4.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 214/29

(1)

V smernici 2005/60/ES sa požaduje, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, na základe posúdenia rizika uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o transakcie alebo obchodné vzťahy s politicky exponovanými osobami s bydliskom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. V kontexte tejto analýzy rizika je vhodné, aby sa zdroje týchto inštitúcií a osôb sústredili konkrétne na produkty a transakcie, pre ktoré je charakteristické veľké riziko prania špinavých peňazí. Politicky exponované osoby sa považujú za osoby, ktorým boli zverené významné verejné funkcie, ich blízki rodinní príslušníci alebo osoby známe ako blízki spolupracovníci týchto osôb. Aby sa zabezpečilo súvislé uplatňovanie pojmu politicky exponovanej osoby, pri určovaní skupín zahrnutých osôb je nevyhnutné zohľadniť spoločenské, politické a ekonomické rozdiely medzi príslušnými krajinami.

(2)

Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje smernica 2005/60/ES, nemusia napriek prijatiu zodpovedajúcich a primeraných opatrení identifikovať klienta ako osobu patriacu do jednej z kategórií politicky exponovaných osôb. V takejto situácii by členské štáty pri vykonávaní svojich právomocí súvisiacich s uplatňovaním uvedenej smernice mali primerane zvážiť potrebu zabezpečiť, aby uvedené osoby automaticky prevzali na seba zodpovednosť za takéto zlyhanie. Členské štáty by tiež mali zvážiť možnosť uľahčiť inštitúciám a osobám dodržiavanie smernice tým, že im v tejto súvislosti poskytnú potrebné usmernenia.

(3)

Verejné funkcie vykonávané na úrovniach, ktoré sú nižšie ako štátna úroveň, by sa bežne nemali považovať za významné. Ak je však ich politická publicita porovnateľná s publicitou v podobných pozíciách na štátnej úrovni, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, by mali na základe posúdenia rizika zvážiť, či osoby vykonávajúce takéto verejné funkcie treba považovať za politicky exponované osoby.

(4)

V prípadoch, keď sa v smernici 2005/60/ES vyžaduje, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, identifikovali blízkych spolupracovníkov fyzických osôb, ktoré vykonávajú významné verejné funkcie, táto požiadavka sa uplatňuje, pokiaľ je vzťah so spolupracovníkom verejne známy, alebo tieto inštitúcie alebo osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzťah existuje. Keďže vedomosť o tejto situácii nepredpokladá aktívny prieskum vykonaný inštitúciami a osobami, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica.

(5)

Osoby, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu politicky exponovanej osoby, by sa za takéto osoby mali prestať považovať po tom, ako ukončili výkon významnej verejnej funkcie, pričom sa zohľadní minimálna lehota.

(6)

Hoci úprava postupov všeobecnej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe posúdenia rizika pre málo rizikové situácie je bežným prostriedkom podľa smernice 2005/60/ES a vzhľadom na to, že si postupy zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vyžadujú primerané kontrolné postupy kdekoľvek v systéme s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, uplatnenie postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by sa malo vzťahovať len na obmedzený počet prípadov. V týchto prípadoch požiadavky na inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, naďalej platia a tieto inštitúcie a osoby by medziiným mali priebežne monitorovať obchodné vzťahy, aby odhalili zložité alebo často veľké transakcie, ktoré nemajú zjavný ekonomický ani viditeľný zákonný dôvod.

(7)

Vnútroštátne orgány verejnej moci sa vo všeobecnosti vo vlastnom členskom štáte považujú za málo rizikových klientov, preto sa na ne v súlade so smernicou 2005/60/ES môžu vzťahovať postupy zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Na žiadnu z inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Spoločenstva, vrátane Európskej centrálnej banky (ECB), sa však v smernici priamo nevzťahuje zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rámci kategórie „vnútroštátne orgány verejnej moci“ alebo v prípade ECB v rámci kategórie „úverové a finančné inštitúcie“. Odkedy však tieto subjekty zjavne nepredstavujú veľké riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, mali by sa posudzovať ako málo rizikoví klienti a podliehať postupom zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za predpokladu, že sú splnené tieto príslušné kritériá.

(8)

Okrem toho by malo byť možné uplatňovať postupy zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade takých právnických osôb vykonávajúcich finančné činnosti, na ktoré sa nevzťahuje definícia finančnej inštitúcie podľa smernice 2005/60/ES, ale ktoré podľa uvedenej smernice podliehajú vnútroštátnym právnym predpisom a ktoré spĺňajú požiadavky dostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o ich totožnosť a primerané kontrolné mechanizmy, najmä zvýšenú mieru dohľadu. Ide o prípad spoločností, ktoré poskytujú všeobecné poisťovacie služby.

(9)

Uplatňovanie postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade produktov a súvisiacich transakcií by sa malo umožniť za určitých okolností, napríklad ak výnos z daného finančného produktu vo všeobecnosti nemožno realizovať v prospech tretích strán, pričom tieto výnosy sa realizujú len v dlhodobom časovom horizonte, ako sú niektoré investičné poistky alebo produkty sporenia, alebo ak je finančný produkt určený na financovanie hmotného majetku vo forme lízingových zmlúv, na základe ktorých má právny a užívateľský nárok na podkladové aktívum naďalej lízingová spoločnosť, alebo vo forme spotrebných úverov malých objemov, za predpokladu, že sa tieto transakcie uskutočňujú prostredníctvom bankových účtov a nepresahujú primeranú hraničnú hodnotu. Štátom kontrolované produkty, ktoré sú vo všeobecnosti určené pre špecifické kategórie klientov, ako sú produkty sporenia pre deti, by mali podliehať postupom zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, aj keď nespĺňajú všetky tieto kritériá. Štátnu kontrolu treba vnímať ako činnosť, ktorá presahuje rámec bežného dohľadu nad finančnými trhmi, a nemala by sa chápať ako kontrola, ktorá zahŕňa produkty emitované priamo štátom, ako napríklad štátny dlh.

(10)

Predtým ako členské štáty umožnia využitie postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti a súvisiacich transakcií vo vzťahu ku klientovi, mali by zhodnotiť, či príslušní klienti alebo produkty a transakcie predstavujú malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a to najmä tak, že venujú osobitnú pozornosť všetkým činnostiam týchto klientov alebo všetkým druhom produktov alebo transakcií, ktoré možno vzhľadom na ich charakter s veľkou pravdepodobnosťou považovať za použiteľné či zneužiteľné na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Konkrétne každý pokus klientov konať anonymne alebo zatajovať svoju totožnosť v súvislosti s málo rizikovými produktmi by sa mal považovať za rizikový faktor a mal by byť potenciálne podozrivý.

(11)

V niektorých prípadoch môžu fyzické alebo právnické osoby vykonávať finančné činnosti príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu, ako doplnok k iným, nefinančným činnostiam, ako napríklad hotely, ktoré svojim klientom poskytujú zmenárenské služby. V smernici 2005/60/ES sa umožňuje, aby sa členské štáty rozhodli, že finančné činnosti tohto druhu nepatria do rozsahu jej pôsobnosti. Hodnotenie príležitostného charakteru alebo veľmi obmedzeného rozsahu takejto činnosti by sa malo vykonávať na základe porovnania transakcií a obratov daných obchodných činností s kvantitatívnymi hraničnými hodnotami. Tieto hraničné hodnoty by sa v závislosti od druhu finančnej činnosti mali určovať na vnútroštátnej úrovni, aby bolo možné zohľadniť rozdiely medzi krajinami.

(12)

Okrem toho by osoby, ktoré vykonávajú finančné činnosti príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu, nemali poskytovať celú škálu finančných služieb pre verejnosť, ale iba také služby, ktoré sú potrebné na zvýšenie kvality výkonu ich hlavnej obchodnej činnosti. Ak sa hlavná obchodná činnosť osoby vzťahuje na činnosti zahrnuté v smernici 2005/60/ES, výnimka pre príležitostné alebo obmedzené finančné činnosti by sa nemala udeliť, okrem prípadu činností obchodníkov s tovarom.

(13)

Niektoré finančné činnosti, ako sú služby prevodu alebo poukázania peňazí, sa môžu na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu použiť alebo zneužiť s väčšou pravdepodobnosťou. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby takéto alebo podobné finančné činnosti neboli vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice 2005/60/ES.

(14)

Ustanovenia článku 2 ods. 2 smernice 2005/60/ES by sa v prípade potreby mali dať čo najrýchlejšie stiahnuť.

(15)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa rozhodnutia o výnimke nezneužívali na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Rozhodnutia podľa článku 2 ods. 2 smernice 2005/60/ES by nemali prijať najmä v prípadoch, keď monitorovanie alebo uplatňovanie práva vnútroštátnymi orgánmi predstavuje osobitné ťažkosti z dôvodu prekrývajúcich sa právomocí medzi viacerými členskými štátmi, ako napríklad poskytovanie finančných služieb na palube lodí, ktoré zabezpečujú dopravu medzi prístavmi v rôznych členských štátoch.

(16)

Uplatňovanie tejto smernice sa uskutočňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom na účely boja proti terorizmu (2) a nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al-Káida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (3).

(17)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,

1.

technické aspekty vymedzenia pojmu politicky exponovaných osôb ustanoveného v článku 3 ods. 8 uvedenej smernice;

2.

technické kritériá na hodnotenie toho, či situácia predstavuje malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2 a 5 uvedenej smernice;

3.

technické kritériá na hodnotenie toho, či je v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 2005/60/ES odôvodnené neuplatňovať uvedenú smernicu na určité právnické alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú finančné činnosti príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu.

a)

hlavy štátov, hlavy vlád, ministrov a štátnych tajomníkov alebo zástupcov ministrov;

b)

poslancov parlamentu;

c)

členov najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných situácií už nemožno odvolať;

d)

členov dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;

e)

veľvyslancov, chargé d'affaires a vysokopostavených dôstojníkov ozbrojených síl;

f)

členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátnych podnikov.

a)

manžela(-ku);

b)

partnera, ktorý má na základe vnútroštátnych právnych predpisov podobné postavenie ako manžel(-ka);

c)

deti a ich manželov(-ky) alebo partnerov(-ky);

d)

rodičov.

a)

všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú konečnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, alebo majú iné blízke obchodné vzťahy s osobou uvedenou v odseku 1;

b)

všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú konečnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, ktoré boli zriadené v prospech de facto osoby uvedenej v odseku 1.

a)

klientovi boli zverené verejné funkcie podľa Zmluvy o Európskej únii, zmlúv Spoločenstva alebo sekundárnych právnych predpisov Spoločenstva;

b)

totožnosť klienta je verejne dostupná, transparentná a zaručená;

c)

aktivity klienta, ako aj jeho účtovné postupy sú transparentné;

d)

klient sa buď zodpovedá inštitúcii Spoločenstva, alebo orgánom členského štátu, alebo existujú vhodné kontrolné postupy, ktoré zabezpečia kontrolu činností klienta.

a)

klient je subjektom, ktorý vykonáva finančné činnosti nad rámec pôsobnosti článku 2 smernice 2005/60/ES, ale podľa článku 4 uvedenej smernice sa naňho vzťahujú vnútroštátne právne predpisy;

b)

totožnosť klienta je verejne dostupná, transparentná a zaručená;

c)

klient musí mať povinné povolenie na základe vnútroštátnych právnych predpisov, aby mohol vykonávať finančné činnosti, pričom povolenie sa môže zamietnuť, ak príslušné orgány nepovažujú osoby, ktoré v skutočnosti riadia alebo budú riadiť obchodné aktivity tohto subjektu alebo jeho užívateľa, za vhodné a spôsobilé osoby;

d)

klient podlieha dohľadu v zmysle článku 37 ods. 3 smernice 2005/60/ES, ktorý vykonávajú príslušné orgány v súvislosti s dodržiavaním vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich uvedenú smernicu a prípadne ďalších povinností vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov;

e)

ak klient nesplní povinnosti uvedené v písmene a), uplatnia sa účinné, primerané a odstrašujúce sankcie vrátane možných primeraných správnych opatrení alebo uloženia správnych sankcií.

a)

produkt je založený na písomnej dohode;

b)

príslušné transakcie sa uskutočňujú prostredníctvom účtu klienta v úverovej inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje smernica 2005/60/ES, alebo v úverovej inštitúcii v tretej krajine, ktorá uplatňuje požiadavky podobné požiadavkám ustanoveným v uvedenej smernici;

c)

príslušný produkt alebo transakcia nie sú anonymné a ich povaha umožňuje včasné uplatnenie článku 7 písm. c) smernice 2005/60/ES;

d)

produkt podlieha vopred určenej maximálnej hranici;

e)

výnosy z príslušného produktu alebo transakcie sa nesmú realizovať v prospech tretích strán okrem prípadu smrti, invalidity, dožitia do vopred určeného pokročilého veku alebo podobných udalostí;

f)

v prípade príslušných produktov alebo transakcií umožňujúcich investovanie do finančných aktív alebo pohľadávok vrátane poistenia alebo iného druhu podmienených pohľadávok:

a)

finančná činnosť je obmedzená v úplnom rozsahu;

b)

finančná činnosť je obmedzená v rozsahu jednotlivých transakcií;

c)

finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou;

d)

finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou;

e)

s výnimkou činnosti uvedenej v bode 3 písm. e) článku 2 ods. 1 smernice 2005/60/ES, hlavná činnosť nie je činnosťou, ktorá je uvedená v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice;

f)

finančná činnosť sa zabezpečuje len pre klientov hlavnej činnosti a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.