1.   Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré sú splnomocnené uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v tomto nariadení.

Orgánmi pre riešenie krízových situácií sú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií musia mať odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávanie svojich právomocí s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

3.   Ak je orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa odseku 1 tohto článku poverený inými funkciami, zavedú sa primerané štrukturálne opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami, ktorými je daný orgán pre riešenie krízových situácií poverený podľa tohto nariadenia, a všetkými ostatnými funkciami, ktorými je daný orgán poverený. Zavedú sa predovšetkým opatrenia na zabezpečenie účinnej prevádzkovej nezávislosti vrátane oddelenia pracovníkov, hierarchickej línie a rozhodovacieho procesu daného orgánu pre riešenie krízových situácií od akýchkoľvek úloh, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií môže vykonávať podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ako príslušný orgán centrálnej protistrany, a od úloh, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií môže vykonávať ako príslušný orgán zúčtovacích členov uvedených v článku 18 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

4.   Požiadavky uvedené v odseku 3 nevylučujú zblíženie hierarchických línií na najvyššej úrovni organizácie, ktorá zahŕňa rôzne funkcie alebo orgány, ani spoločné využívanie zamestnancov za vopred vymedzených podmienok na ďalšie funkcie, ktoré sú zverené orgánu pre riešenie krízových situácií, na účely zvládnutia dočasne vysokého pracovného náporu a ani možnosť orgánu pre riešenie krízových situácií využívať odbornosť spoločných zamestnancov.

5.   Orgány vykonávajúce funkcie dohľadu a riešenia krízových situácií podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a tohto nariadenia a osoby vykonávajúce tieto funkcie v ich mene úzko spolupracujú na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií, a to v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán sú samostatnými subjektmi, ako aj vtedy, keď tieto funkcie vykonáva ten istý subjekt.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú a zverejnia vnútorné pravidlá zavedené na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek uvedených v odseku 3 vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rôznymi funkčnými oblasťami.

7.   Členské štáty, v ktorých nebola zriadená žiadna centrálna protistrana, sa môžu odchýliť od požiadaviek stanovených v odseku 3 s výnimkou opatrení na zabránenie konfliktu záujmov.

8.   Každý členský štát určí jedno ministerstvo, ktoré bude zodpovedať za výkon funkcií zverených príslušnému ministerstvu podľa tohto nariadenia.

9.   Ak orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte nie je príslušné ministerstvo, orgán pre riešenie krízových situácií bez zbytočného odkladu oznamuje príslušnému ministerstvu rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia, a pokiaľ nie je vo vnútroštátnom práve stanovené inak, získa súhlas ministerstva pred vykonaním rozhodnutí, ktoré budú mať priamy fiškálny dosah alebo systémové dôsledky, ktoré pravdepodobne budú mať priamy fiškálny dosah.

10.   Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadenému nariadením (EÚ) č. 1095/2010 orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa odseku 1.

11.   Ak členský štát určí viac než jeden orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1, oznámenie uvedené v odseku 10 musí obsahovať tieto údaje:

12.   ESMA uverejní zoznam orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov oznámených podľa odseku 10.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 12, 15 a 16 a na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, a prípadne spolupráce s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, pričom dané kolégium riadi a predsedá mu.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií zabezpečujú pre orgány pre riešenie krízových situácií a ostatné relevantné orgány rámec na vykonávanie týchto úloh:

2.   Členmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú:

3.   ESMA, EBA a orgány uvedené v odseku 2 písmenách d), e), k) a l) nemajú v kolégiách pre riešenie krízových situácií hlasovacie práva.

Ak je ECB členom kolégia podľa odseku 2 písm. c) a j), má v kolégiu dva hlasy.

4.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov zriadených v tretích krajinách a príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán z tretích krajín, s ktorými centrálna protistrana uzavrela dohody o interoperabilite, môžu byť prizvané na účasť v kolégiu pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia. Ich účasť je podmienená tým, že sa na dané orgány vzťahujú podmienky dôvernosti, ktoré sú podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany ako predsedu kolégia pre riešenie krízových situácií rovnocenné s podmienkami stanovenými v článku 73.

Účasť orgánov tretích krajín v kolégiu pre riešenie krízových situácií sa môže obmedziť na diskusiu o vybraných otázkach cezhraničného výkonu, ktoré môžu zahŕňať:

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany ako predseda kolégia pre riešenie krízových situácií je zodpovedný za tieto úlohy:

6.   S cieľom uľahčiť vykonávanie úloh pridelených kolégiu sú členovia kolégia uvedení v odseku 2 oprávnení prispievať k stanovovaniu programu zasadnutí kolégia, a to najmä doplnením bodov do programu zasadnutia.

7.   S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií v rámci celej Únie vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov na špecifikovanie obsahu písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií uvedených v odseku 1.

Na účely vypracovania uvedených regulačných predpisov zohľadní ESMA príslušné ustanovenia delegovaných aktov prijatých na základe článku 88 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   ESMA vytvorí výbor pre riešenie krízových situácií (ďalej len „výbor ESMA pre riešenie krízových situácií“) podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účely prípravy rozhodnutí zverených ESMA v tomto nariadení, s výnimkou rozhodnutí, ktoré sa majú prijímať v súlade s článkom 11 tohto nariadenia.

Výbor ESMA pre riešenie krízových situácií taktiež podporuje vypracúvanie a koordináciu plánov riešenia krízových situácií a vypracuje metodiku pre riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán.

2.   Výbor ESMA pre riešenie krízových situácií sa skladá z orgánov určených v súlade s článkom 3 ods. 1

Orgány uvedené v článku 4 ods. 2 bodoch i) a v) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa prizývajú na účasť vo výbore ESMA pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia.

3.   Na účely tohto nariadenia ESMA spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (23) a s EBA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Na účely tohto nariadenia ESMA zabezpečí štrukturálne oddelenie výboru ESMA pre riešenie krízových situácií od ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA úzko spolupracujú na účely tohto nariadenia. Príslušný orgán a členovia kolégia orgánov dohľadu by mali predovšetkým počas fázy ozdravenia spolupracovať a efektívne komunikovať s orgánom pre riešenie krízových situácií, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol konať včas.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a orgány pre riešenie krízových situácií jej zúčtovacích členov úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby nenastali žiadne prekážky brániace riešeniu krízovej situácie.

3.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s ESMA na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ESMA si z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie navzájom včas poskytujú všetky informácie, ktoré sú relevantné pre výkon ich úloh podľa tohto nariadenia.

2.   Odchylne od odseku 1 orgány pre riešenie krízových situácií sprístupnia dôverné informácie poskytnuté orgánom tretej krajiny iba s predchádzajúcim písomným súhlasom tohto orgánu.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú príslušnému ministerstvu všetky informácie týkajúce sa rozhodnutí alebo opatrení, ktoré si vyžadujú oznámenie, konzultáciu alebo súhlas tohto ministerstva.

1.   Centrálne protistrany vypracujú a zachovávajú plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré treba prijať v prípadoch zlyhania, v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním, ako aj pri kombinácii obidvoch s cieľom obnoviť ich finančné zdravie bez akejkoľvek výnimočnej verejnej finančnej podpory a umožniť im pokračovať v poskytovaní zásadných funkcií po tom, ako došlo k výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie, alebo ak hrozí porušenie kapitálových a prudenciálnych požiadaviek, ktoré sa na ne vzťahujú podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.   Opatrenia uvedené v pláne ozdravenia musia:

3.   Plán ozdravenia musí obsahovať rámec ukazovateľov založených na rizikovom profile centrálnej protistrany, ktorými sa určujú okolnosti, za ktorých sa majú prijať opatrenia uvedené v pláne ozdravenia. Tieto ukazovatele môžu mať vo vzťahu k finančnému zdraviu a prevádzkovej životaschopnosti centrálnej protistrany kvalitatívnu alebo kvantitatívnu povahu a mali by umožňovať, aby sa opatrenia na ozdravenie prijali dostatočne včas na to, aby sa zabezpečil dostatok času na implementáciu plánu.

4.   Centrálne protistrany zavedú vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov uvedených v odseku 3. Centrálne protistrany o výsledku uvedeného monitorovania podávajú správu svojim príslušným orgánom. Príslušné orgány zašlú informácie kolégiu dohľadu, ak takéto informácie považujú za významné.

5.   ESMA v spolupráci s ESRB do 12. februára 2022 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom stanoviť minimálny zoznam kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, ako sa uvádza v odseku 3 tohto článku.

6.   Centrálne protistrany zahrnú do svojich prevádzkových pravidiel ustanovenia s uvedením postupov, ktoré majú uplatňovať, ak v záujme dosiahnutia cieľov procesu ozdravenia navrhujú:

Každé rozhodnutie prijaté podľa tohto odseku a jeho odôvodnenie sa bezodkladne oznámia príslušnému orgánu.

7.   Ak má centrálna protistrana v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia, oznámi príslušnému orgánu povahu a závažnosť problémov, ktoré identifikovala, pričom uvedie všetky relevantné okolnosti a určí opatrenia na ozdravenie alebo iné opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na riešenie situácie, ako aj predpokladaný časový rámec na obnovenie svojho finančného zdravia s použitím týchto opatrení.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že opatrenie na ozdravenie, ktoré zamýšľa prijať centrálna protistrana, môže mať významné nepriaznivé účinky na finančný systém alebo je nepravdepodobná jeho účinnosť, môže požadovať od centrálnej protistrany, aby sa zdržala prijatia uvedeného opatrenia.

V nadväznosti na oznámenie doručené podľa odseku 6 druhého pododseku tohto článku príslušný orgán neodkladne posúdi, či si dané okolnosti vyžadujú uplatnenie právomocí včasnej intervencie v súlade s článkom 18.

8.   Príslušný orgán bezodkladne informuje orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium dohľadu, pričom orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informuje kolégium pre riešenie krízových situácií o každom oznámení doručenom v súlade s odsekom 6 druhým pododsekom a odsekom 7 prvým pododsekom a o každom ďalšom pokyne od príslušného orgánu v súlade s odsekom 7 druhým pododsekom.

Ak je príslušnému orgánu doručená informácia v súlade s odsekom 7 prvým pododsekom tohto článku, v čo najväčšej možnej miere obmedzí alebo zakáže akékoľvek odmeňovanie z kapitálu a nástrojov považovaných za kapitál vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou bez toho, aby došlo k vyvolaniu prípadu zlyhania, a môže obmedziť alebo zakázať akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania stanovenej v rámci politiky odmeňovania, ktorú uplatňuje centrálna protistrana podľa článku 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre vrcholový manažment, ako je vymedzené v článku 2 bodu 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

9.   Centrálne protistrany aspoň raz ročne a v každom prípade po akejkoľvek zmene svojej právnej alebo organizačnej štruktúry alebo obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na uvedené plány, alebo ktorá by si inak mohla vyžadovať ich zmenu, preskúmajú, otestujú a podľa potreby aktualizujú svoje plány ozdravenia. Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

10.   Plány ozdravenia sa vypracúvajú v súlade s oddielom A prílohy a prihliada sa v nich na všetky relevantné vzájomné závislosti v rámci skupiny, do ktorej centrálna protistrana patrí. Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby do svojich plánov ozdravenia zahrnuli ďalšie informácie. Ak je to relevantné, príslušný orgán centrálnej protistrany konzultuje s príslušným orgánom materského podniku centrálnej protistrany.

11.   Pre plány ozdravenia platia tieto podmienky:

12.   ESMA v spolupráci s ESRB do 12. februára 2022 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 obsahujúce podrobnejšie upresnenie škály scenárov, ktoré sa majú zohľadniť na účely odseku 1 tohto článku. ESMA pri vydaní takýchto usmernení podľa potreby zohľadní stresové testovanie vykonané orgánmi dohľadu.

13.   Ak je centrálna protistrana súčasťou skupiny a súčasťou plánu ozdravenia sú zmluvne záväzné dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti alebo skupiny, zahrnú sa do plánu ozdravenia scenáre, pri ktorých nie je možné takéto dojednania dodržať.

14.   V nadväznosti na prípad zlyhania alebo v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním centrálna protistrana použije dodatočnú sumu svojich predfinancovaných účelových vlastných zdrojov skôr, ako sa využijú mechanizmy a opatrenia uvedené v oddiele A bode 15 prílohy k tomuto nariadeniu. Uvedená suma nie je nižšia ako 10 % ani vyššia ako 25 % kapitálových požiadaviek založených na rizikách vypočítaných v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Centrálna protistrana môže na splnenie uvedenej požiadavky použiť sumu základného imania, ktoré má v držbe okrem svojich minimálnych kapitálových požiadaviek, s cieľom dodržať prahovú hodnotu na oznámenie podľa delegovaného aktu prijatého na základe článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

15.   ESMA v úzkej spolupráci s EBA a po konzultácii s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť metodiku výpočtu a zachovania dodatočnej sumy predfinancovaných účelových vlastných zdrojov, ktorá sa má použiť v súlade s odsekom 14. Pri vypracúvaní týchto technických predpisov ESMA zohľadní všetky tieto prvky:

Ak ESMA na základe kritérií uvedených v prvom pododseku písm. c) dospeje k záveru, že je vhodné, aby určité centrálne protistrany investovali uvedenú dodatočnú sumu predfinancovaných účelových vlastných zdrojov do iných aktív, ako sú aktíva uvedené v článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, stanoví tiež:

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

16.   Centrálna protistrana vypracuje vhodné mechanizmy na zapojenie prepojených infraštruktúr finančných trhov a zainteresovaných strán, ktoré by znášali straty, ktorým by vznikali náklady alebo ktoré by prispievali k pokrytiu nedostatku likvidity v prípade, že by sa plán ozdravenia vykonával počas jeho vypracúvania.

17.   Rada centrálnej protistrany posúdi a schváli plán ozdravenia pred jeho predložením príslušnému orgánu, pričom v súlade s článkom 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 zohľadní odporúčania výboru pre riziká.

18.   Ak sa rada centrálnej protistrany rozhodla neriadiť odporúčaním výboru pre riziká, v súlade s článkom 28 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 o tom bezodkladne informuje príslušný orgán a svoje rozhodnutie mu podrobne vysvetlí.

19.   Plány ozdravenia sú začlenené do korporátnej správy a riadenia a celkového rámca riadenia rizika centrálnej protistrany.

20.   Opatrenia stanovené v pláne ozdravenia, ktoré vytvárajú finančné alebo zmluvné záväzky zúčtovacích členov, a ak je to relevantné, klientov a nepriamych klientov, prepojených infraštruktúr finančných trhov alebo miest obchodovania, tvoria súčasť prevádzkových pravidiel centrálnych protistrán.

21.   Centrálne protistrany zabezpečia, aby opatrenia uvedené v plánoch ozdravenia boli vždy vykonateľné vo všetkých jurisdikciách, v ktorých sa zúčtovací členovia, prepojené infraštruktúry finančných trhov alebo miesta obchodovania nachádzajú.

22.   Povinnosť centrálnych protistrán zahrnúť do svojich plánov ozdravenia právo vykonať výzvu na hotovostné plnenie na ozdravenie a prípadne znížiť hodnotu akýchkoľvek ziskov, ktoré majú centrálne protistrany vyplatiť zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, sa neuplatňuje na subjekty uvedené v článku 1 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

23.   Zúčtovací členovia svojim klientom jasným a transparentným spôsobom oznámia, či sa ich môžu dotknúť opatrenia plánu ozdravenia centrálnej protistrany a akým spôsobom.

1.   Centrálne protistrany predložia svoje plány ozdravenia príslušnému orgánu.

2.   Príslušný orgán bez zbytočného odkladu postúpi každý plán kolégiu dohľadu a orgánu pre riešenie krízových situácií. Príslušný orgán do šiestich mesiacov od predloženia plánu a v koordinácii s kolégiom dohľadu v súlade s postupom uvedeným v článku 11 preskúma plán ozdravenia a posúdi rozsah, v akom spĺňa požiadavky stanovené v článku 9.

3.   Pri posudzovaní plánu ozdravenia príslušný orgán a kolégium dohľadu zohľadnia tieto faktory:

4.   Príslušný orgán pri posudzovaní plánu ozdravenia zohľadňuje dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti ako platné súčasti plánu ozdravenia len vtedy, keď sú tieto dohody zmluvne záväzné.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií preskúma plán ozdravenia s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany. Ak sú akékoľvek takéto opatrenia zistené, orgán pre riešenie krízových situácií na ne upozorní príslušný orgán a vypracuje pre príslušný orgán odporúčania týkajúce sa spôsobov riešenia nepriaznivého dosahu týchto opatrení na riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany do dvoch mesiacov od vtedy, ako príslušný orgán zaslal každý plán ozdravenia.

6.   Ak sa príslušný orgán rozhodne nekonať podľa odporúčaní orgánu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 5, musí toto rozhodnutie v plnej miere odôvodniť orgánu pre riešenie krízových situácií.

7.   Ak príslušný orgán súhlasí s odporúčaniami orgánu pre riešenie krízových situácií alebo v koordinácii s kolégiom dohľadu v súlade s článkom 11 usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi to centrálnej protistrane a poskytne jej možnosť predložiť stanovisko.

8.   Po zohľadnení stanoviska centrálnej protistrany môže príslušný orgán požadovať od centrálnej protistrany, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom príslušného orgánu predĺžiť o jeden mesiac, predložila prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok. Prepracovaný plán sa posúdi v súlade s odsekmi 2 až 7.

9.   Ak príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií a v koordinácii s kolégiom dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 11 usúdi, že nedostatky a prekážky sa v prepracovanom pláne dostatočne nevyriešili, alebo ak centrálna protistrana prepracovaný plán nepredložila, bude od centrálnej protistrany vyžadovať, aby v primeranej lehote stanovenej príslušným orgánom vykonala v pláne konkrétne zmeny.

10.   Ak prostredníctvom konkrétnych zmien plánu nie je možné primerane odstrániť nedostatky alebo prekážky, príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií a v koordinácii s kolégiom dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 11 bude vyžadovať od centrálnej protistrany, aby v primeranej lehote identifikovala všetky zmeny, ktoré by sa mali vykonať v jej obchodnej činnosti s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním plánu ozdravenia.

Ak centrálna protistrana takéto zmeny v lehote stanovenej príslušným orgánom neidentifikuje, alebo ak príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií a v koordinácii s kolégiom dohľadu v súlade s postupmi stanovenými v článku 11 usúdi, že navrhnuté opatrenia by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky brániace vykonávaniu plánu ozdravenia, príslušný orgán bude od centrálnej protistrany vyžadovať, aby v primeranej lehote stanovenej príslušným orgánom prijala konkrétne opatrenia so zreteľom na jeden alebo viacero ďalej uvedených cieľov, pričom sa zohľadní závažnosť nedostatkov a prekážok, ako aj vplyv opatrení na obchodnú činnosť centrálnej protistrany a schopnosť zostať v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012:

11.   Žiadosť uvedená v odseku 10 druhom pododseku sa odôvodní a písomne oznámi centrálnej protistrane.

12.   ESMA v spolupráci s ESCB a ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie spresniť faktory uvedené v odseku 3 písm. a), b) a c).

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Kolégium dohľadu preskúma plán ozdravenia a v prípade, ak niektorý člen kolégia usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, tento člen do dvoch mesiacov od postúpenia plánu ozdravenia zo strany príslušného orgánu vydá v súvislosti s uvedenými záležitosťami pre príslušný orgán centrálnej protistrany odporúčania.

2.   Kolégium dohľadu musí prijať spoločné rozhodnutie vo všetkých týchto otázkach:

3.   Kolégium dohľadu musí prijať spoločné rozhodnutie vo všetkých otázkach uvedených v odseku 2 do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia plánu ozdravenia zo strany príslušného orgánu.

ESMA môže na žiadosť príslušného orgánu v rámci kolégia dohľadu pomáhať kolégiu dohľadu pri prijímaní spoločných rozhodnutí v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Ak po štyroch mesiacov odo dňa postúpenia plánu ozdravenia kolégium neprijme spoločné rozhodnutie v otázkach uvedených v odseku 2, príslušný orgán centrálnej protistrany prijme vlastné rozhodnutie.

Príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku, pričom zohľadní stanoviská ostatných členov kolégia vyjadrené počas tejto štvormesačnej lehoty. Príslušný orgán centrálnej protistrany písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane a ostatným členom kolégia.

5.   Ak sa do konca uvedenej štvormesačnej lehoty spoločné rozhodnutie neprijalo a jednoduchá väčšina hlasujúcich členov nesúhlasí s návrhom príslušného orgánu na spoločné rozhodnutie o záležitosti týkajúcej sa posúdenia plánov ozdravenia alebo vykonávania opatrení podľa článku 10 ods. 10 písm. a), b) a d) tohto nariadenia, ktorýkoľvek dotknutý hlasujúci člen na základe tejto väčšiny môže záležitosť postúpiť ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Príslušný orgán centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím ESMA.

6.   Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovaciu fázu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, keď mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa ESMA nepostúpi, ak uvedená štvormesačná lehota uplynula alebo ak sa spoločné rozhodnutie prijalo. Ak ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu centrálnej protistrany.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany po konzultácii s príslušným orgánom a v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií vypracuje pre centrálnu protistranu plán riešenia krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 14.

2.   V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií uvedené v článku 22.

3.   V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadnia aspoň tieto skutočnosti:

4.   V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

5.   V pláne riešenia krízových situácií sa uvádzajú obozretné predpoklady týkajúce sa finančných zdrojov dostupných ako nástroje riešenia krízových situácií, ktoré môžu byť požadované na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a zdrojov, pri ktorých sa očakáva, že budú dostupné v súlade s pravidlami a opatreniami centrálnej protistrany v čase, keď vstúpi do riešenia krízovej situácie. Uvedené obozretné predpoklady zohľadňujú relevantné zistenia z najnovších stresových testov vykonaných v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako sa špecifikuje v článku 24a ods. 7 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ako aj scenáre extrémnych trhových podmienok nad rámec tých, ktoré sa uvádzajú v pláne ozdravenia centrálnej protistrany.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany po konzultácii s príslušným orgánom a v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 14 preskúma plány riešenia krízových situácií a podľa potreby ich aktualizuje, a to aspoň raz ročne a v každom prípade po zmenách právnej alebo organizačnej štruktúry centrálnej protistrany, jej obchodnej činnosti alebo finančnej situácie alebo po akejkoľvek inej zmene, ktorá má podstatný vplyv na účinnosť plánu.

Centrálna protistrana a príslušný orgán bezodkladne oznámia orgánu pre riešenie krízových situácií akúkoľvek takúto zmenu.

7.   V pláne riešenia krízových situácií sa špecifikujú okolnosti a rôzne scenáre uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie. Musí sa v ňom jasne rozlišovať, predovšetkým formou rozličných scenárov, medzi zlyhaním spôsobeným prípadmi zlyhania, prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním a kombináciou oboch, ako aj medzi rôznymi druhmi prípadov nesúvisiacich so zlyhaním. Plán riešenia krízových situácií zahŕňa, keď je to vhodné a možné v kvantifikovanej podobe:

8.   Informácie uvedené v odseku 7 písm. a) sa poskytnú dotknutej centrálnej protistrane. Centrálna protistrana môže písomne vyjadriť svoje stanovisko k plánu riešenia krízových situácií orgánu pre riešenie krízových situácií. Toto stanovisko musí byť zahrnuté do plánu.

9.   ESMA po konzultácii s ESRB a zohľadňujúc príslušné ustanovenia delegovaných aktov prijatých na základe článku 10 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ a pri dodržaní zásady proporcionality vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa ďalej špecifikuje obsah plánu riešenia krízových situácií v súlade s odsekom 7 tohto článku.

ESMA pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov umožní orgánom pre riešenie krízových situácií dostatočnú flexibilitu, aby mohli zohľadniť osobitosti svojho vnútroštátneho právneho rámca v oblasti konkurzného práva, ako aj povahu a zložitosť zúčtovacích činností, ktoré vykonávajú centrálne protistrany.

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Centrálne protistrany podľa potreby spolupracujú pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií a poskytujú svojmu orgánu pre riešenie krízových situácií, priamo alebo prostredníctvom svojho príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie uvedených plánov vrátane informácií a analýzy špecifikovaných v oddiele B prílohy.

Príslušné orgány poskytnú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie uvedené v prvom pododseku, ktoré už majú k dispozícii.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať od centrálnych protistrán, aby im poskytli podrobné záznamy zmlúv uvedených v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorých sú zmluvnou stranou. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť lehoty na poskytnutie uvedených záznamov a pre rôzne typy zmlúv môžu stanoviť rôzne lehoty.

3.   Centrálna protistrana si včas vymieňa informácie s jej príslušnými orgánmi s cieľom uľahčiť posúdenie rizikových profilov centrálnej protistrany a prepojenosť s inými infraštruktúrami finančného trhu, s inými finančnými inštitúciami a s finančným systémom vo všeobecnosti, ako je uvedené v článkoch 9 a 10. Príslušné orgány zašlú informácie kolégiu dohľadu, ak takéto informácie považujú za významné.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií postúpi kolégiu pre riešenie krízových situácií návrh plánu riešenia krízových situácií, informácie poskytované v súlade s článkom 13 a akékoľvek ďalšie informácie relevantné pre kolégium pre riešenie krízových situácií.

2.   Kolégium pre riešenie krízových situácií prijme spoločné rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií a akýchkoľvek jeho zmenách v lehote štyroch mesiacov odo dňa postúpenia uvedeného plánu zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií uvedeného v odseku 1.

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby orgánu ESMA boli poskytnuté všetky informácie, ktoré sú relevantné pre jeho úlohu v súlade s týmto článkom.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií sa v súlade s článkom 4 ods. 4 môže rozhodnúť zapojiť orgány tretích krajín do vypracovania a preskúmania plánu riešenia krízových situácií za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na dôvernosť stanovené v článku 73 a že patria do niektorej z jurisdikcií, v ktorých je usadený niektorý z týchto subjektov:

4.   ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomáhať kolégiu pre riešenie krízových situácií pri prijímaní spoločných rozhodnutí v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   Ak po štyroch mesiacoch odo dňa postúpenia plánu riešenia krízových situácií kolégium pre riešenie krízových situácií neprijme spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty. Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane a ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

6.   Ak sa do konca štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku spoločné rozhodnutie neprijalo a jednoduchá väčšina hlasujúcich členov nesúhlasí s návrhom orgánu pre riešenie krízových situácií na spoločné rozhodnutie o záležitosti týkajúcej sa plánu riešenia krízových situácií, ktorýkoľvek dotknutý hlasujúci člen na základe tejto väčšiny môže záležitosť postúpiť ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím ESMA.

Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovaciu fázu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, keď mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa ESMA nepostúpi, ak uvedená štvormesačná lehota uplynula alebo ak sa spoločné rozhodnutie prijalo. Ak ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.

7.   Ak sa prijme spoločné rozhodnutie v súlade s odsekom 1 a ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií alebo príslušné ministerstvo podľa odseku 6 skonštatuje, že predmet nezhody zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členského štátu, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízových situácií.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 17 a po konzultácii s príslušným orgánom posúdi rozsah, v akom je krízová situácia centrálnej protistrany riešiteľná bez toho, aby sa uvažovalo o týchto formách podpory:

2.   Krízová situácia centrálnej protistrany sa považuje za riešiteľnú, ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať túto centrálnu protistranu v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a uplatnením právomocí riešiť krízové situácie, pričom sa zabezpečí pokračovanie vykonávania zásadných funkcií centrálnej protistrany a zabráni sa akémukoľvek využitiu mimoriadnej verejnej finančnej podpory a v maximálnej možnej miere tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý účinok na finančný systém a potenciál spôsobiť neprimerané znevýhodnenie dotknutých zainteresovaných strán.

Nepriaznivé účinky uvedené v prvom pododseku zahŕňajú širšiu finančnú nestabilitu alebo udalosti zasahujúce celý systém v ktoromkoľvek členskom štáte.

Orgán pre riešenie krízových situácií včas informuje ESMA o tom, že krízovú situáciu centrálnej protistrany považuje za neriešiteľnú.

3.   Na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálna protistrana preukáže, že:

4.   Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií podľa potreby preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

5.   ESMA do 12. augusta 2022 v úzkej spolupráci s ESRB vydá usmernenia na podporu zbližovania postupov riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o uplatňovanie oddielu C prílohy k tomuto nariadeniu v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie súčasne s vypracovaním a aktualizovaním plánu riešenia krízových situácií v súlade s článkom 12.

1.   Ak v nadväznosti na posúdenie uvedené v článku 15 orgán pre riešenie krízových situácií v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 17 dospeje k záveru, že existujú podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušným orgánom vypracuje správu a predloží ju centrálnej protistrane a kolégiu pre riešenie krízových situácií.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa analyzujú podstatné prekážky brániace účinnému uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, zohľadňuje sa ich vplyv na obchodný model centrálnej protistrany, ako aj odporúčané cielené opatrenia na odstránenie týchto prekážok.

2.   Požiadavka stanovená v článku 14, aby kolégiá pre riešenie krízových situácií prijali spoločné rozhodnutie o plánoch riešenia krízových situácií, sa po predložení správy uvedenej v odseku 1 tohto článku pozastavuje až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízovej situácie orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o alternatívnych opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.

3.   Do štyroch mesiacov odo dňa doručenia správy predloženej v súlade s odsekom 1 tohto článku centrálna protistrana navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tejto správe. Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií každé opatrenie, ktoré centrálna protistrana navrhla. Orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií posúdia v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. b), či sa týmito opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú uvedené prekážky.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 17 dospeje k záveru, že opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana v súlade s odsekom 3 tohto článku, by sa prekážky identifikované v správe účinne neobmedzili ani neodstránili, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví alternatívne opatrenia, ktoré oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií, aby prijali spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. c).

V alternatívnych opatreniach uvedených v prvom pododseku sa zohľadnia tieto skutočnosti:

Na účely druhého pododseku písm. a) a b) orgán pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom, kolégiom pre riešenie krízových situácií a prípadne aj s relevantnými určenými vnútroštátnymi orgánmi makroprudenciálneho dohľadu.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi centrálnej protistrane buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu, alternatívne opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií zdôvodní, prečo by sa opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana, nedali odstrániť podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a ako by sa dali účinne odstrániť uvedenými alternatívnymi opatreniami.

6.   Centrálna protistrana navrhne v lehote jedného mesiaca plán na dosiahnutie súladu s alternatívnymi opatreniami spolu s primeraným časovým rámcom na vykonanie plánu. Orgán pre riešenie krízových situácií môže navrhovaný časový rámec skrátiť alebo predĺžiť, ak to považuje za nevyhnutné.

7.   Na účely odseku 4 a s poskytnutím primeraného časového rámca na vykonanie môže orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom:

1.   Kolégium pre riešenie krízových situácií prijme spoločné rozhodnutie týkajúce sa:

2.   Spoločné rozhodnutie o identifikovaní podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku sa prijme do štyroch mesiacov od predloženia správy uvedenej v článku 16 ods. 1 kolégiu pre riešenie krízových situácií.

3.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku sa prijme do štyroch mesiacov od predloženia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana s cieľom odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 16 ods. 3.

4.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. c) tohto článku sa prijme do štyroch mesiacov od oznámenia alternatívnych opatrení kolégiu pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v článku 16 ods. 4.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií odôvodní a písomne oznámi spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 centrálnej protistrane a, ak to považuje za relevantné, aj jej materskej spoločnosti.

6.   ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany pomáhať kolégiu pre riešenie krízových situácií pri prijímaní spoločných rozhodnutí v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Ak po štyroch mesiacoch odo dňa postúpenia správy uvedenej v článku 16 ods. 1 kolégium pre riešenie krízových situácií neprijme spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré treba prijať v súlade s článkom 16 ods. 5 Orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty.

Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti a ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

8.   Ak sa do konca štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 7 tohto článku spoločné rozhodnutie neprijalo a jednoduchá väčšina hlasujúcich členov nesúhlasí s návrhom orgánu pre riešenie krízových situácií na spoločné rozhodnutie o záležitosti uvedenej v článku 16 ods. 7 písm. j), l) alebo o) tohto nariadenia, ktorýkoľvek dotknutý hlasujúci člen na základe tejto väčšiny môže záležitosť postúpiť ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím ESMA.

Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovaciu fázu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, keď mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa ESMA nepostúpi, ak uvedená štvormesačná lehota uplynula alebo ak sa spoločné rozhodnutie prijalo. Ak ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.

1.   Ak centrálna protistrana porušuje kapitálové a prudenciálne požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo je pravdepodobné, že ich poruší v blízkej budúcnosti, alebo predstavuje riziko pre finančnú stabilitu v Únii alebo v jednom či viacerých jej členských štátoch, alebo ak príslušný orgán zistí, že existujú iné náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktoré by mohli mať vplyv na činnosti centrálnej protistrany, predovšetkým jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, príslušný orgán môže:

2.   Pre každé z opatrení uvedených v odseku 1 stanoví príslušný orgán primeranú lehotu a po ich prijatí zhodnotí ich účinnosť.

3.   Príslušný orgán uplatňuje opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až m) až po zohľadnení vplyvu uvedených opatrení v iných členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana pôsobí alebo poskytuje služby a až po tom, ako informuje relevantné príslušné orgány, najmä ak činnosti centrálnej protistrany majú kritický význam alebo sú dôležité pre lokálne finančné trhy vrátane miest, v ktorých sú usadení zúčtovací členovia, prepojené miesta obchodovania a infraštruktúry finančných trhov.

4.   Príslušný orgán uplatňuje opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) iba vtedy, ak je toto opatrenie vo verejnom záujme a je nevyhnutné na dosiahnutie jedného z týchto cieľov:

Príslušný orgán neuplatňuje opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) vo vzťahu k opatreniam týkajúcim sa prevodu majetku, práv alebo záväzkov inej centrálnej protistrany.

5.   Ak centrálna protistrana použije príspevky zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, do fondu pre prípad zlyhania podľa článku 45 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bez zbytočného odkladu o tom informuje príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií a vysvetlí, či táto udalosť odzrkadľuje slabé stránky alebo problémy tejto centrálnej protistrany.

6.   Ak sú podmienky uvedené v odseku 1 splnené, príslušný orgán to oznámi ESMA a orgánu pre riešenie krízových situácií a s kolégiom dohľadu konzultuje predpokladané opatrenia uvedené v odseku 1.

Po uvedených oznámeniach a konzultácii s kolégiom dohľadu príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v odseku 1. Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa majú prijať, kolégiu dohľadu, orgánu pre riešenie krízových situácií a ESMA.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže v nadväznosti na oznámenie podľa odseku 6 prvého pododseku tohto článku požadovať od centrálnej protistrany, aby kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie jej krízovej situácie na základe podmienok stanovených v článku 41 a ustanovení o dôvernosti stanovených v článku 73.

8.   ESMA do 12. februára 2022 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom presadzovať konzistentné uplatňovanie podmienok na začatie použitia opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

1.   Ak dôjde k výraznému zhoršeniu finančnej situácie centrálnej protistrany, alebo ak centrálna protistrana porušuje právne požiadavky, ktoré sa na ňu vzťahujú, vrátane svojich prevádzkových pravidiel, a ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 18 nie sú dostatočné na zvrátenie tejto situácie, môžu príslušné orgány požadovať úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany.

Ak príslušný orgán požaduje úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany, oznámi to ESMA, orgánu pre riešenie krízových situácií a kolégiu dohľadu.

2.   Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo rady sa uskutoční v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu. Ak sa príslušný orgán domnieva, že výmena vrcholového manažmentu alebo rady, ako sa uvádza v tomto článku, nepostačuje, môže vymenovať jedného alebo viacerých dočasných správcov centrálnej protistrany s cieľom nahradiť radu a vrcholový manažment centrálnej protistrany alebo dočasne s nimi pracovať. Každý dočasný správca musí mať kvalifikáciu, schopnosti a vedomosti potrebné na vykonávanie svojich funkcií a nesmie byť v konflikte záujmov.

1.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť zúčtovacích členov prijímať straty, ktoré presahujú rámec postupnosti pri zlyhaní, keď centrálna protistrana pri ozdravení zapríčinenom prípadom nesúvisiacim so zlyhaním uplatnila mechanizmy a opatrenia na zníženie hodnoty akýchkoľvek ziskov, ktoré má centrálna protistrana zaplatiť zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, ako sa stanovuje v jej pláne ozdravenia, a v dôsledku toho nevstúpila do riešenia krízovej situácie, môže príslušný orgán centrálnej protistrany od centrálnej protistrany požadovať, aby zúčtovacím členom poskytla náhradu za ich stratu prostredníctvom platieb v hotovosti, alebo v prípade potreby môže požadovať, aby centrálna protistrana emitovala nástroje, ktorými sa uznáva nárok na budúce zisky centrálnej protistrany. Možnosť poskytnúť náhradu zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, sa nevzťahuje na ich zmluvne dohodnuté straty v jednotlivých etapách riadenia zlyhania alebo ozdravenia.

Hotovostné platby alebo hodnota nástrojov, ktorými sa uznáva nárok na budúce zisky centrálnej protistrany, ktoré boli emitované v prospech každého dotknutého zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, sú úmerné jeho stratám prevyšujúcim jeho zmluvné záväzky. Nástroje, ktorými sa uznáva nárok na budúce zisky centrálnej protistrany, oprávňujú ich držiteľa každoročne prijímať platby od centrálnej protistrany, až kým sa strata v priebehu primeraného maximálneho počtu rokov odo dňa emisie podľa možnosti v plnom rozsahu nevyrovná. Ak zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, preniesli nadmerné straty na svojich klientov, sú zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, povinní preniesť platby prijaté od centrálnej protistrany na svojich klientov, pokiaľ nahradené straty súvisia s pozíciami klientov. Na platby súvisiace s uvedenými nástrojmi sa použije primeraná maximálna časť ročných ziskov centrálnej protistrany.

2.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť poradie, v ktorom sa náhrady musia vyplatiť, primeraný maximálny počet rokov a primeranú maximálnu časť ročných ziskov centrálnej protistrany, ktoré sú uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie orgán pre riešenie krízových situácií prihliada na všetky ďalej uvedené ciele riešenia krízovej situácie, ktoré majú rovnocenný význam, a vyvažuje ich podľa povahy a okolností každého prípadu:

2.   Pri napĺňaní cieľov stanovených v odseku 1 sa orgán pre riešenie krízových situácií usiluje minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií pre všetky dotknuté zainteresované strany a zabrániť znehodnoteniu centrálnej protistrany okrem prípadu, ak je takéto znehodnotenie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

2.   Na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) príslušný orgán poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií z vlastnej iniciatívy a bezodkladne všetky informácie, ktoré môžu upozorňovať na to, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Príslušný orgán tiež na požiadanie poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky ďalšie informácie potrebné na vykonanie posúdenia.

3.   Na účely odseku 1 písm. a) platí, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viacero z týchto okolností:

4.   Na účely odseku 3 písm. e) sa verejná finančná podpora nepovažuje za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak spĺňa všetky tieto podmienky:

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže takisto prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ak sa domnieva, že centrálna protistrana uplatnila alebo má v úmysle uplatniť opatrenia na ozdravenie, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu centrálnej protistrany, ale majú významné nepriaznivé účinky na finančný systém Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

6.   ESMA do 12. februára 2022 vydá usmernenia s cieľom podporiť konvergenciu postupov dohľadu a riešenia krízových situácií vzhľadom na uplatňovanie okolností, za ktorých sa centrálna protistrana považuje za zlyhávajúcu alebo za takú, ktorá pravdepodobne zlyhá, a to v prípade potreby s prihliadnutím na povahu a zložitosť služieb poskytovaných centrálnou protistranou usadenou v Únii.

Pri vypracúvaní týchto usmernení ESMA prihliada na usmernenia vydané v súlade s článkom 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme všetky opatrenia vhodné na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 27 a na vykonávanie právomocí riešiť krízové situácie uvedených v článku 48 v súlade s týmito zásadami:

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ktoré sa odchyľuje od zásad stanovených v odseku 1 písm. d) alebo e) tohto článku, ak je to odôvodnené vo verejnom záujme na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie a primerané riešenému riziku. Ak však táto odchýlka vedie k tomu, že akcionárovi, zúčtovaciemu členovi alebo ktorémukoľvek inému veriteľovi vzniknú väčšie straty, než by im vznikli za okolností uvedených v článku 60, uplatní sa nárok na vyplatenie rozdielu podľa článku 62.

3.   Rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií všetku pomoc potrebnú na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa každé opatrenie na riešenie krízovej situácie prijímalo na základe ocenenia, ktorým sa zabezpečí spravodlivé, obozretné a realistické stanovenie hodnoty aktív, záväzkov, práv a povinností centrálnej protistrany.

2.   Pred tým, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne o začatí riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany, zabezpečí vykonanie prvého ocenenia s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa článku 22 ods. 1.

3.   Po tom, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne o začatí riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany, zabezpečí vykonanie druhého ocenenia s cieľom:

Na účely písmena d) sa v ocenení zohľadňujú akékoľvek straty, ktoré by absorbovalo vymoženie všetkých nesplatených záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán voči centrálnej protistrane, a úroveň konverzie, ktorá sa má uplatniť na dlhové nástroje.

4.   Ocenenia uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku môžu podliehať opravnému prostriedku v súlade s článkom 74 iba spolu s rozhodnutím o uplatnení nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonaní právomoci riešiť krízové situácie.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby ocenenia podľa článku 24 vykonala:

2.   Ocenenia uvedené v článku 24 sa považujú za konečné, ak ich vykonala osoba uvedená v odseku 1 písm. a) tohto článku a všetky požiadavky stanovené v tomto článku sú splnené.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, je v príslušných prípadoch konečné ocenenie založené na obozretných predpokladoch a nepredpokladá sa v ňom, že od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie sa centrálnej protistrane potenciálne poskytne akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora, akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity ani akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá za neštandardných podmienok zabezpečenia kolaterálom, splatnosti a úrokových sadzieb. V ocenení sa zohľadňuje aj prípadné vymáhanie akýchkoľvek odôvodnených výdavkov, ktoré vynaložila centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 27 ods. 10.

4.   Konečné ocenenie sa doplní týmito informáciami, ktorými disponuje centrálna protistrana:

5.   V konečnom ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy v súlade s ich úrovňou priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. Ocenenie zahŕňa aj odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatnilo na každú triedu akcionárov a veriteľov pri uplatňovaní zásady uvedenej v článku 23 ods. 1 písm. e).

Odhadom uvedeným v prvom pododseku nie je dotknuté ocenenie uvedené v článku 61.

6.   ESMA po zohľadnení regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 36 ods. 14 a 15 smernice 2014/59/EÚ a prijatých podľa jej článku 36 ods. 16 vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Ocenenia uvedené v článku 24, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 25 ods. 2, sa považujú za predbežné ocenenia.

Predbežné ocenenia zahŕňajú rezervu na dodatočné straty a primerané odôvodnenie tejto rezervy.

2.   Ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízovej situácie na základe predbežného ocenenia, zabezpečia, aby sa konečné ocenenie vykonalo čo najskôr.

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby konečné ocenenie uvedené v prvom pododseku:

3.   Ak je odhad konečného ocenenia čistej hodnoty aktív centrálnej protistrany vyšší než odhad predbežného ocenenia čistej hodnoty aktív centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií môže:

4.   ESMA po zohľadnení regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 36 ods. 15 smernice 2014/59/EÚ a prijatých podľa jej článku 36 ods. 16 vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť na účely odseku 1 tohto článku metodiku výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktorá sa zahrnie do predbežných ocenení.

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie podľa článku 21 uplatnením ktoréhokoľvek z týchto nástrojov riešenia krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii:

2.   V prípade systémovej krízy môže členský štát ako poslednú možnosť poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu uplatnením vládnych stabilizačných nástrojov v súlade s článkami 45, 46 a 47 za podmienky predchádzajúceho a konečného schválenia podľa rámca Únie pre štátnu pomoc a v prípade, že sú vytvorené spoľahlivé mechanizmy včasného a úplného vymoženia finančných prostriedkov v súlade s odsekom 10 tohto článku.

3.   Pred uplatnením nástrojov uvedených v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií vymáha:

Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne vymáhať zmluvné záväzky uvedené v písmenách a) a b), ak tieto zmluvné záväzky nie je možné v plnej výške vymôcť v primeranom časovom horizonte.

4.   Odchylne od odseku 3 môže orgán pre riešenie krízových situácií upustiť od vymáhania relevantných existujúcich a nesplatených záväzkov čiastočne alebo úplne, aby zabránil významným nepriaznivým účinkom na finančný systém alebo rozsiahlej nákaze, alebo ak je na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vhodnejšie uplatnenie nástrojov uvedených v odseku 1.

5.   V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií čiastočne alebo úplne upustí od vymáhania existujúcich a nesplatených záväzkov, ako sa stanovuje v odseku 3 druhom pododseku alebo odseku 4 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií môže vymáhať zostávajúce záväzky do 18 mesiacov po tom, ako sa centrálna protistrana považuje v súlade s článkom 22 za zlyhávajúcu alebo takú, ktorá pravdepodobne zlyhá, za predpokladu, že dôvody na upustenie od vymáhania týchto záväzkov už viac neexistujú. Orgán pre riešenie krízových situácií informuje zúčtovacieho člena a inú stranu tri až šesť mesiacov pred vymáhaním zostávajúceho záväzku. Výnosy z vymožených zostávajúcich záväzkov sa použijú na nahradenie použitých verejných finančných prostriedkov.

Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií dotknutých zúčtovacích členov a iných strán viazaných existujúcimi a nesplatenými záväzkami určí, či dôvody na upustenie od vymáhania splnenia existujúcich a nesplatených záväzkov prestali existovať a či vymáhať splnenie zostávajúcich záväzkov. Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií odchýli od názorov, ktoré vyjadrili orgány, s ktorými sa konzultovalo, musí to riadne písomne zdôvodniť.

Požiadavka na splnenie zostávajúcich záväzkov za okolností uvedených v tomto odseku sa zahrnie do pravidiel centrálnej protistrany a do iných zmluvných dojednaní.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby centrálna protistrana kompenzovala zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, ich straty vyplývajúce z uplatnenia nástrojov alokácie strát, ak tieto straty presahujú straty, ktoré by zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, znášal v rámci svojich povinností podľa prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany, za predpokladu, že zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, by mal nárok na vyplatenie rozdielu uvedeného v článku 62.

Kompenzácia uvedená v prvom pododseku môže mať formu nástrojov vlastníctva, dlhových nástrojov alebo nástrojov uznávajúcich nárok na budúce zisky centrálnej protistrany.

Suma nástrojov emitovaných každému dotknutému zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal, je úmerná nadmernej strate uvedenej v prvom pododseku. Zohľadňujú sa v nej všetky nesplatené zmluvné záväzky zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane a odpočíta sa od akéhokoľvek nároku na vyplatenie rozdielu uvedeného v článku 62.

Suma nástrojov vychádza z ocenenia vykonaného v súlade s článkom 24 ods. 3.

7.   Ak sa uplatní jeden z vládnych stabilizačných nástrojov, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísať a konvertovať akékoľvek nástroje vlastníctva a dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky pred uplatnením vládneho stabilizačného nástroja alebo spolu s jeho použitím.

Ak uplatnenie iného nástroja riešenia krízových situácií ako nástroja odpísania a konverzie vedie k finančným stratám, ktoré znášajú zúčtovací členovia, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísať a konvertovať akékoľvek nástroje vlastníctva a dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky bezprostredne pred použitím nástroja riešenia krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením okrem prípadu, ak by sa uplatnením iného poradia minimalizovali odchýlky od zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, uvedenej v článku 60 a lepšie by sa tým dosiahli ciele riešenia krízových situácií.

8.   Ak sa uplatňujú iba nástroje riešenia krízových situácií uvedené v odseku 1 písm. c) a d) tohto článku a prevádza sa len časť aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkami 40 a 42, zvyšková časť centrálnej protistrany sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

9.   Pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevykonateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, sa neuplatňujú na prevod aktív, práv, povinností alebo záväzkov z centrálnej protistrany, v súvislosti s ktorou sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií alebo vládne nástroje na stabilizáciu financií.

10.   Členské štáty v primeranej lehote vymôžu všetky verejné finančné prostriedky použité ako vládne nástroje na stabilizáciu financií uvedené v oddiele 7 tejto kapitoly a orgány pre riešenie krízových situácií vymôžu všetky odôvodnené výdavky, ktoré vynaložili v súvislosti s uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií alebo vykonávaním právomocí riešiť krízové situácie. Takéto finančné prostriedky vymáhajú okrem iného:

11.   Pri uplatnení nástrojov riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií na základe ocenenia, ktoré spĺňa podmienky článku 25, zabezpečia obnovenie spárovania krytých aktív s pasívami, úplnú alokáciu strát, doplnenie predfinancovaných zdrojov centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany a rekapitalizáciu centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.

Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia doplnenie predfinancovaných zdrojov a rekapitalizáciu centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany, ako sa uvádza v prvom pododseku, v rozsahu dostatočnom na obnovenie schopnosti centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany splniť podmienky udelenia povolenia a pokračovať vo vykonávaní zásadných funkcií centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany, pričom sa zohľadnia prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu uplatniť nástroje uvedené v článkoch 30 a 31 na rekapitalizáciu centrálnej protistrany bez ohľadu na uplatnenie iných nástrojov riešenia krízových situácií.

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj alokácie pozícií v súlade s článkom 29 a nástroje alokácie strát v súlade s článkami 30 a 31.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje uvedené v odseku 1 pri všetkých zmluvách týkajúcich sa zúčtovacích služieb a kolaterálu týkajúceho sa týchto služieb zloženého centrálnej protistrane.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj alokácie pozícií uvedený v článku 29 na účely obnovenia spárovania krytých aktív centrálnej protistrany alebo prípadne preklenovacej centrálnej protistrany s jej pasívami.

Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje alokácie strát uvedené v článkoch 30 a 31 na ktorýkoľvek z týchto účelov:

Nástroj alokácie strát uvedený v článku 30 môžu orgány pre riešenie krízových situácií uplatniť len v súvislosti so stratami vyplývajúcimi z prípadu zlyhania a v súvislosti so stratami vyplývajúcimi z prípadu nesúvisiaceho so zlyhaním. Ak sa nástroj alokácie strát uvedený v článku 30 uplatňuje v súvislosti so stratami vyplývajúcimi z prípadu nesúvisiaceho so zlyhaním, uplatní sa len do výšky kumulatívnej sumy zodpovedajúcej príspevku zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, do fondov centrálnej protistrany pre prípad zlyhania a rozdelí sa medzi zúčtovacích členov úmerne k ich príspevkom do fondov pre prípad zlyhania.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií nesmú uplatniť nástroje alokácie strát uvedené v článkoch 30 a 31 tohto nariadenia v súvislosti so subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť niektoré alebo všetky z týchto zmlúv centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši:

Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí zmluvy uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku len v prípade, ak sa prevod aktív a pozícií vyplývajúcich z týchto zmlúv neuskutočnil v zmysle článku 48 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Keď orgán pre riešenie krízových situácií používa právomoc podľa prvého pododseku, ukončí zmluvy uvedené v každom z prvého pododseku písm. a), b) a c) podobným spôsobom, pričom nerozlišuje medzi zmluvnými stranami uvedených zmlúv s výnimkou tých zmluvných záväzkov, ktoré sa nedajú vymôcť v primeranom čase.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi všetkým príslušným zúčtovacím členom dátum ukončenia ktorejkoľvek zmluvy uvedenej v odseku 1.

3.   Pred ukončením ktorejkoľvek zmluvy uvedenej v odseku 1 podnikne orgán pre riešenie krízových situácií tieto kroky:

Zúčtovací členovia oznámia uplatnenie takéhoto nástroja bez zbytočného odkladu svojim klientom, ako aj to, akým spôsobom sa ich takéto uplatnenie dotkne.

4.   Ocenenie uvedené v odseku 3 písm. a) musí v čo najväčšej miere vychádzať zo spravodlivej trhovej ceny určenej na základe vlastných pravidiel a opatrení centrálnej protistrany okrem prípadov, ak sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieva, že je potrebné použiť inú vhodnú metódu určovania cien.

5.   Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nie je schopný zaplatiť čistú sumu určenú v súlade s odsekom 3 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií môže so zreteľom na článok 21 tohto nariadenia požadovať, aby centrálna protistrana považovala zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, za zlyhávajúceho a použila jeho počiatočnú maržu a príspevok do fondu pre prípad zlyhania v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

6.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií ukončil jednu alebo viacero zmlúv, ktoré patria k typom uvedeným v odseku 1, môže dočasne zabrániť centrálnej protistrane zúčtovať akúkoľvek novú zmluvu rovnakého typu, ako bola ukončená zmluva.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže umožniť centrálnej protistrane obnoviť zúčtovanie uvedených typov zmlúv až po splnení týchto podmienok:

7.   ESMA do 12. februára 2022 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v ktorých upresní metodiku, ktorú má orgán pre riešenie krízových situácií použiť na stanovenie ocenenia uvedeného v odseku 3 písm. a) tohto článku.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže znížiť sumu platobných záväzkov centrálnej protistrany voči zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, ak tieto záväzky vyplývajú zo ziskov splatných v súlade s postupmi centrálnej protistrany pre platby variačnej marže alebo platbu, ktorá má ekonomicky rovnaký účinok.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií vypočítava zníženie platobných záväzkov uvedených v odseku 1 tohto článku s použitím nestranného mechanizmu alokácie určeného pri oceňovaní v súlade s článkom 24 ods. 3 a oznámeného zúčtovacím členom ihneď po uplatnení nástroja riešenia krízových situácií. Zúčtovací členovia oznámia uplatnenie takéhoto nástroja bez zbytočného odkladu svojim klientom, ako aj to, akým spôsobom sa ich takéto uplatnenie dotkne. Celkové čisté zisky, ktoré sa majú znížiť pre každého zúčtovacieho člena, sú úmerné sumám splatným od centrálnej protistrany.

3.   Zníženie hodnoty splatných ziskov nadobúda účinnosť a je okamžite záväzné pre centrálnu protistranu a dotknutých zúčtovacích členov od okamihu, keď orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie.

4.   Zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nemá v následných konaniach voči centrálnej protistrane ani jej nástupníckemu subjektu žiadny nárok vyplývajúci zo zníženia platobných záväzkov uvedených v odseku 1.

Prvý pododsek tohto odseku nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií v tom, aby od centrálnej protistrany požadovali, aby zúčtovacím členom vrátila prostriedky, ak sa zistí, že úroveň zníženia na základe predbežného ocenenia podľa článku 26 ods. 1 prekračuje úroveň zníženia požadovanú na základe konečného ocenenia podľa článku 26 ods. 2

5.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií zníži hodnotu splatných ziskov iba čiastočne, zostávajúcu splatnú sumu stále dlhuje zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal.

6.   Centrálna protistrana uvedie vo svojich prevádzkových pravidlách odkaz na právomoc znížiť platobné záväzky uvedené v odseku 1 spolu so všetkými podobnými opatreniami stanovenými v uvedených prevádzkových pravidlách pre fázu vymáhania a zabezpečí, aby sa uzavreli zmluvné dojednania s cieľom umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií uplatňovať svoje právomoci podľa tohto článku.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, požadovať hotovostný príspevok centrálnej protistrane v sume až do výšky dvojnásobku ich príspevku do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania. Táto povinnosť poskytnúť hotovostný príspevok sa uvedie aj v pravidlách centrálnej protistrany a iných zmluvných dojednaniach ako výzva na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií vyhradená pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý prijíma opatrenie na riešenie krízových situácií. Ak orgán pre riešenie krízových situácií vyzve na plnenie sumy presahujúcej príspevok do fondu pre prípad zlyhania, posúdi predtým vplyv tohto nástroja na zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, a na finančnú stabilitu členských štátov, a to v spolupráci s orgánmi pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali.

Ak centrálna protistrana prevádzkuje niekoľko fondov pre prípad zlyhania a tento nástroj sa uplatňuje na riešenie prípadu zlyhania, výška hotovostného príspevku uvedeného v prvom pododseku sa týka príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania dotknutej zúčtovacej služby alebo triedy aktív.

Ak centrálna protistrana prevádzkuje niekoľko fondov pre prípad zlyhania a tento nástroj sa uplatňuje na riešenie prípadu nesúvisiaceho so zlyhaním, výška hotovostného príspevku uvedeného v prvom pododseku sa týka sumy príspevkov zúčtovacieho člena do všetkých fondov centrálnej protistrany pre prípad zlyhania.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť výzvu na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií bez ohľadu na to, či boli vyčerpané všetky zmluvné záväzky vyžadujúce hotovostné príspevky od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali.

Orgán pre riešenie krízových situácií určí výšku hotovostného príspevku každého zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, v pomere k jeho príspevku do fondu pre prípad zlyhania až do limitu uvedeného v prvom pododseku.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany požadovať, aby vrátila zúčtovacím členom možnú nadmernú sumu z výzvy na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií, ak sa zistí, že výška výzvy na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií uplatnená na základe predbežného ocenenia podľa článku 26 ods. 1 prekračuje výšku požadovanú na základe konečného ocenenia podľa článku 26 ods. 2

2.   Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, požadovanú sumu nezaplatí, orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany požadovať, aby tohto zúčtovacieho člena považovala za zlyhávajúceho a aby použila jeho počiatočnú maržu a príspevok do fondu pre prípad zlyhania v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 až do požadovanej výšky.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj odpísania a konverzie v súlade s článkom 33 v prípade nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo v prípade iných nezabezpečených záväzkov s cieľom absorbovať straty, rekapitalizovať túto centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, alebo podporiť uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

2.   Na základe ocenenia vykonaného v súlade s článkom 24 ods. 3 orgán pre riešenie krízových situácií určí:

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj odpísania a konverzie v súlade s prioritou nárokov uplatniteľných v rámci bežného konkurzného konania.

2.   Pred znížením alebo konverziou istiny dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov orgán pre riešenie krízových situácií zníži menovitú hodnotu nástrojov vlastníctva v pomere k stratám, v prípade potreby až do ich plnej hodnoty.

Ak si podľa ocenenia vykonaného na základe článku 24 ods. 3 udrží centrálna protistrana po znížení menovitej hodnoty nástrojov vlastníctva kladnú čistú hodnotu, orgán pre riešenie krízových situácií podľa jednotlivých prípadov tieto nástroje vlastníctva zruší alebo zriedi ich hodnotu.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií zníži, konvertuje alebo zníži aj konvertuje istinu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov v rozsahu vyžadovanom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií, v prípade potreby až do plnej hodnoty týchto nástrojov alebo záväzkov.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje nástroj odpísania a konverzie vo vzťahu k týmto záväzkom:

5.   Ak sa menovitá hodnota nástroja vlastníctva alebo istina dlhového nástroja alebo iných nezabezpečených záväzkov zníži, uplatňujú sa tieto podmienky:

Prvý pododsek písm. a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií v uplatňovaní mechanizmu pripísania na vrátenie prostriedkov držiteľom dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov a potom držiteľom nástrojov vlastníctva, ak sa zistí, že úroveň odpísania uplatnená na základe predbežného ocenenia podľa článku 26 ods. 1 prekračuje sumy požadované na základe konečného ocenenia podľa článku 26 ods. 2.

6.   Pri konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov podľa odseku 3 môže orgán pre riešenie krízových situácií od centrálnej protistrany vyžadovať, aby vydala alebo previedla nástroje vlastníctva na držiteľov dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií konvertuje dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky podľa odseku 3 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

Po každej konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov na nástroje vlastníctva sa tieto ihneď po konverzii upíšu alebo prevedú.

8.   Na účely odseku 7 orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s vypracovaním a zachovávaním plánu riešenia krízových situácií centrálnej protistrany a ako súčasť právomoci na odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany zabezpečí, aby centrálna protistrana mohla kedykoľvek vydať potrebný počet nástrojov vlastníctva.

1.   Ak sa uplatňuje článok 32 ods. 1, príslušný orgán od centrálnej protistrany vyžaduje, aby neustále udržiavala dostatočný objem nástrojov vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby mohla vydať dostatok nových nástrojov vlastníctva a aby sa vydanie nástrojov vlastníctva alebo ich konverzia mohli účinne vykonať.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj odpísania a konverzie bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia zakladacích listín alebo stanov centrálnej protistrany vrátane predkupného práva akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov s navýšením základného imania.

1.   Centrálna protistrana do jedného mesiaca od uplatnenia nástrojov uvedených v článku 32 vykoná preskúmanie príčin svojho zlyhania a predloží ho spolu s plánom reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 37 orgánu pre riešenie krízových situácií. Ak sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, musí byť uvedený plán, a to aj po akýchkoľvek jeho zmenách v súlade s článkom 38 a pri jeho vykonávaní v súlade s článkom 39, zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý musí centrálna protistrana predložiť Komisii v súlade s uvedeným rámcom.

Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v prvom pododseku najviac na dva mesiace.

2.   Ak sa plán reštrukturalizácie musí predložiť podľa rámca Únie pre štátnu pomoc, plán reorganizácie obchodnej činnosti sa predloží bez toho, aby tým bola dotknutá lehota stanovená v kontexte uvedeného rámca na predloženie tohto plánu reštrukturalizácie.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií predloží preskúmanie a plán reorganizácie obchodnej činnosti a každý revidovaný plán v súlade s článkom 38 príslušnému orgánu a kolégiu pre riešenie krízových situácií.

1.   V pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v článku 36 sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany alebo častí jej obchodnej činnosti v primeranom časovom rámci. Tieto opatrenia musia byť založené na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, za ktorých bude centrálna protistrana fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa zohľadní aktuálny a potenciálny stav finančných trhov, pričom sa do úvahy zoberú predpoklady najlepšej a najhoršej situácie vrátane kombinácie udalostí s cieľom zistiť hlavné zraniteľné miesta centrálnej protistrany. Predpoklady sa porovnajú s vhodnými referenčnými hodnotami pre celé odvetvie.

2.   Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje minimálne tieto prvky:

3.   Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany môžu zahŕňať:

4.   ESMA do 12. februára 2023 vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť minimálne prvky, ktoré by mal obsahovať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 2.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Do jedného mesiaca od predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti centrálnou protistranou podľa článku 36 ods. 1 orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán posúdia, či by sa prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne spoľahlivo obnovila dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany.

Ak je orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa obnovila dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.

2.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií alebo príslušný orgán nie sú presvedčené o tom, že prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne by sa spoľahlivo obnovila dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje obavy centrálnej protistrane a požaduje od nej, aby do dvoch týždňov od oznámenia predložila zmenený plán, ktorý bude obsahovať riešenie týchto obáv.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán posúdia opätovne predložený plán a orgán pre riešenie krízových situácií do jedného týždňa od doručenia tohto plánu oznámia centrálnej protistrane, či sú tieto obavy primerane vyriešené alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.

4.   ESMA do 12. februára 2023 vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť kritériá, ktoré by mal plán reorganizácie obchodnej činnosti spĺňať, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Centrálna protistrana vykonáva plán reorganizácie obchodnej činnosti, pričom orgánu pre riešenie krízových situácií a príslušnému orgánu na požiadanie a aspoň raz za šesť mesiacov predkladá správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tohto plánu.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže po dohode s príslušným orgánom požadovať od centrálnej protistrany, aby urobila revíziu plánu, ak to je potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 37 ods. 1

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou centrálnou protistranou, previesť:

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez získania súhlasu akcionárov centrálnej protistrany alebo akejkoľvek tretej strany inej než kupujúci, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva týkajúceho sa obchodných spoločností alebo cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 41.

2.   Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok s prihliadnutím na dané okolnosti a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

Na účely prvého pododseku tohto odseku orgán pre riešenie krízových situácií podnikne všetky primerané kroky na dosiahnutie komerčných podmienok, ktoré by boli v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 24 ods. 3.

3.   S výhradou článku 27 ods. 10ide každá protihodnota, ktorú zaplatí kupujúci, v prospech:

4.   Alokácia každej protihodnoty zaplatenej kupujúcim v súlade s odsekom 3 tohto článku sa vykoná takto:

Alokácia akejkoľvek zostávajúcej protihodnoty sa potom vykoná v súlade s prioritou nárokov uplatniteľných v rámci bežného konkurzného konania.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť právomoc vykonať prevod uvedenú v odseku 1 viac ako raz s cieľom uskutočniť doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou alebo prípadne aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže so súhlasom kupujúceho previesť aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré boli prevedené na kupujúceho, späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci musia prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, či nástroje vlastníctva.

7.   Každý prevod vykonaný podľa odseku 1 sa uskutoční bez ohľadu na to, či kupujúcemu bolo udelené povolenie poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z takéhoto nadobudnutia.

Ak kupujúcemu nebolo udelené povolenie poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z takéhoto nadobudnutia, orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom vykoná náležité hĺbkové posúdenie kupujúceho a zabezpečí, aby kupujúci mal odbornú a technickú kapacitu na vykonávanie funkcií kúpenej centrálnej protistrany a aby požiadal o udelenie povolenia čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa každá takáto žiadosť o povolenie posúdila v zrýchlenom konaní.

8.   Ak z prevodu nástrojov vlastníctva podľa odseku 1 tohto článku vyplynie nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu podľa článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, príslušný orgán vykoná posúdenie uvedené v tomto článku v takej lehote, aby sa uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti neoneskorilo a aby sa ani nezabránilo dosiahnutiu príslušných cieľov riešenia krízovej situácie prostredníctvom opatrenia na riešenie krízovej situácie.

9.   Ak príslušný orgán nedokončil posúdenie uvedené v odseku 8 k dátumu, ku ktorému nadobudol účinnosť prevod nástrojov vlastníctva, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

10.   Na účely uplatnenia svojich práv poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa kupujúci považuje za pokračovanie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej uplatňovať všetky takéto práva, ktoré uplatňovala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

11.   Kupujúcemu uvedenému v odseku 1 sa nebráni v uplatňovaní práv centrálnej protistrany týkajúcich sa členstva v platobných systémoch a systémoch vyrovnania a iných prepojených infraštruktúrach finančného trhu a miestach obchodovania a prístupu do nich za predpokladu, že kupujúci spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch alebo infraštruktúrach alebo miestach obchodovania.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa kupujúcemu nesmie odoprieť prístup do platobných systémov a systémov vyrovnania a iných prepojených infraštruktúr finančného trhu a miest obchodovania na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako ratingový stupeň požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr alebo miest obchodovania.

Ak kupujúci nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, môže naďalej uplatňovať práva centrálnej protistrany týkajúce sa členstva v uvedených systémoch a iných infraštruktúrach a miestach obchodovania a prístupu do nich počas lehoty, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

12.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a klienti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti vo vzťahu k centrálnej protistrane, verejne oznámi dostupnosť aktív, práv, povinností, záväzkov alebo nástrojov vlastníctva určených na prevod alebo prijme opatrenia na ich ponúkanie na trhu. Súbory práv, aktív, povinností a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať oddelene.

2.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, ak je to uplatniteľné, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 vykonáva v súlade s týmito kritériami:

Kritériá uvedené v prvom pododseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 môže orgán pre riešenie krízových situácií uplatniť nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby sa dodržala požiadavka ponúkania na trhu, alebo môže ponúkať na trhu aktíva, práva, povinnosti, záväzky alebo nástroje vlastníctva, ak usúdi, že dodržanie tejto požiadavky alebo splnenie týchto kritérií by pravdepodobne narušilo dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, okrem iného spôsobením významného ohrozenia finančnej stability.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže na preklenovaciu centrálnu protistranu previesť:

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez získania súhlasu akcionárov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany inej než preklenovacia centrálna protistrana, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva týkajúceho sa obchodných spoločností alebo cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 43.

2.   Preklenovacia centrálna protistrana je právnická osoba, ktorá:

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej centrálnej protistrany zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov a povinností prevedených na preklenovaciu centrálnu protistranu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

4.   S výhradou článku 27 ods. 10 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí preklenovacia centrálna protistrana, v prospech:

5.   Alokácia každej protihodnoty zaplatenej preklenovacou centrálnou protistranou v súlade s odsekom 4 tohto článku sa vykoná takto:

Alokácia akejkoľvek zostávajúcej protihodnoty sa vykoná v súlade s prioritou nárokov uplatniteľných v rámci bežného konkurzného konania.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť právomoc vykonať prevod uvedenú v odseku 1 viac ako jeden raz s cieľom uskutočniť doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou alebo jej aktív, práv, povinností alebo záväzkov.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené na preklenovaciu centrálnu protistranu, previesť späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, ak je tento prevod výslovne uvedený v nástroji, ktorým sa prevod podľa odseku 1 vykonal.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci sú povinní prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, či nástroje vlastníctva za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto odseku prvom pododseku alebo v odseku 8.

8.   Ak konkrétne nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky nepatria do tried nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov špecifikovaných v nástroji, ktorým sa prevod vykonal, alebo ak nespĺňajú podmienky týkajúce sa ich prevodu, orgán pre riešenie krízových situácií ich môže previesť z preklenovacej centrálnej protistrany späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na pôvodných vlastníkov.

9.   Prevod uvedený v odsekoch 7 a 8 sa môže uskutočniť kedykoľvek a musí spĺňať všetky ostatné podmienky uvedené v nástroji, ktorým sa vykonal prevod na relevantný účel.

10.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže previesť nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky z preklenovacej centrálnej protistrany na tretiu stranu.

11.   Na účely uplatnenia svojich práv poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa preklenovacia centrálna protistrana považuje za pokračovanie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej uplatňovať všetky takéto práva, ktoré uplatňovala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu na akékoľvek iné účely požadovať, aby sa preklenovacia centrálna protistrana považovala za pokračovanie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a aby mohla naďalej uplatňovať akékoľvek právo, ktoré uplatňovala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

12.   Preklenovacej centrálnej protistrane sa nebráni v uplatňovaní práv centrálnej protistrany týkajúcich sa členstva v platobných systémoch a systémoch vyrovnania a iných prepojených infraštruktúrach finančného trhu a miestach obchodovania a prístupu do nich za predpokladu, že spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch alebo infraštruktúrach finančného trhu alebo miestach obchodovania.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa preklenovacej centrálnej protistrane nesmie odoprieť prístup do platobných systémov a systémov vyrovnania a iných prepojených infraštruktúr finančného trhu a miest obchodovania na základe toho, že preklenovacia centrálna protistrana nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako ratingový stupeň požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr alebo miest obchodovania.

Ak preklenovacia centrálna protistrana nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, môže naďalej uplatňovať práva centrálnej protistrany týkajúce sa členstva v uvedených systémoch a iných infraštruktúrach a miestach obchodovania a prístupu do nich počas lehoty, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

13.   Akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a klienti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a iné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu centrálnu protistranu, nemajú žiadne práva na aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky prevedené na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo vo vzťahu k nim, ani voči jej rade alebo vrcholovému manažmentu.

14.   Preklenovacia centrálna protistrana nemá žiadnu povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a rada ani vrcholový manažment preklenovacej centrálnej protistrany nemajú voči týmto akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za konania a opomenutia počas výkonu svojich funkcií s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s platným vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.

1.   Preklenovacia centrálna protistrana musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

2.   S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže manažment preklenovacej centrálnej protistrany prevádzkuje preklenovaciu centrálnu protistranu s cieľom zachovať kontinuitu zásadných funkcií preklenovacej centrálnej protistrany a predať preklenovaciu centrálnu protistranu alebo akékoľvek jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora. Tento predaj sa uskutoční, keď nastanú vhodné trhové podmienky, a v lehote uvedenej v odseku 5 alebo prípadne v odseku 6.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme rozhodnutie, že preklenovacia centrálna protistrana už viac nie je preklenovacou centrálnou protistranou v zmysle článku 42 ods. 2, v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

4.   Pred predajom preklenovacej centrálnej protistrany alebo jej aktív, práv, povinností alebo záväzkov orgán pre riešenie krízových situácií verejne oznámi dostupnosť prvkov určených na predaj a zabezpečí, aby sa otvorene a transparentne ponúkali na trhu a aby sa významne neskreslili.

Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná predaj uvedený v prvom pododseku za komerčných podmienok a nesmie potenciálnych kupujúcich nenáležite zvýhodniť ani diskriminovať.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej centrálnej protistrany dva roky od dátumu uskutočnenia posledného prevodu z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej centrálnej protistrany, požiada príslušný orgán, aby preklenovacej centrálnej protistrane odňal povolenie.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže lehotu uvedenú v odseku 5 predĺžiť o jedno alebo viacero ďalších jednoročných období, ak je predĺženie potrebné na dosiahnutie výsledkov uvedených v odseku 3 písm. a) až d).

Rozhodnutie o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 sa zdôvodní a musí obsahovať podrobné posúdenie situácie preklenovacej centrálnej protistrany vo vzťahu k príslušným trhovým podmienkam a výhľadom trhu.

7.   Ak sa prevádzky preklenovacej centrálnej protistrany ukončia za okolností uvedených v odseku 3 písm. d) alebo e), preklenovacia centrálna protistrana sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, všetky výnosy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej centrálnej protistrany idú v prospech jej akcionárov.

Ak sa preklenovacia centrálna protistrana využíva na prevod aktív a záväzkov viac než jednej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, výnosy uvedené v druhom pododseku sa prideľujú vo vzťahu k aktívam a záväzkom prevedeným z každej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

1.   Vo veľmi výnimočnej situácii systémového rizika môžu členské štáty uplatniť vládne stabilizačné nástroje v súlade s článkami 46 a 47 s cieľom vyriešiť krízovú situáciu centrálnej protistrany iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

Uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov sa vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom pod vedením príslušného ministerstva alebo vlády v úzkej spolupráci s orgánom pre riešenie krízových situácií, alebo pod vedením orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Na uplatnenie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií príslušné ministerstvá alebo vlády musia mať relevantné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 48 až 58 a musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali články 52, 54 a 72.

3.   Uplatňovanie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií sa považuje za poslednú možnosť na účely odseku 1 písm. b), ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

1.   Verejná finančná podpora sa môže poskytnúť na rekapitalizáciu centrálnej protistrany výmenou za nástroje vlastníctva.

2.   Centrálne protistrany, v prípade ktorých sa použil nástroj verejnej kapitálovej podpory, sú riadené na komerčnom a profesionálnom základe.

3.   Nástroje vlastníctva uvedené v odseku 1 sa predajú súkromnému kupujúcemu, hneď ako to komerčné a finančné okolnosti umožnia.

1.   Centrálna protistrana môže byť prevzatá do dočasného verejného vlastníctva prostredníctvom jedného alebo viacerých prevodných príkazov týkajúcich sa nástrojov vlastníctva vykonaných členským štátom na nadobúdateľa, ktorý je buď:

2.   Centrálne protistrany, v prípade ktorých sa použil nástroj dočasného verejného vlastníctva, sa riadia na komerčnom a profesionálnom základe a so zreteľom na možnosť nahradenia nákladov na riešenie krízovej situácie sa predajú súkromnému kupujúcemu, hneď ako to komerčné a finančné okolnosti umožnia. Pri určení načasovania predaja centrálnej protistrany sa zohľadní finančná situácia a príslušné trhové podmienky.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií má všetky právomoci potrebné na účinné uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií, medzi ktoré patria aj všetky tieto právomoci:

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoci uvedené v prvom pododseku jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.

2.   Ak nie je v tomto nariadení a v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc stanovené inak, orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní svojich právomocí uvedených v odseku 1 nepodlieha žiadnej z týchto požiadaviek:

1.   Ak sa uplatňuje právomoc uvedená v článku 48 ods. 1 tohto nariadenia, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť aj niektorú z týchto pridružených právomocí:

Žiadne právo na náhradu stanovené v tomto nariadení sa nepovažuje za záväzok alebo bremeno na účely prvého pododseku písm. a).

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť opatrenia na zabezpečenie kontinuity nevyhnutné na to, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné a aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana. Takéto opatrenia na zabezpečenie kontinuity môžu zahŕňať:

3.   Právomocami stanovenými v odseku 1 písm. d) tohto článku a odseku 2 písm. b) tohto článku nie je dotknuté:

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže vymenovať jedného alebo viacerých osobitných správcov, ktorí nahradia radu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Osobitný správca musí mať dostatočne dobrú povesť a primerané znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách v súlade s článkom 27 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.   Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a rady centrálnej protistrany. Osobitný správca vykonáva tieto právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže obmedziť činnosti osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu.

Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní vymenovanie uvedené v odseku 1 a podmienky spojené s týmto vymenovaním.

3.   Osobitný správca sa vymenuje na obdobie najviac jedného roka. Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií toto obdobie predĺžiť.

4.   Osobitný správca prijme všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií a vykoná opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré prijal orgán pre riešenie krízových situácií. V prípade nesúladu alebo konfliktu je uvedená zákonná povinnosť nadradená nad každú inú povinnosť správy v súlade so stanovami centrálnej protistrany alebo s vnútroštátnym právom.

5.   Osobitný správca vypracúva pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu. V uvedených správach sa podrobne opisuje finančná situácia centrálnej protistrany a uvedú sa dôvody prijatých opatrení.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže osobitného správcu kedykoľvek odvolať. Orgán pre riešenie krízových situácií odvolá osobitného správcu v každom z týchto prípadov:

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, od ktoréhokoľvek subjektu, ktorý patrí do rovnakej skupiny ako centrálna protistrana, alebo od ktoréhokoľvek zo zúčtovacích členov centrálnej protistrany, aby poskytli akékoľvek služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa kupujúcemu alebo preklenovacej centrálnej protistrane umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na nich previedla.

Prvý pododsek sa uplatňuje bez ohľadu na to, či subjekt v rovnakej skupine ako centrálna protistrana alebo jeden zo zúčtovacích členov centrálnej protistrany vstúpili do bežného konkurzného konania alebo či sa rieši krízová situácia ich samotných.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže vymáhať splnenie uložených povinností podľa odseku 1 prostredníctvom orgánov pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch, v ktorých sa uvedené právomoci vykonávajú vo vzťahu k subjektom patriacim do rovnakej skupiny ako centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo vo vzťahu k zúčtovacím členom tejto centrálnej protistrany.

3.   Služby a zariadenia uvedené v odseku 1 nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.   Služby a zariadenia poskytované v súlade s odsekom 1 sa poskytujú:

1.   Ak sa nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, nachádzajú v inom členskom štáte, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo sa riadia právom iného členského štátu, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, každý prevod týchto nástrojov, aktív, práv, povinností alebo záväzkov alebo opatrenie na riešenie krízovej situácie týkajúce sa týchto nástrojov, aktív, práv, povinností alebo záväzkov má účinok v súlade s právom tohto iného členského štátu.

2.   Orgánu pre riešenie krízových situácií v niektorom členskom štáte poskytnú orgány ostatných relevantných členských štátov všetku potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky previedli na kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, alebo aby sa akékoľvek iné opatrenie na riešenie krízovej situácie stalo účinným v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

3.   Akcionári, veritelia a tretie strany, ktorí sú dotknutí prevodom nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov podľa odseku 1, nie sú oprávnení brániť prevodu, napadnúť ho alebo ho zrušiť na základe práva členského štátu, v ktorom sa aktíva nachádzajú, alebo práva členského štátu, ktorým sa prevod nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov riadi.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií v niektorom členskom štáte uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 28 až 32 a zmluvy, záväzky, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, zahŕňajú nástroje, zmluvy alebo záväzky, ktoré sa riadia právom iného členského štátu, alebo záväzky voči veriteľom a zmluvy v súvislosti so zúčtovacími členmi a prípadne ich klientmi, ktorí sa nachádzajú v tomto inom členskom štáte, relevantné orgány v tomto inom členskom štáte zabezpečia, aby každé opatrenie vyplývajúce z týchto nástrojov riešenia krízových situácií nadobudlo účinnosť.

Na účely prvého pododseku sú akcionári, veritelia a zúčtovací členovia a prípadne ich klienti dotknutí týmito nástrojmi riešenia krízových situácií oprávnení napadnúť zníženie istiny alebo splatnej sumy nástroja alebo záväzku, alebo jeho konverziu či reštrukturalizáciu, podľa toho, čo je relevantné, iba podľa práva členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií.

5.   V súlade s právom členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií sa stanovujú tieto práva a ochranné opatrenia:

1.   Ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie týka aktív alebo zmlúv osôb, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, alebo nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby:

2.   Na účely odseku 1 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií vyžaduje, aby centrálna protistrana zabezpečila začlenenie ustanovenia do jej zmlúv a iných dojednaní so zúčtovacími členmi a držiteľmi nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov nachádzajúcich sa v tretích krajinách alebo riadiacich sa právom tretích krajín, prostredníctvom ktorého súhlasia s tým, že sú viazaní každým opatrením týkajúcim sa ich aktív, zmlúv, práv, povinností a záväzkov prijatým orgánom pre riešenie krízových situácií vrátane uplatňovania článkov 28, 32, 55, 56 a 57.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany požadovať, aby zabezpečila začlenenie takéhoto ustanovenia do jej zmlúv a iných dohôd s držiteľmi iných záväzkov nachádzajúcich sa v tretích krajinách alebo riadiacich sa právom tretích krajín. Orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany vyžadovať, aby mu poskytla odôvodnené právne stanovisko, ktoré vypracoval nezávislý právny expert, potvrdzujúce právnu vykonateľnosť a účinnosť takýchto ustanovení.

3.   Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 nenadobudne účinnosť, bude toto opatrenie vo vzťahu k dotknutým nástrojom vlastníctva, aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom neplatné.

1.   Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením ani žiadna udalosť priamo spojená s uplatňovaním tohto opatrenia sa nesmú považovať za konkurzné konanie, vymáhaciu udalosť alebo za zlyhanie v zmysle smernice 98/26/ES, smernice 2002/47/ES a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane platobných a dodacích povinností a poskytovania kolaterálu.

Na účely prvého pododseku tohto odseku sa postup tretej krajiny zameraný na riešenie krízových situácií uznaný podľa článku 77 alebo inak, ak sa tak rozhodne orgán pre riešenie krízových situácií, považuje za opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením.

2.   Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 sa nesmú používať na to, aby sa:

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť akékoľvek platobné alebo dodacie povinnosti oboch protistrán každej zmluvy, ktorú uzavrela centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 72 do konca pracovného dňa nasledujúceho po tomto uverejnení.

Na účely prvého pododseku je „koniec pracovného dňa“ polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Ak by termín pre platobné alebo dodacie povinnosti pripadol na obdobie pozastavenia, takéto platobné alebo dodacie povinnosti sa vykonajú bezodkladne po skončení obdobia pozastavenia.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 na platobné a dodacie povinnosti voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže zabrániť záložným veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, vymáhať záložné práva súvisiace s akýmikoľvek aktívami tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o tomto obmedzení v súlade s článkom 72 do konca pracovného dňa nasledujúceho po tomto uverejnení.

Na účely prvého pododseku je „koniec pracovného dňa“ polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, iných centrálnych protistrán a centrálnych bánk vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť právo ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o ukončení v súlade s článkom 72 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia platobné a dodacie povinnosti a naďalej sa poskytuje kolaterál.

Na účely prvého pododseku je „koniec pracovného dňa“ polnoc v členskom štáte riešenia krízovej situácie.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.

3.   Zmluvná strana môže uplatniť právo ukončiť danú zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1, ak táto strana dostane od orgánu pre riešenie krízových situácií oznámenie o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:

4.   Ak oznámenie uvedené v odseku 3 tohto článku nebolo zaslané, právo ukončiť zmluvu sa môže po uplynutí obdobia pozastavenia na základe článku 54 uplatňovať takto:

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, vykonávať kontrolu s cieľom:

Kontrolu uvedenú v prvom pododseku tohto odseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osobitný správca vymenovaný orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 50 ods. 1

2.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva kontrolu nad centrálnou protistranou, tento orgán pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za tieňového riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátneho práva.

1.   Na účely posúdenia dodržiavania zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, uvedenej v článku 60, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby ocenenie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po vykonaní opatrenia alebo opatrení na riešenie krízovej situácie.

2.   Ocenenie uvedené v odseku 1 zahŕňa:

3.   Na účely výpočtu v prípade zaobchádzania uvedeného v odseku 2 písm. a) sa v ocenení uvedenom v odseku 1:

Dĺžka obdobia uvedeného v prvom pododseku písm. c) zohľadňuje dôsledky uplatniteľného konkurzného práva a charakteristiky príslušných čistých pozícií.

4.   Ocenenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa odlišuje od ocenenia vykonaného na základe článku 24 ods. 3.

5.   ESMA vypracuje po zohľadnení regulačných technických predpisov prijatých podľa článku 49 ods. 5 a článku 74 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť metodiku vykonania ocenenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vrátane výpočtu strát v dôsledku likvidácie vyplývajúcich z nákladov uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania, po úplnom uplatnení uplatniteľných zmluvných záväzkov alebo iných dojednaní stanovených v jej prevádzkových pravidlách.

ESMA do 12. februára 2022 predloží uvedený návrh regulačných predpisov Komisii.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Zmluvné dojednania, ktoré umožňujú zúčtovacím členom preniesť na svojich klientov negatívne dôsledky nástrojov riešenia krízových situácií, musia obsahovať na rovnocennom a primeranom základe aj právo klientov na akúkoľvek náhradu alebo kompenzáciu, ktorú zúčtovací členovia získavajú v súlade s článkom 27 ods. 6, alebo akúkoľvek hotovosť rovnocennú takejto náhrade alebo kompenzácii, alebo akékoľvek výnosy, ktoré získajú na základe žiadosti predloženej v súlade s článkom 62 v rozsahu, v akom sa takéto výnosy týkajú pozícií klientov. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú na zmluvné dojednania klientov a nepriamych klientov ponúkajúcich svojim klientom nepriame zúčtovacie služby.

2.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom transparentne stanoviť, pokiaľ to dôvernosť zmluvných dojednaní umožní, podmienky, za ktorých sa bude požadovať prenesenie kompenzácie, hotovosti rovnocennej takejto kompenzácii alebo akýchkoľvek výnosov uvedených v odseku 1, ako aj podmienky, za ktorých sa takéto prenesenie bude považovať za primerané.

ESMA do 12. februára 2022 predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby uplatňovaním nástroja riešenia krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

2.   Na účely odseku 1 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií neviedlo k žiadnemu z týchto výsledkov:

1.   Ak sa centrálna protistrana domnieva, že zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu.

2.   Príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 a o všetkých opatreniach na ozdravenie alebo iných opatreniach v súlade s hlavou IV, ktorých prijatie príslušný orgán vyžaduje od centrálnej protistrany.

Príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o každej mimoriadnej situácii uvedenej v článku 24 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorá sa týka centrálnej protistrany, a o každom oznámení prijatom v súlade s článkom 48 uvedeného nariadenia.

3.   Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 22 ods. 1 písm. a) a b) alebo v článku 22 ods. 3 sú vo vzťahu k centrálnej protistrane splnené, oznámi toto rozhodnutie bez zbytočného odkladu týmto subjektom:

1.   Po oznámení od príslušného orgánu podľa článku 70 ods. 3 orgán pre riešenie krízových situácií určí, či je potrebné nejaké opatrenie na riešenie krízovej situácie.

2.   Rozhodnutie, či v súvislosti s centrálnou protistranou treba prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré má v úmysle prijať. V tomto oznámení sa zároveň uvedie, či sa opatrenia na riešenie krízovej situácie odchyľujú od plánu riešenia krízových situácií.

Čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízovej situácie informuje orgán pre riešenie krízových situácií všetky tieto subjekty:

2.   Oznámenie uvedené v odseku 1 druhom pododseku obsahuje kópiu akéhokoľvek rozhodnutia alebo nástroja, pomocou ktorého sa prijíma príslušné opatrenie, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia na riešenie krízovej situácie.

V oznámení kolégiu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1 druhého pododseku sa uvedú dôvody každého odchýlenia sa od plánu riešenia krízových situácií.

3.   Kópia rozhodnutia alebo nástroja, ktorými sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie, alebo oznámenie, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie a prípadne podmienky a lehota pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 55, 56 a 57 tohto nariadenia, sa uverejnia, a to všetkými týmito prostriedkami:

4.   Ak nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o rozhodnutí uvedenom v odseku 3 zaslali držiteľom nástrojov vlastníctva a veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorí sú známi z registrov alebo databáz tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prístupných orgánu pre riešenie krízových situácií.

1.   Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť informácií stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h) a j) zabezpečia, aby boli zavedené interné pravidlá vrátane pravidiel na zabezpečenie mlčanlivosti o informáciách medzi osobami priamo zapojenými do procesu riešenia krízových situácií.

3.   Pre osoby uvedené v odseku 1 platí zákaz zverejniť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu či orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci výkonu svojich funkcií podľa tohto nariadenia, akejkoľvek osobe alebo orgánu s výnimkou výkonu ich funkcií podľa tohto nariadenia, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo agregovanej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých centrálnych protistrán, alebo s výnimkou situácie, ak orgán alebo centrálna protistrana, ktoré tieto informácie poskytli, vopred udelili výslovný súhlas.

Pred zverejnením akéhokoľvek druhu informácií osoby uvedené v odseku 1 posúdia možné účinky zverejnenia informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a na komerčné záujmy fyzických a právnických osôb, na účely kontrol, na vyšetrovania a na audity.

Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností plánu ozdravenia a plánu riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 9 a 12 a výsledok posúdenia uskutočneného podľa článkov 10 a 15.

Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávnu zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

4.   Odchylne od odseku 3 si za predpokladu, že príjemca podlieha požiadavkám na zachovanie dôvernosti, môžu osoby uvedené v odseku 1 vymieňať dôverné informácie s ktoroukoľvek z týchto osôb:

5.   Týmto článkom sa nebráni:

6.   Týmto článkom nie je dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právnych konaní v trestnoprávnych alebo občianskoprávnych veciach.

1.   Rozhodnutie prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie na riešenie krízovej situácie môže podliehať predchádzajúcemu schváleniu zo strany súdneho orgánu, za predpokladu, že sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, ak postup týkajúci sa daného schválenia a posúdenie zo strany súdu sú rýchle.

2.   Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutím vykonať akúkoľvek inú právomoc než opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok.

3.   Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

4.   Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto podmienkam:

5.   Súd použije ako základ pre vlastné posúdenie ekonomické hodnotenia skutočností vykonané orgánom pre riešenie krízových situácií.

6.   Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí.

Na účely prvého pododseku v prípade, že rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií bolo zrušené, sú opravné prostriedky dostupné žiadateľovi obmedzené na náhradu škody v dôsledku tohto rozhodnutia.

1.   Bežné konkurzné konanie vo vzťahu k centrálnej protistrane sa nezačne okrem prípadov, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom v súlade s odsekom 3.

2.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií musia byť bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k centrálnej protistrane bez ohľadu na to, či ide o centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo či sa rozhodnutie zverejnilo v súlade s článkom 72 ods. 3

3.   Orgány zodpovedné za bežné konkurzné konanie začnú uvedené konanie až po tom, ako im orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie neprijať žiadne opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, alebo ak do siedmich dní od oznámenia uvedeného v odseku 2 nebolo doručené žiadne oznámenie.

Ak je to potrebné na účinné uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí riešiť krízové situácie, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, stranou alebo sa ňou môže stať, a to na primeraný čas v súlade s cieľmi riešenia krízovej situácie.

1.   Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade odporúčania na rokovania o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k centrálnym protistranám a centrálnym protistranám z tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:

2.   Cieľom dohôd uvedených v odseku 1 tohto článku je najmä zabezpečiť ustanovenie postupov a mechanizmov spolupráce pri uskutočňovaní úloh a vykonávaní právomocí uvedených v článku 79 vrátane výmeny informácií potrebných na uvedené účely.

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s postupmi tretích krajín zameranými na riešenie krízových situácií, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 76 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť, a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 76 ods. 1 nadobudla platnosť v rozsahu, v akom uznávanie a výkon postupov tretích krajín zameraných na riešenie krízových situácií nie sú touto dohodou upravené.

2.   Relevantné vnútroštátne orgány musia uznať postupy tretích krajín zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa centrálnej protistrany z tretej krajiny v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

Relevantné vnútroštátne orgány zabezpečia výkon takýchto uznaných postupov tretích krajín zameraných na riešenie krízových situácií v súlade s ich vnútroštátnym právom.

3.   Relevantné vnútroštátne orgány majú aspoň právomoc:

4.   Uznávaním a výkonom postupov tretích krajín zameraných na riešenie krízových situácií nie je dotknuté žiadne bežné konkurzné konanie uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva.

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 76 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť, a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 76 ods. 1 nadobudla platnosť, a to v rozsahu, v akom predmet tohto článku nie je touto dohodou upravený.

2.   Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií podľa potreby uzatvoria dohody o spolupráci s týmito relevantnými orgánmi tretích krajín, pričom zohľadnia existujúce dohody o spolupráci uzatvorené podľa článku 25 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

3.   Dohodami o spolupráci uvedenými v odseku 2 tohto článku sa medzi zúčastnenými orgánmi stanovujú postupy a mechanizmy na výmenu informácií nevyhnutných na vykonávanie nasledujúcich úloh a právomocí a na spoluprácu pri týchto činnostiach vo vzťahu k centrálnym protistranám uvedeným v písmenách a) a b) uvedeného odseku alebo vo vzťahu ku skupinám zahŕňajúcim takéto centrálne protistrany:

4.   Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v súlade s odsekom 2 môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

S cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie odseku 3 vydá ESMA usmernenia týkajúce sa druhov a obsahu ustanovení uvedených v tomto odseku do 12. augusta 2022.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú ESMA o každej dohode o spolupráci, ktorú uzavreli v súlade s týmto článkom.

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá a prípadne iné relevantné vnútroštátne orgány si vymieňajú dôverné informácie vrátane plánov ozdravenia s relevantnými orgánmi tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Pokiaľ sa výmena informácií týka osobných údajov, spracúvanie a poskytovanie takýchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadi príslušným právom Únie a príslušným vnútroštátnym právom na ochranu údajov.

3.   Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú zverejniť tieto informácie relevantným orgánom tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

4.   Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných správnych opatrení uplatniteľných v prípade nedodržania tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich implementácie.

Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu, oznámia príslušné ustanovenia trestného práva Komisii a ESMA. Správne sankcie a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty do 12. augusta 2022 podrobne informujú Komisiu a ESMA o pravidlách uvedených v prvom a druhom pododseku tohto odseku. Komisiu a ESMA bezodkladne informujú o všetkých ich následných zmenách.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď sa na centrálne protistrany a zúčtovacích členov vzťahujú povinnosti uvedené v odseku 1, mohli v prípade ich porušenia uplatniť na členov rady a vrcholového manažmentu centrálnych protistrán a zúčtovacích členov a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, správne sankcie alebo iné správne opatrenia uvedené v predmetnom odseku za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.

3.   Právomoci ukladať správne sankcie alebo iné správne opatrenia stanovené v tomto nariadení sa udeľujú orgánom pre riešenie krízových situácií, alebo príslušným orgánom, ak ide o rôzne orgány, a to v závislosti od druhu porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby správne sankcie alebo iné správne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci na ukladanie správnych sankcií alebo iných správnych opatrení v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom niektorým z týchto spôsobov:

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach stanovili sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto situácií:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť, zahŕňali aspoň:

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií alebo príslušné orgány uverejnia na svojom oficiálnom webovom sídle všetky správne sankcie alebo správne opatrenia, ktoré uložili za porušenie tohto nariadenia, ak proti takýmto sankciám alebo opatreniam nebol podaný opravný prostriedok alebo ak bolo právo na opravný prostriedok vyčerpané. Takéto uverejnenie sa uskutoční bez zbytočného odkladu po tom, ako sa fyzickej alebo právnickej osobe oznámi uvedená sankcia alebo opatrenie, a musí obsahovať informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia alebo opatrenie uložilo.

Ak členské štáty povolia uverejnenie správnych sankcií alebo iných správnych opatrení, proti ktorým sa podal opravný prostriedok, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány na svojich oficiálnych webových sídlach bez zbytočného odkladu uverejnia informácie o stave tohto opravného prostriedku a o jeho výsledku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uverejňujú správne sankcie alebo iné správne opatrenia, ktoré uložili, na anonymnom základe a spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, v ktorejkoľvek z týchto situácií:

Alternatívne sa v takýchto prípadoch môže uverejnenie predmetných údajov odložiť o primeranú dobu, ak je možné predpokladať, že dôvody na anonymné uverejnenie v rámci tejto doby pominú.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zabezpečia, aby údaje uverejnené v súlade s týmto článkom zostali na ich oficiálnom webovom sídle aspoň po dobu piatich rokov. Osobné údaje, ktoré sa uverejnili, zostávajú na oficiálnom webovom sídle orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušného orgánu len po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s príslušnými predpismi na ochranu údajov.

4.   ESMA do 12. augusta 2022 predloží Komisii správu o uverejnení správnych sankcií a iných správnych opatrení členskými štátmi na anonymnom základe, ako sa stanovuje v odseku 2, a najmä o tom, či sa v tomto ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. Uvedená správa sa bude zaoberať aj všetkými významnými rozdielmi v trvaní uverejnenia správnych sankcií alebo iných správnych opatrení podľa vnútroštátneho práva členských štátov pre uverejňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení.

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú pod podmienkou dodržiavania služobného tajomstva uvedenou v článku 73 orgán ESMA o všetkých správnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 81, a o stave každého opravného prostriedku proti takýmto sankciám a jeho výsledku.

2.   ESMA vedie centrálnu databázu správnych sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom táto databáza je dostupná iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli orgány pre riešenie krízových situácií.

3.   ESMA vedie centrálnu databázu správnych sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom táto databáza je dostupná iba príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli príslušné orgány.

4.   ESMA spravuje webovú stránku na svojom existujúcom webovom sídle s odkazmi na správne sankcie uverejnené každým orgánom pre riešenie krízových situácií a správne sankcie uverejnené každým príslušným orgánom podľa článku 83 a uvádza obdobie, na ktoré každý členský štát sankcie uverejňuje.