Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo terorizmu

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica (EÚ) 2015/849 – predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

• Cieľom smernice (EÚ) 2015/849 (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) je bojovať proti praniu špinavých peňazí* a financovaniu terorizmu* tak, že predchádza zneužívaniu finančného trhu na tieto účely.
• Nahrádza sa ňou predchádzajúca smernica (ES) 2005/60 (tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí), ktorá nadobudla účinnosť v roku 2007.
• Jej účelom je odstrániť prípadné nejednoznačnosti v predchádzajúcej smernici a súvisiacich právnych predpisoch a zlepšiť konzistentnosť pravidiel pre boj proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu vo všetkých členských štátoch Európskej únie (EÚ).
• V smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sú tiež zohľadnené odporúčania Finančnej akčnej skupiny z roku 2012, ktoré boli revidované v roku 2023.
• S cieľom zohľadniť tieto aktualizované odporúčania sa v pozmeňujúcom nariadení (EÚ) 2023/1113 zavádzajú dodatočné kategórie poskytovateľov virtuálnych aktív, na ktoré sa v minulosti smernica nevzťahovala a ktoré sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2023/1114, nariadení o trhoch s kryptoaktívami (pozri súhrn). Pozmeňujúcim nariadením (EÚ) 2023/1113 sa stanovujú aj pravidlá na zabezpečenie toho, aby v súvislosti s kryptoaktívami* poskytovatelia služieb kryptoaktív* mohli primerane zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú vystavení.

HLAVNÉ BODY

Smernica sa vzťahuje na:

• úverové inštitúcie,
• finančné inštitúcie,
• určené nefinančné podniky a profesie, ako sú:
  • audítori,
  • externí účtovníci,
  • daňoví poradcovia,
  • notári a právnici (v niektorých prípadoch),
  • realitní makléri, ktorí vystupujú ako sprostredkovatelia pri prenájme nehnuteľného majetku, za ktorý mesačný nájom presahuje 10 000 eur,
  • obchodníci s tovarom (napríklad vzácnymi kovmi a kameňmi v prípade, keď sa platby vo výške 10 000 eur alebo viac uskutočňujú v hotovosti),
  • obchodníci s umením v prípade, ak je hodnota transakcie minimálne 10 000 eur,
  • poskytovatelia hazardných služieb.

Smernicou sa:

• posilňujú pravidlá týkajúce sa transparentnosti s ohľadom na identifikáciu klientov – najmä konečných vlastníkov* spoločností a právnych štruktúr (trustov),
• vyžaduje, aby sa informácie o konečnom vlastníctve spoločností uchovávali v každej krajine EÚ v centrálnom registri, napríklad v obchodnom registri, registri spoločností alebo vo verejnom registri,
• zvyšuje informovanosť o všetkých slabinách súvisiacich s praním špinavých peňazí/financovaním terorizmu a zlepšuje sa schopnosť reagovať na ne – okrem vnútroštátneho hodnotenia rizík, ktoré majú vykonávať členské štáty, vykonáva aj Európska komisia hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou (prvá správa bola vydaná 26. júna 2017),
• prináša koordinovaná európska politika pre postup týkajúci sa krajín mimo EÚ (ďalej len „tretie krajiny“), ktoré majú neefektívne režimy boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, na ochranu finančného systému EÚ – prvý zoznam „vysokorizikových tretích krajín“ pre EÚ bol prijatý delegovaným aktom Komisie v júli 2016 a odvtedy už niekoľkokrát zmenený,
• posilňuje a zlepšuje spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami (FIU), ktoré patria k hlavným aktérom v boji proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu – systematická výmena informácií medzi FIU sa má uskutočňovať prostredníctvom pokročilej technickej infraštruktúry s využitím siete FIU.NET, decentralizovanej počítačovej siete, ktorá využíva sofistikovanú technológiu párovania,
• stanovuje, že e podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu sa musia nahlasovať verejným orgánom, obvykle FIU,
• vyžaduje, aby tí, ktorým je určená, zaviedli:
  • podporné opatrenia, napríklad zabezpečiť riadnu odbornú prípravu zamestnancov a vypracovanie vhodných interných preventívnych politík a postupov,
  • dodatočné bezpečnostné opatrenia, napríklad zvýšenú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v situáciách so zvýšeným rizikom, napríklad pri obchodovaní s bankami mimo EÚ, a najmä pri kontaktoch s fyzickými alebo právnickými osobami so sídlom v krajinách mimo EÚ, ktoré Komisia označila ako vysokorizikové tretie krajiny,
• zakazuje bankám udržiavať anonymné bezpečnostné schránky okrem anonymných účtov a vkladných knižiek,
• zahŕňajú opatrenia na prevenciu rizík spojených s predplatenými kartami a virtuálnymi menami tým, že sa:
  • zníži prah identifikácie pre držiteľov predplatených kariet z 250 eur na 150 eur,
  • umožní vnútroštátnym FIU získať informácie, pomocou ktorých budú môcť zistiť totožnosť vlastníka virtuálnej meny,
• posilňuje spolupráca medzi FIU s cieľom vymieňať si viac informácií,
• poveruje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) od 1. januára 2020 úlohou predchádzať využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a viesť, koordinovať a monitorovať úsilie všetkých poskytovateľov finančných služieb a príslušných orgánov v EÚ v tejto oblasti (pozri súhrn).

Pozmeňujúce nariadenie (EÚ) 2023/1113

Nariadením (EÚ) 2023/1113 sa vytvára systém na riešenie výmeny kryptoaktív s cieľom zabezpečiť, aby sa nepoužívali nezákonne, napríklad na obchádzanie sankcií alebo na financovanie terorizmu alebo vojny. S cieľom dodržiavať medzinárodné normy týkajúce sa prevodov kryptoaktív a zabezpečiť vysledovateľnosť týchto aktív sa od poskytovateľov služieb kryptoaktív vyžaduje, aby zhromažďovali a v prípade potreby poskytovali orgánom určité informácie o odosielateľoch a prijímateľoch všetkých prevodov týchto aktív, ktoré uskutočňujú, bez ohľadu na ich hodnotu.

Nariadením (EÚ) 2023/1113 sa zmenila smernica (EÚ) 2015/849 s cieľom:

• zahŕňať všetky kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) 2023/1114 v súvislosti s vymedzením „finančných inštitúcií“ v smernici (EÚ) 2015/7 (článok 3),
• požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív, aby uplatňovali zmierňujúce opatrenia úmerné rizikám spojeným s prevodmi zahŕňajúcimi samohosťované adresy a aby v prípade potreby zaviedli opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti (článok 19a),
• požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív, aby pri nadväzovaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov zahŕňajúcich vykonávanie služieb v oblasti kryptoaktív s respondentským subjektom, ktorý nie je usadený v EÚ, uplatňovali primerané opatrenia na zmiernenie rizika (nový článok 19b),
• umožniť členským štátom požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú usadení na ich území v inej forme ako pobočka a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby určili centrálne kontaktné miesto na ich území (článok 45 ods. 9),
• odstrániť požiadavky na registráciu v súvislosti s tými kategóriami poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktoré budú podliehať jednotnému režimu udeľovania licencií podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 (článok 47 ods. 1) – podľa týchto zmien smernice (EÚ) 2015/849 sa tiež vyžaduje, aby Európsky orgán pre bankovníctvo vydal usmernenia k viacerým otázkam, ako sú:
  • kritériá a prvky, ktoré musia poskytovatelia služieb kryptoaktív zohľadňovať pri posudzovaní svojich cezhraničných korešpondenčných vzťahov zahŕňajúcich vykonávanie služieb kryptoaktív spolu s opatreniami na zmiernenie rizika spojenými s respondentskými subjektmi vrátane minimálnych opatrení, ktoré majú poskytovatelia služieb kryptoaktív prijať, ak respondentský subjekt nie je registrovaný alebo nemá licenciu (nový článok 19b),
  • rizikové premenné a rizikové faktory, ktoré majú poskytovatelia kryptoaktív zohľadniť pri uzatváraní obchodných vzťahov alebo vykonávaní transakcií s kryptoaktívami (článok 18),
  • opatrenia, ktoré musia poskytovatelia služieb kryptoaktív zaviesť na identifikáciu a posúdenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s prevodmi kryptoaktív uskutočňovanými na samohosťovanú adresu* alebo pochádzajúcimi z nej (nový článok 19a),
  • ako sa opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti uplatňujú vo vzťahu ku klientovi a vhodné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa majú prijať, ak povinné subjekty vykonávajú služby kryptoaktív s neregistrovanými alebo nelicencovanými subjektmi, ktoré poskytujú služby kryptoaktív (nový článok 24a).

Doplnenie smernice (EÚ) 2015/849

V delegovanom akte, delegovanom nariadení (EÚ) 2019/758 sa stanovuje súbor dodatočných opatrení vrátane minimálnych opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak právo krajiny mimo EÚ nepovoľuje vykonávanie politík a postupov, ktoré sa uplatňujú v celej skupine, na úrovni pobočiek alebo dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve, ktoré sú súčasťou skupiny a sú usadené v krajine mimo EÚ.

ODKEDY SA PRAVIDLÁ UPLATŇUJÚ?

Smernica (EÚ) 2015/849 sa uplatňuje od 25. júna 2015 a do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov mala byť pôvodne transponovaná do 26. júna 2017. Táto lehota však bola predĺžená niekoľkými zmenami, najmä smernicou (EÚ) 2018/843, ktorá mala byť do vnútroštátnych právnych predpisov plne transponovaná do 10. januára 2020. Rovnaký dátum platil aj pre zriadenie registrov uvedených v článku 30 smernice (EÚ) 2015/849 v znení zmien, zatiaľ čo registre uvedené v jej článku 31 mali byť zriadené do 10. marca 2020.

Zmeny zavedené pozmeňujúcim nariadením (EÚ) 2023/1113 sa uplatňujú od 30. decembra 2024.

KONTEXT

Smernica je súčasťou balíka legislatívnych opatrení EÚ zameraných na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý zahŕňa nariadenie (EÚ) 2015/847 o vysledovateľnosti peňažných prevodov (pozri súhrn). Je tiež súčasťou širšej stratégie EÚ zameranej na boj proti finančnej trestnej činnosti, ktorá zahŕňa prácu:

• skupiny expertov na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, ktorá sa pravidelne schádza a vymieňa si názory, pričom pomáha Komisii pri príprave právnych predpisov alebo politík,
• výboru pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý môže poskytovať stanoviská k vykonávaniu opatrení navrhnutých Komisiou,
• siete FIU,
• Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

Ďalšie informácie:

• Kontext EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Európska komisia)
• Boj proti financovaniu terorizmu (Európska komisia)
• Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Rada Európskej únie)
• Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

Následné zmeny smernice (EÚ) 2015/849 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 1).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019, s. 155).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [COM(2022) 554 final z 27. októbra 2022].

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1039 zo 14. júla 2020 týkajúce sa podmienenia štátnej finančnej podpory podnikom v Únii neexistenciou väzieb na nespolupracujúce jurisdikcie (Ú. v. EÚ L 227, 16.7.2020, s. 76).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [COM(2019) 370 final z 24. júla 2019].

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení rámca pre spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami [COM(2019) 371 final z 24. júla 2019].

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/758 z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 125, 14.5.2019, s. 4).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [COM(2017) 340 final z 26. júna 2017].

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

Pozri konsolidované znenie.

Posledná aktualizácia 04.12.2023