však požaduje, aby procesné pravidlá posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie boli nastavené tak, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu ustanovení smernice EIA na korupčné konanie a zbytočné prieťahy. Doba 27 mesiacov na vydanie rozhodnutia je úplne neprijateľná a diskvalifikuje EÚ ako vhodný ekonomický priestor pre nové investície.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/41

1.1

EHSV považuje za vhodné a naliehavé, aby sa zabezpečila udržateľnosť hlbokomorských druhov a ochrana hlbokomorských zásob rýb. Ide o zložitú problematiku a jej riešenie musí byť založené na komplexných údajoch a dôkladnej vedeckej analýze. Musí sa uplatniť prístup predbežnej opatrnosti s cieľom zabrániť používaniu rybárskeho výstroja, ktorého dôsledky nie sú v plnej miere známe a ktorý by mohol spôsobiť dlhodobé poškodenie.

1.2

EHSV sa ďalej nazdáva, že akákoľvek zmena, ktorá sa v tomto type rybolovu urobí, musí zohľadniť tak environmentálnu, ako aj sociálno-ekonomickú udržateľnosť, pretože od nich závisí mnoho pracovných miest, a to nielen na mori, ale aj na súši, a v neposlednom rade musí vziať do úvahy aj životaschopnosť pobrežných komunít. Všetky zainteresované strany by mali byť zapojené do konzultácií a rokovaní pri rozvoji vhodných kontrolných systémov rybolovnej činnosti a pri ich implementácii a následnom presadzovaní na základe spolupráce.

1.3

EHSV sa nazdáva, že presunutím článku o odňatí rybolovných oprávnení, ktorý je v súčasnosti uvedený v kapitole o kontrole, do kapitoly o rybolovných oprávneniach by sa posilnila koherentnosť celého návrhu a odstránili by sa nejasnosti, pokiaľ ide o úlohu vedeckých pozorovateľov spomenutých v tomto článku, ktorí v žiadnom prípade nemajú byť ponímaní ako kontrolóri.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré sa v tejto oblasti prijmú, musia byť založené na zisteniach vyplývajúcich z vedeckého výskumu, ktorý až doteraz vykazoval výborné výsledky.

2.1

Do kontextu reformy spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorú začala Európska komisia (1) zelenou knihou z roku 2009 (2), sa začleňujú aj ďalšie zmeny a doplnenia nariadení týkajúcich sa realizácie SRP v konkrétnych oblastiach a/alebo pre konkrétne druhy. V tomto kontexte možno chápať aj návrh, ktorým sa zaoberá predkladané stanovisko a ktorým by sa do určitej miery mohli zmeny a doplnenia potrebné pre celú SRP uplatniť aj na lov hlbokomorských druhov v severovýchodnom Atlantiku, a to najmä pokiaľ ide o zásady udržateľnosti a vedeckého výskumu ako základu pre rybolovnú činnosť.

2.2

Revíziou nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra, ktorá je obsiahnutá v novom návrhu, sa implementuje obsah rezolúcií Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, najmä rezolúcií č. 61/105 a č. 64/72, určených štátom a regionálnym organizáciám pre rybolov s cieľom prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany citlivých hlbokomorských ekosystémov pred akýmkoľvek negatívnym vplyvom rybolovnej činnosti, aby sa zodpovedné využívanie zdrojov stalo všeobecným pravidlom pri každej činnosti. Komisia tiež uznáva potrebu napraviť niektoré chyby zistené pri uplatňovaní súčasného nariadenia v období jeho platnosti.

2.3

Komisia medzitým, a vzhľadom na problémy, ktoré sa zistili v praxi pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2371/2002, postupne uverejňovala právne predpisy, ktoré do určitej miery upravovali obsah spomínaného nariadenia.

2.4

V tejto súvislosti možno poukázať na oznámenie z 29. januára 2007, ktoré sa zmieňovalo o zásobách hlbokomorských rýb a o nezrovnalostiach medzi stanoveným celkovým povoleným výlovom (TAC) a skutočným výlovom, pričom upozornilo, že tieto nezrovnalosti sú čiastočne spôsobené nedostatkom kvalitného základu vedeckých poznatkov tak o druhoch rýb vymenovaných v nariadení, ako aj o skutočnej kapacite flotíl, ktoré lovia vo vodách severovýchodného Atlantiku a ktorých kvóty boli stanovené ešte pred vypracovaním tohto nariadenia. Za potrebné sa tiež považovalo monitorovanie a kontrola tohto rybolovu pomocou systémov VMS (elektronický systém monitorovania plavidiel pomocou satelitu).

2.5

Nariadenie (ES) č. 199/2008, ktorým sa vytvára rámec Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva, do určitej miery zohľadnilo návrhy Komisie na vytvorenie programu EÚ, ktorým sa by uskutočňovalo riadenie a kontrola rybolovu na vedeckom základe.

2.6

A nakoniec nariadenie (EÚ) č. 1262/2012, ktorým sa na roky 2013 a 2014 určujú rybolovné možnosti pre plavidlá EÚ, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb, čím sa splnila povinnosť stanoviť dvojročné plány rybolovu. Stanovil sa v ňom celkový povolený výlov a, čo je najdôležitejšie, jeho rozdelenie.

3.1

V prvom rade treba uznať, že neboli dosiahnuté uspokojivé výsledky v súvislosti s cieľmi sledovanými v nariadení (ES) č. 2347/2002, a to najmä pokiaľ ide o:

3.2

EHSV sa nazdáva, že veľký počet smerníc týkajúcich sa tejto problematiky, ktoré boli prijaté od roku 2003, kedy vstúpilo do platnosti toto nariadenie, mohol mať negatívny environmentálny, ako aj hospodársky vplyv na rybárske plavidlá. Z tohto dôvodu, a ako všeobecnú zásadu pre diskusiu o novom návrhu, treba presadzovať zjednodušenie, regulačnú stabilitu a právnu istotu pre členské štáty a zainteresované hospodárske a sociálne subjekty.

3.3

Hlbokomorské zásoby môžu byť tak hlavným úlovkom, ako aj vedľajším úlovkom pri inom rybolove. Všeobecným cieľom návrhu je v čo najväčšej miere zabezpečiť udržateľné využívanie týchto zásob a zároveň znížiť vplyv takéhoto rybolovu na životné prostredie a zlepšiť informačnú základňu pre vedecké posúdenie. Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je súbor opatrení, ktoré sú vymenované ďalej.

3.4.1

Rybolovné možnosti sú vo všeobecnosti stanovené ako miera využívania príslušných hlbokomorských druhov, ktorá je v súlade s maximálnym udržateľným výnosom. Na dosiahnutie tejto udržateľnosti boli predložené viaceré opatrenia: v prvom rade sa vytvára systém rybolovných oprávnení, v rámci ktorého musí každý prevádzkovateľ vyjadriť svoj záujem o jeden alebo viacero cieľových druhov uvedených na zostavených zoznamoch. EHSV konštatuje, že zoznamy v predkladanom návrhu, ktoré vznikli na základe dohôd v rámci Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), sú rozsiahlejšie ako aktuálne zoznamy a obsahujú aj rybolovné oblasti, ktoré v súčasnosti nie sú regulované predpismi o hlbokomorskom rybolove. Ďalej sa posilňuje význam vedeckých poznatkov, hoci treba zdôrazniť, že vo väčšine členských štátov existujú vedecké orgány a inštitúcie, ktoré vypracovali modely udržateľného rybolovu.

3.4.2

Rybolovné oprávnenia sú nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie hlbokomorského rybolovu, pričom po uplynutí prechodného obdobia dvoch rokov začne platiť zákaz využívania rybárskeho výstroja (vlečné siete na lov pri dne a žiabrové siete). Plavidlá, ktoré sa zameriavajú na iné cieľové druhy, by mohli mať prístup do týchto oblastí s rybolovným oprávnením, v ktorom sú uvedené hlbokomorské druhy ako vedľajší úlovok, a to do určitého limitu.

3.4.3

V súčasnosti sa niektoré druhy (napríklad kambala a homár nórsky) dajú účinne loviť len vlečnými sieťami pri dne. Zákaz tohto spôsobu rybolovu vo veľmi krátkej lehote bez prerokovania so zainteresovanými stranami by mohol spôsobiť ekonomické straty a pokles počtu pracovných miest v tomto sektore. EHSV sa nazdáva, že lepšie vedecké poznatky a kontrolovaný lov týchto druhov spolu s ďalšími technickými a podpornými opatreniami by umožnili udržateľné využívanie rybolovných oblastí z environmentálneho, sociálneho aj hospodárskeho hľadiska. V tejto súvislosti by sa malo podporovať zavádzanie nového výstroja s technickými riešeniami, ktoré umožnia nahradiť súčasné vlečné siete na lov pri dne inými spôsobmi hlbokomorského rybolovu.

3.5.1

Tento cieľ je stálym kritériom v rámci celej SRP: bez vedeckých poznatkov o morskom prostredí a jeho biotopoch nemožno určiť mieru využívania v súlade s ich udržateľným využívaním. Riadenie rybolovu sa musí uskutočňovať podľa miery maximálneho udržateľného výnosu.

3.5.2

Už v stanovisku k zelenej knihe, a v neskorších stanoviskách k tejto téme, sa EHSV vyjadril v prospech zlepšenia vedeckých poznatkov o morskom prostredí a stave zásob rýb, pričom navrhol, aby výskum a zber údajov koordinovali regionálne organizácie pre rybolov.

3.5.3

EHSV tiež podporuje návrh predložený v stanovisku o financovaní SRP (3) v tom zmysle, aby sa touto činnosťou spolu s rybármi a ich organizáciami zaoberali aj nezávislé vedecké orgány. V tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu neustáleho vzdelávania s cieľom podporovať ľudský kapitál, a najmä usmerňovať mladých výskumníkov, aby sa zamerali na výskum morského prostredia.

3.6.1

Rybolovné možnosti, ktoré v súčasnosti možno stanoviť ako obmedzenia rybolovného úsilia alebo ako obmedzenia výlovu, by boli podľa návrhu stanovené výlučne ako obmedzenia rybolovného úsilia. EHSV v tejto súvislosti opakuje svoj názor, že akékoľvek obmedzenie by malo byť odôvodnené na vedeckých základoch.

3.6.2

Členské štáty zavedú opatrenia s cieľom zabrániť zvyšovaniu kapacity výlovu, ako aj kapacity vedľajšieho úlovku zraniteľných druhov a predísť odhadzovaniu úlovkov.

3.6.3

S cieľom predísť diskriminačnému zaobchádzaniu s rybármi z EÚ, ktorí podliehajú kvótam alebo obmedzeniam rybolovného úsilia, pričom ich konkurenti z iných krajín môžu loviť bez obmedzenia, žiada EHSV Komisiu, aby sa vytrvale snažila o uzavretie regionálnych dohôd o ochrane zdrojov, ktoré budú záväzné pre všetky zmluvné strany.

4.1

EHSV súhlasí s Komisiou v nasledujúcich prvkoch návrhu:

4.2

EHSV tiež uznáva, že vlečné siete na lov pri dne môžu ohroziť nielen hlbokomorské druhy, ale aj morské dno v ohrozených oblastiach. Napriek tomu však tento výstroj nemožno zatracovať, pretože, ak sa využíva správne, je jediným výstrojom, ktorý umožňuje využívať iné rybolovné oblasti bez narušenia ich udržateľnosti. EHSV navrhuje stanovenie vedeckých kritérií s cieľom určiť obmedzenia pre jeho využívanie.

4.3

EHSV sa domnieva, že návrh ide správnym smerom, ale mal by dosiahnuť adekvátnu rovnováhu medzi ochranou zraniteľných biotopov a druhov a udržateľným využívaním zdrojov z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska. Preto sa nazdáva, že zákaz výstroja na lov pri dne (vlečné siete a žiabrové siete) by mohol byť neprimeraný, ak sa nezohľadnia vedecké posúdenia.

4.4

Ako alternatívu tomuto zákazu EHSV navrhuje, aby sa plnili medzinárodné usmernenia FAO pre riadenie hlbokomorského rybolovu na otvorenom mori. OSN zhodnotila pozitívne ich uplatňovanie v medzinárodnom rámci a najmä v Európskej únii. Zároveň víta, že Komisia uznáva potrebu finančnej podpory na výmenu rybolovného výstroja a školenie posádok, pričom táto podpora by mala zohľadňovať skutočnosť, že Európa čelí hospodárskej aj sociálnej kríze.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/44

1.1

EHSV víta stanovenie všeobecných usmernení k hospodárskym politikám krajín eurozóny ako koherentný rámec pre potrebnú hlbšiu integráciu, ako aj lepšiu a účinnejšiu koordináciu.

1.2

Výbor takisto podporuje formuláciu odporúčaní diferencovaných podľa jednotlivých krajín a kontrolu ich uplatňovania. Tak je možné zohľadniť rozdiely v hospodárskej výkonnosti a rozdielne príčiny krízy v jednotlivých krajinách.

1.3

EHSV by však chcel odporúčanie týkajúce sa vykonávania všeobecných usmernení k hospodárskym politikám využiť na to, aby upozornil na nevyhnutnosť reformovať koncepciu hospodárskej politiky, najmä s ohľadom na nové vydanie usmernení očakávané v roku 2014. Výbor považuje prevažujúcu kombináciu makroekonomických politických opatrení za nevyváženú, keďže sa pri nej prehliada význam dopytu a spravodlivého rozdeľovania. Niektoré reformné opatrenia vykazujú znaky stabilizácie finančných trhov, čo by pri doterajšom smerovaní hospodárskej politiky malo umožniť väčšie zameranie na politiku rastu a tvorbu pracovných miest. Funkčnosť bankového sektora a finančných trhov však ešte nebola v plnej miere obnovená. Politika úsporných opatrení zároveň neumožňuje hodnoverný expanzívny program na znižovanie štátnych dlhov a nezamestnanosti. Práve naopak: kríza sa vyostrila – namiesto toho, aby sa eurozóna vymanila z krízy, úsporné opatrenia ju dostali do dvojitej recesie s ďalekosiahlymi, nielen hospodárskymi, ale najmä sociálnymi dôsledkami. Ignorovať tieto sociálne dôsledky znamená z dlhodobého hľadiska ešte väčšie ohrozenie rastu európskeho hospodárstva.

1.4

Úsilie štátnej politiky o stabilizáciu je odsúdené na neúspech, keď je marené vývojom na finančných trhoch a špekuláciami. Výbor preto požaduje prísnejšiu reguláciu finančných trhov, ktorá by sa mala týkať aj tieňového bankového systému a mala by byť koordinovaná na úrovni skupiny G20, ako aj zmenu dimenzie finančného systému, ktorý sa musí opäť uviesť do súladu s potrebami reálnej ekonomiky. EHSV požaduje „obnovu reálnej ekonomiky“ v Európe, v ktorej sa do popredia znovu dostane podnikateľská činnosť namiesto špekulatívnych pohnútok.

1.5

Hodnoverná solidárna záchranná sieť vrátane prístupu založeného na zaslúženej dôvere by mohla zabezpečiť, že akékoľvek špekulácie namierené proti krajinám, ktoré majú problémy, budú márne, a tým znížiť náklady na financovanie. K zníženiu nákladov na financovanie v krajinách postihnutých krízou môžu prispieť aj spoločné európske dlhopisy, ako aj zmenšenie závislosti od ratingových agentúr.

1.6

Konsolidácia verejných financií, ktorá je nevyhnutná z niekoľkých dôvodov, napr. kvôli nákladom na podporu bánk, opatreniam na hospodárske oživenie a v niektorých krajinách pre prasknutie bubliny na trhu s domami a bytmi a v stavebníctve, má rôznu mieru naliehavosti, a preto potrebuje širší a pružnejší časový rámec. Okrem toho musí zohľadniť aj účinky na strane dopytu a musí byť zosúladená aj s cieľmi stratégie Európa 2020 v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, pretože rast a zamestnanosť sú kľúčovými faktormi vydarenej konsolidácie. Nízky rozpočtový deficit je predovšetkým výsledkom priaznivého rozvoja celého hospodárstva a dobrého riadenia, a nie jeho predpokladom.

1.7

Trvalá rozpočtová konsolidácia musí byť vyvážená tým, že sa pri nej na jednej strane dbá na rovnováhu medzi účinkami ponuky a dopytu a na druhej strane sa rovnako zohľadňuje strana výdavkov a príjmov. Výbor dôrazne poukazuje na to, že integrovaný rozpočtový rámec (fiškálna únia) sa netýka len štátnych výdavkov, ale aj štátnych príjmov. Zároveň žiada, aby sa so zreteľom na spravodlivé rozdeľovanie kompletne prehodnotili nielen výdavky, ale aj sústavy daní. Poukazuje na rad možných opatrení na zvýšenie daňových príjmov, aby sa zabezpečilo financovanie žiaducej úrovne systémov sociálneho zabezpečenia a plánovaných verejných investícií. Malo by sa usilovať o harmonizáciu daňového základu a sústav daní na základe dôkladných analýz rozličných hospodárskych systémov v rámci EÚ. Zabránila by narúšaniu hospodárskej súťaže v EÚ, namiesto toho, aby sa pretekmi v znižovaní daní pokračovalo v oslabovaní verejných príjmov.

1.8

Výbor naliehavo žiada prehodnotiť fiškálne multiplikátory na základe rozsiahleho medzinárodného výskumu, ktorý nasvedčuje tomu, že v čase recesie sa fiškálne multiplikátory v jednotlivých krajinách líšia a majú výrazne nepriaznivejší vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť, než sa doteraz predpokladalo. Politici by mali viac využívať skutočnosť, že záporné multiplikátory príjmov a zamestnanosti v oblasti opatrení týkajúcich sa príjmov sú spravidla menšie ako pri škrtoch vo výdavkoch, najmä keď tieto opatrenia v oblasti príjmov postihujú skupiny obyvateľstva s nižším sklonom k spotrebe. Z toho by mohli vyplynúť možnosti vytvárať pracovné miesta a dopyt presunmi prostriedkov bez vplyvu na rozpočtové saldo tým, že sa uvoľnia prostriedky na expanzívne opatrenia, napr. na programy vzdelávania a zamestnanosti a na investície do priemyslu, výskumu a sociálnych služieb. To zase prispeje k naliehavo nutnému posilneniu dôvery podnikov a spotrebiteľov.

1.9

Najmä v krajinách s prebytkom by sa takýmito expanzívnymi opatreniami stimuloval dovoz. Koordinácia takýchto opatrení v celej EÚ by bola ešte podstatne účinnejšia, keďže podiel dovozu do eurozóny celkovo (teda oproti tretím krajinám) je podstatne menší, než pri jednotlivých národných hospodárstvach.

1.10

Pri odstraňovaní vonkajších nerovnováh v záujme nutnej symetrie sa od krajín s prebytkom žiada, aby svoje zisky z vývozu použili v prospech širokých skupín obyvateľstva. Takéto zvýšenie domáceho dopytu by prispelo aj k zníženiu ich „dovozného deficitu“.

1.11

Okrem požadovaného nového zamerania kombinácie makroekonomických politických opatrení môžu tiež sociálne únosné štrukturálne reformy zvýšiť dopyt a zlepšiť výkonnosť hospodárstva.

1.12

Vo všeobecnosti sústredenie na cenovú konkurencieschopnosť pri odstraňovaní vonkajšej nerovnováhy, často spojené s požiadavkou obmedzovať mzdy, nie je účelné. Obmedzovanie rastu miezd na podporu vývozu vo všetkých krajinách eurozóny súčasne má nielen ďalekosiahle distribučné účinky, ale tiež znižuje celkový dopyt a vedie k zostupnej špirále, v ktorej všetky krajiny strácajú.

1.13

Výbor opakovane vyslovuje svoju požiadavku na takú mzdovú politiku, ktorá naplno využíva priestor na produktivitu, a odmieta štátom stanovené podmienky a zásahy do autonómnej politiky kolektívnych dohôd ako vonkoncom neprijateľné.

1.14

Ďalšie faktory ovplyvňujúce náklady, ktoré sú často významnejšie než mzdy, sú spravidla prehliadané. Pritom sa prehliada aj význam necenových faktorov v oblasti konkurencieschopnosti. Európa bude v celosvetovej hospodárskej súťaži úspešná len vtedy, keď bude uplatňovať stratégiu kvalitatívne hodnotnej tvorby hodnôt, tzv. high road strategy. Stratégia založená na súťaži v znižovaní nákladov s ostatnými regiónmi sveta, tzv. low road strategy, by bola odsúdená na neúspech.

1.15

Celkove európsky sociálny model prispel prostredníctvom automatických stabilizátorov systému sociálneho zabezpečenia k riešeniu krízy podporou dopytu a dôvery. Obmedzenie tohto systému skrýva v sebe riziko skĺznutia do hlbokej depresie tak ako v tridsiatych rokoch minulého storočia.

1.16

Vo všeobecnosti sa výbor prihovára za posilnenie úlohy sociálnych partnerov na národnej i európskej úrovni, ako aj zintenzívnenie celoeurópskej koordinácie mzdovej politiky, napr. zhodnotením makroekonomického dialógu, ktorý by sa mal zaviesť aj v eurozóne. Pri prepracovaní usmernení by sa mala zohľadniť skutočnosť, že krajiny, v ktorých funguje sociálne partnerstvo, lepšie zvládli zmiernenie následkov krízy než ostatné krajiny.

1.17

Okrem toho výbor opätovne žiada, aby do tvorby politiky boli čo najskôr a čo v najväčšej miere zapojení sociálni partneri a ďalšie organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť. Nutné zmeny a reformy majú nádej na úspech a budú akceptované len vtedy, keď bude rozdelenie bremena vnímané ako spravodlivé.

1.18

Súhrnne sa dá povedať, že Európa potrebuje nový model rastu, ktorý sa vyznačuje bojom proti neprijateľnej nezamestnanosti, dostatočným priestorom na investície do budúcnosti, ako aj sociálne a ekologické investície, čím sa vytvorí rast a dopyt. Prostredníctvom rozpočtového prerozdeľovania a zabezpečenia dostatočného príjmového základu je pri zohľadnení spravodlivého rozdeľovania potrebné posilniť sociálne systémy v záujme zvýšenia produktivity a stabilizácie dopytu a dôvery. Takýto model rastu umožní aj trvalú konsolidáciu verejných financií.

2.1

V odporúčaní Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie boli stanovené nasledujúce usmernenia, ktoré zostanú do roku 2014 nezmenené, aby bolo možné hlavnú pozornosť zamerať na ich uskutočňovanie:

—   Usmernenie 1: Zabezpečenie kvality a udržateľnosti verejných financií

—   Usmernenie 2: Riešenie makroekonomických nerovnováh

—   Usmernenie 3: Znižovanie nerovnováh v eurozóne

—   Usmernenie 4: Optimalizácia podpory výskumu a vývoja a inovácie, posilnenie vedomostného trojuholníka a uvoľnenie potenciálu digitálneho hospodárstva

—   Usmernenie 5: Zlepšovanie efektívnosti využívania zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov

—   Usmernenie 6: Zlepšovanie podnikateľského a spotrebiteľského prostredia a modernizácia a vývoj priemyselnej základne v záujme zabezpečenia plného fungovania vnútorného trhu

2.2

V tomto kontexte predložila Komisia 30. mája 2012 svoje najnovšie „Odporúčanie pre odporúčania Rady týkajúce sa vykonávania všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov, ktorých menou je euro“, ktoré obsahuje aktualizáciu odporúčaní ku všeobecnému smerovaniu hospodárskej politiky v eurozóne. Ďalej boli vypracované odporúčania pre jednotlivé krajiny určené každej z 27 členských krajín. Rada Európskej únie prijala 6. júla 2012 príslušné dokumenty.

3.1

EHSV víta úsilie Komisie o vytvorenie koherentného európskeho rámca koordinácie európskej hospodárskej politiky, ktorú je naliehavo potrebné zlepšiť. Táto koordinácia je nevyhnutná na opätovné dosiahnutie trvalého kurzu smerom k rastu a zamestnanosti. Je tu totiž riziko, že opatrenia na odstraňovanie nerovnováhy môžu byť pre izolovane posudzovanú krajinu účelné, pre celú eurozónu sú však kontraproduktívne.

3.2

Z tohto dôvodu je potrebný celkový európsky pohľad, európske zmýšľanie a chápanie. Výbor sa tak stotožňuje s postojom Komisie, že skutočná spolupráca v oblasti hospodárskej politiky vyžaduje, aspoň v Euroskupine, hlbšiu integráciu a lepšiu a účinnejšiu koordináciu. Pritom je potrebné je potrebné prihliadať na rozdiely v hospodárskej výkonnosti členských štátov (úroveň HDP a jeho rastu, miera nezamestnanosti a vývoj, výška a štruktúra schodku rozpočtu a zadlženosti, výdavky na výskum a vývoj, sociálne výdavky, saldo bežného účtu, energetické dodávky atď.)

3.3

Kríza, ktorá trvá od roku 2008, sa začala v USA a rozšírila sa na celosvetovú krízu. V jej dôsledku sa ukázalo, že štruktúra menovej únie sa príliš spoliehala na trhové sily a nečelila primeraným spôsobom riziku nerovnováhy. Ako celkovo ukazuje vývoj verejných financií v eurozóne do roku 2008, príčinou krízy vo všeobecnosti nebola nedostatočná rozpočtová disciplína.

Podiel dlhu na HDP v % (prameň: AMECO 2012/11)

3.4

V priemere vzrástli v eurozóne schodky resp. dlhy až po rozsiahlom použití verejných prostriedkov na záchranu finančného systému a na podporu dopytu a trhu práce, ktoré sa v dôsledku finančnej krízy (1) prepadli, a tiež v dôsledku klesajúcich príjmov štátu, najmä kvôli poklesu zamestnanosti. Tento aspekt je obzvlášť významný pre vypracovanie stratégií hospodárskej politiky, pretože nesprávna diagnóza vedie k nesprávnej liečbe. Preto EHSV zásadne víta skutočnosť, že sa pri posudzovaní uplatňovania usmernení postupuje diferencovane podľa jednotlivých krajín. Nie je možné používať vo všetkých prípadoch jediný postup, keďže aj príčiny krízy sú v jednotlivých krajinách rôzne.

3.5

EHSV by chcel využiť túto príležitosť, aby upozornil na nevyhnutnosť reformy koncepcie hospodárskej politiky. Týka sa nielen každoročných preskúmaní, ale má tiež osobitný význam pre ďalšiu verziu usmernení k hospodárskym politikám v roku 2014.

3.6

Európa sa v roku 2012 nachádzala v piatom roku krízy. Krátko po vydaní aktuálnych usmernení sa v prognóze Európskej komisie pre eurozónu v jeseni roku 2010 ešte počítalo s rastom HDP vo výške 1,6 % a mierou nezamestnanosti vo výške 9,6 % v roku 2012. V skutočnosti sa eurozóna v tomto roku nachádzala v recesii a miera nezamestnanosti vzrástla na vyše 11 %, v niektorých krajinách sa dokonca pohybovala okolo 25 %.

3.7

Naproti tomu hospodárstvo USA rastie mierou okolo 2 % – síce mierne, ale ustavične – s podporou neustále silno expanzívnej menovej politiky, ako aj smerovania vlády v oblasti sociálnej a fiškálnej politiky. Spotreba, investície a priemyselná výroba sa mohutne rozvíjajú, takže nezamestnanosť sa pohybuje výrazne pod svojou vrcholnou mierou z roku 2009 (2).

3.8

Kým „Plán hospodárskej obnovy Európy“ z roku 2008, ktorý bol plne pod dojmom prudkého hospodárskeho úpadku po krachu Lehman Brothers, uznal nutnosť aktívneho posilňovania dopytu na vnútornom trhu a reguláciu trhov, hospodárska politika sa rýchle vrátila k svojmu tradičnému zameraniu. Opakované upozorňovanie aj zo strany EHSV, že Európa sa musí z tejto krízy vymaniť, a nie dostať sa do ďalšej v dôsledku šetrenia, zostalo nevypočuté, a obávaná dvojitá recesia sa tak stala skutočnosťou.

3.9

Po prvé, neúspech európskej hospodárskej politiky sa nevzťahuje na nevydarenú stabilizáciu finančných trhov. Vysoká miera nestálosti, veľké rozpätia, ako aj prehnané dlhodobé úrokové sadzby a nadmerná likvidita bánk ukazujú, že funkčnosť finančného systému nie je napriek prvým dôležitým krokom smerom k bankovej únii ešte stále v plnej miere obnovená. S tým spojené zneistenie podnikov a spotrebiteľov naďalej obmedzuje perspektívy rastu.

3.10

Po druhé, hospodárskej politike sa nepodarilo vyriešiť nedostatočný vnútorný a vonkajší dopyt. Výrazné sprísnenie požiadaviek na rozpočtovú politiku členských štátov, ako aj prechod k reštriktívnej fiškálnej politike, ku ktorému došlo príliš skoro, radikálne a navyše súčasne vo všetkých krajinách, spôsobili utlmenie všetkých podstatných prvkov dopytu na vnútornom trhu. Vzhľadom na to, že najdôležitejší obchodní partneri – totiž ostatné členské krajiny – takisto prijímajú úsporné opatrenia, je evidentné, že je stimulácia rastu prostredníctvom dopytu zo zahraničia obmedzená. K útlmu dopytu na vnútornom trh sa teda pridáva aj vzájomné zmenšovanie príležitostí na vývoz.

3.11

Súčasná kombinácia makroekonomických politických opatrení je nevyvážená, keďže prehliada aspekty dopytu a prerozdeľovania. Je len použitím vo väčšom rozsahu tej istej politiky, ktorá viedla už k neúspechu Lisabonskej stratégie, pretože nevenovala pozornosť nedostatočnému dopytu na vnútornom trhu v kľúčových veľkých členských štátoch, ani narastajúcej nerovnováhe rozdeľovania. Jednostranne sa sústreďuje na fiškálnu konsolidáciu, ako aj stratégiu znižovania nákladov v záujme zvyšovania cenovej konkurencieschopnosti. Výbor víta požiadavku Komisie na konsolidáciu rozpočtu podporujúcu rast, ktorá sa zdôrazňuje aj v nasledujúcich dokumentoch Komisie, ako napr. v Ročnom prieskume rastu na rok 2013 (3). Zdá sa, že táto konsolidácia existuje iba na papieri, pretože skúsenosť zatiaľ neposkytuje žiaden dôkaz o jej uskutočňovaní.

3.12

Hospodárskej politike na európskej úrovni sa nepodarilo prijať opatrenia, ktoré by v rámci hodnoverného expanzívneho programu umožnili súčasné zníženie štátnych dlhov a nezamestnanosti. Výrazné krátenie štátnych výdavkov, najmä v sociálnej oblasti, ako aj rozsiahle zvyšovanie daní má v už aj tak klesajúcich hospodárstvach zničujúce dôsledky. Disponibilné príjmy sa znižujú, a tým aj spotrebiteľský dopyt, výroba a zamestnanosť. Politika úsporných opatrení tak obmedzuje daňové príjmy výraznejšie, než sa pôvodne predpokladalo, čo musel priznať aj MMF vo svojej nedávnej prognóze (4). Tým sa recesia dodatočne zhoršuje, čo má napokon za následok ešte vyššie rozpočtové deficity. Vzniká tak začarovaný kruh, ktorého koniec je v nedohľadne. Vysoké hospodárske a sociálne náklady sa pritom prejavujú vo forme prudko narastajúcej nezamestnanosti.

3.13

Je evidentné, že predovšetkým z dôvodu nákladov súvisiacich s podporou bánk, opatrení na hospodárske oživenie – a v niektorých krajinách pre prasknutie bubliny na trhu s domami a bytmi a v stavebníctve – sú potrebné spôsoby konsolidácie na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia. EHSV však poukazuje na to, že plány na zníženie schodku verejných financií by sa mali zosúladiť s cieľmi pre hospodársku obnovu, sociálnu oblasť a zamestnanosť, ktoré stanovila stratégia Európa 2020. Rast a zamestnanosť sú kľúčovými faktormi vydarenej konsolidácie, kým radikálne úsporné opatrenia môžu okrem sociálnych nerovností mieru zadlženosti dokonca zvýšiť.

3.14

Aj keď sa výbor v tomto stanovisku zameriava predovšetkým na aspekty kombinácie makroekonomických politických opatrení, nemá to znižovať význam štrukturálnych reforiem. Sociálne únosné štrukturálne reformy musia napríklad v oblasti systému odvodov, energetických dodávok, správy, vzdelávania, zdravotníctva, bytovej výstavby, dopravy a dôchodkov prispieť k zvýšeniu dopytu a výkonnosti, pričom je potrebné zohľadniť rozdiely v konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.

3.15

Aj regionálna a štrukturálna politika by sa mala zamerať na zvyšovanie produktivity s cieľom umožniť modernizáciu resp. budovanie udržateľného sektora priemyslu a služieb. Všeobecne možno konštatovať, že krajiny s väčším podielom priemyslu na celom hospodárstve boli menej postihnuté krízou, čo by svedčilo o príslušných stratégiách industrializácie.

3.16

Výbor by však chcel rozšíriť prevládajúce, väčšinou zúžené ponímanie pojmu „štrukturálne reformy“. Pri požadovaní štrukturálnych reforiem by sa malo myslieť napr. aj na štruktúru regulácie finančných trhov, štruktúru koordinácie daňových sústav a štruktúru verejných výdavkov a príjmov.

4.1.1

EHSV sa stotožňuje s názorom Komisie, ktorá zdôrazňuje význam stabilizácie a dobrého fungovania finančného systému, pretože základným predpokladom každého úspešného zvládnutia krízy a zabránenia kríze je neobmedzovať opatrenia hospodárskej politiky a nemariť ich špekuláciou na finančných trhoch. Z toho vyplýva nevyhnutnosť jasnej a efektívnej štruktúry dohľadu a prísnejšej regulácie finančných trhov (ktorá by sa mala týkať aj tieňového bankového systému), pretože tieto trhy predstavujú väčšie destabilizačné nebezpečenstvo ako nedostatok konkurencieschopnosti). Aby sa zabránilo únikom, mali by sa príslušné kroky koordinovať v rámci skupiny G20. Finančné trhy sa musia zredukovať na rozumnú mieru. Opäť musia slúžiť reálnemu hospodárstvu a nesmú vystupovať ako jeho konkurenti (5).

4.1.2

Aby sa znížili umelo zvýšené náklady na financovanie v krízou postihnutých štátoch, treba sa na jednej strane snažiť o zmenšenie závislosti od súkromných ratingových agentúr, a na druhej strane je nevyhnutná hodnoverná solidárna záchranná sieť vrátane prístupu založeného na zaslúženej dôvere, ktorá by mohla zabezpečiť, že špekulácie namierené proti krajinám, ktoré majú problémy, budú márne, čím by sa im zabránilo. Nedávno sa urobilo niekoľko významných krokov v tomto smere (najnovší program ECB na skupovanie štátnych dlhopisov, nadobudnutie účinnosti a plná funkčnosť ESM, atď.). Aj spoločné európske dlhopisy môžu pri vhodných rámcových podmienkach prispieť k zmierneniu ťažkej rozpočtovej situácie v krízou postihnutých krajinách (6).

4.1.3

Výbor poukazuje na nevyhnutnosť odstrániť súvislosť medzi obchodnými bankami a štátnym zadlžením. Okrem toho sa musí opäť zvrátiť fragmentácia a znárodňovanie finančných trhov stabilizáciou odvetvia. K stabilizácii by mohlo prispieť aj zintenzívnenie snáh o vytvorenie bankovej únie spolu s účinnými nástrojmi na ozdravenie a likvidáciu peňažných ústavov na európskej a národnej úrovni (7).

4.2.1

Pri trvalej rozpočtovej konsolidácii sa musí dbať nielen na rovnováhu medzi účinkami ponuky a dopytu, ale aj na bilančnú rovnováhu medzi výdavkami a príjmami. V mnohých krajinách je nadmerne zaťažená práca ako hospodársky činiteľ. Okrem výdavkov by sa mala celkovo prehodnotiť aj sústava daní, pričom sa bude musieť zároveň zohľadniť aj otázka spravodlivého zdanenia rôznych druhov príjmov a majetku. V tejto súvislosti by sa malo žiadať, aby primerane prispeli aj tie subjekty, ktoré v osobitnej miere profitovali z nesprávneho vývoja na finančných trhoch a z balíkov opatrení na záchranu bánk, ktoré boli financované z daňových príjmov.

4.2.2

Na strane príjmov je viacero oblastí, v ktorých sa môže konať tak, aby sa vhodne posilnila príjmový základ pri daniach: daň z finančných transakcií (ktorú výbor opakovanie žiadal (8)), dane z energií, ekologické dane, zatvorenie daňových rajov (9), rozhodný boj proti daňovým únikom, zdaňovanie veľkého majetku, nehnuteľností a dedičstva, zdaňovanie bánk na internalizáciu externých nákladov (10), harmonizácia daňových základov a sústav daní na odstránenie narušení hospodárskej súťaže v EÚ, a to namiesto doterajších pretekov v znižovaní daní, ktoré oslabujú verejné príjmy. Často sa prehliada, že sa integrovaný rozpočtový rámec (fiškálna únia) vzťahuje aj na stranu príjmov a netýka sa iba verejných výdavkov.

4.2.3

V niektorých členských štátoch je potrebné aj podstatné zvýšenie efektívnosti sústavy výberu daní.

4.2.4

Tradičná konsolidácia rozpočtu spočíva v krátení verejných výdavkov. Zostáva však nepotvrdenou dogmou, že úspech krátenia výdavkov je sľubnejší, než zvýšenie príjmov. Empirické skúsenosti v krízových krajinách ako je Grécko, potvrdzujú, že nádej na tzv. nekeynesiánske účinky bola zbytočná. K zvýšeniu súkromných investícií (crowding-in) pri krátení výdavkov na základe zvýšenej dôvery nedochádza, keď je dopyt na vnútornom trhu slabý v dôsledku politiky šetrenia v celej menovej únii. Okrem toho má krátenie výdavkov, napríklad v sústave sociálneho zabezpečenia alebo pri verejných službách, spravidla regresívny účinok, čím sa zvyšuje nerovnováha rozdelenia a tlmí spotreba. Jestvuje však aj priestor na krátenie určitých neproduktívnych výdavkov, napríklad výdavkov na zbrojenie.

4.2.5

Politika by mala skôr využívať väčšie rozdiely medzi multiplikátormi príjmov a zamestnanosti rozličných rozpočtovo-politických opatrení. Multiplikátory daňových opatrení sú takmer podľa všetkých empirických prieskumov nižšie, ako opatrenia na strane výdavkov. Politika cieleného zvyšovania príjmov do štátneho rozpočtu by tak mohla uvoľniť tie prostriedky, ktoré sú naliehavo potrebné napríklad na financovanie programov zamestnanosti, obzvlášť mladých ľudí.

4.2.6

Takéto rozpočtovo neutrálne prerozdelenie by bezprostredne vytvorilo pracovné miesta a dopyt bez toho, aby sa zaťažili verejné rozpočty. Popri kladných účinkoch na domáce hospodárstvo by také opatrenia, predovšetkým v krajinách s prebytkom, okrem stimulácie dovozu dali celej menovej únii aj expanzívne podnety.

4.2.7

Koordinácia takýchto expanzívnych opatrení v celej EÚ by bola ešte podstatne účinnejšia, keďže podiel dovozu do eurozóny celkovo (teda oproti tretím krajinám) je podstatne menší, než pri jednotlivých národných hospodárstvach.

4.3.1

Vývoj výkonovej bilancie a jej zložiek je nevyhnutné posudzovať na pozadí slabín v produktivite členského štátu a z nich vyplývajúcich problémov súkromného a verejného financovania, aby sa dalo včas konať (aj reagovať). Pri odstraňovaní nerovnováhy obchodnej bilancie treba však dbať na symetriu: vývozy jednej krajiny sú dovozmi inej krajiny. K odbúravaniu teda nemôže dôjsť len redukciou v deficitných krajinách, preto sa rovnako žiada od krajín s prebytkom, aby cez zlepšenie domáceho dopytu podnietili dovoz, a teda zmenšili svoj „dovozný deficit“.

4.3.2

Z európskeho hľadiska predstavuje výnimku hlavne energetika, v ktorej fakticky všetky členské štáty vykazujú veľké deficity obchodnej bilancie (11). Ekologická prestavba európskeho vnútorného trhu by mala zmenšiť závislosť od dovozu fosílnych zdrojov energie vnútroeurópskym využívaním vlastných alternatívnych zdrojov energie. Okrem toho vzniká južným okrajovým územiam práve vo využívaní solárnej energie možnosť vylepšiť aj vnútroeurópske obchodné bilancie.

4.3.3

Pri znižovaní zahraničnoekonomických deficitov sa väčšinou nadmieru zdôrazňuje úloha cenovej konkurencieschopnosti. Nebezpečné by bolo zamerať sa výlučne na cenovú konkurencieschopnosť: „nemecký model“ (mzdová zdržanlivosť na podporu vývozu resp. utlmenie dovozu) ako recept pre všetky krajiny súčasne môže pri vysokom podiele vnútorného obchodu v eurozóne spôsobiť iba zostupný špirálový účinok (race to the bottom).

4.3.4

Väčšinou sa rozdielny vývoj jednotkových mzdových nákladov považuje za jednu z hlavných príčin krízy, a od toho sa odvodzuje požiadavka znižovať mzdové náklady. Odhliadnuc od prerozdeľovacích účinkov zníženia mzdového podielu, ktoré majú vážne následky a tlmia dopyt, sa pritom zanedbávajú iné relevantné nákladové faktory (napríklad náklady na energiu, materiál a financovanie) (12).

4.3.5

Napríklad reálne jednotkové mzdové náklady v Portugalsku, Španielsku a Grécku v rokoch 2000 až 2007, teda pred krízou, klesali (13). Zjavne malo nadmerné nominálne zvyšovanie zisku rovnaký účinok na zvyšovanie cien, ako zvyšovanie nominálnych miezd.

4.3.6

Aj naďalej pochádza takmer 90 percent celkového dopytu v EÚ z členských krajín EÚ. Preto v súvislosti s vývojom miezd EHSV opakuje svoj postoj, ktorý vyjadril vo svojom stanovisku k ročnému prieskumu rastu za rok 2011: „Pri prekonávaní krízy zohráva kľúčovú úlohu mzdová politika. Orientácia nárastu miezd na vnútroštátny celkový hospodársky rast produktivity zaručí z celkového hospodárskeho hľadiska rovnováhu medzi dostatočným vývojom dopytu a zachovaním cenovej konkurencieschopnosti. Sociálni partneri sa preto musia usilovať zabrániť tomu, aby sa mzdy znižovali v zmysle politiky, ktorá nadmerne chráni národné záujmy na úkor iných krajín a musia orientovať mzdovú politiku na produktivitu“ (14).

4.3.7

Okrem toho sa väčšinou prehliada vplyv necenových faktorov na konkurencieschopnosť (15). V tejto súvislosti treba poukázať aj na vymedzenie pojmu „konkurencieschopnosť“ Európskou komisiou, ktorá ju označuje za schopnosť hospodárstva trvale zabezpečiť obyvateľstvu vysokú a stúpajúcu životnú úroveň a vysokú zamestnanosť (16).

4.3.8

Význam bilancie majetkových príjmov sa v krízových krajinách zvýšil v neposlednom rade v dôsledku prudkého stúpnutia národných úrokových prirážok. Posúdenie nerovnováhy sa pritom nesmie obmedziť na vývoj obchodnej bilancie.

4.4.1

Európsky sociálny model predstavuje v celosvetovej konkurencii komparatívnu výhodu Európy, pretože sociálny štát prispieva aj k hospodárskemu úspechu, keď sa výkonnosť hospodárstva na jednej strane a sociálna rovnováha na druhej strane nepovažujú za protiklady, ale sa chápu tak, že sa vzájomne podporujú.

4.4.2

Automatické stabilizátory sústav sociálneho zabezpečenia prispeli k zvládaniu kríz v Európe, podporili dopyt a zabránili skĺznutiu do depresie, aká bola v tridsiatych rokoch. Aj psychologicky majú sústavy sociálneho zabezpečenia veľký význam, pretože znižujú nebezpečenstvo znásobovania strachu a stabilizujú spotrebu.

4.4.3

V niektorých krajinách s fungujúcim sociálnym dialógom (napr. v Rakúsku, Nemecku a Švédsku) sociálni partneri podstatne prispeli k utlmeniu hroziaceho nárastu nezamestnanosti v dôsledku zníženia výroby. Popri podpore ekonomickými a sociálnymi politickými opatreniami podstatne prispeli k udržaniu pracovných miest aj podnikové a odvetvové dohody sociálnych partnerov (napr. o práci na skrátený úväzok, čerpaní náhradného voľna za nadčasy, čerpaní bežných dovoleniek a dovoleniek na vzdelávanie). Tieto skúsenosti by sa mali zohľadniť pri novej formulácii usmernení a pri výročných správach krajín.

4.4.4

Európske vlády žiadame, aby posilnili úlohu sociálnych partnerov na európskej a národnej úrovni. Malo by sa im dostať podpory pri zintenzívnení ich snaženia o celoeurópsku koordináciu mzdovej politiky. Na to sa treba snažiť aj o zvýšenie významu makroekonomického dialógu. Taký dialóg by sa mal zriadiť aj pre eurozónu.

4.4.5

V každom prípade musí aj v časoch krízy zostať zachovaná autonómia pri kolektívnom vyjednávaní. Mzdová politika musí svoju podobu dostať v rámci autonómie zväzov zamestnávateľov a zamestnancov oprávnených rokovať o kolektívnych zmluvách. Stanovenie štátnych cieľov alebo dokonca také zásahy, ako je štátom nariadené zníženie miezd, treba odmietnuť a sú neprijateľné (17).

4.4.6

Popri stranách v kolektívnom vyjednávaní treba oceniť aj významnú úlohu ostatných reprezentatívnych organizácii občianskej spoločnosti, teda napríklad spotrebiteľských organizácií. Tieto organizácie, ktoré tlmočia názory občanov a sú účastníkmi občianskeho dialógu, si nemožno odmyslieť predovšetkým v období krízy.

4.4.7

Nevyhnutné zmeny a reformy sľubujú iba vtedy úspech, ak sa nájde vyvážený pomer medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi a ak sa rozdelenie zaťaženia (medzi krajiny, príjmové skupiny, kapitál a prácu, odvetvia, rôzne skupiny obyvateľstva atď.) vníma ako spravodlivé. Spravodlivosť a sociálna vyváženosť sú nevyhnutným predpokladom akceptácie konsolidačných krokov, inak je ohrozená sociálna súdržnosť a nebezpečne sa začne rozmáhať populizmus a nálady zamerané proti EÚ. Výbor v tejto súvislosti znova dôrazne odporúča, aby do tvorby politiky boli čo najskôr a v čo najväčšej miere zapojení sociálni partneri a ďalšie organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/52

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že zdravie je hlavnou prioritou občanov Európy a opätovne potvrdzuje, že zdravotnícke pomôcky (1) a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro  (2) zohrávajú kľúčovú úlohu pri prevencii, diagnostike a liečbe chorôb. Majú zásadný význam pre naše zdravie a kvalitu života osôb, ktoré trpia chorobami a zdravotným postihnutím a prekonávajú ich.

1.2

EHSV víta skutočnosť, že Komisia pristúpila k prepracovaniu súčasného regulačného systému, ktoré nie je iba obyčajným zjednodušením rámca a ktorým sa zavádzajú účinnejšie pravidlá, sprísňujú postupy pri udeľovaní povolenia pred uvedením na trh a najmä dohľad po uvedení na trh. Vzhľadom na nedávny škandálny prípad chybných prsníkových implantátov, na ktorý reagoval Európsky parlament vo svojom uznesení z júna 2012, ale aj vzhľadom na iné veľké problémy s vysokorizikovými zdravotníckymi pomôckami a implantátmi sa EHSV aj Európsky parlament (3) pri nich vyslovujú aj za prísny postup povoľovania pred uvedením na trh. Zodpovedá to potrebám občanov v oblasti bezpečnosti pacientov a účinnosti.

1.3

Vysokorizikové zdravotnícke pomôcky (trieda III a implantovateľné výrobky) a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro musia byť predmetom vhodného a prísneho postupu povoľovania pred ich uvedením na trh, ktorý bude jednotný v celej EÚ a v ktorom sa bezpečnosť, účinnosť a pozitívna vyváženosť rizika a prínosu týchto pomôcok musí preukázať vysokokvalifikovanými klinickými skúškami. Všetky výsledky by sa mali uchovávať vo verejne prístupnej centrálnej databáze. Pre vysokorizikové zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, ktoré sú už na trhu, treba zabezpečiť ich súlad s článkom 45 návrhu nariadenia, aby sa preukázala bezpečnosť a účinnosť pomôcky.

1.4

EHSV dôrazne podporuje právnu formu nariadenia namiesto smernice, pretože sa tým obmedzí priestor na odlišný výklad členskými štátmi a zabezpečí väčšia rovnosť európskych pacientov a rovnaké podmienky pre dodávateľov.

1.5

Rýchly prístup k najnovším zdravotníckym technológiám je okrem bezpečnosti ďalším významným prínosom pre pacientov. Výrazné čakacie doby spojené s prístupom k novým pomôckam by poškodili pacientov, pretože by sa obmedzili možnosti ich liečby (pravdepodobne životne dôležitej) alebo by im prinajmenšom bolo znemožnené zmierniť zdravotné postihnutie a zlepšiť kvalitu života.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že odvetvie zdravotníckych pomôcok a odvetvie diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktoré sa vyznačujú vysokou inovačnou schopnosťou a súvisia s vysokokvalifikovanými pracovnými miestami, sa významným spôsobom podieľajú na hospodárstve EÚ a môžu podstatne prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív. Z tohto dôvodu je nevyhnutná vhodná legislatíva, ktorá zabezpečí nielen najvyššiu možnú úroveň ochrany zdravia, ale tiež inovatívne a konkurenčné prostredie v priemysle, kde 80 % výrobcov sú malé až stredné podniky a mikropodniky.

1.7

EHSV súhlasí s povoľovacími postupmi zabezpečujúcimi dodržanie prísnych noriem v prípade vysokorizikových zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktorých bezpečnosť a účinnosť pred ich uvedením na trh musia byť preukázané výsledkami vhodných klinických skúšok a výskumami. Vyjadruje však obavy, pokiaľ ide o zavedenie centralizovaného systému povoľovania pred uvedením na trh v Európe, ktorý by spôsobil ďalšie predĺženie povoľovacích lehôt, obral by pacientov o rýchly prístup k najnovším zdravotníckym technológiám a značne by zvýšil náklady malých a stredných podnikov a ohrozil ich inovačnú kapacitu.

1.8

Ak má dôjsť k zavedeniu ďalších požiadaviek pri povoľovaní zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, musí sa to uskutočniť transparentným a predvídateľným spôsobom, aby sa ešte viac neohrozila účinnosť regulačného procesu a neznížila schopnosť inovovať v budúcnosti.

1.9

EHSV víta zavedenie unikátnej identifikácie pomôcky (UDI), ktorá bude pridelená každej pomôcke a vďaka ktorej ju bude možné rýchlejšie identifikovať a lepšie vysledovať. EHSV by tiež privítal v plnej miere funkčný centrálny registračný nástroj (Eudamed), ktorým by sa odstránilo viacnásobné ohlasovanie a značne znížili administratívne náklady malých a stredných podnikov.

1.10

EHSV podporuje posilnenie postavenia pacienta. Aby sa zabezpečilo primerané krytie pri vzniku škody, musí mať poškodený právo nárokovať si náhradu škody priamo a byť plne odškodnený. Pri dokazovaní ujmy spôsobenej chybnou zdravotníckou pomôckou by mal výrobca poskytnúť pacientovi (a/alebo platca zodpovedný za náklady spojené s liečbou) potrebnú dokumentáciu a informácie týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti predmetnej pomôcky. EHSV ďalej vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom vhodného mechanizmu zabezpečila vyplácanie odškodnenia poškodených pacientov tak, aby to nespôsobilo výrazné zvýšenie cien zdravotníckych pomôcok.

1.11

EHSV konštatuje, že občianska spoločnosť je len v malej miere zapojená do rámca navrhovaného nariadenia. Štatút pozorovateľa občianskej spoločnosti v dočasných podskupinách vytvorených novou Koordinačnou skupinou pre zdravotnícke pomôcky nie je dostatočný. EHSV navrhuje zriadiť „poradný výbor“ na európskej úrovni zložený zo zástupcov legitímnych zúčastnených strán. Tento výbor by mal konať popri Koordinačnej skupine pre zdravotnícke pomôcky a mal by s ňou spolupracovať, pričom by radil Komisii a členským štátom v rôznych aspektoch zdravotníckych technológií a pri implementácii právnych predpisov.

1.12

EHSV by chcel opätovne zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby sa do navrhovaných nariadení doplnili vhodné ustanovenia týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov v súlade s odporúčaniami uvedenými v záveroch zo zasadnutia Rady EÚ o inováciách v odvetví zdravotníckych pomôcok (4).

1.13

Súvislosť s ostatnými právnymi dokumentmi a orgánmi: EHSV poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť, aby nové pravidlá týkajúce sa štúdií klinických vlastností v prípade diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro (sprievodná diagnostika) boli kompatibilné s pravidlami, ktoré budú navrhnuté na základe v súčasnosti prerokovávaného nového rámca klinických skúšok so zdravotníckymi pomôckami, ako sa uvádza v nedávnom stanovisku EHSV (5).

1.14

Interné testovanie diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro : EHSV odporúča, aby sa zásada posúdenia rizika a prínosu zdravotníckej pomôcky uplatňovala na všetky výrobky bez ohľadu na to, či sú uvádzané na trh alebo vyvíjané a používané výlučne v rámci inštitúcie (interné testovanie).

1.15

Úrady a zúčastnené strany z občianskej spoločnosti by mali tri roky po nadobudnutí účinnosti nariadení formálne preskúmať ich fungovanie, aby sa dohliadlo na to, že ciele nariadení budú splnené.

2.1

Zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro zohrávajú kľúčovú úlohu pri prevencii, diagnostike a liečbe chorôb. Majú zásadný význam pre naše zdravie a kvalitu života osôb, ktoré trpia zdravotným postihnutím.

2.2

Odvetvie zdravotníckych pomôcok a odvetvie diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro predstavujú významnú a inovatívnu časť hospodárstva EÚ. Zaznamenali ročný predaj vo výške asi 95 miliárd eur (85 miliárd eur odvetvie zdravotníckych pomôcok a 10 miliárd eur odvetvie diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro), pričom vo veľkej miere investovali do výskumu a inovácií (ročne 7,5 miliárd eur). Zamestnávajú viac ako 500 000 ľudí (väčšinou vysokokvalifikovaných pracovníkov) v asi 25 000 spoločnostiach. Viac ako 80 % z nich sú malé až stredné podniky a mikropodniky.

2.3

Rýchle demografické a sociálne zmeny, obrovský vedecký pokrok, ako i nedávny škandál s chybnými silikónovými prsníkovými implantátmi (6), problémy s náhradami bedrového kĺbu typu kov-kov a s ďalšími výrobkami (7) vyvolali a urýchlili potrebu preskúmať súčasný regulačný rámec.

2.4

Spomedzi vysokorizikových zdravotníckych pomôcok majú implantáty veľký význam: na celom svete bolo napríklad predaných cca 400 000 silikónových prsníkových implantátov spoločnosti PIP. Mnohým ženám v Spojenom kráľovstve (40 000), vo Francúzsku (30 000), v Španielsku (10 000), Nemecku (7 500) a Portugalsku (2 000) boli implantované silikónové prsníkové implantáty spoločnosti PIP s 10 až 15 % mierou prasknutia v priebehu 10 rokov (8). Len v Nemecku bolo v roku 2010 implantovaných okolo 390 000 bedrových a kolenných endoprotéz, z toho bolo takmer 37 000 výmenných operácií, pri ktorých sa umelé kĺby museli vymieňať (9).

2.5

Nasleduje zhrnutie hlavných nedostatkov existujúceho systému podľa EHSV:

3.1

Balík pozostáva z oznámenia (11), návrhu nariadenia o zdravotníckych pomôckach (12) (ktorým sa nahrádza smernica 90/385/EHS o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach a smernica 93/42/EHS o zdravotníckych pomôckach) a návrhu nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro  (13) (ktorým sa nahrádza smernica 98/79/ES o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro).

3.2

Hlavné prvky navrhovaných nariadení zahŕňajú:

3.3

Odvetvie zdravotníckych pomôcok a odvetvie diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktoré sa vyznačujú vysokou inovačnou schopnosťou a potenciálom tvorby vysokokvalifikovaných pracovných miest, môžu podstatne prispieť k cieľom stratégie Európa 2020. Obe odvetvia zastávajú popredné miesto v mnohých hlavných iniciatívach, najmä v digitálnej agende pre Európu (14) a Únii inovácií (15).

4.1

EHSV dôrazne podporuje formu nariadení, ktoré sú priamo uplatniteľné a zabraňujú riziku odlišnej transpozície a odlišného výkladu jednotlivými členskými štátmi. Ide o účelný spôsob, ako zabezpečiť väčšiu rovnosť pacientov v celej EÚ a rovnaké podmienky pre dodávateľov.

4.2.1

Vysokorizikové zdravotnícke pomôcky (trieda III a implantovateľné výrobky) a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro pred ich uvedením na trh musia byť predmetom postupu povoľovania, ktorý bude jednotný v celej EÚ a založený na prísnych normách a v ktorom bezpečnosť, účinnosť a pozitívna vyváženosť rizika a prínosu týchto pomôcok musí byť preukázaná výsledkami vysokokvalifikovaného klinického skúšania. Všetky výsledky by sa mali uchovávať vo verejne prístupných centrálnych databázach. Pre vysokorizikové zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, ktoré sú už na trhu, treba zabezpečiť ich súlad s článkom 45 návrhu nariadenia, aby sa preukázala bezpečnosť a účinnosť pomôcky.

4.2.2

V tejto súvislosti EHSV podporuje posilnenie existujúceho regulačného rámca pre vysokorizikové zdravotnícke pomôcky, ktorý sa zakladá na koncepcii posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok a decentralizovaných regulačných orgánov v súlade s navrhovanými nariadeniami. Podporujeme prísnejšie požiadavky na získanie osvedčenia o zhode, pokiaľ ide o dokumentáciu a ďalšie podmienky, vrátane predklinických a klinických údajov, klinických hodnotení a skúšok, analýzy rizika a prínosu atď (16). Môžu výrazne sprísniť povoľovacie normy platné v EÚ bez toho, aby príliš obmedzili rýchly prístup k novým výrobkom.

4.2.3

EHSV rozhodne súhlasí s prísnymi a vysokokvalitnými postupmi pri udeľovaní povolenia pred uvedením na trh, no vyjadruje pochybnosti v súvislosti so zavedením centralizovaného systému povoľovania pred uvedením na trh v rámci Európy v podobe, v akej ho poznáme v Spojených štátoch amerických. Takýto systém by viedol k dlhým povoľovacím lehotám. Pre pacientov by to znamenalo oddialenie dostupnosti najnovších zdravotníckych technológií na záchranu života. Na druhej strane by centralizovaný systém povoľovania pred uvedením na trh negatívne ovplyvnil väčšinu európskych malých a stredných podnikov pôsobiacich v odvetví zdravotníckych pomôcok, keďže by značne zvýšil ich náklady a vážne ohrozil ich inovačnú schopnosť. Mali by ťažkosti financovať a prežiť zdĺhavé udeľovanie povolenia uviesť daný výrobok na trh.

4.2.4

Nový navrhovaný mechanizmus kontroly (čl. 44 a 42): EHSV konštatuje, že Koordinačná skupina pre zdravotnícke pomôcky môže zasiahnuť prostredníctvom svojho stanoviska k dokumentácii predloženej notifikovaným subjektom. EHSV si dobre uvedomuje význam bezpečnosti pacientov. Aby sa výrobcom (a v konečnom dôsledku pacientom) nespôsobili ďalšie a nepredvídateľné prieťahy, musí sa to uskutočniť transparentným a predvídateľným spôsobom, ktorým sa neohrozí účinnosť regulačného procesu a nezníži schopnosť inovovať v budúcnosti.

4.3.1

EHSV víta navrhované zlepšenie a posilnenie systému vigilancie, najmä zavedenie portálu EÚ, na ktorom by mali výrobcovia ohlasovať závažné nehody a nápravné opatrenia, ktoré prijali na zníženie rizika recidívy (čl. 61 a 59). Vďaka tomu, že portál bude automaticky dostupný všetkým príslušným štátnym orgánom, bude možná lepšia koordinácia medzi nimi.

4.3.2

Na zaručenie zvýšenej bezpečnosti zdravotníckych pomôcok a najmä s ohľadom na pochopenie otázok súvisiacich s dlhodobou bezpečnosťou implantátov je nevyhnutné sprísniť právne predpisy v oblasti ustanovení platných po uvedení na trh, a to najmä pokiaľ ide o klinické sledovanie po uvedení na trh, vigilanciu a dohľadu nad trhom.

4.4.1

Podľa EHSV je jednou z najdôležitejších otázok v obidvoch prepracovaných nariadeniach návrh na zvýšenie transparentnosti celého systému.

4.4.2

EHSV podporuje uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna (17) a v tejto súvislosti súhlasí so zavedením unikátnej identifikácie pomôcky, ktorá bude pridelená každej pomôcke a vďaka ktorej ju bude možné rýchlejšie identifikovať a lepšie vysledovať.

4.4.3

EHSV považuje zriadenie v plnej miere funkčnej databázy Eudamed za veľmi vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti. Prostredníctvom zriadenia uvedeného centrálneho registračného nástroja (Eudamed) sa odstránia viacnásobné registrácie v členských štátoch, čo prispeje k zníženiu administratívnych nákladov žiadateľov až o 157 miliónov EUR.

4.5.1

Súčasná smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za chybné výrobky zaviedla zodpovednosť výrobcov zdravotníckych pomôcok. Poškodená osoba (a/alebo platca zodpovedný za náklady spojené s liečbou) musí však dokázať ujmu a chybu zdravotníckej pomôcky. Pacient často nemá požadované informácie, aby dokázal takúto chybu. Výrobca by mal byť preto povinný poskytnúť poškodenej osobe všetky potrebné dokumenty a informácie týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti pomôcky.

4.5.2

EHSV tiež uznáva, že by sa mal zaviesť systém na odškodnenie pacientov poškodených v dôsledku chybných zdravotníckych pomôcok alebo diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro. Aby sa zabezpečilo primerané krytie pri vzniku škody, musí mať poškodený právo nárokovať si náhradu škody priamo a byť plne odškodnený. Dôkazné bremeno, či poškodenie zdravia spôsobila chybná zdravotnícka pomôcka alebo nie, sa musí preniesť z pacienta na výrobcu. Povinnosťou pacienta by malo byť už len predloženie dôkazu o objektívnej možnosti, že škoda bola spôsobená zdravotníckou pomôckou. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom vhodného mechanizmu zabezpečila vyplácanie odškodnenia tak, aby to nespôsobilo výrazné zvýšenie cien zdravotníckych pomôcok.

4.6.1

EHSV podporuje sprísnenie určenia a monitorovania notifikovaných subjektov s cieľom zabezpečiť jednotnú vysokú úroveň právomoci v celej EÚ. Takisto víta centrálny dohľad členských štátov nad ich určovaním.

4.6.2

EHSV podporuje všetky návrhy na posilnenie práv a povinností príslušných orgánov (lepšia koordinácia a spresnenie postupov, kontroly prevádzok a neohlásené kontroly) na jednej strane a dodávateľov na strane druhej (požiadavka týkajúca sa „kvalifikovanej osoby“).

4.6.3

EHSV kladne hodnotí zjednotenie noriem vysokej kvality a právomocí notifikovaných subjektov v celej Európe, vyjadruje však obavu, či tento cieľ možno dosiahnuť, ak počet notifikovaných subjektov zostane taký vysoký ako dnes (80). EHSV odporúča vysokú kvalitu namiesto kvantity.

4.7.1

EHSV konštatuje, že členské štáty vo svojich záveroch zo zasadnutia Rady EÚ o inováciách v odvetví zdravotníckych pomôcok (18) vyzvali Komisiu, aby skvalitnila informácie a odbornú prípravu, ktoré sa poskytujú zdravotníckym pracovníkom, pacientom a rodinám pacientov, pokiaľ ide o správne používanie pomôcok. Zdravotnícke pomôcky sú funkčné, len ak sa správne používajú. Ich účinnosť závisí od zručností a skúseností lekárov a laboratórnych pracovníkov, ktorí ich používajú.

4.7.2

EHSV preto vyzýva členské štáty, aby do navrhovaných nariadení začlenili primerané ustanovenia o vzdelávaní a odbornej príprave zdravotníckych pracovníkov.

4.8.1

EHSV sa domnieva, že navrhovaná Koordinačná skupina pre zdravotnícke pomôcky neposkytuje dostatočné zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Podľa navrhovaných nariadení môže koordinačná skupina zriadiť stále alebo dočasné podskupiny, avšak EHSV sa domnieva, že organizácie zastupujúce záujmy spotrebiteľov, zdravotníckych pracovníkov a odvetvie zdravotníckych pomôcok na úrovni EÚ, budú do uvedených podskupín pozvané len ako pozorovatelia. Musí sa zabezpečiť ich aktívna úloha konzultantov.

4.8.2

Zo skúseností vyplýva, že pokrok v EÚ je možný iba vtedy, ak majú rôzni aktéri spoločnú víziu a spoločný smer. Systému v súčasnosti prospieva aktívny poradný výbor ako súčasť Expertnej skupiny pre zdravotnícke pomôcky (MDEG). V právnych predpisoch by sa mal uvedený poradný výbor zachovať a výslovne by sa naň malo odkazovať. V opačnom prípade by rozhodnutiam a politike mohli chýbať včasné a oprávnené pripomienky pacientov, lekárov, zástupcov odvetvia a ostatných častí občianskej spoločnosti.

4.9.1

V záujme zabezpečenia skutočného splnenia tohto cieľa bude nevyhnutné preskúmať fungovanie nariadení. V lehote troch rokov od nadobudnutia účinnosti návrhov by mali orgány spolu so zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti formálne preskúmať fungovanie nariadení s cieľom zabezpečiť, aby sa ciele nariadení splnili.

5.1

Vymedzenie pojmu: EHSV vyjadruje obavy, že vymedzenie pojmu sprievodná diagnostika, ako sa navrhuje v článku 2 ods. 6, je veľmi všeobecné a mohlo by spôsobiť právnu neistotu. EHSV navrhuje nasledujúce vymedzenie pojmu: „sprievodná diagnostika je pomôcka špecificky určená na to, aby vyberala pacientov s predtým diagnostikovaným zdravotným stavom alebo predispozíciou ako vhodných na liečbu špecifickým liekom “ (namiesto „vhodných na cielenú liečbu“).

5.2

Klinické dôkazy: Nariadenie o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro obsahuje úplný súbor pravidiel o vykonávaní štúdií klinických vlastností v súvislosti s uvedenými pomôckami a takisto sa ním zavádza možnosť, aby „zadávatelia“ intervenčných nadnárodných štúdií klinických vlastností poslali jedinú žiadosť prostredníctvom elektronického portálu, ktorý zriadi Komisia.

5.2.1

Navrhované nariadenie by však malo zabezpečiť, aby nové pravidlá štúdií klinických vlastností správne vzájomne pôsobili s pravidlami, ktoré vzniknú na základe nového rámca klinického skúšania liekov, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, ako to EHSV odporúčal vo svojom predchádzajúcom stanovisku (19). EHSV sa takisto domnieva, že je potrebné, aby databázy na registráciu testovania boli vzájomne interoperabilné.

5.3

„Interné testovanie“: Podľa návrhu nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro sa na interné testovanie vysokorizikových pomôcok vzťahujú tie isté podmienky ako na testovanie pomôcok obchodnej triedy D. V prípade interného testovania pomôcok klasifikovaných v iných triedach (vrátane triedy C a sprievodnej diagnostiky, t. j. CDx) sa nariadenie o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro neuplatňuje úplne. EHSV odporúča, aby sa zásada posúdenia rizík a prínosov zdravotníckych pomôcok uplatňovala na všetky pomôcky bez ohľadu na to, či sa uvádzajú na trh alebo vyvíjajú a používajú výhradne v rámci inštitúcie (interné testovanie).

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/58

1.1

EHSV podporuje návrh Komisie, pretože zjednodušuje právny režim a objasňuje existujúce pravidlá, pričom zvyšuje súlad právnych predpisov Únie pri uvádzaní výrobkov na trh.

1.2

Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť za súlad výrobkov s predpismi musia niesť všetky hospodárske subjekty v závislosti od úlohy, ktorú zohrávajú v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných zodpovedností zaručili, že výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, budú spĺňať požiadavky tejto smernice.

1.3

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa sankcií, EHSV žiada Komisiu, aby sa na nadnárodnej úrovni konkretizoval druh sankcií, definície priestupkov a minimálna výška sankcií, hoci sú zaručené právnymi predpismi členských štátov. Netrpezlivo preto očakáva, že Komisia schváli „balík opatrení v oblasti dohľadu“, ktorý podrobne predstavuje väčšiu mieru spolupráce a harmonizácie.

1.4

Komisia, výrobcovia a spotrebitelia by mali preskúmať možnosť vytvoriť v budúcnosti nový systém označovania, ktorý by umožnil zistiť pôvod a zaistiť vysledovateľnosť výrobkov s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov.

2.1

Právny rámec pre uvádzanie rádiových zariadení a koncových telekomunikačných zariadení na trh, ich voľný pohyb a uvádzanie do prevádzky, ktorý na úrovni EÚ existuje od roku 1999 (1), mal kľúčový význam pre vytvorenie vnútorného trhu v tejto oblasti.

2.2

EHSV sa v minulosti vyjadril (2) kladne k tomuto právnemu predpisu, ktorý obsahuje základné požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti, elektromagnetickej kompatibility a predchádzania škodlivému rušeniu. Bol súčasťou tzv. nového prístupu v právnych predpisoch, pokiaľ ide o zavádzanie technických požiadaviek v rámci nepovinných harmonizovaných noriem, čím sa legislatívne požiadavky obmedzili na nevyhnutné minimum (3).

2.2.1

Aktuálny právny rámec je zložitý, pretože na základe smernice 1999/5/ES môžu byť na trh uvedené len zariadenia zodpovedajúce požiadavkám smernice, pričom členské štáty nesmú zavádzať ďalšie obmedzenia, ktoré na vnútroštátnej úrovni upravujú tie isté požiadavky, konkrétne požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti, zaručenie elektromagnetickej kompatibility a predchádzanie škodlivému rušeniu.

2.2.2

Týchto výrobkov sa týkajú aj iné právne predpisy EÚ o environmentálnych aspektoch, a to najmä smernica o nebezpečných látkach, smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernica o batériách, ako aj vykonávacie opatrenia podľa smernice o ekodizajne.

2.2.3

Zároveň sa na uvádzanie rádiových zariadení do prevádzky a ich používanie vzťahujú vnútroštátne právne predpisy. Pri výkone tejto právomoci musia členské štáty postupovať v súlade s právnymi predpismi EÚ, ktorými sú najmä:

2.3

Potrebný je aj súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie, predovšetkým s novým právnym rámcom pre uvádzanie výrobkov na trh, ktorý bol schválený v roku 2008 (4) a ktorého cieľ a účely EHSV podporil (5), pretože stanovuje spoločný právny rámec:

2.4

V snahe prekonať tento zložitý právny rámec Komisia predkladá návrh, ktorého cieľom je objasniť uplatňovanie smernice 1999/5/ES a nahradiť ju tak, aby sa odstránila zbytočná administratívna záťaž pre podniky a orgány verejnej správy zvýšením flexibility frekvenčného spektra a zjednodušením administratívnych postupov na využívanie frekvenčného spektra.

3.1

Zosúladenie s rozhodnutím č. 768/2008/ES o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (vrátane vymedzenia pojmov v článku R1 rozhodnutia č. 768/2008/ES), záväzky hospodárskych subjektov, tri moduly na posudzovanie zhody, povinnosti informovať subjekty posudzovania zhody a zjednodušené postupy v súvislosti s ochranným postupom.

3.2

Toto rozhodnutie č. 768/2008/ES bolo prijaté spolu s nariadením (ES) č. 765/2008 (o akreditácii a dohľade nad trhom). Oba predpisy zaviedli normy zamerané na zlepšenie fungovania vnútorného trhu, pretože stanovujú koherentnejší prístup k politike technickej harmonizácie týkajúcej sa bezpečnosti výrobkov, ako aj účinnejší režim dohľadu pre všetok tovar uvádzaný na trh pochádzajúci z EÚ alebo z tretích krajín a posilňujú ochranu spotrebiteľov na jednotnom trhu.

3.3

Stanovuje sa nová definícia pojmu „rádiové zariadenie“, ktorá zahŕňa len tie zariadenia, ktoré zámerne prenášajú signály pomocou rádiového frekvenčného spektra, či už je to na účely komunikácie alebo na iné účely. Nový názov bude preto „smernica o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu“. Táto smernica by sa preto nemala uplatňovať na koncové zariadenia pre pevné siete.

3.4

Návrh umožňuje:

3.5

Zavádza možnosť vyžadovať, aby sa v rámci centrálneho systému registrovali výrobky kategórií, ktoré vykazujú nízku úroveň súladu s predpismi, a to na základe informácií o súlade poskytnutých členskými štátmi.

3.6

Návrh objasňuje vzťah medzi smernicou 1999/5/ES a právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa využívania rádiového frekvenčného spektra.

3.7

Zjednodušuje a obmedzuje tieto administratívne povinností:

3.8

Návrh smernice je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a s nariadením (EÚ) č. 182/2011 o vykonávaní vykonávacích právomocí Komisie, postupoch na výkon vykonávacích a delegovaných právomocí ako aj na vykonávanie delegovania právomoci, a to najmä:

4.1

EHSV podporuje návrh Komisie, pretože zvyšuje súdržnosť práva Únie v súlade s článkom 7 ZFEÚ a vzhľadom na to, že Komisia zvolila legislatívny postup tzv. substitúcie, ktorý spočíva v prijatí nového právneho aktu, ktorý zlučuje do jediného dokumentu podstatné zmeny zavedené predchádzajúcim aktom, ako aj nezmenené ustanovenia nového aktu, pričom nový akt nahrádza a ruší predchádzajúci akt a prispôsobuje sa terminológii použitej v rozhodnutí č. 768/2008/ES a v Lisabonskej zmluve.

4.2

Voľný pohyb tovaru je jednou zo štyroch základných slobôd zmlúv a návrh smernice stimuluje voľný pohyb bezpečného tovaru posilnením ochrany spotrebiteľov a konkurencieschopnosti podnikov, pričom vytvára rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre hospodárske subjekty.

4.3

V snahe zaručiť európskemu priemyslu podmienky na oživenie konkurencieschopnosti považuje EHSV za nevyhnutné, aby vnútorný trh zaistil plnú interoperabilitu a zmiernil roztrieštenosť národných trhov, ako aj investícií do výskumu a inovácií.

4.4

EHSV zdôrazňuje potrebu rozvíjať proaktívnu priemyselnú politiku, ktorá by lepšie odrážala rovnováhu medzi kapacitami výrobcov, technický právny rámec pre práva duševného vlastníctva a predovšetkým druh výrobkov, ktoré môžu zodpovedať spoločným štandardom, nariadeniam a harmonizovaným postupom.

4.5

Prijímanie technických štandardov a právnych predpisov by sa malo uskutočňovať v súlade so zásadami novej politiky normalizácie, verejným a transparentným postupom a za plnej účasti sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti.

5.1

Pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti, článok 1 ods. 3 vylučuje celý rad rádiových zariadení používaných výhradne v súvislosti s „verejnou bezpečnosťou“, ktorá okrem obrany a bezpečnosti štátu zahŕňa ďalšie oblasti, ako je hospodársky blahobyt štátu, a tieto by mali byť definované alebo objasnené z dôvodu väčšej jednoznačnosti daného predpisu.

5.1.1

Na druhej strane, hoci sú tieto zariadenia na základe článku 1 ods. 3 vylúčené, nie sú uvedené v prílohe I ako "zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica“.

5.2

EHSV súhlasí s podporou spolupráce s inými rádiovými zariadeniami prostredníctvom sietí a pripojenia k rozhraniam vhodného typu po celej Únii, čo môže zjednodušiť interoperabilitu medzi rádiovými zariadeniami a príslušenstvom.

5.3

S cieľom zlepšiť ochranu údajov a súkromia užívateľov je potrebné rozvíjať etický a sociálny rozmer bezpečnostných technologických aplikácií od momentu ich navrhnutia, aby sa tak zaručila ich spoločenská akceptácia. Musí sa zaručiť ochrana základných práv občanov, a to vo všetkých etapách, počnúc návrhom až po normalizáciu a technické uplatnenie v praxi tým, že bude zavedená už v počiatočných fázach.

5.4

Mali by sa objasniť platné požiadavky na uvádzanie výrobkov na trh, a to pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z Únie, ako aj z tretích krajín. Článok 6 by preto mal konkretizovať, v ktorých sa predpokladá plnenie základných požiadaviek stanovených smernicou (harmonizované európske predpisy, medzinárodné predpisy uverejnené Komisiou), ako aj dodatočných národných predpisov.

5.5

EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby výrobky uvádzané na trh spĺňali požiadavky stanovené v súvislosti s daným pásmom s cieľom zabrániť rušeniam v pásme 800 MHz, ako aj „nežiaducej kontaminácii rádiového spektra“. Toto odporúčanie je dôležité predovšetkým v cezhraničných regiónoch, v ktorých by bolo vhodné zosúladiť časový harmonogram a uplatňované technológie.

5.6

EHSV podporuje prístup k tiesňovým službám, predovšetkým pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, a preto by sa mali navrhovať takým spôsobom, ktorý je kompatibilný s potrebnými funkciami.

5.7

Je veľmi dôležité, aby zodpovednosť za súlad výrobkov s predpismi niesli všetky hospodárske subjekty v závislosti od úlohy, ktorú zohrávajú v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a zaistila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie.

5.8

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných zodpovedností zaručili, že výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, budú spĺňať požiadavky tejto smernice. Musí sa zaistiť, aby dovozcovia, ktorí uvádzajú výrobky na trh, spĺňali všetky požiadavky a neuvádzali na trh výrobky, ktoré tieto požiadavky nespĺňajú alebo ktoré predstavujú riziko.

5.9

Musí sa zaručiť vysledovateľnosť rádiového zariadenia v rámci celého dodávateľského reťazca ako opatrenie dohľadu nad trhom, ktoré spotrebiteľom uľahčí právo na prístup k informáciám.

5.10

EHSV zdôrazňuje (6), že terajší systém označovania nezaručuje, že výrobok prešiel procesom potvrdenia kvality a bezpečnosti, čo nenapĺňa očakávania spotrebiteľov.

5.11

Pokiaľ ide o akreditačný systém a systém posudzovania zhody, EHSV podporuje jednotnú úroveň právomocí notifikovaných orgánov posudzovania zhody, prísnejšie výberové kritériá a harmonizované postupy výberu pre posudzovanie zhody.

5.12

EHSV sa takisto domnieva, že by sa mali sprísniť podmienky nezávislosti notifikovaných orgánov posudzovania zhody tým, že by sa rozšírila platnosť zoznamu konfliktov záujmov, ktorý je stanovený v článku 26 ods. 4, na dva alebo tri roky pred vykonaním hodnotenia.

5.13

EHSV vyjadruje znepokojenie v súvislosti s „delegovanými aktmi“ uvedenými v návrhu, ktoré niekedy nie sú dostatočne konkretizované, čo je napríklad prípad článku 5 upravujúceho registráciu rádiových zariadení v rámci niektorých kategórií, ktorý Komisii dáva právomoc na neskoršiu identifikáciu bez toho, aby bolo konkrétne uvedené nejaké kritérium, čím sa môže nadmerne rozšíriť priestor pre posudzovanie.

5.14

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa sankcií, v návrhu by sa mal na nadnárodnej úrovni konkretizovať druh a minimálna výška sankcií, ktoré by mali byť zaručené právnymi predpismi členských štátov, pretože návrh smernice sa týka len povinnosti interných orgánov stanoviť pravidlá pre sankcie pre tento druh správania prostredníctvom prijatia „účinných, primeraných a odrádzajúcich opatrení“, čo môže viesť k tomu, že určití prevádzkovatelia budú vyhľadávať najvýhodnejšie právne prostredie alebo že sa poruší zákaz dvojitého trestu („ne bis in idem“) v prípade paralelných sankcií.

5.15

EHSV odporúča, aby sa vzhľadom na dynamiku sektora skrátil päťročný termín stanovený v článku 47 ods. 2.

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/62

1.1

EHSV podporuje hlavné prvky návrhu nariadenia. Zároveň však konštatuje, že plánované finančné prostriedky Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby ani zďaleka nepostačujú na dosiahnutie jeho cieľov.

1.2

Vzhľadom na to, že 24,2 % obyvateľov Európskej únie je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a že sa v tejto oblasti očakáva rastúca tendencia, EHSV vyzýva, aby sa na nový fond vyčlenil rozpočet primeraný jeho potrebám. Rozpočet nového fondu musí zodpovedať cieľu vytýčenému v rámci stratégie Európa 2020, a to znížiť do roku 2020 počet chudobných alebo sociálne vylúčených ľudí, resp. osôb, ktoré sú ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Výška rozpočtu by sa v žiadnom prípade nemala líšiť od objemu prostriedkov pridelených na doterajšie programy materiálnej pomoci.

1.3

EHSV sa obáva, že spolufinancovanie z prostriedkov členských štátov môže spôsobiť finančné ťažkosti pri realizácii opatrení financovaných z nového fondu, a preto sa vyslovuje za 100 % financovanie fondu z rozpočtu Európskej únie, podobne ako v prípade programov materiálnej pomoci uskutočňovaných v uplynulých rokoch.

1.4

EHSV podporuje plánované ustanovenia v návrhu nariadenia týkajúce sa zjednodušenia postupov a zníženia administratívnej záťaže pre členské štáty, a najmä partnerské organizácie. V tejto súvislosti by však chcel EHSV varovať pred možnosťou členských štátov použiť komplikované postupy prevzaté z Európskeho sociálneho fondu.

1.5

EHSV víta ustanovenie, podľa ktorého sa partnerským organizáciám zaručuje dostatočná úroveň likvidity na zabezpečenie riadnej realizácie operácií, ako aj vyčlenenie prostriedkov v rámci fondu na administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie, ako aj budovanie kapacít partnerských organizácií.

1.6

EHSV podporuje vytvorenie platformy na úrovni Európskej únie na výmenu skúseností a osvedčených postupov. EHSV tiež požaduje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do kontroly a hodnotenia operačných programov nového fondu na úrovni členských štátov.

1.7

EHSV zároveň s ohľadom na rozdielnosť situácie v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vyzýva vlády členských štátov, aby spolu s organizáciami občianskej spoločnosti vymedzili miesto a úlohu nového fondu tak, aby sa stal nástrojom, ktorý účinne dopĺňa iné opatrenia podnikané v rámci národných stratégií a plánov na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia, vrátane opatrení podporovaných Európskym sociálnym fondom.

1.8

EHSV zdôrazňuje, že sociálna politika EÚ a jej členských štátov je založená na európskom sociálnom modeli, normách sociálnej vedy a stratégii EÚ 2020. S tým sú ako ciele spojené: právne zaistené sociálne služby, rešpektovanie rozdelenia právomocí v EÚ, cieľ spoločenskej integrácie a solidarity v rámci členských štátov a EÚ. Musia byť k dispozícii spoľahlivé štruktúry sociálneho štátu, predovšetkým dostupnosť sociálnych služieb, aby okrem iného nedochádzalo k existenčnej sociálnej núdzi. Pri všetkých druhoch pomoci je potrebné zabrániť prehlbovaniu chudoby a stigmatizácii postihnutých osôb.

1.9

Navyše, vzhľadom na odlišnosti vnútroštátnych politík na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v členských štátoch Európskej únie, ale aj z dôvodu zďaleka nepostačujúceho rozpočtu fondu, sa EHSV zasadzuje za zavedenie dobrovoľného charakteru využívania fondu v každom členskom štáte. To by však nemalo viesť k zníženiu prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu dostupných pre členské štáty, ktoré fond nevyužívajú.

2.1

Toto stanovisko EHSV sa týka nového programu podpory najodkázanejších osôb v Európskej únii: Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, ktorý sa zavádza namiesto programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Programme européen d'aide alimentaire aux plus démunis – PEAD) a programu pomoci pre najodkázanejšie osoby na roky 2012 – 2013, ktorý ho nahrádzal.

2.2

Program potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v Únii (PEAD) existuje od roku 1987, keď boli stanovené všeobecné pravidlá pre dodávky potravín z intervenčných zásob organizáciám povereným ich rozdelením najodkázanejším osobám v Spoločenstve. Tento program prispieva k posilneniu sociálnej súdržnosti v Únii tým, že zmenšuje hospodárske a spoločenské rozdiely.

2.3

V rámci programu PEAD organizácie občianskej spoločnosti (akreditované charitatívne organizácie) poskytovali vo väčšine členských štátov Európskej únie potravinovú pomoc najodkázanejším osobám. Táto pomoc mala v mnohých prípadoch zásadný význam pre ďalšiu činnosť na ceste k sociálnemu začleneniu znevýhodnených spoločenských skupín, a tým sa zároveň stala viditeľným prejavom európskej solidarity.

2.4

Rozpočet programu sa postupom času zvýšil z 97 miliónov EUR v roku 1988 až na 500 miliónov EUR v roku 2009 (hlavne vzhľadom na postupné rozširovanie Európskej únie). Zatiaľ (do roku 2011) bolo z programu PEAD podporených takmer 19 miliónov najchudobnejších Európanov (1).

2.5

Niektoré členské štáty sa však do programu PEAD nezapojili a svoju neúčasť odôvodnili tým, že program nie je potrebný alebo je nezlučiteľný s s vnútroštátnymi politickými opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Časť organizácií občianskej spoločnosti v týchto krajinách poukazuje na stigmatizujúci charakter priamej materiálnej pomoci a uprednostňuje poskytovanie finančnej pomoci zo strany štátu, ktorá by postačovala na uspokojenie všetkých základných potrieb. Avšak aj v týchto členských štátoch sú jednotlivci a skupiny, ku ktorým sa z rôznych dôvodov nedostane finančná pomoc v rámci verejných systémov podpory.

2.6

PEAD, odhliadnuc od jeho sociálneho rozmeru, bol nástrojom poľnohospodárskej politiky Únie, a prispel prostredníctvom intervenčných zásob k stabilizácii poľnohospodárskych trhov. Ďalšie reformy SPP viedli k významnému zníženiu intervenčných zásob, a ich úroveň už v posledných rokoch neumožňovala uspokojiť dopyt po potravinovej pomoci. Preto, o. i. aj v nadväznosti na konzultácie so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti, bol vypracovaný návrh nariadenia s cieľom dať systému pomoci najodkázanejším osobám trvalejší charakter. Väčšina s tým súvisiacich zmien, týkajúcich sa okrem iného postupného zavádzania spolufinancovania, trojročných plánov distribúcie, stanovenia prioritných opatrení vykonávaných členskými štátmi a zvýšenia dostupného rozpočtu, nezískala potrebnú väčšinu hlasov v Rade.

2.7

Súdny dvor Európskej únie vydal 13. apríla 2011 rozsudok, podľa ktorého nákup potravín na trhoch nemôže pravidelne nahrádzať znížené intervenčné zásoby. Európsky parlament vyzval Komisiu a Radu (uznesenie zo 7. júla 2011), aby vypracovali dočasné riešenie na zostávajúce roky súčasného viacročného finančného rámca, aby sa zabránilo prudkému obmedzeniu potravinovej pomoci. 15. februára 2012 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje dočasný program, ktorý umožňuje distribúciu potravinárskych výrobkov v roku 2012 a 2013. Platnosť tohto programu vyprší ukončením ročného plánu na rok 2013 (2).

2.8

V roku 2011 bolo 24,2 % obyvateľov Európskej únie – asi 120 miliónov ľudí – ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (v porovnaní s 23,4 % v roku 2010 a 23,5 % v roku 2008) (3). V súvislosti s prebiehajúcou hospodárskou a finančnou krízou možno očakávať narastajúci trend takmer vo všetkých členských štátoch. Chudoba a sociálne vylúčenie sú pritom veľmi komplexné javy. Zasahujú nielen nezamestnaných, ale aj ľudí, ktorí pracujú, ale za svoju prácu nedostávajú dostatočne veľký príjem, ktorý by stačil na pokrytie základných životných potrieb.

2.9

V rámci stratégie Európa 2020 si Európska únia vytýčila cieľ znížiť do roku 2020 počet chudobných alebo sociálne vylúčených ľudí, resp. osôb, ktoré sú ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Aj v tejto súvislosti EHSV konštatuje, že hospodárska kríza spôsobila ďalšie prehĺbenie chudoby a sociálneho vylúčenia, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o možnosti dosiahnutia tohto cieľa stratégie Európa 2020 v členských štátoch, najmä bez zodpovedajúcej finančnej podpory zo strany Európskej únie.

2.10

Otázka pomoci najodkázanejším osobám bola opakovane predmetom aktívneho záujmu a diskusií Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Len v samotnom roku 2011 EHSV prijal dve stanoviská, v ktorých poukázal na nutnosť pokračovať a ďalej rozvíjať túto pomoc (4). Vo svojich stanoviskách prijatých v roku 2012 sa EHSV zaoberal otázkou celkových cieľov sociálneho začleňovania v rámci stratégie Európa 2020, pričom zohľadnil rôzne aspekty boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vrátane tých, ktoré sa týkajú situácie seniorov, ľudí so zdravotným postihnutím, ohrozenia duševného zdravia, rovnako ako poľnohospodárstva, sociálneho rozvoja a sociálneho bývania (5).

2.11

Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN má každý človek „právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie a blahobyt jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia“ (6). Týmto ustanoveniam zodpovedajú ustanovenia Zmluvy o Európskej únii týkajúce sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti, vrátane ustanovení Charty základných práv Európskej únie, týkajúce sa cieľa zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov (7). Jednou z hlavných zásad európskej spoločnosti vyplývajúcej z historickej skúsenosti nášho kontinentu je princíp solidarity (8), ktorá by sa mala tiež a predovšetkým vzťahovať na tých občanov Európskej únie, ktorí čelia extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

3.1

Návrh nariadenia, ktorý vychádza z článku 175 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), s odkazom na článok 174 ZFEÚ, začleňuje nový Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby na rozdiel od bežných programov potravinovej pomoci do rámca politiky súdržnosti. Návrh sa opiera o konštatovanie, že cieľ tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť sociálnu súdržnosť v Únii a prispieť k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Preto tiež môže Únia s ohľadom na zásadu proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii prijať zodpovedajúce opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa toho istého článku (9).

3.2

Cieľom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) je prispieť k dosiahnutiu sociálnej súdržnosti v EÚ tým, že prispeje k dosiahnutiu cieľov znižovania chudoby obsiahnutých v stratégii Európa 2020. Uspokojovaním základných potrieb má navrhovaný nástroj pomôcť znížiť chudobu a sociálne vylúčenie v EÚ. Nový fond sčasti vychádza zo skúseností s PEAD, pričom zároveň vyčleňuje časť prostriedkov na poskytovanie materiálnej pomoci vo forme spotrebného tovaru iného než potraviny pre bezdomovcov, resp. deti; v kombinácii so sprievodnými opatreniami zameranými na sociálnu reintegráciu najodkázanejších osôb.

3.3

Podpora z fondu je určená ľuďom s nedostatkom potravín, bezdomovcom a deťom, ktoré trpia materiálnou depriváciou. Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľových skupín a formy podpory sú ponechané v právomoci členských štátov.

3.4

Organizácie, ktoré v rámci opatrení podporovaných z fondu poskytujú potraviny alebo tovar priamo, musia vykonávať činnosti dopĺňajúce poskytovanie materiálnej pomoci so zameraním sa na sociálnu integráciu najodkázanejších skupín. Členské štáty majú možnosť podporiť tento druh sprievodných opatrení z prostriedkov fondu.

3.5

Miera spolufinancovania operačných programov jednotlivých členských štátov z prostriedkov fondu bola stanovená na maximálne 85 % oprávnených výdavkov, s výnimkou členských štátov s dočasnými rozpočtovými problémami.

4.1.1

EHSV s poľutovaním konštatuje, že plánované finančné prostriedky z fondu ani zďaleka nepostačujú na dosiahnutie jeho cieľov.

4.1.2

Pri nákupe potravín treba zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá hospodárskej súťaže a aby MSP, ako aj regionálni, ekologicky uvedomelí a sociálne inkluzívni dodávatelia boli v dostatočnej miere zohľadnení. Organizácie, ktoré prideľujú potraviny, nesmú sledovať žiadne súkromné záujmy zamerané na dosiahnutie zisku.

4.1.3

Ako je známe, Európska komisia vo finančnom rámci na roky 2014 – 2020 naplánovala na využívanie nového Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby rozpočet vo výške 2,5 miliardy EUR, teda asi 360 miliónov EUR ročne. Diskusia o konečnej podobe rozpočtu Európskej únie však vyvoláva obavy, že táto suma môže byť ďalej znížená. V súčasnosti už v rámci existujúceho programu na obdobie 2012 – 2013 vyčlenená ročná suma 500 miliónov EUR nezodpovedá plne potrebám členských štátov, ktoré sa odhadujú na asi 680 miliónov EUR ročne (10). Dá sa očakávať, že vzhľadom na prípadné zvýšenie počtu členských štátov využívajúcich prostriedky nového fondu (v súčasnosti ich je 20) (11) a pružnosť navrhovanej pomoci, t. j. možnosť distribuovať okrem potravín aj základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti, rovnako ako plánované opatrenia zamerané na sociálnu integráciu povedú k tomu, že dopyt bude podstatne prevyšovať súčasný rozpočet. Je teda zrejmé, že navrhovaný rozpočet fondu nezodpovedá potrebám, ktoré mal podľa plánov uspokojovať. Okrem toho, vzhľadom na skutočnosť, že sa rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020 zachová na súčasnej úrovni, alebo len mierne zníži, sa dá len ťažko akceptovať zníženie prostriedkov na materiálnu pomoc o najmenej 28 % (v porovnaní s programom na obdobie 2012 – 2013).

4.1.4

Komisia predpokladá, že „celkový počet osôb, ktorým sa poskytne pomoc prostredníctvom fondu, spolufinancovania členských štátov a vecných príspevkov od partnerských organizácií, bude predstavovať 4 milióny“ (12). Aj za predpokladu, že tento cieľ bude plne zrealizovaný, je otázna účinnosť fondu v súvislosti s dosahovaním cieľov Európa 2020 (zníženie počtu osôb žijúcich v chudobe v Európskej únii aspoň o 20 miliónov). V tejto súvislosti EHSV vyzýva, aby sa pre nový fond na európskej úrovni stanovila príslušná vysoká priorita a vyčlenil preň rozpočet zodpovedajúci existujúcim potrebám.

4.1.5

EHSV pri tejto príležitosti pripomína stanovisko Výboru regiónov, v ktorom sa v súvislosti s programom pomoci na obdobie rokov 2012 – 2013 „odporúča Komisii, aby neustále hodnotila, či je ročný strop finančných prostriedkov vo výške 500 miliónov EUR stanovený pre programovacie obdobie dostatočný vzhľadom na to, že hospodárska kríza môže zvýšiť tlak na verejné výdavky a obmedziť ich, a že hospodárska neistota vedie v mnohých krajinách k vyššej nezamestnanosti“ (13).

4.1.6

Okrem toho sa EHSV vyslovuje za 100 % financovanie fondu z rozpočtu Európskej únie, podobne ako v prípade programov potravinovej pomoci uskutočňovaných v uplynulých rokoch. Výbor sa nazdáva, že spolufinancovanie z prostriedkov členských štátov môže spôsobiť finančné ťažkosti pri realizácii programu, a to nielen v členských krajinách s dočasnými rozpočtovými problémami (pre ktoré sa ráta s možnosťou zvýšenia platieb) (14).

4.1.7

EHSV podporuje ustanovenie nariadenia, ktoré umožňuje využívať intervenčné zásoby na vytváranie zásob potravín, hoci sa v najbližšej budúcnosti neočakáva ich zhromažďovanie v značnom objeme (15). Avšak vzhľadom na zďaleka nedostatočný rozpočet fondu sa výbor vyslovuje proti zahrnutiu hodnoty použitých intervenčných zásob do rozpočtu.

4.1.8

Nakoniec, vzhľadom na veľmi nízky rozpočet fondu a v súvislosti s postojom niektorých členských štátov, ktoré poukazujú na chýbajúci dopyt alebo nezlučiteľnosť s vnútroštátnymi politickými opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, sa EHSV vyslovuje za zavedenie dobrovoľného charakteru (voliteľnosti) využívania fondu v každom členskom štáte, (čo by mohlo tiež prispieť k zvýšeniu finančných prostriedkov fondu pripadajúcich na členské štáty, ktoré by fond využívali).

4.2.1

Výbor konštatuje, že pri zabezpečovaní pomoci je potrebné zohľadniť všetky tri prípady uvedené v návrhu – nedostatok potravín, bezdomovstvo a materiálna deprivácia detí – ako aj skupiny a osoby spoločensky vylúčené zo špecifických dôvodov, vrátane historických. Základnou prioritou pri poskytovaní pomoci by malo byť zásobovanie potravinami. Prístup k potravinám je vôbec prvým krokom k sociálnemu začleneniu alebo opätovnému začleneniu vylúčených osôb. Vzhľadom na rozdielnu situáciu v jednotlivých členských štátoch však výbor navrhuje ponechať stanovenie druhov podpory určenej pre špecifické cieľové skupiny v právomoci členských štátov.

4.2.2

Výbor sa zároveň vyslovuje proti tomu, aby organizácie, ktoré priamo poskytujú potraviny alebo tovar, mali povinnosť realizovať opatrenia sprevádzajúce poskytovanie materiálnej podpory v situácii, keď tieto opatrenia nebudú podporované z operačného programu členského štátu v rámci fondu (16).

4.3.1

EHSV podporuje postoj Komisie vo veci zjednodušenia postupov a zníženia administratívnej záťaže pre členské štáty, a najmä partnerské organizácie (17). Skrátené a zjednodušené postupy súvisiace s realizáciou opatrení musia zodpovedať špecifickej povahe cieľov a cieľových skupín fondu. V tejto súvislosti by chcel EHSV varovať pred použitím postupov prevzatých z Európskeho sociálneho fondu (18). Tieto postupy sú totiž v niektorých členských štátoch zložité a môžu sa ukázať ako nevhodné pre partnerské organizácie.

4.3.2

EHSV víta návrh Komisie na vytvorenie platformy na úrovni EÚ, ktorej činnosť by bola financovaná v rámci technickej pomoci. Výmena skúseností a osvedčených postupov medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, sociálnymi partnermi a ďalšími subjektmi občianskej spoločnosti bude významným prínosom tohto fondu (19).

4.3.3

EHSV víta povinnosť členských štátov vypracovať operačné programy v spolupráci so subjektmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť (20). EHSV tiež požaduje udeliť členským štátom povinnosť vymenovať monitorovacie výbory alebo iné orgány na kontrolu a hodnotenie operačných programov s účasťou organizácií občianskej spoločnosti, osôb priamo vystavených chudobe alebo ich zástupcov.

4.3.4

EHSV víta vyčlenenie prostriedkov v rámci fondu na administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie potravín a spotrebného tovaru, ako aj možnosť financovať budovanie kapacít partnerských organizácií (21). To umožní efektívne zapojiť partnerské organizácie do účinného vykonávania opatrení v rámci fondu.

4.3.5

EHSV víta ustanovenie, podľa ktorého sa partnerským organizáciám zaručuje dostatočná úroveň likvidity na zabezpečenie riadnej realizácie operácií (22).

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/68

1.1

V uvedenom texte Európska komisia navrhuje smernicu o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a stanovuje minimálny cieľ 40-percentného zastúpenia žien do roku 2020.

1.2

EHSV víta tento návrh. Hoci uprednostňuje skôr dobrovoľné opatrenia ako stanovovanie kvót, uznáva, že bez právne stanovených cieľov sa rodová vyváženosť v spoločnostiach kótovaných v EÚ nezmení. V súčasnosti je zastúpenie žien vo vrcholových orgánoch iba 13,7 %, čo je dôkazom jasnej diskriminácie.

1.3

EHSV a Komisia uznávajú, že je nutné rešpektovať slobodu podnikania. Táto smernica predstavuje minimálnu normu, ktorej cieľom je zlepšiť podmienky pre úspešné podnikanie a umožniť členským štátom, aby konali nad rámec odporúčaných opatrení. Samotní sociálni partneri EÚ vypracovali v roku 2005 plán, v ktorom uviedli množstvo argumentov na podporu rodovej vyváženosti a poukázali na praktické nástroje pre členské štáty a spoločnosti (1).