(1)

Vytvorenie komplexnej stratégie na riešenie otázky nesplácaných úverov je pre Úniu prioritou. Zatiaľ čo za riešenie nesplácaných úverov sú v prvom rade zodpovedné úverové inštitúcie a členské štáty, Únia takisto prejavuje jasný záujem o zníženie súčasného objemu nesplácaných úverov, ako aj o zabránenie nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bankového a finančného systému v rámci Únie, kde úverové inštitúcie pôsobia vo viacerých jurisdikciách a členských štátoch, existuje značný potenciál účinkov presahovania medzi členskými štátmi a Úniou vo všeobecnosti, a to z hľadiska hospodárskeho rastu aj z hľadiska finančnej stability.

(2)

Integrovaný finančný systém posilní odolnosť hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom zároveň zníži potrebu verejného rozdelenia rizika. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by Únia mala dobudovať bankovú úniu a ďalej rozvíjať úniu kapitálových trhov. Posilnenie bankovej únie si vyžaduje riešenie vysokého objemu nesplácaných úverov a ich možného hromadenia v budúcnosti, čo je nevyhnutné na zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podporenie poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci Únie.

(3)

Rada vo svojich záveroch z 11. júla 2017 o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe (ďalej len „akčný plán“) vyzvala rôzne inštitúcie, aby prijali primerané opatrenia na ďalšie riešenie vysokého objemu nesplácaných úverov v Únii a na predchádzanie ich možnému hromadeniu v budúcnosti. V akčnom pláne sa stanovuje komplexný prístup, ktorý sa zameriava na kombináciu doplnkových politických opatrení v štyroch oblastiach: i) bankový dohľad a regulácia; ii) reforma rámcov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a vymáhania dlhov; iii) rozvoj sekundárnych trhov pre ohrozené aktíva; a iv) podpora reštrukturalizácie bankového systému. Kroky v týchto oblastiach sa majú podnikať na vnútroštátnej úrovni a vo vhodných prípadoch na úrovni Únie. Komisia oznámila podobný zámer vo svojom oznámení z 11. októbra 2017 o dobudovaní bankovej únie, v ktorom vyzvala na predloženie komplexného balíka opatrení na riešenie nesplácaných úverov v rámci Únie.

(4)

Táto smernica spolu s inými opatreniami, ktoré predložila Komisia, ako aj s krokmi, ktoré podnikla Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) v kontexte bankového dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu a európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4), vytvorí pre úverové inštitúcie vhodné prostredie na riešenie nesplácaných úverov v ich súvahách a zníži riziko hromadenia nesplácaných úverov v budúcnosti.

(5)

Pri vytváraní makroprudenciálnych prístupov na zabránenie vzniku celosystémových rizík spojených s nesplácanými úvermi sa od Európskeho výboru pre systémové riziká zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (5) vyžaduje, aby vo vhodných prípadoch vydal makroprudenciálne varovania a odporúčania týkajúce sa sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi.

(6)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 (6) sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7) zaviedli nové pravidlá, ktorými sa od úverových inštitúcií vyžaduje, aby vyčlenili dostatočné zdroje, keď sa nové úvery stanú nesplácanými, čo by malo vytvoriť vhodné stimuly na riešenie nesplácaných úverov v počiatočnom štádiu a zabrániť ich nadmernému hromadeniu. Keď sa úvery stanú nesplácanými, efektívnejšie mechanizmy vymáhania v prípade zabezpečených úverov by úverovým inštitúciám umožnili uplatniť ucelenú stratégiu na vymáhanie nesplácaných úverov za podmienok silných a účinných záruk pre dlžníkov. Ak by však objem nesplácaných úverov príliš vzrástol, úverové inštitúcie by mali mať možnosť predať ich iným subjektom na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. Pri tom ich riadia príslušné orgány úverových inštitúcií, a to na základe svojich existujúcich právomocí špecifických pre banky, tzv. druhého piliera, podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak sa nesplácané úvery stanú značným a rozsiahlym problémom, členské štáty majú možnosť zriadiť vnútroštátne správcovské spoločnosti alebo stanoviť iné alternatívne opatrenia v rámci súčasných pravidiel štátnej pomoci a riešenia krízových situácií bánk.

(7)

Táto smernica by mala úverovým inštitúciám umožniť lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám. Okrem toho, ak úverové inštitúcie čelia veľkému hromadeniu nesplácaných úverov a nedostatku zamestnancov alebo odborných znalostí na ich riadne spravovanie, mali by mať možnosť pristúpiť buď k externému zabezpečeniu spravovania uvedených úverov špecializovaným správcom úverov, alebo k prevodu zmluvy o úvere na nákupcu úveru, ktorý má potrebný záujem podstupovať riziká a odborné znalosti na ich riadenie.

(8)

Zatiaľ čo sa v niektorých členských štátoch vo verejných diskusiách bežne používajú termíny „pôžičky“ a „banky“, ďalej sa používajú termíny „úver“ alebo „zmluvy o úvere“ a „úverová inštitúcia“. Táto smernica sa okrem toho vzťahuje na práva veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere, ako aj na samotnú nesplácanú zmluvu o úvere.

(9)

Táto smernica by mala podporiť rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v Únii odstránením prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovením záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov. Akékoľvek prijaté opatrenia by mali harmonizovať požiadavky na povolenie pre správcov úverov. Touto smernicou by sa mal preto zriadiť rámec Únie pre nákupcov aj správcov nesplácaných zmlúv o úvere vydaných úverovými inštitúciami, pričom správcovia úverov by mali získať povolenie od príslušných orgánov členských štátov a mali by podliehať ich dohľadu.

(10)

Nákupcovia úverov a správcovia úverov v súčasnosti nemôžu využívať výhody vnútorného trhu v dôsledku prekážok, ktoré vznikajú z dôvodu rozdielnych vnútroštátnych režimov, keďže neexistuje osobitný a ucelený režim regulácie a dohľadu. V súčasnosti neexistujú spoločné normy Únie pre reguláciu správcov úverov. Predovšetkým neboli stanovené žiadne spoločné normy pre reguláciu vymáhania dlhov. Členské štáty majú veľmi odlišné pravidlá pre to, ako môžu nákupcovia úverov získať zmluvy o úvere od úverových inštitúcií. Nákupcovia úverov, ktorí nakupujú úver vydaný úverovými inštitúciami, nie sú v niektorých členských štátoch regulovaní, zatiaľ čo v iných členských štátoch podliehajú rôznym požiadavkám, pričom niekedy ide o požiadavku získať povolenie pôsobiť ako úverová inštitúcia. Tieto rozdiely medzi regulačnými požiadavkami mali za následok značné prekážky pre zákonné cezhraničné nakupovanie úverov v Únii, najmä zvýšenie nákladov na dodržiavanie predpisov pri snahe nakúpiť úverové portfóliá. V dôsledku toho pôsobia nákupcovia úverov v obmedzenom počte členských štátov, čo vyvolalo slabú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, keďže počet zainteresovaných nákupcov úverov zostáva nízky. To zas viedlo k neefektívnemu sekundárnemu trhu s nesplácanými úvermi. Okrem toho majú vnútroštátne trhy s nesplácanými úvermi v podstate tendenciu zostať malé.

(11)

Výsledkom obmedzenej účasti nákupcov úverov je nízky dopyt, slabá hospodárska súťaž a nízke ponukové ceny za portfóliá zmlúv o úvere na sekundárnych trhoch, čo odradzuje úverové inštitúcie, aby predávali nesplácané zmluvy o úvere. Preto Únia prejavuje jasný záujem o rozvoj trhov s úvermi poskytovanými úverovými inštitúciami a predávanými nákupcom úverov. Na jednej strane by malo byť možné, aby úverové inštitúcie predávali nesplácané zmluvy o úvere v rámci Únie na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. Na druhej strane dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov si vyžaduje kroky na zabránenie hromadeniu nesplácaných zmlúv o úvere v súvahách úverových inštitúcií, aby mohli naďalej plniť svoju úlohu financovania hospodárstva. Táto smernica sa preto vzťahuje na nákupcov úverov, ktorí v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti nadobudnú zmluvu o úvere, a to len vtedy, ak táto zmluva o úvere je nesplácanou zmluvou o úvere.

(12)

Nesplácaný úver, ktorý pôvodne poskytla úverová inštitúcia, sa môže počas spravovania úveru stať splácaným. V tomto prípade by správcovia úverov mali mať možnosť pokračovať vo vykonávaní svojich činností na základe ich povolenia pôsobiť ako správcovia úverov v súlade s touto smernicou.

(13)

Niektoré členské štáty regulujú činnosti spravovania úveru, ale v rôznej miere. Po prvé, tieto činnosti regulujú len niektoré členské štáty, a tie, ktoré to robia, ich vymedzujú veľmi rozdielne. Zvýšené regulačné náklady na dodržiavanie predpisov pôsobia ako prekážka pre rozvoj stratégií rozširovania prostredníctvom vedľajšej prevádzkarne alebo cezhraničného poskytovania služieb. Po druhé, značný počet členských štátov požaduje povolenia na niektoré z činností, do ktorých sú zapojení uvedení správcovia úverov. Týmito povoleniami sa ukladajú rôzne požiadavky a neposkytujú sa možnosti cezhraničného rozšírenia. To opäť pôsobí ako prekážka pre poskytovanie cezhraničných služieb. Napokon, v niektorých prípadoch sa podľa zákona požaduje usadenie v mieste, čo bráni uplatňovaniu slobody poskytovať cezhraničné služby.

(14)

Zatiaľ čo správcovia úverov môžu poskytovať svoje služby úverovým inštitúciám a nákupcom úverov, ktorí nie sú úverovými inštitúciami, konkurencieschopný a integrovaný trh pre správcov úverov je spojený s rozvojom konkurencieschopného a integrovaného trhu pre nákupcov úverov. Nákupcovia úverov sa často rozhodnú zabezpečiť činnosti spravovania úveru externe prostredníctvom iných subjektov, keďže nemajú kapacitu na to, aby úvery spravovali sami, a preto sa môžu zdráhať nakupovať úvery od úverových inštitúcií, ak nemôžu zabezpečiť poskytovanie určitých služieb externe.

(15)

Nedostatočný konkurenčný tlak na trhu s nákupmi úverov a s činnosťami spravovania úveru spôsobuje, že spoločnosti, ktoré spravujú úvery, účtujú nákupcom úverov vysoké poplatky za svoje služby, čo vedie k nízkym cenám na sekundárnych trhoch s úvermi. To znižuje motiváciu úverových inštitúcií zbavovať sa svojich nesplácaných úverov.

(16)

Preto sú potrebné kroky na úrovni Únie s cieľom riešiť postavenie nákupcov úverov a správcov úverov vo vzťahu k nesplácaným úverom, ktoré pôvodne poskytli úverové inštitúcie. Touto smernicou však nie sú dotknuté pravidlá práva Únie a vnútroštátneho práva upravujúce vznik úveru, a to ani v prípadoch, keď správcov úverov možno považovať za zapojených do sprostredkovania úverov. Touto smernicou nie sú dotknuté ani vnútroštátne pravidlá, ktoré ukladajú dodatočné požiadavky týkajúce sa nákupcu úveru alebo správcu úveru, pokiaľ ide o opätovné prerokovanie podmienok zmluvy o úvere.

(17)

Členské štáty môžu regulovať činnosti spravovania úveru, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako napríklad služby ponúkané k zmluvám o úvere, ktoré vydali neúverové inštitúcie, alebo činnosti spravovania úveru vykonávané fyzickými osobami, a to aj zavedením požiadaviek rovnocenných požiadavkám podľa tejto smernice. Uvedené subjekty a fyzické osoby by však nemali možnosť využívať režim povolení pre takéto služby v iných členských štátoch (passporting).

(18)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté obmedzenia stanovené vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o prevod práv veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere alebo prevod samotnej nesplácanej zmluvy o úvere, ktorá nie je ukončená v súlade s vnútroštátnym občianskym právom tak, že sa všetky sumy, ktoré sa majú splatiť podľa zmluvy o úvere, stanú okamžite splatnými, ak sa to vyžaduje na prevod na subjekt mimo bankového systému. V niektorých členských štátoch, so zreteľom na ich vnútroštátne pravidlá, tak bude aj naďalej obmedzené nadobudnutie nesplácaných zmlúv o úvere, ktoré nie sú po termíne splatnosti alebo sú po termíne splatnosti menej ako 90 dní alebo nie sú ukončené v súlade s vnútroštátnym občianskym právom neregulovanými veriteľmi. Členské štáty môžu regulovať prevod splácaných zmlúv o úvere, a to aj prostredníctvom zavedenia požiadaviek rovnocenných požiadavkám podľa tejto smernice.

(19)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo Únie týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach, najmä ustanovenia o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a o jurisdikcii vrátane uplatňovania uvedených aktov a ustanovení v jednotlivých prípadoch podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (8) a (EÚ) č. 1215/2012 (9). Všetci veritelia a osoby, ktoré ich zastupujú, sú pri styku so spotrebiteľmi a s vnútroštátnymi orgánmi viazaní dodržiavaním práva Únie s cieľom zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa.

(20)

Správcovia úverov a nákupcovia úverov by vždy mali konať v dobrej viere, zaobchádzať spravodlivo s dlžníkmi a rešpektovať ich súkromie. Nemali by dlžníkov obťažovať, ani im poskytovať zavádzajúce informácie. Pred prvým vymáhaním dlhu a vždy, keď o to požiadajú dlžníci, by mali dlžníkom poskytnúť informácie okrem iného o uskutočnenom prevode, totožnosti a kontaktných údajoch nákupcu úveru a správcu úveru, ak je vymenovaný, ako aj informácie o sumách splatných dlžníkom a vyhlásenie v tom zmysle, že sa naďalej uplatňujú všetky príslušné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy.

(21)

Táto smernica navyše neobmedzuje rozsah pôsobnosti uplatňovania pravidiel Únie týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a pokiaľ sa nákupcovia úverov kvalifikujú ako veritelia podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (10) a 2014/17/EÚ (11), mali by podliehať špecifickým povinnostiam stanoveným v článku 20 smernice 2008/48/ES a v článku 35 smernice 2014/17/EÚ. Okrem toho touto smernicou nie je dotknutá ochrana spotrebiteľov zaručená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (12), ktorá zakazuje nekalé obchodné praktiky vrátane tých, ktoré sa používajú počas vymáhania zmluvy, keď je spotrebiteľ uvedený do omylu, pokiaľ ide o jeho práva alebo povinnosti, alebo je vystavený obťažovaniu, nátlaku alebo neprimeranému vplyvu, a to aj pokiaľ ide o načasovanie, miesto, povahu alebo dĺžku trvania opatrení vymáhania, pokiaľ ide o používanie hrozieb alebo hanlivého jazyka alebo správania alebo pokiaľ ide o hrozbu podniknúť kroky, ktoré nemožno zákonne podniknúť.

(22)

Článok 47 Charty základných práv Európskej únie zaručuje právo na spravodlivé a verejné vypočutie nezávislým a nestranným súdom a možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať právnikom. To môže mať osobitný význam pre úplné a komplexné pochopenie všetkých otázok a právnych argumentov, ktoré sa riešia, a na zabezpečenie komplexnej prípravy súdneho zastupovania sporného prípadu. Dlžníci, ktorí nemajú dostatočné zdroje, by mali mať možnosť využiť právnu pomoc, ak je to potrebné na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a za podmienok stanovených v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch.

(23)

Úverové inštitúcie Únie vykonávajú činnosti spravovania úveru v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti. Majú rovnaké povinnosti, pokiaľ ide o zmluvy o úvere, ktoré vydali samy, ako v prípade tých, ktoré kúpili od inej úverovej inštitúcie. Keďže sú už regulované a podliehajú dohľadu, uplatňovanie tejto smernice na ich činnosti spravovania úveru alebo ich nakupovania by znamenalo zbytočné znásobovanie nákladov na udeľovanie povolenia a dodržiavanie predpisov, a preto sa táto smernica na ne nevzťahuje. Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice nepatrí ani externé zabezpečovanie činností spravovania úveru vo vzťahu k splácaným aj nesplácaným zmluvám o úvere, ktorým úverové inštitúcie poverili správcov úverov alebo iné tretie strany, pretože od úverových inštitúcií sa už vyžaduje, aby dodržiavali príslušné pravidlá o externom zabezpečovaní. Okrem toho sa na veriteľov, ktorí sú neúverovými inštitúciami, ale napriek tomu podliehajú dohľadu zo strany príslušného orgánu členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ a vykonávajú činnosti spravovania úveru pre úvery poskytované spotrebiteľom v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti, táto smernica nevzťahuje, ak v tomto členskom štáte vykonávajú činnosti spravovania úveru. Okrem toho by do rozsahu pôsobnosti tejto smernice nemali patriť ani správcovia alternatívnych investičných fondov, správcovské spoločnosti a investičné spoločnosti (za predpokladu, že investičná spoločnosť nevymenovala správcovskú spoločnosť), ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré sú registrované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (13) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (14). Napokon, existujú určité profesie, ktoré v rámci svojej profesijnej činnosti vykonávajú doplnkové činnosti podobné činnostiam spravovania úveru, a to notári, právnici a súdni úradníci, ktorí vykonávajú svoje odborné činnosti podľa vnútroštátneho práva, a ktoré vykonávajú presadzovanie záväzných opatrení, a preto by členské štáty mali mať možnosť vyňať tieto profesie z uplatňovania tejto smernice.

(24)

S cieľom umožniť existujúcim nákupcom úverov a správcom úverov, aby sa prispôsobili požiadavkám vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a najmä umožniť, aby správcom úverov bolo udelené povolenie, táto smernica umožňuje subjektom, ktoré v súčasnosti vykonávajú činnosti spravovania úveru podľa vnútroštátneho práva, aby v tejto činnosti pokračovali vo svojom domovskom členskom štáte počas obdobia šiestich mesiacov po lehote na transpozíciu tejto smernice. Po uplynutí uvedeného šesťmesačného obdobia by malo byť povolené pôsobiť na trhu len správcom úverov, ktorí získali povolenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje táto smernica.

(25)

Členské štáty, ktoré už zaviedli pravidlá rovnocenné alebo prísnejšie ako pravidlá stanovené touto smernicou týkajúce sa činností spravovania úveru, by mali môcť vo svojom vnútroštátnom práve, ktorým sa transponuje táto smernica, uznať možnosť, aby sa existujúce subjekty vykonávajúce činnosti spravovania úveru automaticky uznávali za správcov úverov, ktorým bolo udelené povolenie.

(26)

Povolenie správcu úverov vykonávať činnosti spravovania úveru v rámci Únie by malo podliehať súboru jednotných a harmonizovaných podmienok, ktoré by mali primeraným spôsobom uplatňovať príslušné orgány.

(27)

S cieľom zamedziť zníženiu ochrany dlžníka a podporiť dôveru by podmienky udeľovania povolenia správcom úverov a jeho udržania mali zabezpečiť, aby správcovia úverov, osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť u správcu úveru, a členovia jeho riadiaceho alebo správneho orgánu, nesmeli mať v registri trestov záznamy, pokiaľ ide o relevantné trestné činy, ktoré okrem iného súvisia s trestnými činmi proti majetku, trestnými činmi týkajúcimi sa finančných činností, prania špinavých peňazí, podvodu alebo s trestnými činmi proti fyzickej integrite, a aby neboli predmetom insolvenčného konania ani na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz s výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s vnútroštátnym právom. Dodržiavanie požiadavky, aby členovia riadiaceho alebo správneho orgánu správcov úverov boli transparentní, otvorení a spolupracovali v rámci svojich minulých obchodných vzťahov s orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi, by sa malo posudzovať na základe informácií, ktoré má príslušný orgán k dispozícii alebo ktoré sú mu známe v čase udelenia povolenia. Ak nie sú k dispozícii žiadne informácie, alebo ak nie sú známe žiadne informácie, alebo ak v tom čase neexistovala žiadna interakcia s orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi, potom sa požiadavka považuje za splnenú.

(28)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vedenie správcu úveru ako celok malo primerané znalosti a skúsenosti na kompetentné a zodpovedné vykonávanie svojej činnosti, a to v závislosti od činnosti, ktorá sa má vykonávať. Je na každom členskom štáte, aby stanovil požiadavky týkajúce sa dobrej povesti, primeraných znalostí a skúseností, ktoré by však nemali narušovať slobodný pohyb správcov úverov, ktorým bolo udelené povolenie, v rámci Únie. Na tento účel by mal EBA vypracovať usmernenia s cieľom znížiť riziko rôznych výkladov požiadaviek na primerané znalosti a skúsenosti. Okrem toho, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel ochrany dlžníka, ako aj pravidiel ochrany osobných údajov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy správy a riadenia a mechanizmy vnútornej kontroly, ako aj vhodné postupy na zaznamenávanie a vybavovanie sťažností, a mali by podliehať dohľadu. Správcovia úverov by navyše mali mať zavedené primerané postupy na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (15), sa správcovia úverov určujú za povinné subjekty na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boja proti nim. Správcovia úverov by okrem toho mali byť povinní konať spravodlivo a náležitým spôsobom zohľadňovať finančnú situáciu dlžníkov. Ak sú na vnútroštátnej úrovni k dispozícii poradenské služby pre oblasť dlhov, ktoré uľahčujú splácanie dlhov, správcovia úverov by mali zvážiť odkázanie dlžníkov na takéto služby.

(29)

Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve, ktorým sa transponuje táto smernica, určiť, či na ich území môžu správcovia úverov pri vykonávaní činností spravovania úveru prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov. V prípadoch, keď je prijímanie a držba finančných prostriedkov od dlžníkov povolené v členskom štáte a správcovia úverov to majú v úmysle robiť v rámci svojho obchodného modelu, na týchto správcov úverov by sa mali uplatňovať dodatočné požiadavky s cieľom riešiť riziká, ktoré by mohli vzniknúť v prípade platobnej neschopnosti, a to požiadavky na oddelenie účtov a finančných prostriedkov, ako aj v prípadoch oddlženia dlžníka. Ak domovský členský štát správcu úveru zakazuje správcom úverov prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, správca úveru to potom nemôže robiť, a to ani vo svojom domovskom členskom štáte, ani v žiadnom hostiteľskom členskom štáte, aj keď hostiteľský členský štát povoľuje prijímanie a držbu finančných prostriedkov, a to práve z toho dôvodu, že správca úveru na tento účel nedostal povolenie od svojho domovského členského štátu. Naopak, ak domovský členský štát povoľuje správcom úverov prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov a zahrnie do svojho vnútroštátneho práva príslušné požiadavky, správca úveru by mal mať možnosť prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov vo svojom domovskom členskom štáte, ako aj v ktoromkoľvek hostiteľskom členskom štáte, ktorý tiež povoľuje prijímanie a držbu finančných prostriedkov od dlžníkov.

(30)

S cieľom vyhnúť sa zdĺhavým postupom a neistote je potrebné stanoviť požiadavky týkajúce sa informácií, ktoré majú predložiť žiadatelia o povolenie ako správca úveru, ako aj primerané lehoty na vydanie povolenia a okolnosti jeho odobratia. Ak príslušné orgány odoberú povolenie správcovi úveru, ktorý vykonáva činnosti spravovania úveru v iných členských štátoch, mali by byť informované príslušné orgány hostiteľského členského štátu, ako aj členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý, ak je iný než hostiteľský a domovský členský štát. Rovnako by mal byť v domovskom a hostiteľskom členskom štáte zriadený aktualizovaný verejný register alebo zoznam a sprístupnený verejnosti na webovom sídle príslušných orgánov, aby sa zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o počet správcov úverov, ktorým bolo udelené povolenie, a o ich totožnosť.

(31)

Zmluvný vzťah medzi správcom úveru a nákupcom úveru a povinnosti správcu úveru voči nákupcovi úveru by sa externým zabezpečovaním činností spravovania úveru poskytovateľmi úverových služieb nemali meniť. Správcovia úverov by mali byť zodpovední za zabezpečenie toho, aby externé zabezpečovanie ich činností spravovania úveru poskytovateľmi úverových služieb neviedlo k neprimeranému operačnému riziku ani k nedodržiavaniu akýchkoľvek požiadaviek práva Únie alebo vnútroštátneho práva zo strany poskytovateľa úverových služieb, ani neobmedzovalo schopnosť orgánu dohľadu vykonávať jeho povinnosti a chrániť práva dlžníka.

(32)

Keď nákupca úveru zverí správu a vymáhanie zmluvy o úvere správcovi úveru, nákupca úveru deleguje svoje práva a povinnosti, ako aj svoj priamy kontakt s dlžníkom na správcu úveru, pričom naďalej nesie konečnú zodpovednosť. Vzťah medzi nákupcom úveru a správcom úveru by preto mal byť jasne stanovený v písomnej zmluve o spravovaní úveru a príslušné orgány by mali mať možnosť overiť, ako je takýto vzťah určený. Správcovia úverov by okrem toho mali konať spravodlivo a náležitým spôsobom zohľadňovať finančnú situáciu dlžníkov. Pokiaľ nákupca úveru sám nevykonáva spravovanie zmlúv o úvere, ktoré získal, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, že správca úveru a nákupca úveru sú povinní sa v zmluve o spravovaní úveru dohodnúť, že správca úveru to oznámi nákupcovi úveru pred externým zabezpečovaním činností spravovania úveru.

(33)

Na zabezpečenie práva správcu úveru zapojiť sa do cezhraničných činností a na zabezpečenie dohľadu nad nimi sa v tejto smernici stanovuje postup uplatňovania práva správcu úveru, ktorému bolo udelené povolenie, zapojiť sa do cezhraničných činností. Komunikácia medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu, ako aj so správcom úveru, by sa mala uskutočňovať v primeraných lehotách. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý, by mali tiež dostávať informácie o cezhraničných činnostiach od príslušných orgánov domovského členského štátu.

(34)

Správca úveru vykonávajúci činnosti v hostiteľskom členskom štáte by mal podliehať obmedzeniam a požiadavkám zavedeným vo vnútroštátnom práve daného hostiteľského členského štátu v súlade s touto smernicou vrátane prípadného zákazu prijímania a držania finančných prostriedkov od dlžníkov, ktoré nesúvisia s inými požiadavkami na povolenie správcov úverov. Ak sa podľa vnútroštátnych ustanovení hostiteľského členského štátu, ktorými sa transponuje táto smernica, ukladajú dodatočné požiadavky na povolenie ako správcu úveru, takéto dodatočné požiadavky by sa nemali uplatňovať na správcov úverov vykonávajúcich cezhraničné činnosti spravovania úveru v danom hostiteľskom členskom štáte.

(35)

S cieľom zabezpečiť účinný a efektívny dohľad nad cezhraničnými správcami úverov by sa mal vytvoriť osobitný rámec pre spoluprácu medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu a prípadne príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý. Uvedený rámec by mal umožňovať výmenu informácií pri zachovaní ich dôvernosti, služobného tajomstva, ochrany práv jednotlivcov a podnikov, kontroly na mieste a kontroly na diaľku, poskytovanie pomoci, a oznamovanie výsledkov kontrol a inšpekcií a oznamovanie všetkých prijatých opatrení.

(36)

Dôležitým predpokladom na prevzatie úlohy nákupcov úverov a správcov úverov by malo byť, že budú mať možnosť prístupu ku všetkým relevantným informáciám, a členské štáty by to mali umožniť, a to pri súčasnom dodržiavaní pravidiel Únie a vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa ochrany údajov. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby úverové inštitúcie poskytovali potenciálnym nákupcom úverov podrobné informácie, a tak im umožnili vykonať vlastné posúdenie hodnoty práv veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere. Úverové inštitúcie by mali poskytovať tieto informácie počas procesu len raz, a to buď v počiatočnej fáze, alebo v nasledujúcich fázach, ale v každom prípade pred uzatvorením zmluvy o prevode. Táto povinnosť poskytovať informácie je nevyhnutná a odôvodnená, aby potenciálni nákupcovia úverov mohli prijímať informované rozhodnutia pred uzavretím transakcie, a preto je legitímne, aby úverové inštitúcie poskytovali potenciálnym nákupcom úverov osobné údaje dlžníkov. Takéto informácie by sa mali prísne obmedzovať na tie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby potenciálni nákupcovia úverov mohli posúdiť hodnotu práv veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere, ako aj pravdepodobnosť návratnosti hodnoty danej zmluvy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovanie informácií potenciálnym nákupcom úverov a ich následné použitie bolo v súlade s príslušným rámcom Únie pre ochranu údajov.

(37)

Keď úverová inštitúcia prevádza nesplácané zmluvy o úvere, malo by sa od nej vyžadovať, aby dvakrát ročne informovala svoj príslušný orgán a príslušné orgány hostiteľského členského štátu aspoň o súhrnnom nesplatenom zostatku prevádzaných úverových portfólií, ako aj o počte a objeme zahrnutých úverov a o tom, či prevod zahŕňa zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľmi. V prípade každého úverového portfólia prevedeného v rámci jednej transakcie by poskytnuté informácie mali zahŕňať identifikátor právnickej osoby (LEI) nákupcu úveru alebo prípadne jeho zástupcu, alebo ak nie je k dispozícii, totožnosť a adresu nákupcu úveru a prípadne jeho zástupcu v Únii. Príslušné orgány by mali mať možnosť požadovať, aby sa v prípade, keď to považujú za potrebné, a to aj z dôvodu vysokého počtu transakcií počas krízového obdobia, informácie miesto toho poskytovali štvrťročne. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali byť povinné poskytnúť informácie orgánom zodpovedným za dohľad nad nákupcom úveru. Takéto požiadavky na transparentnosť umožňujú harmonizované a účinné monitorovanie prevodu zmlúv o úvere v rámci Únie. V záujme dodržiavania zásady proporcionality by príslušné orgány mali na zabránenie duplicite zohľadniť informácie, ktoré sú im už k dispozícii prostredníctvom iných prostriedkov, a to najmä pokiaľ ide o úverové inštitúcie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby za plnenie povinností oznamovania informácií o úverovom portfóliu príslušným orgánom po prevode takéhoto portfólia na nákupcu úveru bol aj naďalej zodpovedný správca úveru.

(38)

V akčnom pláne sa uznalo, že dátová infraštruktúra úverových inštitúcií by sa posilnila, keby mali jednotné a štandardizované údaje o nesplácaných zmluvách o úvere. EBA vypracoval vzory údajov, ktoré poskytujú informácie o úverových expozíciách v bankovej knihe a umožňujú potenciálnym kupujúcim posúdiť hodnotu zmlúv o úvere a vykonať ich hĺbkové preskúmanie. Na jednej strane uplatňovaním takýchto vzorov údajov na zmluvy o úvere by sa obmedzili informačné asymetrie medzi potenciálnymi kupujúcimi a predávajúcimi zmlúv o úvere, a tým by sa prispelo k rozvoju fungovania sekundárneho trhu v Únii. Na druhej strane, ak sú takéto vzory údajov príliš podrobné, môžu predstavovať nadmernú záťaž pre úverové inštitúcie bez výrazného prínosu z hľadiska informácií. Preto by mal EBA preskúmať vzory údajov s cieľom ďalej ich rozpracovať do vykonávacích technických predpisov pre úverové inštitúcie. Od úverových inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby používali vzory údajov pre prevody nesplácaných zmlúv o úvere vrátane prevodov na iné úverové inštitúcie. Uvedená povinnosť by sa mala vzťahovať len na prevody nesplácaných zmlúv o úvere a nezahŕňa komplexné transakcie, pri ktorých sú nesplácané zmluvy o úvere zahrnuté ako časť takejto transakcie, vrátane predajov pobočiek, predajov oblastí obchodných činností alebo predajov portfólií klientov, ktoré nie sú obmedzené na nesplácané zmluvy o úvere, a prevodov ako súčasti prebiehajúcej reštrukturalizačnej operácie predávajúcej úverovej inštitúcie v rámci insolvenčného konania, riešenia krízových situácií alebo likvidácie. V záujme dodržiavania zásady proporcionality by sa tieto požiadavky na informácie mali vzťahovať na úverové inštitúcie primeraným spôsobom so zreteľom na povahu a veľkosť úverov. Rozsah povinnosti úverových inštitúcií dodržiavať vzory údajov by mal zároveň zohľadňovať dátum uzavretia nesplácaných zmlúv o úvere. Ostatní predajcovia zmlúv o úvere by mali mať možnosť používať tieto predpisy s cieľom uľahčiť oceňovanie zmlúv o úvere na účel predaja. Okrem toho by sa v prípade sekuritizačných transakcií, pri ktorých sú stanovené povinné vzory na účely transparentnosti, malo na základe tejto smernice zabrániť prípadnému dvojitému oznamovaniu.

(39)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracuje EBA, s cieľom stanoviť vzory, ktoré majú úverové inštitúcie používať na poskytovanie informácií požadovaných podľa tejto smernice. Komisia by mala prijímať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(40)

Keďže nákupcovia úverov nevytvárajú nový úver, ale miesto toho a podľa tejto smernice na vlastné riziko kupujú iba existujúce nesplácané zmluvy o úvere, nespôsobujú prudenciálne obavy a ich potenciálny príspevok k systémovému riziku je zanedbateľný. Nie je preto odôvodnené vyžadovať, aby nákupcovia úverov žiadali o povolenie, je ale dôležité, aby sa naďalej uplatňovali pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a aby práva dlžníkov boli aj naďalej práva vychádzajúce z pôvodnej zmluvy o úvere.

(41)

Nákupcovia úverov z tretích krajín môžu dlžníkom z Únie sťažiť možnosť spoliehať sa na ich práva podľa práva Únie a vnútroštátnym orgánom vykonávať dohľad nad vymáhaním nesplácaných zmlúv o úvere. Úverové inštitúcie by to tiež mohlo odradiť od prevádzania takýchto nesplácaných zmlúv o úvere na nákupcov úverov z tretích krajín, a to z dôvodu ohrozenia dobrej povesti. Pokiaľ zástupca nákupcu úverov z tretej krajiny poskytnutých fyzickým osobám vrátane spotrebiteľov a nezávislých pracovníkov alebo úverov poskytnutých mikropodnikom, malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) nie je úverovou inštitúciou alebo neúverovou inštitúciou, nad ktorou vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ, alebo správcom úveru, ktorému bolo udelené povolenie v Únii, tento zástupca by mal vymenovať takýto subjekt s cieľom zabezpečiť, aby sa po prevode nesplácanej zmluvy o úvere zachovali rovnaké normy práv dlžníkov.

(42)

Okrem toho s cieľom lepšie zabezpečiť, aby sa po prevode nesplácanej zmluvy o úvere zachovali rovnaké normy práv spotrebiteľov, by sa od nákupcu úveru s bydliskom v Únii alebo ktorý má svoje sídlo, alebo ak podľa jeho vnútroštátneho práva nemá sídlo, jeho ústredie v Únii, malo takisto vyžadovať, aby vymenovali úverovú inštitúciu alebo neúverovú inštitúciu, nad ktorou vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ, alebo správcu úveru, aby vykonávali činnosti spravovania úveru v súvislosti s nesplácanými zmluvami o úvere uzavretými so spotrebiteľmi.

(43)

Hostiteľské členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť povinnosť vymenovať správcu úveru vo vzťahu k iným zmluvám o úvere. V prípadoch, keď prevod úverového portfólia zahŕňa zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, inými fyzickými osobami alebo MSP, v prípade ktorých sa vyžaduje vymenovanie úverovej inštitúcie alebo neúverovej inštitúcie, nad ktorou vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ, alebo správcu úveru, a súčasne zahŕňa aj iné zmluvy o úvere, pre ktoré sa takéto vymenovanie nevyžaduje, by nákupca úveru alebo prípadne jeho zástupca mal dodržiavať povinnosť vymenovania, pokiaľ ide o zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, inými fyzickými osobami alebo MSP. Správca úveru a nákupca úveru by mali dodržiavať príslušné právo Únie a vnútroštátne právo a vnútroštátnym orgánom v jednotlivých členských štátoch by sa mali udeliť potrebné právomoci na účinný dohľad nad ich činnosťou.

(44)

Ak sa od nákupcu úveru alebo jeho zástupcu určeného v súlade s touto smernicou vyžaduje, aby vymenoval správcu úveru alebo úverovú inštitúciu alebo neúverovú inštitúciu, nad ktorou vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ, a rozhodne sa spravovať a vymáhať práva a povinnosti týkajúce sa práv veriteľa podľa nesplácanej zmluvy o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere, nákupca úveru alebo jeho zástupca určený v súlade s touto smernicou sa považuje za správcu úveru, a preto by mu malo byť udelené povolenie podľa tejto smernice.

(45)

Nákupcovia úverov, ktorí využívajú služby správcov úverov alebo úverových inštitúcií alebo neúverových inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ, by o tom mali informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu, aby relevantné príslušné orgány mohli vykonávať ich právomoci v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o správanie správcu úveru alebo úverovej inštitúcie alebo neúverovej inštitúcie, nad ktorou vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ, voči dlžníkovi. Nákupcovia úverov by mali tiež včas informovať príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad nimi, ak spolupracujú s iným správcom úveru, úverovou inštitúciou alebo neúverovou inštitúciou, nad ktorou vykonáva dohľad príslušný orgán členského štátu v súlade so smernicou 2008/48/ES alebo smernicou 2014/17/EÚ.

(46)

Nákupcovia úverov, ktorí priamo vymáhajú zakúpené zmluvy o úvere, by pri tom mali dodržiavať právo uplatniteľné na zmluvu o úvere vrátane pravidiel ochrany spotrebiteľa uplatniteľných na dlžníka. Naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä vymáhania zmlúv, ochrany spotrebiteľa a trestného práva a príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby títo nákupcovia úverov dodržiavali tieto pravidlá na území členských štátov.

(47)

S cieľom uľahčiť vymáhanie povinností stanovených v tejto smernici, ak nákupca úveru nemá bydlisko v Únii alebo nemá sídlo, alebo ak podľa jeho vnútroštátneho práva nemá sídlo, nemá ústredie v Únii, vnútroštátne právo, ktorým sa transponuje táto smernica, by malo zabezpečiť, aby v prípade, keď sa uzatvára prevod zmluvy o úvere, nákupca úveru z tretej krajiny určil zástupcu, ktorý má bydlisko v Únii alebo ktorý má svoje sídlo, alebo ak podľa jeho vnútroštátneho práva nemá sídlo, jeho ústredie v Únii, poverenie, aby sa príslušné orgány okrem nákupcu úveru alebo namiesto nákupcu úveru obracali aj naňho. Uvedený zástupca je zodpovedný za plnenie povinností uložených nákupcom úverov podľa tejto smernice bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uložené správcom úverov. Nákupcovia úverov, ktorí prevádzajú nesplácané zmluvy o úvere, by mali dvakrát za rok a súhrnne informovať príslušný orgán domovského členského štátu aspoň o súhrnnom nesplatenom zostatku prevádzaných úverových portfólií, ako aj o počte a veľkosti zahrnutých úverov a o tom, či prevod zahŕňa zmluvy o úvere uzatvorené so spotrebiteľmi. V prípade každého portfólia prevedeného v rámci jednej transakcie by poskytnuté informácie mali zahŕňať identifikátor právnickej osoby (LEI) nákupcu úveru alebo prípadne jeho zástupcu v Únii, alebo ak nie je k dispozícii, totožnosť a adresu nákupcu úveru a prípadne jeho zástupcu v Únii. Príslušné orgány by mali mať možnosť požadovať, aby sa v prípade, keď to považujú za potrebné, a to aj z dôvodu vysokého počtu transakcií počas krízového obdobia, informácie miesto toho poskytovali štvrťročne.

(48)

V súčasnosti sú udeľovaním povolení správcom úverov a nákupcom úverov v členských štátoch a dohľadom nad nimi poverené rôzne orgány, a preto je dôležité, aby členské štáty objasnili úlohu takýchto orgánov a udelili primerané právomoci, najmä s ohľadom na to, že možno budú musieť vykonávať dohľad nad subjektmi zapojenými do poskytovania služieb v iných členských štátoch. Na zabezpečenie efektívneho a primeraného dohľadu v rámci Únie by členské štáty mali príslušným orgánom udeliť potrebné právomoci na vykonávanie ich povinností podľa tejto smernice vrátane právomoci získavať potrebné informácie, vyšetrovať možné porušenia tejto smernice, vybavovať sťažnosti dlžníkov a ukladať správne sankcie a nápravné opatrenia vrátane odobratia povolení. Keď sa uplatňujú takéto správne sankcie a nápravné opatrenia, členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich príslušné orgány uplatňovali primeraným spôsobom a aby uviedli dôvody pre svoje rozhodnutia, pričom tieto rozhodnutia by okrem toho mali podliehať súdnemu preskúmaniu, a to aj v prípadoch, keď príslušné orgány nekonajú v stanovených časových rámcoch.

(49)

Ustanoveniami týkajúcimi sa porušení tejto smernice nie je dotknuté právo členského štátu zasiahnuť v prípadoch porušení vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú napríklad ochrany spotrebiteľa, práv dlžníka alebo trestnej činnosti. V takýchto prípadoch majú príslušné orgány hostiteľského členského štátu a členského štátu, v ktorom bol úver poskytnutý, právomoc rozhodnúť, či došlo k porušeniu vnútroštátneho práva, a preto sa ich právomoci touto smernicou neobmedzujú.

(50)

Keďže výkonnosť sekundárnych trhov s úvermi bude do veľkej miery závisieť od dobrej povesti zainteresovaných subjektov, správcovia úverov by mali stanoviť efektívny mechanizmus, ktorým by sa riešili sťažnosti dlžníkov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby orgány zodpovedné za dohľad nad nákupcami úverov a správcami úverov mali účinné a dostupné postupy na vybavovanie sťažností dlžníkov.

(51)

Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uplatňujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16) a (EÚ) 2018/1725 (17). Najmä pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice by sa mal stanoviť presný účel, uviesť príslušný právny základ a mali by sa dodržiavať príslušné bezpečnostné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679, ako aj zásady nevyhnutnosti, proporcionality, obmedzeného účelu a transparentnej a primeranej lehoty na uchovávanie údajov. Na uvedené účely sa uprednostní kódex správania pre celé odvetvie v súlade s článkom 40 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vo všetkých systémoch spracúvania údajov vytvorených a používaných v rámci tejto smernice by tiež mala byť zakotvená špecificky navrhnutá ochrana osobných údajov a štandardná ochrana údajov. Rovnako by administratívna spolupráca a vzájomná pomoc medzi príslušnými orgánmi členských štátov mali byť v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679 a s vnútroštátnymi pravidlami ochrany údajov, ktorými sa vykonáva právo Únie.

(52)

V záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa poskytuje právo Únie a vnútroštátne právo viacero práv a záruk vo vzťahu k zmluvám o úvere poskytnutých spotrebiteľovi. Uvedené práva a záruky sa uplatňujú najmä na rokovanie o zmluve o úvere a na jej uzavretie, na používanie nekalých obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom, ako je stanovené v smernici 2005/29/ES a na plnenie alebo neplnenie zmluvy o úvere. Ide najmä o dlhodobé zmluvy o spotrebiteľskom úvere patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/17/EÚ so zreteľom na právo spotrebiteľa úplne alebo čiastočne splniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred uplynutím platnosti uvedenej zmluvy o úvere alebo byť prípadne informovaný prostredníctvom Európskeho štandardizovaného informačného formulára o možnom prevode zmluvy o úvere na nákupcu úveru. Práva dlžníka by sa taktiež nemali meniť, ak má prevod zmluvy o úvere medzi úverovou inštitúciou a nákupcom úveru formu novácie zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že by sa malo zabezpečiť, aby sa dlžníci v dôsledku prevodu svojej zmluvy o úvere z úverovej inštitúcie na nákupcu úveru neocitli v horšej situácii. Táto smernica by nemala brániť členským štátom uplatňovať prísnejšie ustanovenia na ochranu dlžníkov.

(53)

Bez toho, aby boli dotknuté iné povinnosti podľa smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, by sa uvedené smernice mali zmeniť s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal v náležitom čase a pred akýmikoľvek úpravami podmienok zmluvy o úvere jasný a komplexný zoznam akýchkoľvek takýchto zmien, časový rámec na ich vykonanie a potrebné podrobné údaje, ako aj meno a adresu vnútroštátneho orgánu, ktorému môže spotrebiteľ podať sťažnosť.

(54)

Informácie týkajúce sa úpravy podmienok zmluvy o úvere podľa smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, ktoré boli zavedené zmenami stanovenými v tejto smernici, by nemali mať vplyv na žiadne práva spotrebiteľov stanovené v smerniciach 2008/48/ES a 2014/17/EÚ vrátane práva na informácie.

(55)

Význam, ktorý zákonodarca Únie prikladá ochrane poskytovanej spotrebiteľom v smernici Rady 93/13/EHS (18) a v smerniciach 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, znamená, že postúpenie práv veriteľa podľa zmluvy o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere na nákupcu úveru by nemalo nijako ovplyvniť úroveň ochrany, ktorú spotrebiteľom udeľuje právo Únie. Nákupcovia úverov a správcovia úverov by preto mali dodržiavať príslušné právo Únie a vnútroštátne právo platné pre pôvodnú zmluvu o úvere a dlžník by si mal zachovať rovnakú úroveň ochrany, ako sa stanovuje na základe príslušného práva Únie a vnútroštátneho práva alebo ako určujú pravidlá Únie alebo vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kolízie právnych poriadkov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa dlžníkovi neúčtovali žiadne náklady súvisiace s prevodom zmluvy o úvere okrem tých, ktoré sú už zahrnuté v uvedenej zmluve o úvere. Pokiaľ ide o poplatky pre spotrebiteľov v prípade nesplácania úveru, mali by sa zaviesť zmeny smernice 2008/48/ES, na základe ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby dodržiavali rovnaké pravidlá ako v smernici 2014/17/EÚ o stanovovaní hornej hranice poplatkov a sankcií.

(56)

Pokiaľ ide o spotrebiteľov, smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ by sa mali touto smernicou zmeniť s cieľom stanoviť, že členské štáty by mali od veriteľov vyžadovať, aby mali primerané politiky a postupy na to, aby sa vo vhodných prípadoch usilovali primerane upraviť podmienky splácania pred začatím konania vo veci realizácie záložného práva. Mali by sa zohľadniť usmernenia EBA k nedoplatkom a zabaveniu z 19. augusta 2015, usmernenia EBA o riadení problémových expozícií a expozícií s odloženou splatnosťou z 31. októbra 2018 a usmernenia ECB k postupu bánk v prípade nesplácaných úverov z marca 2017. Pri rozhodovaní o tom, ktoré opatrenia úpravy podmienok splácania sa majú prijať, by veritelia mali zohľadniť individuálne okolnosti spotrebiteľa, záujmy a práva spotrebiteľa a schopnosť spotrebiteľa splatiť úver, a to aj najmä to, ak je zmluva o úvere zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorý je hlavným bydliskom spotrebiteľa. V prípade opatrení úpravy podmienok splácania by mala byť možnosť, aby pozostávali z určitých úľav pre spotrebiteľa, ako je úplné alebo čiastočné refinancovanie zmluvy o úvere alebo zmena jej existujúcich podmienok okrem iného vrátane predĺženia jej trvania, zmeny typu zmluvy o úvere, odkladu platby celej splátky alebo jej časti na určité obdobie, zmeny úrokovej sadzby, ponuky platobných prázdnin, čiastočného splatenia, menových prepočtov, čiastočného odpustenia a konsolidácie dlhu. Členské štáty by mali mať vhodné opatrenia úpravy podmienok splácania zavedené na vnútroštátnej úrovni. Zoznam opatrení úpravy podmienok splácania stanovený v tejto smernici, ako zmeny smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, nie je vyčerpávajúci, a preto majú členské štáty naďalej možnosť stanoviť dodatočné opatrenia. Podobne je na členských štátoch, aby nestanovili osobitné opatrenie, ak sa tak predvída na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ bude naďalej k dispozícii primeraný počet opatrení. Ak po skončení konania vo veci realizácie záložného práva ostane nesplatený dlh, členské štáty by mali zabezpečiť ochranu minimálnych životných podmienok a zaviesť opatrenia na uľahčenie splácania dlhu a súčasne predchádzanie dlhodobej nadmernej zadlženosti. Aspoň v prípadoch, keď cena získaná za nehnuteľný majetok určený na bývanie má vplyv na sumu, ktorú spotrebiteľ dlhuje, členské štáty by mali nabádať veriteľov k tomu, aby podnikli vhodné kroky s cieľom získať čo najlepšiu cenu za založený nehnuteľný majetok určený na bývanie za daných podmienok na trhu. Členské štáty by nemali brániť stranám zmluvy o úvere, aby sa výslovne dohodli na tom, že prevod zábezpeky na veriteľa je dostatočný na splatenie úveru, najmä ak je úver zabezpečený hlavným bydliskom spotrebiteľa.

(57)

S cieľom zabezpečiť, aby úroveň ochrany spotrebiteľa nebola ovplyvnená v prípade postúpenia práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zo samotnej zmluvy o úvere na tretiu stranu, by sa mala zaviesť zmena smernice 2014/17/EÚ, v ktorej by sa stanovilo, že v prípadoch prevodu úveru, na ktorý sa vzťahuje uvedená smernica, je spotrebiteľ oprávnený uplatniť voči nákupcovi úveru akékoľvek námietky, ktoré mal spotrebiteľ k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi, a má právo byť informovaný o postúpení.

(58)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (19) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca Únie domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(59)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 24. januára 2019 svoje stanovisko.

(60)

Keďže vytváranie vnútorného sekundárneho trhu s nesplácanými zmluvami o úvere s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa bude napredovať, Komisia by mala preskúmať účinné fungovanie tejto smernice. Komisia má dobré predpoklady pre analyzovanie konkrétnych cezhraničných problémov, ktoré jednotlivé členské štáty nedokážu identifikovať alebo riadne riešiť, ako napríklad riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré by mohlo vzniknúť v súvislosti so spravovaním úverov a činnosťami nákupcov úverov, ako aj spolupráca medzi príslušnými orgánmi z rôznych členských štátov. Je preto vhodné, aby Komisia do svojho preskúmania tejto smernice zahrnula aj dôkladné posúdenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s činnosťami vykonávanými správcami úverov a nákupcami úverov, ako aj administratívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi.

(61)

Keďže ciele tejto smernice, a to posilnenie rozvoja sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v Únii pri zabezpečení ďalšej posilnenej ochrany dlžníkov, najmä spotrebiteľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,